Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-6-2015.pdf
PDF · 136.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-3T/6/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Slavomíra Cimermana a prísediacich Bc. Jarmily Tuhárskej a Jany Bartošovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03. marca 2016 takto
rozhodol:
Obžalovaní: 1/ F. T. Y. Á. K. T. O. Á. , nar. XX. XX. XXXX vo O. N., trvale bytom O. N., Š. X, t. č. bývajúca na adrese O. N., R.. W. č. X u F. Q., občianka SR,
2/ L. T. Y. Á. K. , nar. XX. XX. XXXX vo O. N., trvale bytom O. N., W. XXX/X, t. č. bývajúci na adrese O. N., R.. W. č. X u F. Q., občan SR,
s ú v i n n í , ž e
od 24. 01. 2013 do 26. 02. 2014 vo Veľkom Krtíši, v byte na ulici Ž. č. X, svoje maloleté deti M.. Z.., nar. XX. XX. XXXX, F.. T.., nar. XX. XX. XXXX, M.. T.., nar. XX. XX. XXXX, L.. T.., nar. XX. XX. XXXX, O.. T.., nar. XX. XX. XXXX, I.. T.., nar. XX. XX. XXXX, L.. T.., nar. XX. XX. XXXX a T.. T.., nar. XX. XX. XXXX, zanedbávali po hygienickej stránke, maloleté deti pravidelne nekúpali, deti chodili v špinavom odeve, boli zavšivavené, maloleté M.. Z.. a F.. T.. vymeškávali vyučovanie bez ospravedlnenia, obžalovaní ich nechávali doma starať sa o mladších súrodencov, s maloletými deťmi nechodievali na pravidelné očkovanie k pediatrom, deti boli podvyživené pre nedostatočnú výživu, nedostatočného vzrastu a telesnej váhy, obžalovaní svojim deťom vulgárne nadávali, ponižovali ich, často ich neprimerane trestali tak, že ich udierali rukou po tele, maloletého O.. T.. nechávali kľačať aj niekoľko hodín, u všetkých maloletých detí bol znalcami psychológom a pediatrom zistený syndróm CAN (Child Abuse & Neglect), predbežným opatrením Okresného súdu Veľký Krtíš z 27. 02. 2014 sp. zn. 7Ppom/1/2014 boli uvedené maloleté deti dočasne zverené do starostlivosti Detského mestečka Trenčín - Zlatovce, Na Dolinách 27,
t e d a
týrali blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, bezdôvodným odopieraním stravy, osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a čin spáchali závažnejším spôsobom konania
č í m s p á ch a l i
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Tr. zák. z a t o s a o d s u d z u j ú
obž. 1/ F. T.
Podľa § 208 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody n e p o d m i e n e č n e vo výmere 8 (osem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
obž. 2/ L. T.
Podľa § 208 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody n e p o d m i e n e č n e vo výmere 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Námestníčka okresného prokurátora vo Veľkom Krtíši doručila dňa 29. 01. 2015 tunajšiemu súdu obžalobu pod zn. Pv 151/14/6610-42, ktorou viní obžalovaných 1/ F. T. a 2/ L. T. zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že od 24. 01. 2013 do 26. 02. 2014 vo Veľkom Krtíši, v byte na ulici Ž. č. X, svoje maloleté deti M.. Z.., nar. XX. XX. XXXX, F.. T.., nar. XX. XX. XXXX, M.. T.., nar. XX. XX. XXXX, L.. T.., nar. XX. XX. XXXX, O.. T.., nar. XX. XX. XXXX, I.. T.., nar. XX. XX. XXXX, L.. T.., nar. XX. XX. XXXX a T.. T.., nar. XX. XX. XXXX, zanedbávali po hygienickej stránke, maloleté deti pravidelne nekúpali, deti chodili v špinavom odeve, boli zavšivavené, maloleté M.. Z.. a F.. T.. vymeškávali vyučovanie bez ospravedlnenia, obžalovaní ich nechávali doma starať sa o mladších súrodencov, s maloletými deťmi nechodievali na pravidelné očkovanie k pediatrom, deti boli podvyživené pre nedostatočnú výživu, nedostatočného vzrastu a telesnej váhy, obžalovaní svojim deťom vulgárne nadávali, ponižovali ich, často ich neprimerane trestali tak, že ich udierali rukou po tele, maloletého O.. T.. nechávali kľačať aj niekoľko hodín, u všetkých maloletých detí bol znalcami psychológom a pediatrom zistený syndróm CAN (Child Abuse & Neglect), predbežným opatrením Okresného súdu Veľký Krtíš z 27. 02. 2014 sp. zn. 7Ppom/1/2014 boli uvedené maloleté deti dočasne zverené do starostlivosti Detského mestečka Trenčín
- Zlatovce, Na Dolinách 27.
Skutok obžalovaných kvalifikovala ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Tr. zák. Pri tejto kvalifikácii vychádzala z ustanovenia § 138 písm. b) Tr. zák. a § 138 písm. j) Tr. zák. Obžalovaní sa uvedeného protiprávneho konania dopúšťali po dlhší čas a na viacerých osobách.
Prokurátorka na hlavných pojednávaniach zotrvala na skutkovom a právnom odôvodnení obžaloby.
V záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 03. 03. 2016 poukázala na výpoveď W.. F. N., pedagogičky zo základnej školy, ktorú staršie dcéry obžalovaných navštevovali. Táto v prípravnom konaní jasne uviedla v akom stave chodili deti do školy a ako sa správali voči nim rodičia, najmä matka. Deti chodili špinavé a bolo zistené, že častokrát svoju neprítomnosť na vyučovaní odôvodňovali tým, že ich rodičia nechávali strážiť mladších súrodencov. Ďalej poukázala na výpoveď pediatričky W.. E. Y., ktorá uviedla, že deti neboli pravidelne očkované, pričom k ich očkovaniu došlo až vtedy, keď sa ocitli náhodou v nemocničnom zariadení. Matka na výzvy pediatra nereagovala. Maloleté deti trpeli rastovým syndrómom. Boli odkázané na medikamenty a boli častokrát hospitalizované. Rodina bola pravidelne sledovaná oddelením sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately a závery z ich monitoringu len potvrdzujú závery, ku ktorým sa dopracovali znalci Benkovič a Stanovičová vo svojich posudkoch. V trestnom konaní bola preukázaná vina obidvoch rodičov na skutkoch, ktoré napĺňajú znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Obidvaja obžalovaní závažným spôsobom naplnili znaky skutkovej podstaty tohto zločinu. Závažnosť je daná tým, že táto zanedbanosť trvala po dlhší čas a
dotýkala sa viacerých osôb. Navrhla obidvom obžalovaným uložiť nepodmienečné tresty odňatia slobody s ich zaradením do výkonu trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaná 1/ na hlavnom pojednávaní dňa 14. 05. 2015 uviedla, že s obžalovaným 2/ sú manželia po dobu 5-tich rokov, pričom spolu žijú už 10 rokov. Z ich vzťahu sa im narodilo celkom 9 detí. Ako posledné sa im narodil syn V. T. dňa 10. 04. 2015. Z detí nie je ešte ani jedno dospelé. Všetky deti im boli úradmi odňaté a umiestnené do Detského mestečka Trenčín - Zlatovce. Deti im boli odňaté preto, lebo si nedostatočne plnili rodičovské povinnosti. Podľa nej za okolnosťami, ktoré viedli k ich obvineniu a postaveniu pred súd môže suseda M. Z. a pán T.. Tieto osoby proti nim uvádzali pred kompetentnými orgánmi nepravdivé faktá a svedectvá. V čase tohto výsluchu býva so svojím manželom a synom V. v unimobunke za pílou vo O.Ľ. N.. Podľa nej aj v tomto mieste majú zabezpečené všetky podmienky riadneho žitia a bývania.
Na otázky prokurátorky uviedla, že ďalej to boli S. T. a Ľ. N., ktoré ju ohovárali na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši. Deti chodili do školy čisté, v suteréne bytového domu sa prezliekli a tak išli do školy. Pokiaľ deti mali vši, tak ich dostali od iných detí v škole. V čase pokiaľ deti neboli umiestnené do ústavného zariadenia, obývali jednoizbový byt, teda v tomto byte bývali celkom 10-ti. Jej deti neboli nikdy podvyživené, tak ako sa uvádza v znaleckých posudkoch.
V záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 03. 03. 2016 uviedla, že nechce nič viac povedať a v práve posledného slova, že sa necíti byť vinná a že jej deti žiadnym syndrómom CAN netrpia.
Obžalovaný 2/ L. T. na hlavnom pojednávaní 14. 05. 2015 učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. t. j., že sa cíti byť vinný zo skutku uvedeného v obžalobe. Predseda senátu v zmysle § 257 ods. 5 Tr. por. vyzval obžalovaného, aby sa vyjadril na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. por. a zároveň obžalovaného poučil, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c). Obžalovaný na všetky otázky odpovedal zhodne slovom „áno“. Predseda senátu podľa § 257 ods. 6 Tr. por. pred rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného 2/ zistil stanovisko prokurátorky a zástupkyne maloletých poškodených. Obidvaja navrhli vyhlásenie obžalovaného prijať. Súd podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. por. vyhlásenie obžalovaného 2/ o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prijal a dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaný 2/ priznal k spáchaniu skutku nevykonal. Vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
Prokurátorka navrhla na hlavnom pojednávaní podľa § 258 ods. 1 Tr. por. vypočuť obžalovaných 1/ a 2/, podľa § 261 ods. 1 Tr. por. vypočuť svedkov W.. S. T. a W.. E. Y., podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom strán čítať výsluchy svedkov V.. L. S., W.. E. Š., W.. F. N. a Z.. Ľ. Z. z prípravného konania, podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom strán čítať znalecký posudok PhDr. Andreja Benkoviča, znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, znalkyne MUDr. Zuzany Stanovičovej, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia pediatria a podľa § 269 Tr. por. čítať listinné dôkazy.
Z úpravy súdu pred nariadením hlavného pojednávania na deň 14. 05. 2015 sa potvrdzuje, že obidvaja obžalovaní boli v spojení s doručením obžaloby vyzvaní na možnosť navrhnúť vykonanie dôkazov na hlavnom pojednávaní. Ani jeden z obžalovaných takýto návrh nevzniesol do času hlavného pojednávania a rovnako ani jeden z obžalovaných nepožiadal súd o ustanovenie obhajcu, i keď sa na nich povinná zákonná obhajoba nevzťahuje. Rovnako ani súd nemal za preukázanú pochybnosť obžalovaných náležite sa obhajovať, čo by bol dôvod pre ustanovenie im obhajcu a ani samotní obžalovaní v rámci práv obhajoby nepožadovali o ustanovenie im obhajcu.
Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dôkazy výsluchom svedkov W.. E. Y., W.. S. T., M. Z., Z.. Ľ. Z., N.I. Z., Ľ. N. a svedkyne - poškodenej V.. L. S..
Svedkyňa W.. E. Y. na hlavnom pojednávaní dňa 14. 05. 2015 vypovedala, že pracuje ako detská lekárka a do jej obvodu patrili aj deti obžalovaných. Otec detí jej ambulanciu nikdy nenavštevoval. Matka s deťmi nechodila pravidelne a spolupráca s ňou bola zlá. Nerešpektovala jej výzvy a príkazy na vykonanie preventívnych prehliadok a očkovaní u detí. Deti boli zdravotne zanedbané, preto boli umiestené do ústavného zariadenia. Matka s deťmi nechodila na kontroly a vyšetrenia, skôr volila spôsob
dostavovania sa s nimi na pohotovostnú službu, pokiaľ boli choré. U detí sa rozvinuli vývojové problémy, zostali chudé s útlymi kostrami a drobné vzrastom. Spomenula si na jeden prípad, keď sa matka raz dostavila s 5-ročným dieťaťom na očkovanie, avšak dieťa preočkované byť nemohlo, keďže mala podozrenie, že dieťa trpí príznakmi hypotrofie a navrhla mu hospitalizáciu s vykonaním kompletného vyšetrenia. V rámci neho mali byť vykonané aj vyšetrenia na zistenie dostatku rastového hormónu v Bratislave, avšak matka prestala s ambulanciou komunikovať. Stávali sa aj prípady, keď matka priniesla na viaceré výzvy na očkovanie iné dieťa než mala, potom sa vrátila domov pre správne dieťa, avšak už do ambulancie neprišla. Spomína si, že matka detí sa často telefonicky vyhovárala na rôzne okolnosti, ktoré sa po overení ukázali ako nepravdivé napr., že je hospitalizovaná v nemocnici v Košiciach, resp. je na gynekologickom oddelení v Lučenci, resp. bola u gynekológa MUDr. Balíka a podobne.
Svedok W.. S. T. na hlavnom pojednávaní dňa 14. 05. 2015 vypovedal, že je zamestnaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši a bol mu pridelený spis monitorovania starostlivosti o deti T.. Dohľad vykonával na základe pokynov svojho vedúceho Z.. Ľ. Z. a bol realizovaný tak, že vykonával náhodilé kontroly v byte, kde bývali rodičia s deťmi. Z výkonu dohľadu sa vyhotovovali pravidelné správy. Na dohľad chodieval s kolegyňou Š.. Rodina T. bývala v jednoizbovom byte na ul. Ž. vo O.Ľ. N.. V byte mali zavedenú studenú vodu a dodávku elektrickej energie. Počas týchto kontrol v byte sa zdržiavala len matka detí. Otec detí chodieval pracovať. Matka detí s nimi komunikovala a nestalo sa, že by bola po požití alkoholických nápojov. Pri kontrolách bolo overované, či je v byte dostatočná hygiena a čistota a či deti majú navarené. Zo školy, ktorú navštevovali staršie deti bolo na ich úrad hlásené, že dcéry M. a F. vymeškali 15 vyučovacích hodín. Tiež bolo hlásené, že deti chodia do školy zavšivavené. Túto informáciu sa rozhodli riešiť monitoringom. Monitoringom dospeli k záveru, že matka detí nezvláda starostlivosť o ne.
Na otázky prokurátorky nech sa vyjadrí k zraneniu dcéry M., k zraneniam synov L. a O. a ako matka detí opísala verziu vzniku zranení týchto detí uviedol, že im maloletá M. povedala, že ju udrela matka. Maloletý O. mal v určitom čase modré nohy a maloletý L. rozbitú hlavu. Matka detí sa vyjadrila, že deti sa medzi sebou pobili a poudierali dáždnikmi, avšak ich setra povedala, že ich poudierala matka. Matka detí hovorila, že deti sa medzi sebou pobili a následne narazili na skriňu.
Svedkyňa M. Z. na hlavnom pojednávaní dňa 11. 06. 2015 vypovedala, že je sesternicou obžalovanej F. T.. V minulosti ich rodinu často navštevovala, avšak nenadobudla taký poznatok, že by sa obžalovaná riadne o deti nestarala. Nie je pravdivé vyjadrenie obžalovanej, ktorá uviedla, že svedkyňa sa voči nej správala úžernícky po tom, ako jej požičala peniaze. V minulosti sa stalo viackrát, že požičala finančnú hotovosť obžalovanej, avšak vždy sa dohodli ústne na jej vrátení. Domnieva sa, že to bola Ľ. N., ktorá udala obžalovanú, že sa riadne nestará o maloleté detí.
