Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/82/2022

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., na verejnom zasadnutí dňa 21. septembra 2022 v trestnej veci obžalovaného P. H. za zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 29.06.2022, sp. zn. takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného P. H. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný P. H. uznaný za vinného zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase okolo XX,XX hod. až XX,XX hod. dňa XX.XX.XXXX vošiel cez neuzamknutú bráničku oplotenia a následne cez neuzamknuté vchodové dvere do rodinného domu, súpisné číslo XXX/XX na ul. M. v M. W., okres N., prešiel do izby domu, kde sa v tom čase nachádzala Q. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. W., M. XXX/XX, pristúpil k nej so slovami „teraz ťa pojebem“, následne jej dal 3 až 4 facky a zvalil ju na zem, stiahol jej nohavičky, sebe nohavice, nasadil si kondóm a aj napriek jej opakovanému slovnému nesúhlasu a aj fyzickému odstrkovaniu, násilím vnikol svojim penisom do jej vagíny a vykonal s ňou nedobrovoľný chránený pohlavný styk, pričom takýmto konaním spôsobil Q. X. zranenia a to hematóm na predlaktí ľavej ruky o veľkosti cca 3x2 cm.

Za to mu bol podľa § 199 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. m), § 38 ods. 2, 4, 8 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 20.07.2022, a to proti výrokom o vine a o treste.

Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, ako aj jeho odôvodnenie, s ktorými sa však nestotožnil. Zdôraznil, že sa skutku kladeného mu za vinu nedopustil, a preto sa k nemu ani nemohol priznať. Okresný súd síce vykonal rozsiahle dokazovanie, avšak do úvahy zobral len dôkazy, ktoré svedčili v jeho neprospech, ale absolútne nezobral do úvahy dôkazy, ktoré svedčili v jeho prospech, čím zopakoval postup OČTK z prípravného konania. Pokiaľ sa v minulosti dopustil trestnej činnosti, vždy k nej zaujal kritický postoj a doznal sa. V ďalšom poukázal na záverečnú reč svojho obhajcu, z ktorej závermi sa prvostupňový súd vôbec nevysporiadal.

Argumentoval tým, že lekárska správa z gynekológie nepotvrdila znásilnenie poškodenej. Vyšetrovateľ sa spoliehal na výsledky DNA testov, ktoré však nepreukázali akúkoľvek jeho vinu, čo bolo následne

zobraté na ľahkú váhu. OČTK porušili trestno-právnu zásadu, z ktorej vyplýva, že by mali zabezpečovať dôkazy nielen v jeho neprospech, ale aj v jeho prospech, čo sa však nestalo. Obžaloba vytrhla viaceré tvrdenia z kontextu, hodnotila rozpory vo výpovediach svedkov tak, aby vyzneli v jeho neprospech. Vôbec sa nevyrovnala s výpoveďou U. X. a jeho manželky, ktorí boli v predmetný deň u poškodenej doma a taktiež v rodinnom dome spali, a to v izbe, cez ktorú sa prechádzalo do izby poškodenej, z čoho nepochybne vyplýva, že bez ich vedomia by sa k poškodenej ani nedalo dostať. To platí aj pre hodnotenie gynekologického vyšetrenia poškodenej, keďže na jeho základe nebolo možné ani potvrdiť, ani vylúčiť pohlavný styk, teda prokurátor vychádzal len z určitej pravdepodobnosti. O tendenčnom postupe svedčí aj to, že v obžalobe vôbec nie sú spomenuté výsledky T. testov, ktoré preukazovali jeho nevinu.

Svedkovia, ktorí vypovedali v jeho prospech, boli riadne zákonne poučení aj o tom, že sú povinní hovoriť len pravdu, nič nezamlčovať a taktiež aj o trestných následkoch v prípade, keby nehovorili pravdu. Okresný súd napriek tomu považoval tieto výpovede za účelové, z ktorých vyplýva snaha pomôcť mu, s čím sa však absolútne nestotožňuje. Práve z výpovedí týchto svedkov vzišlo veľmi veľa pochybností o jeho vine a preto mala byť aplikovaná zásada „in dubio pro reo“.

