Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/125/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska 5, IČO: 35724803, zastúpený zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska 5, proti odporkyni: H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., ul. Y. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom v Skalici, ul. Petrovská 10, zastúpený JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom v Chorvátskom Grobe, Nám. Josipa Andriča 1, o zaplatenie 2.263,80 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

rozhodol:

I. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.263,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 12.10.2010 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 11.11.2010 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 11.12.2010 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 11.01.2011 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 11.02.2011 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 11.03.2011 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 12.04.2011 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 11.05.2011 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 11.06.2011 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 12.07.2011 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 11.08.2011 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 13.09.2011 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 11.10.2011 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 11.11.2011 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 13.12.2011 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 11.01.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 11.02.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 13.03.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 11.04.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 11.05.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 12.06.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 11.07.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 11.08.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 11.09.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 11.10.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 13.11.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 11.12.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 11.01.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 12.02.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 12.03.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 11.04.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 11.05.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 11.06.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 11.07.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 13.08.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 11.09.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 11.10.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 12.11.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 11.12.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 11.01.2014 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 11.02.2014 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 11.03.2014 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 11.04.2014 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 51,45 eur od 13.05.2014 do zaplatenia.

II. Súd návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania, o ktorých výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 01.10.2013 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporkyni domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.263,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 123,53 eur zo splátok splatných za obdobie od 11.10.2010 do 04.11.2012 a úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.263,80 eur od 05.11.2012 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov konania. Tento návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 medzi postupcom SLSP, a.s. a navrhovateľom postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni. Postupca a odporkyňa uzatvorili dňa 26.10.2004 Zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa postupca poskytol odporkyni peňažné prostriedky. Navrhovateľ má za to, že uvedená zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka a zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Túto zmluvu považuje za absolútny obchod, pričom toto svoje stanovisko bližšie rozvádza. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 5.218,19 eur, pričom pozostáva z istiny vo výške 4.275,15 eur, riadneho úroku 500,55 eur a úroku z omeškania vo výške 409,60 eur. Úroky z omeškania vo výške 409,60 eur a ostatné príslušenstvo s poplatkami v sume 32,89 eur si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Postupca poskytol podľa zmluvy odporkyni úver vo výške 3.319,39 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 51,45 eur, vždy k 10. dňu v mesiaci. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 10.10.2010 do 10.05.2015 v počte 44 splátok a v celkovej výške 2.263,80 eur. Splátky pôvodne splatné od 20.11.2012 do 10.05.2014 sa stali splatnými dňa 04.11.2012, kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru si neuplatňuje. Zároveň si uplatňuje zákonné úroky z omeškania z týchto splátok od ich splatnosti.

Na základe návrhu navrhovateľa súd vydal dňa 25.11.2013 platobný rozkaz, proti ktorému podala odporkyňa riadny odpor. V ňom uviedla, že platobný rozkaz nemal byť vydaný, pretože zmluva a VOP obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky (chýba RPMN, jednostranné posúdenie pohľadávky v neprospech spotrebiteľa, rozhodcovská doložka a ďalšie). Súd vôbec nezohľadnil európske spotrebiteľské právo.

V priebehu konania podaním zo dňa 07.10.2013 oznámil svoj vstup do konania vedľajší účastník na strane odporkyne. Vedľajšiemu účastníkovi bola doručená kópia návrhu. Vzhľadom na námietku navrhovateľa proti vstupu vedľajšieho účastníka súd uznesením zo dňa 12.02.2015 rozhodol tak, že vedľajšie účastníctvo vedľajšieho účastníka v tomto konaní je prípustné. Toto rozhodnutie bolo potvrdené aj odvolacím súdom.

Dňa 25.03.2014 bolo súdu doručené písomné podanie vedľajšieho účastníka, v ktorom uviedol, že má za to, že navrhovateľ vymáha svoje právo po uplynutí dvojročnej premlčacej dobe, nakoľko tu ide o bezdôvodné obohatenie. Výzva zo dňa 18.02.2011 na zaplatenie dlhu do dňa 28.02.2011 je v skutočnosti odstúpením od zmluvy. Navrhovateľ si mohol svoje právo na zaplatenie dlhu po prvý krát vykonať dňa 29.02.2011, avšak žalobu na súd podal až dňa 01.10.2013. Má za to, že v predmetnom konaní došlo k bezdôvodnému obohateniu odporkyne, nakoľko získala majetkový prospech plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (odstúpením navrhovateľa od Zmluvy o poskytnutí pôžičky). Ďalej uviedol, že rozhodujúcim faktom je dokázať, že „výzva na zaplatenie dlhu“ Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo strany právneho predchodcu navrhovateľa zo dňa 18.02.2011 prostredníctvom CEE COLLECT Slovakia s.r.o. je v skutočnosti odstúpenie od zmluvy. Preto vzniesol námietku premlčania uplatneného práva. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania a uviedol, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.