Svedok Z.. Ľ. Z. na hlavnom pojednávaní dňa 11. 06. 2015 vypovedal, že je zamestnaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši. Rodina obžalovaných je ich úradom dlhšiu dobu monitorovaná. V minulosti museli podať návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi obžalovaných. Návrh bol podávaný preto, lebo rodina mala existenčné a bytové problémy, v ktorých žili, nebola zabezpečená riadna starostlivosť o deti. Súd v konaní 6P/14/2010 nariadil ústavnú starostlivosť nad deťmi. V inom konaní vedenom Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp. zn. 9P/154/2012 došlo k zrušeniu ústavnej starostlivosti nad deťmi a deti boli vrátené do výchovy do rodičovského- biologického prostredia, avšak rodičia (obžalovaní) sa nedokázali o deti riadne postarať. Ich úrad začal dostávať vážne signály o tom, že si rodičia neplnia základné rodičovské povinnosti a nestarajú sa riadne o deti. Takéto signály dostávali jednak od detskej lekárky W.. E. Y. ako aj zo školy, ktorú staršie dcéry M. a F. navštevovali. Rodičia na výzvy ich úradu nereagovali. Bolo zistené, že sa dopúšťali voči deťom fyzických napádaní, najmä voči maloletému O.. Deti boli opäť odňaté z rodičovskej výchovy a umiestnené do Detského mestečka Trenčín - Zlatovce, kde sa doteraz nachádzajú. Táto situácia a pomery viedli k tomu, že ich úrad musel podať dňa 26. 02. 2014 na biologických rodičov detí trestné oznámenie.
Na otázky prokurátorky, kedy bol v kontakte s otcom detí a či mu bolo vysvetlené, že matka detí zanedbáva starostlivosť a či boli orgánom sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately prijaté opatrenia uviedol, že ich úrad komunikoval predovšetkým s matkou detí, nakoľko otec detí chodieval pracovať, avšak to neznamená, že nenesie za starostlivosť a výchovu detí zodpovednosť. Ich úrad vykonal viacero opatrení v snahe napomôcť riešiť situáciu v rodine ako napr. vyňatie detí z rodinného
prostredia a ich umiestnenie do ústavného zariadenia a ukladanie výchovných opatrení biologickým rodičom. Výchova detí zo strany rodičov nebola ale naďalej zabezpečovaná.
Svedkyňa N. Z. na hlavnom pojednávaní dňa 29. 02. 2016 vypovedala, že sa s obžalovanými pozná 8 rokov. Býva vo vedľajšom bloku vo O. N.. Keď obžalovaná potrebovala niečo vybaviť, zvykla prísť za ňou, aby jej prišla postrážiť deti. Odvtedy ako sa jej narodila dcéra (október 2013), už obžalovaná nezvykla ju žiadať, aby jej postrážila deti. Pokiaľ bola v byte obžalovaných, všimla si, že byt má v poriadku a má navarené. Odvtedy ako obžalovaná nebýva v byte, nevie sa vyjadriť k jej bytovým a rodinným pomerom, avšak s prihliadnutím na to, že obžalovaná porodila ďalšie deti, hodnotí jej správanie ako nezodpovedné.
Na otázky prokurátorky ako sa volá jej priateľ, s ktorým majú spolu dieťa, či chodievala navštevovať rodinu T. aj v mieste ich provizórneho bývania v lese a či ju niekto ovplyvňoval na výpoveď uviedla, že jej priateľ sa volá V.I. G. a býva vo O. E.. V čase keď sa rodina T. odsťahovala do provizórneho bývania v lese, už k nim nechodila. Na výpoveď ju nikto nenavádzal.
Svedkyňa Ľ. N. na hlavnom pojednávaní dňa 29. 02. 2016 vypovedala, že bola ovplyvnená na výpoveď Z.. Ľ. Z., vedúcim sociálneho odboru, ktorý jej mal hroziť, že ak nebude vypovedať proti T., bude mať problémy so sociálkou. Keďže bola súdom poučená o povinnosti hovoriť pravdu, rozhodla sa pravdivo vypovedať. S obžalovanou sa pozná dlhé roky a vie, že má problémy s bývaním. V minulosti bývali na zhodnej adrese na ul. Ž. vo O. N.. Obžalovaný L. chodil stále do práce. O deti sa starala len ich matka. Nechce sa jej veriť, že by rodičia deti týrali. Obžalovaná je normálna žena, uvarí a uprace. Stáva sa, že deti aj udrie po zadku, avšak to je normálne.
Na otázky prokurátorky, aký mala predtým byt obžalovaná a či vie prečo obžalovaná nemôže užívať byt na ul. Ž. a ako je to s pani Z. uviedla, že v minulosti bývala v jednoizbovom byte, ktorý pozostával z jednej izby a kuchyne. V tomto priestore sa častokrát nachádzalo až 16 detí. Myslí si, že obžalovaná nemohla ďalej užívať byt na ul. Ž. preto, lebo jej deti zobrali do domova. Domnieva sa, že s Z. sa spojila Z., aby vypovedali proti obžalovanej.
Svedkyňa - poškodená V.. L. S. na hlavnom pojednávaní dňa 02. 07. 2015 vypovedala, že je zamestnaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši. Zastáva funkciu samostatného radcu na úseku sociálnej ochrany detí a sociálnej kurately. Obžalovaní majú spolu 9 detí z nich 8 sa nachádza v ústavnom zariadení. Do ústavného zariadenia boli vzaté na základe rozhodnutia súdu zo dňa 27. 02. 2014. Obžalovaná dňa 30. 04. 2015 porodila ďalšie dieťa. Ani pre toto dieťa obžalovaní nevytvárajú vhodné podmienky pre jeho výchovu a starostlivosť. Na strane druhej, úrad je voči rodine ústretový, keď je v štádiu schvaľovania pridelenie im azylového bytu na ul. Ž. X vo O. N..