Naopak, nedôveryhodnou bola výpoveď poškodenej, ktorá obsahovala značné trhliny. Táto napriek deklarovanej snahe zúčastniť sa hlavného pojednávania sa žiadneho nezúčastnila a spôsobovala len problémy súvisiace s doručovaním. Je zarážajúce, že hneď na druhý deň po traumatizujúcom zážitku - údajnom znásilnení odišla na brigádu zbierať slivky, čoho by zrejme nebola schopná, ak by sa skutok naozaj stal.

Okresný súd, tak ako obžaloba, sa nevyrovnali s výpoveďami U. X. a jeho družky, ktorí aj na hlavnom pojednávaní vypovedali, že to, čo mala poškodená oznámiť, sa vôbec nestalo. Q. X. veľmi zle počuje, ale ak by dochádzalo k znásilneniu, isto by to vnímala a zasiahla by. Aj U. X. potvrdil, že spali vo vedľajšej izbe, ktorá susedí s izbou poškodenej, pričom tam nikto iný v danom čase nebol, všetko to bol výmysel poškodenej.

Na základe tohto, bolo potrebné zobrať do úvahy možnosť, že druh poškodenej ju mohol nahovoriť, aby krivo svedčila, najmä, ak tomuto jeho brat U. H. (brat obžalovaného) z jeho mobilu poslal správu „P. ti pojebal ženu“. V tomto smere dal do pozornosti, že on sám je negramotný, nevie čítať ani písať a nerozumie tomu, prečo jeho brat napísal takúto X. druhovi poškodenej, avšak jeho brat potvrdil, že on o tejto X. nemal žiadnu vedomosť.

V jeho prospech svedčili aj kamerové záznamy z Hronského W., na ktorých nebolo zaznamenané, že by v inkriminovanom čase malo cez túto obec prechádzať strieborné vozidlo zn. W., a to napriek tomu, že okolo predmetného rodinného domu vedie len jedna hlavná cesta, teda ak by bolo pravdivé tvrdenie poškodenej, muselo by byť takéto vozidlo zaznamenané na kamerovom systéme obce.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie, eventuálne sám rozhodol tak, že ho podľa spod obžaloby oslobodí.

Na verejnom zasadnutí prokurátor krajskej prokuratúry považoval napadnutý rozsudok okresného súdu za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch. Z tohto dôvodu navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa ako nedôvodné.

Obhajca sa v plnom rozsahu pridržiaval dôvodov uvedených v písomnom odôvodnení odvolania, ako aj všetkých vyjadrení počas celého trestného stíhania. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, a buď mu vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, alebo rozhodol sám tak, že obžalovaného podľa spod obžaloby oslobodí.

Obžalovaný sa pripojil ku konečnému návrhu svojho obhajcu, zdôraznil, že je nevinný a skutok nespáchal.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne preskúmal v