Za účelom rozhodnutia o návrhu navrhovateľa súd nariadil pojednávanie. Celkovo súd vykonal tri pojednávania, pričom sa ich zúčastnil iba právny zástupca navrhovateľa. Odporkyňa svoju neúčasť na všetkých pojednávaniach riadne ospravedlnila.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaniach uviedol, že navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje právo z úverovej zmluvy o splátkovom úvere, ktorú uzatvorila odporkyňa spolu s jej vtedajším manželom. Pred podaním návrhu však dlžník Vladimír K. zomrel, preto navrhovateľ podal žalobu iba proti odporkyni. Zmluva o splátkovom úvere má všetky náležitosti, ktoré má mať. RPMN je v zmluve uvedená v článku 4, bod 5 úverovej zmluvy. Neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky. Navrhovateľ nadobudol túto pohľadávku od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o poskytnutí pohľadávok. Po postúpení pohľadávky prebehla bohatá korešpondencia medzi navrhovateľom a odporkyňou ohľadne splácania dlhu, nakoľko odporkyňa svoj dlh nesplácala, v dôsledku čoho navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Nesúhlasí so vznesenou námietkou premlčania, nakoľko navrhovateľ si uplatňuje splátku úveru spätne 3 roky od podania návrhu, teda ohľadne týchto splátok 3-ročná premlčacia doba neuplynula.

Súd vykonal dokazovanie, ktoré spočívalo v oboznámení sa s listinnými dôkazmi, a to: Zmluvou o splátkovom úvere, Všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky, poštovým podacím hárkom na č.l. 12, výzvou k úhrade dlhu zo dňa 16.10.2012, Zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, pokusom o zmier na č. l. 26, oznámením o začatí výkonu mandátnej činnosti, oznámením k výzve na č.l. 97, výzvou na zaplatenie dlhu na č. l. 99, poslednou výzvou na mimosúdne vyrovnanie na č. l. 100 a 101 a predžalobnou výzvou. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie uvedené ustanovenia právnych predpisov, na základe ktorých vec právne posúdil.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 261 ods.3 písm. d) Obchodného zákonníka, v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o úvere ( § 497).

Podľa § 324 ods.1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa § 341 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Podľa § 365 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 122 ods.1, ods.2, ods.3 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa § 1 ods.1 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods.1, ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods.4, ods.5, ods.6 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

Navrhovateľ je na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 a na základe oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16.10.2012, právnym nástupcom obchodnej spoločnosti SLSP, a.s. v záväzkovom vzťahu s odporkyňou. Súd má za preukázané platné postúpenie pohľadávky právneho predchodcu navrhovateľa na navrhovateľa, aj s prihliadnutím na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Právny predchodca navrhovateľa (SLSP a.s.) listom zo dňa 18.02.2011 prostredníctvom svojho zástupcu vyzval odporkyňu na uhradenie jej dlhu v celkovej výške 1.475,65 eur, a to do 28.02.2011. Argumentácia vedľajšieho účastníka tým, že tento list je potrebné považovať za odstúpenie od zmluvy nie je dôvodná, pretože s prihliadnutím na obsah tohto listu jednoznačne možno uzavrieť, že jeho obsahom nie je odstúpenie od úverovej zmluvy, ale je výzvou na zaplatenie dlhu. Vyplýva to aj z označenia tohto listu. V jeho obsahu nie je nikde uvedené (ani nijak podmienené nezaplatením dlhu), že právny predchodca navrhovateľa mieni odstúpiť od úverovej zmluvy. Opätovná výzva na zaplatenie dlžnej sumy bola právnym predchodcom navrhovateľa urobená aj listami zo dňa 16.04.2011, 31.08.2011 a naposledy dňa 09.01.2012. Z tohto dôvodu nie je dôvodná ani vedľajším účastníkom vznesená námietka premlčania. Z dôvodu absencie odstúpenia od zmluvy nie je možné uvažovať ani o dvojročnej premlčacej dobe.