Znalec PhDr. Andrej Benkovič z odboru psychológia - klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých v znaleckom posudku č. 54/2014 z 31. 07. 2014 posudzoval rozumový vývin a osobnostný vývin maloletých detí so zameraním na posúdenie prejavu syndrómu tzv. „týraného dieťaťa“. Tiež u detí posudzoval schopnosť vnímania, uchovania a reprodukovania prežitých udalostí, ako aj schopnosť si ich zapamätať a posudzoval vierohodnosť ich výpovedí, či nemajú sklon ku klamstvám, konfabuláciam a vymýšľaniu si a či môžu byť ovplyvnené pri svojej výpovedi inou osobou. Znalec vyšetril maloleté deti M., F., M., L. a O.. Na základe ich vyšetrení vypracoval citovaný znalecký posudok. K maloletej M. Z. znalec uviedol, že v dospelosti môžeme u nej očakávať mentálny vek od 9 do 12 rokov. Všeobecná vierohodnosť u maloletej je výrazne oslabená, pretože maloletá má narušené intelektové schopnosti v zmysle mentálnej retardácie. U maloletej konštatoval reaktívnu poruchu príchylnosti u detí. Ďalej konštatoval syndróm CAN (Child Abuse & Neglect), ide o súbor konkrétnych foriem neadekvátneho zaobchádzania s dieťaťom, ktoré vedú k nedostatočnému napĺňaniu jeho základných potrieb, biologických a emocionálnych potrieb, pocitu bezpečia, istoty a tým dochádza k závažnému narušeniu až trvalému poškodeniu jeho vývoja, osobnosti, sebavedomia a medziľudských vzťahov dieťaťa. Z hľadiska foriem syndrómu CAN môžeme u maloletej hovoriť o týchto formách: psychické a emocionálne týranie, ide o frekventované nadávky a krik, ponižovanie, opovrhovanie, citové vydieranie, porovnávanie s druhými súrodencami, neprimerané zaťažovanie dieťaťa povinnosťami v domácnosti alebo v starostlivosti o mladších súrodencov, taktiež aj o zanedbávanie a neuspokojovanie telesných potrieb dieťaťa, nedostatočnú a nepravidelnú stravu, hygienu, nedostatočnú čistotu a kvalitu ošatenia aj vzhľadom na počasie, nedostatočnú starostlivosť, zanedbávanie prevencie a častej absencie v škole. Maloletá F. T. má oslabený vývin mentálnych schopností, ale jedná sa o stupeň chápavosti, ktorý je
postačujúci pre orientovanie sa v danej situácii. Kongitívne funkcie nevykazujú narušenia, ktoré by mali vplyv na schopnosť správne vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať udalosti, ktoré prežila. Rovnako zistil reaktívnu poruchu príchylnosti u detí a syndróm CAN. Aj u tejto maloletej môžeme v dospelosti očakávať mentálny vek 9 až 12 rokov. Všeobecná vierohodnosť maloletej je výrazne oslabená, pretože má narušené intelektové schopnosti v zmysle mentálnej retardácie. U maloletej ide aj o hyperkinetickú poruchu aktivity a pozornosti, poruchu s hyperaktivitou. U maloletého L. T. znalec konštatoval, že jeho intelektové schopnosti sa nachádzajú v pásme medzi duševnou zaostalosťou a normou. Taktiež konštatoval reaktívnu poruchu príchylnosti u dieťaťa a syndróm CAN. Maloletý O. T. zaostáva vo vývine, medzery vo vnímaní často nahrádza fantáziou. V aktuálnom vývinovom období maloletého je prítomné chronicky nedostatočné uspokojovanie fyzických a psychických potrieb dieťaťa. Znalec taktiež konštatoval reaktívnu poruchu príchylnosti u dieťaťa a tiež syndróm CAN. U maloletej M. znalec konštatoval, že jej výpoveď nespĺňa podmienky vierohodnosti, má zvýšenú tendenciu disimulovať. Má snahu robiť, respektíve vytvárať dobrý dojem. Má tendenciu k fabulácii v pozitívnom i negatívnom smere. Výpoveď maloletého L. spĺňa podmienky vierohodnosti, rovnako aj výpoveď maloletého O.. U maloletého L. sa ešte výrazne prejavuje tendencia vnímať objekt globálne bez všímania si jeho detailov alebo zamerania sa len na jeden detail a vynechávanie ďalších vlastností predmetu. Maloletý má medzery vo vnímaní, ktoré často nahrádza fantáziou. Tak u maloletého L. ako aj maloletého O. bola zistená reaktívna porucha príchylnosti u detí a syndróm CAN.