intenciách zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov o vine a o treste. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa , čo však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nebolo podané dôvodne. Súd prvého stupňa, pri dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá všetkým hľadiskám obsiahnutým v ust. , prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič podstatné vyčítať. Stručne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom čiastočne odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke viny obžalovaného a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku uznal za vinného zo zločinu znásilnenia podľa Tr. zák. Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresným súdom, najmä na stranách č. 18 a 19, s ktorým sa stotožnil. V rámci odvolacieho konania bola venovaná pozornosť aj odvolacím námietkam odvolateľa, ktoré však nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu vo výrokoch o vine a o treste. Možno s ním síce súhlasiť v tom smere, že prvostupňový súd vyhodnotil vykonané dôkazy v konečnom dôsledku v jeho neprospech, avšak takýto postup bol v danom prípade za danej dôkaznej situácie v súlade so zákonom. Naopak, obžalovaný zdôrazňoval len hodnotu vykonaných dôkazov vyznievajúcich v jeho prospech, pričom vykonané dôkazy vyznievajúce v jeho neprospech spochybňoval a ich hodnotu zľahčoval. Obžalovaný od začiatku trestného stíhania spáchanie skutku popieral, keďže nebol v danom čase na uvedenom mieste prítomný, a preto sa ho ani nemohol dopustiť. Jeho výpoveď v tomto smere potvrdzovali svedkovia F. H., U. H., F. H., Y. X. a M. H., ktorí sú jeho blízkymi príbuznými, a preto u nich existoval reálny dôvod na to, aby vypovedali v jeho prospech, keďže nemajú záujem, aby bol trestne stíhaný, a to napriek ich zákonnému poučeniu. To platí aj pre svedeckú výpoveď M. T. O., ktorá udržiava s obžalovaným, ako aj jeho príbuznými blízke vzťahy, o čom svedčí aj jej účasť na susedskom stretnutí, ktoré sa u nich konalo a ktorého sa mal po celú dobu zúčastňovať aj samotný obžalovaný. Nemožno však opomenúť, že pokiaľ ide o podrobnosti týkajúce sa priebehu tejto udalosti, vo výpovediach uvedených svedkov existovali viaceré rozpory ohľadne jeho presných časových údajov, ako aj prítomnosti jednotlivých osôb, naviac je nereálne, aby si všetci presne všímali a pamätali, čo a kedy robili všetky iné osoby tam prítomné. Z hľadiska časového nevylučuje možnosť spáchania skutku, kladeného obžalovanému za vinu, ani výpoveď svedka B. A., a to aj vo vzťahu k prítomnosti svedka F. H., ktorý mal v rozhodnej dobe u neho prevziať potravinovú pomoc na predmetnom osobnom motorovom vozidle. Výpovede svedkov P. X. a U. X., starých rodičov H. X. ml. taktiež vyznievajú v prospech obžalovaného, keď z nich vyplýva, že počas obžalobného skutku sa nachádzali vo vedľajšej izbe, kde spali a prítomnosť cudzích osôb by si museli všimnúť, čo sa však nestalo. Z výpovede svedka H. X. ml. však vyplýva, že títo svedkovia sa dostavili do ich domu až potom, čo ich o to telefonicky požiadal, keď sa dozvedel, že jeho družku, ktorá bola sama s deťmi, znásilnili, teda v čase skutku na danom mieste ešte neboli. N. znaleckého posudku z odvetvia genetickej analýzy ohľadne výsledkov T. analýzy, taktiež sami o sebe nevylučujú možnosť, že obžalovaný spáchal skutok kladený mu za vinu, a to najmä z toho dôvodu, že v niektorých zaistených stopách nebolo zistené dostatočné množstvo vhodného biologického materiálu, taktiež z popisu priebehu skutku nevyplývalo, že by poškodená mala okrem odstrkávania obžalovaného poškriabať, a to platí aj o obžalovanom, ktorý mal naviac pri pohlavnom styku kondóm. V danom smere, vychádzajúc zo spôsobu akým sa mal skutok stať, keď medzi obžalovaným a poškodeným nedošlo k výrazným fyzickým atakom, berúc do úvahy aj určitý časový odstup zaistenia stôp, nemusela byť nevyhnutne zistená DNA obžalovaného na veciach patriacich poškodenej, resp. za nechtami jej prstov, ako aj jej DNA na obžalovanom, resp. veciach, ktoré mal mať na sebe. Pokiaľ ide o kamerové záznamy vzhľadom na ich kvalitu, časový rozsah, ako aj čiastočnú nepoužiteľnosť, ich obsah taktiež jednoznačne nevylučuje, že obžalovaný sa mohol v danom čase na danom mieste nachádzať. Lekárskou správou na základe gynekologického vyšetrenia nebol potvrdený násilný pohlavný styk, avšak na druhej strane ho nebolo možné ani vylúčiť. Obžalovaného naproti tomu usvedčuje výpoveď priamej svedkyne poškodenej - Q. X., u ktorej ani odvolací súd nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by mala do takej miery vypovedať v neprospech obžalovaného a celý skutok si vymyslieť. Práve naopak, po jeho spáchaní hneď o ňom

telefonicky informovala svojho druha, následne po jeho príchode kontaktovali telefonicky políciu a potom podala vo veci rozsiahle trestné oznámenie. Naviac, počas celého trestného stíhania o rozhodujúcich skutočnostiach a okolnostiach vypovedala konzistentne. Ako páchateľa bez akýchkoľvek pochybností identifikovala obžalovaného, ktorého predtým poznala a taktiež identifikovala aj dve osoby, ktoré s ním prišli, a to jeho bratov F. a U.. F. skutku podrobne popísala, pričom uviedla viacero takých okolností a detailov, ktoré len potvrdzovali, že sa naozaj stal a zvyšovali vierohodnosť jej výpovede, pretože by bolo veľmi obtiažne v takom rozsahu si ich vôbec vyfabulovať a následne ich aj viackrát rovnako zopakovať, ak by sa reálne nestali. Zároveň jej výpoveď vyvracia výpovede svedkov U. X. a P. X. o ich prítomnosti v čase skutku na danom mieste. Jej výpoveď potvrdzuje druh H. X. ml., ktorého ako prvého telefonicky kontaktovala a oznámila mu, že bola znásilnená, pričom mu čiastočne popísala aj jeho priebeh, ktorý až následne požiadal U. X. a P. X., aby išli k poškodenej, vzhľadom k tomu, čo sa stalo. N. tento svedok popísal stav poškodenej po jeho príchode k nej, keď táto plakala a bola rozrušená. O tom, že obžalovaný mal znásilniť poškodenú, svedčí aj výpoveď nepriameho svedka H. X. st., ktorý sa o tom dozvedel od svojho syna H. X. ml. Z lekárskej správy o ošetrení poškodenej, realizovanej krátko po skutku, vyplynulo, že bol u nej zistený hematóm na predlaktí ľavej ruky o veľkosti 3 x 2 cm. Dôležitou bola aj textová správa, ktorá bola odoslaná na mobilný telefón H. X. ml. z mobilného telefónu obžalovaného, a to jeho bratom U., z ktorej nepochybne vyplynulo, že obžalovaný mal s poškodenou vykonať pohlavný styk, a to v čase, keď mal byť H. X. ml. mimo domu a zároveň aj to, že sa tak malo stať v W.. Z hľadiska časového mu bola táto správa doručená onedlho po skutku, pričom jej obsah zodpovedal tvrdeniam poškodenej, čo taktiež zvyšuje dôveryhodnosť jej výpovede, súčasne to svedčí o tom, že brat obžalovaného U. bol taktiež pri skutku prítomný, resp. určite mal o jeho priebehu vedomosť. Zo záverov znaleckého posudku z odvetvia psychológie vyplynulo, že svedkyňa poškodená je schopná zapamätať si obsah prežitých udalostí, hodnotiť ho a následne reprodukovať, neboli u nej zistené sklony ani tendencia ku skresľovaniu skutočností, resp. ku konfabuláciám. Na základe psychologických príznakov bol u nej ustálený strach z priameho kontaktu s obžalovaným, ako aj strach z členov jeho rodiny. Zo záverov znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie vyplynulo, že u poškodenej bola zistená prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy, ktorá vznikla ako následok expozície silnej stresogénnej záťaže, a to už v úvodných dňoch. Prítomné boli najmä spomienky na prežívané traumatické udalosti, ktoré boli sprevádzané intenzívnou úzkosťou, taktiež aj generalizované emocionálne zmeravenie, stránenie sa ľudí, sociálne stiahnutie a poruchy spánku. Tieto príznaky však u nej postupne spontánne odzneli, nepriaznivejšia prognóza by bola vtedy, ak by takéto príznaky nastali neskôr s určitým časovým odstupom. U poškodenej neboli zistené príznaky inej duševnej poruchy. Zo záverov znaleckého posudku z odvetvia toxikológie vyplýva, že obžalovaný bol pozitívne testovaný na metamfetamín s aktívnym metabolitom, čo preukazovalo požitie pervitínu, ktorým bol v čase skutku ovplyvnený. Nemožno opomenúť ani to, že obžalovaný má štyri záznamy v odpise z registra trestov pre rôznu úmyselnú trestnú činnosť, hoci sa na neho v prvých dvoch prípadoch hľadí, akoby odsúdený nebol, čo preukazuje, že má sklony páchať úmyselnú trestnú činnosť a v jednom prípade aj násilného charakteru (zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. ). Účelové bolo jeho tvrdenie, že sa vždy k trestnej činnosti priznal, keďže práve počas trestného konania za uvedený zločin spáchanie skutku opakaovane popieral, vrátane odvolacieho konania. Z výpovede svedka H. X. ml. vyplynulo i to, že na druhý deň po skutku sa mu mali vyhrážať rodinní príslušníci obžalovaného tak, že ak tohto odsúdia, zabijú ich, v dôsledku čoho sa musel skrývať v dome. Aj svedok U. X., ktorý, keď videl, že k nim idú osobné motorové vozidlá príbuzných obžalovaného, radšej odišiel, čiže je zrejmé, že sa snažili ovplyvniť svedkov, aby vypovedali v prospech obžalovaného, čo u svedkov U. X. a P. X. aj dosiahli. Okrem toho, skutok kladený obžalovanému za vinu nemožno posudzovať v danom prípade izolovane, ale v kontexte udalostí, ktoré mu predchádzali. Rodiny obžalovaného a poškodenej mali medzi sebou dobré vzťahy, navštevovali sa, avšak zmena nastala evidentne po tom, čo sa rodine obžalovaného nepodarilo „uniesť“ A. X., sestru H. X. ml., ako „nevestu“, hoci táto bola v minulosti sľúbená jednému z ich rodinných príslušníkov, čo bolo v ich komunite bežné. Podľa názoru odvolacieho súdu, práve táto udalosť, ktorá skutku časovo predchádzala o niekoľko dní, viedla k tomu, že sa vzťahy medzi nimi narušili. Rodina obžalovaného sa cítila, v dôsledku neochoty A. X. dať sa „uniesť“ a jej nesúhlasu s uzavretím manželstva s vybraným mužom, oklamaná a poškodená, čo vyústilo do obžalobného skutku, pri ktorom boli prítomní aj dvaja bratia obžalovaného. Súhrn vykonaných dôkazov vyznievajúcich v neprospech obžalovaného, ktoré na seba nadväzujú a dopĺňajú sa, po komplexnom zhodnotení, berúc do úvahy ich rozsah a výpovednú hodnotu a celkovú dôkaznú silu, totiž nielenže vyvracia jeho obhajobu a skutočnosti vyplývajúce z dôkazov vyznievajúcich