Znalkyňa MUDr. Zuzana Stanovičová z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia neurológia a pediatria v posudku č. 13/14 z 10. 11. 2014 zodpovedala na otázky, či maloleté detí L. T., nar. XX. XX. XXXX, T. T., nar. XX. XX. XXXX, I. T., nar. XX. XX. XXXX, O. T., nar. XX. XX. XXXX, L. T., nar. XX. XX. XXXX, M. T., nar. XX. XX. XXXX, F. T.Á., nar. XX. XX. XXXX a M. Z., nar. XX. XX. XXXX vykazovali pri prijatí do Detského mestečka Trenčín - Zlatovce dňa 26. 02. 2014 známky podvýživy, prípadne iné známky neprimeraného zaobchádzania. Tiež či deti absolvovali všetky predpísané povinné očkovania a ak nie, aký konkrétny následok im hrozil a či zo zdravotnej dokumentácie detí vyplývajú nejaké zistenia fyzického týrania, ak áno, nech sa vyjadrí k mechanizmu vzniku zranení a prípadnej dĺžke práceneschopnosti. Znalkyňa uviedla, že po príchode do Detského mestečka Trenčín - Zlatovce bolo u maloletých detí zistené zavšivavenie, deti boli dovezené v znečistenom a v nevhodnom oblečení a obuvi. Telesná hmotnosť maloletej L. bola neadekvátna, výživa nedostatočná. Jedná sa o syndróm CAN. Maloletá T. bola umiestnená po 3 týždňoch do náhradnej pestúnskej starostlivosti a hospitalizovaná. Aj u nej znalkyňa diagnostikovala syndróm CAN. U maloletej M. bola zistená jej podvýživa a taktiež prítomnosť syndrómu CAN. Maloletý I. je dieťa vzrastovo zaostalé, hypotrofické s nedostatočnou výživou. Z jeho zdravotnej dokumentácie sa potvrdzuje, že bolo v doterajšom živote 35-krát hospitalizované na detskom oddelení pre opakované infekcie horných dýchacích ciest a hnačky. Aj u tohto dieťaťa znalkyňa konštatuje syndróm CAN. Rovnako maloletá M. je nízkeho vzrastu a nízkej hmotnosti a aj u nej je konštatovaný syndróm CAN. Maloletý O. je nízkeho vzrastu s nedostatočnou výživou. Maloletá F. s nízkym vzrastom a nízkou hmotnosťou. Rovnako aj maloletý L. má nízku hmotnosť a vzrast. Matka s ním opakovane nenavštívila lekára, hoci u dieťaťa bolo indikované neurologické vyšetrenie. Matka vo všeobecnosti na pravidelné očkovanie deti nedonášala, resp. sa k očkovaniu dostavovali deti oneskorene, pričom vo všeobecnosti rodičia detí pozvanie od detských lekárov na očkovanie ignorovali. Znalkyňa u všetkých detí konštatovala príčinu vzniku syndrómu CAN, ktorou bolo nezaočkovanie detí, čím boli vystavené vzniku vážnych ochorení s ohrozením života. Deti neboli dostatočne odeté, na základe čoho mali opakované infekcie horných a dolných dýchacích ciest, v dôsledku čoho museli im byť podávané opakovane antibiotiká, čím si ich organizmy vytvorili voči nim rezistentnosť. Okrem toho deti boli vyživované nevhodnými potravinami, ktoré im spôsobovali hnačky a vracanie a tiež bolo deťom fyzicky zo strany rodičov ubližované. Okrem toho bola zistená nedostatočná hygiena a starostlivosť o ne, čoho dôkazom boli spôsobené zapareniny na ich organizmoch, najmä v oblasti genitálií a zadku. Deti po príchode do detského domova sa správali agresívne a vulgárne voči ostatným deťom, čo bol priamy dôsledok nezvládnutej výchovy zo strany ich rodičov. Spomedzi detí maloletý L.Z. mal byť pre zaostávanie rastu liečený endokrinológom a mal mu byť podávaný v injekčnej forme rastový hormón. Liečba nebola ukončená, keďže sa matka opakovane nedostavovala do endokrinologickej ambulancie. Všetky deti trpeli ťažkým stresom, ktorý im vyvolali rodičia hrubým zanedbávaním starostlivosti.
Podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák., kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným
správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
Podľa § 208 ods. 1 písm. b) Tr. zák., kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
Podľa § 208 ods. 2 písm. d) Tr. zák., odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 38 písm. b) Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.
Podľa § 138 písm. j) Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu na viacerých osobách.
Ustanovením § 208 ods. 1 až 3 Tr. zák. sa poskytuje ochrana pred domácim násilím bez rozdielu, či ide o muža alebo ženu (manžel, manželka, starý rodič alebo aj iná osoba zverená do opatery útočníka) alebo či ide o dieťa. Objektom tohto trestného činu je ochrana blízkych osôb a osôb zverených do výchovy pred násilím. Nesporne do takejto kategórie patrí aj zlé zaobchádzanie rodičov s maloletými deťmi, keď im výchovou spôsobujú fyzické alebo psychické utrpenie, ktoré patrí medzi formu týrania. Týranie ako také je zlé zaobchádzanie so zverenou osobou a teda môže existovať aj vo vzťahu rodič a maloleté dieťa, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Pre takéto kvalifikovanie konania nemusí ísť o sústavné alebo dlhší čas trvajúce konanie. Znaky tohto trestného činu, ktorý má charakter zločinu, možno naplniť aj opomenutím povinnej starostlivosti, keď rodič opomenie základnú starostlivosť o maloleté dieťa. Páchateľom tohto zločinu je spravidla ten, komu je k blízkej alebo zverenej osobe uložená povinnosť sa o túto osobu starať alebo ju vychovávať. Táto povinnosť môže vyplynúť priamo zo zákona, súdneho rozhodnutia alebo aj zo zmluvy, ktorá môže byť aj ústna. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje vždy úmysel. V odseku 2 citovaného ustanovenia zákonodarca upravil kvalifikovanú skutkovú podstatu, ktorá môže spočívať aj v tom, že páchateľ spácha čin závažnejším spôsobom konania. Za závažnejší spôsob konania treba považovať aj páchanie trestného činu po dlhší čas alebo aj na viacerých osobách.