v jeho prospech, ale zároveň spoľahlivo a jednoznačne preukazuje, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako bol ustálený okresným súdom, ktorý ho súčasne náležite právne kvalifikoval. Za danej dôkaznej situácie teda nebolo namieste aplikovať zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného, ako sa toho domáhal. Pokiaľ ide o výrok o treste, obžalovaný podané odvolanie v tomto smere bližšie neodôvodnil, odvolací súd sa však stotožnil aj s týmto výrokom prvostupňového súdu a poukazuje na jeho odôvodnenie na stranách č. 20 a 21. Obžalovaný konal z hľadiska subjektívnej stránky, konkrétne zavinenia v tzv. priamom úmysle, a to vopred pojatom. Jeho pohnútkou bola reakcia na nedodržanie dohody zo strany rodiny H. X. st. ohľadne vydaja jeho dcéry A.. Okresný súd prihliadol na všetky podstatné skutočnosti, na ktoré bol povinný podľa prihliadnuť, ustálil aj pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností na 0:1, prípadná zmena v neprospech obžalovaného by bola i tak neprípustná, keďže odvolanie bolo podané len v jeho prospech. V dôsledku toho mohol, po zvýšení dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa ust. , Tr. zák. o jednu tretinu, uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere od 6 rokov a 10 mesiacov až do 10 rokov. Taktiež správne prihliadol podľa ust. Tr. zák. aj na mieru závažnosti priťažujúcej okolnosti podľa Tr. zák., ktorá bola pomerne významná, najmä, ak sa obžalovaný dopustil trestného činu počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za jeho predchádzajúcu trestnú činnosť. Uloženie trestu odňatia slobody ako najprísnejšieho druhu trestu nad dolnou hranicou upravenej trestnej sadzby vo výmere 7 rokov bolo zákonné a dôvodné. Takým bolo aj zaradenie obžalovaného na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože doposiaľ ešte nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Nepodmienečný trest odňatia slobody dlhšej výmery možno považovať za trest primeraný, ktorý zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. , Tr. zák., a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov. Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov o vine a o treste, s poukazom na predtým uvedené, o odvolaní obžalovaného považujúc ho za nedôvodné, rozhodol v súlade s citovaným ustanovením , tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, a to pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.