V prejednávanej trestnej veci prokurátorka podala obžalobu na biologických rodičov maloletých detí, ktorou ich viní zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Tr. zák. Obžalovaní 1/ F. T. a 2/ L. T. sú zo zákona ( § 28 ods.1 písm. a/ zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ) povinní sa starať o svoje maloleté deti. Z ich vzťahu pochádza celkom 9 detí, pričom počas trestného konania sa im dňa 10.04.2015 narodil syn V. T. a v čase rozhodovania súdom bola obžalovaná 1/ už opäť tehotná, čiže očakávali 10-ty prírastok do rodiny. Zástupkyňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši, oddelenia sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately W.. L. S. v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 03. 03. 2016 uviedla, že tento jav v tejto rodine je atypický voči bežnej populácii, keď rodičia sa nedokážu o svoje deti postarať a plodia ďalšie deti, pričom doteraz narodené deti museli byť umiestnené do ústavného výchovného zariadenia, keď ich rodičia sa nedokázali o ne postarať. Úrad v rámci výchovných opatrení a svojich kompetencií vytýkal rodičom maloletých detí, že sa neuvážene správajú, avšak matka detí mala na to vždy odpoveď: „My sa tešíme na ďalšie dieťa!“.
Z opatrovanských konaní vedených Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp. zn. 6P/14/2010 a 7Ppom/1/2014 sa potvrdzuje, že maloleté deti obžalovaných museli byť umiestnené do ústavnej starostlivosti najskôr Detského domova Margarétka, Vajanského 71 v Lučenci a pozdejšie Detského domova- Detské mestečko Trenčín - Zlatovce, Na Dolinách 27. V tomto zariadení sa nachádzajú doteraz. Aj keď medzičasom v inej opatrovanskej veci 9P/154/2012 Okresný súd Veľký Krtíš zrušil ústavnú starostlivosť nad maloletými deťmi a deti vrátil na návrh kurátorky a súhlasu prokurátora do prirodzeného výchovného prostredia ich rodičov- konanie pod sp.zn.9P/154/2012 (obžalovaných), títo nedokázali zabezpečiť riadnu starostlivosť o deti, čo viedlo opätovne k rozhodnutiu umiestniť ich do ústavnej starostlivosti.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 168 ods. 1 Tr. por., v odôvodňujúcej časti rozsudku súd uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé ako sa vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.
V prejednávanej trestnej veci bol skutok uvedený v obžalobe preukázaný viacerými dôkazmi, ktoré jednotlivo a v ich súvislostiach nespochybnene preukazujú, že obžalovaní 1/ a 2/ týrali svoje deti tak, že im spôsobovali fyzické a psychické utrpenie, najmä bezdôvodným odopieraním osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti a vzdelávania, vyvolávaním im strachu a stresu, pričom sa tohto činu dopúšťali po dlhšiu dobu a na viacerých osobách. Obžalovaní takto týrali celkom 8 maloletých detí, ktoré museli byť súdnym rozhodnutím vyňaté z rodičovskej výchovy a umiestnené do ústavného zariadenia - Detského mestečka Trenčín - Zlatovce, kde sa doteraz nachádzajú. Tieto skutkové závery potvrdzujú najmä znalecké posudky znalcov PhDr. Andreja Benkoviča a MUDr. Zuzany Stanovičovej, z ktorých obsahov sa potvrdzuje, že deti trpeli syndrómom CAN. Ako ďalšie usvedčujúce dôkazy sú výpovede svedkov W.. E. Y., detskej lekárky, do spádovej starostlivosti ktorej patrili maloleté deti obžalovaných a Z.. Ľ. Z., W.. S. T. a V.. L. S.. Títo svedkovia zhodne uviedli, že obžalovaní zanedbávali rodičovskú starostlivosť a maloleté deti týrali tým, že im nezabezpečili základné potreby pre živobytie, v dôsledku čoho nastali u detí závažné poruchy vo vývine a boli vystavené ohrozeniu života a zdravia. Súd si závery znaleckých hodnotení v plnom rozsahu osvojil a nemal žiadnu pochybnosť ani nad presvedčivosťou svedeckých výpovedí.
Obžalovaný 2/ výsledkom vykonaného dokazovania v prípravnom konaní nerozporoval, uznal zodpovednosť za vzniknutý stav, avšak on nejakú zmenu vo výchove privodiť nemohol, keďže vždy chodil do práce. Obžalovaná 1/ rozporovala zistenému skutkovému stavu a obhajovala sa tým, že si riadne plnila rodičovské povinnosti, preto považovala skutočnosti uvedené v obžalobe za vymyslené. Na svoju obhajobu navrhla vypočuť svedkyne M. Z. a N. Z.. Práve o svedkyni Z. sa zmienila ako o osobe, ktorá sa voči nej správala úžernícky a keďže jej peniaze vrátiť nevedela, tak ju udala. Súd výsluchom svedkyne Z. nedospel k tomu záveru, akým sa obhajovala obžalovaná. Svedkyňa síce uviedla, že viackrát požičala obžalovanej finančnú hotovosť, ale vždy požadovala len vrátenie požičanej sumy. Naviac nemala dôvod sa takto správať voči obžalovanej, keďže je jej sesternicou. Svedkyňa uviedla, že s obžalovanou sa už dlhší čas nestretáva, nakoľko býva s exmanželom a deťmi na inej adrese, takže nevie bližšie opísať stav v rodine obžalovaných. Rovnako sa vyjadrila aj svedkyňa Z., ktorá uviedla, že v minulosti bývala v susedstve s obžalovanými, avšak odvtedy ako boli z bytu deložovaní sa s nimi nestretáva. V minulosti zvykla na požiadanie obžalovanej postrážiť jej deti, keď potrebovala niekam odísť. Súd vypočul aj svedkyňu N., keďže svedkyňa Z. uviedla, že to mohla byť práve N., ktorá mohla v spolupráci so zástupcami orgánu sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately obviniť obžalovanú. Táto svedkyňa sa vyjadrila, že bola ovplyvňovaná k výpovedi Z.. Ľ. Z.. Konkrétnosti tohto ovplyvňovania neuviedla a tiež nepodala trestné oznámenie. Svedkyňa sa snažila svojou výpoveďou opísať obžalovanú ako matku riadne starajúcu sa o svoje deti. Za povšimnutie stojí jej výpoveď v tej časti, keď ona sama označila práve M. Z. za osobu, ktorá sa mala spolčiť s Z.. Ľ.U. Z. proti obžalovanej. Vyhodnotením týchto dôkazov, ktoré navrhla vykonať obžalovaná, súd dospel k tomu záveru, že najmä výpovede svedkýň Z. a N. si protirečia v tom, že jedna druhú obviňuje z toho, že sa spolčila s Z.. Ľ. Z. proti obžalovanej v snahe privodiť jej trestné stíhanie. Súd nepovažoval za potrebné konfrontačným úkonom tieto rozporuplné tvrdenia svedkýň odstrániť. Je nepodstatné to, kto signalizoval Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako kompetentnému orgánu stav v rodine obžalovaných, ale za podstatné je potrebné považovať to, či skutočnosti uvádzané v obžalobe zodpovedajú skutočnosti a teda, či si obžalovaní ako biologickí rodičia detí plnili rodičovské povinnosti alebo neplnili a týrali deti v tom smere, že toto týranie naplnilo znaky skutkovej podstaty zločinu, z ktorého boli obidvaja obžalovaní obvinení.
Súd na základe zisteného dôkazného stavu dospel jednoznačne k tomu záveru, že obidvaja obžalovaní spáchaním skutku z obžaloby naplnili znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby a to v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate. Zo všetkých dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní sa potvrdzuje, že obžalovaní úmyselným konaním týrali maloleté deti spôsobom dôkazne preukázaným, čo korešponduje nielen so závermi súdneho dokazovania ale aj so závermi monitoringu rodiny, ktorý viedol príslušný orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately ( početné záznamy zo šetrení, ako súčasť trestného spisu ) a tiež aj správou Detského mestečka Trenčín - Zlatovce, do zariadenia ktorého boli maloleté deti umiestnené.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov upravených v ustanovení § 34 Tr. zák. V prejednávanej veci prichádza do úvahy u obidvoch obžalovaných len uloženie trestu odňatia slobody, keďže trestné rozpätie pri zločine týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 2 Tr. zák. je od sedem do pätnásť rokov. U obžalovanej 1/ F. T. súd prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. j) Tr. zák.) a jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. m) Tr. zák.) a tak postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. jej uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere nad spodnou hranicou trestnej sadzby, keď jej bol uložený trest vo výmere 8 rokov. Z odpisu registra trestov obžalovanej sa potvrdzuje, že v doterajšom živote bola celkom 2-krát súdne trestaná, avšak v obidvoch prípadoch došlo k jej osvedčeniu, takže sa na ňu hľadí, ako keby nebola odsúdená. Zo štruktúry páchanej trestnej činnosti sa potvrdzuje, že v obidvoch prípadoch sa dopustila trestného činu proti majetku, keď prvýkrát bola odsúdená za trestný čin krádeže a druhýkrát za trestný čin úverového podvodu. Z miesta bydliska je Mestským úradom O. N. hodnotená všeobecne. Súd obžalovanú pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v dobe posledných 10-tich rokoch, nebola vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
U obžalovaného 2/ L. T. súd pri výmere trestu prihliadol na dve poľahčujúce okolnosti (§ 36 písm. j) a l) Tr. zák.) a žiadnu priťažujúcu okolnosť a tak postupoval podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., keď obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov t. j. na dolnej hranici trestnej sadzby. Obžalovaný v doterajšom živote nebol súdne trestaný, čo potvrdzuje odpis z registra trestov. Z miesta bydliska je Mestským úradom O. N. hodnotený všeobecne. Menovaný je 2-krát ženatý, má celkom 8 vyživovacích povinností k deťom zo vzťahu s obžalovanou (ku dňu rozhodovania už 9 vyživovacích povinností) a tiež má 3 deti z prvého manželstva. Aj v jeho prípade pre výkon trestu, súd ho zaradil na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v dobe posledných 10 rokov nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, a to v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môžu podať:
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b)), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného) a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného, obhajca, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods.1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c)), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pri nesprávnom výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d) s odkazom na § 45 ods. 1).