Uvedený právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzavreli dňa 26.10.2004 podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvu o úvere, označenú ako Zmluva o splátkovom úvere č. 0362560750, ďalej len „úverová zmluva“. Na základe tejto úverovej zmluvy bol právny predchodca navrhovateľa povinný poskytnúť za podmienok uvedených v úverovej zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach účinných od 01.08.2002, ďalej len „VOP“, peňažné prostriedky ako úver. Odporkyňa bola povinná poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky, odplatu za poskytnutie úveru a splniť ďalšie záväzky podľa úverovej zmluvy. Odporkyni boli na základe úverovej zmluvy poskytnuté peňažné prostriedky v sume 100.000,-Sk, teda 3.319,39 eur. Lehota splatnosti celého úveru bola dohodnutá do 10.05.2014, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.550,-Sk, teda 51,45 eur. Prvá splátka bola splatná dňa 10.01.2005 a posledná dňa 10.05.2014. Úrok bol dohodnutý vo výške 11,80 % ročne. Súčasťou úverovej zmluvy sú VOP. Odporkyňa titulom splácania úveru nevrátila veriteľovi celú sumu poskytnutého úveru.

Úverová zmluva, ktorú uzavrel právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou ako spotrebiteľom, je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri ich uzatváraní právny predchodca navrhovateľa konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporkyňa je fyzickou osobou a nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa otvoril priestor pre aplikáciu ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch. Napríklad podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov.

Súd považuje za potrebné v tejto súvislosti uviesť, že argumentácia navrhovateľa o tom, že záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou je obchodným záväzkovým vzťahom je čiastočne správna. V prípade zmluvy o úvere ide o absolútny obchod (§ 261 ods. 3, resp. ods.6 s účinnosťou od 01.02.2013 Obchodného zákonníka). Ide o označenie právnej teórie a súdnej praxe pre záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu. Medzi takého záväzkové vzťahy patrí vzťah založený zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka). Teda tu nie rozhodujúci subjekt, ale objekt tohto záväzkového vzťahu. Korigujúcim ustanovením však v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad, je už vyššie spomínané ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu k úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou úpravou, upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od 01.04.2015 (zákonom č. 102/2014 Z.z.) precizoval dovtedy účinné ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom tak, že do tohto ustanovenia zapracoval aj toto znenie: Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru súdu aj v súčasnosti účinná právna úprava stanovuje povinnosť prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, avšak uvedenou novelizáciou sa akákoľvek pochybnosť (možnosť iného výkladu, iného pochopenia znenia tohto ustanovenia) o tom odstránila.

Súd v konaní posúdil navrhovateľom predložené listinné dôkazy s ohľadom na ochranu odporkyne ako slabšej zmluvnej strany (spotrebiteľa) a zistil, že navrhovateľ si neuplatňuje právo z neprijateľnej zmluvnej podmienky, právo, ktorá by poškodzovalo alebo porušovalo práva spotrebiteľa a ani si neuplatňuje právo, ktoré nemožno priznať, či premlčané právo. Nie je správne tvrdenie odporkyne v odpore proti platobnému rozkazu, že chýba RPMN, nakoľko z úverovej zmluvy vyplýva, že táto je uvedená v článku 4, bod 5 úverovej zmluvy, a to vo výške 14 %. V konaní bolo preukázané, resp. nebolo riadne vyvrátené tvrdenie navrhovateľa, že odporkyňa si riadne nesplnila svoju povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky titulom splácania úveru. Preto súd návrhu vyhovel a rozhodol o splnení nesplnenej povinnosti odporkyne vyplývajúcej jej z úverovej zmluvy, resp. z § 497 Obchodného zákonníka, a to vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky.

Ako vyplýva z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok SLSP č. 1175/2012/CE odporkyňa uskutočnila poslednú úhradu splátok úveru dňa 13.02.2009. Odporkyňa v odpore proti platobnému rozkazu skutočnosť, že úver riadne nesplácala nespochybnila, rovnako tak neurobila ani v ďalšom priebehu konania, kedy ostala pasívna. Preto možno uzavrieť, že odporkyňa neuhradila žiadnu ani čiastočnú splátku úveru, ktoré si navrhovateľ v návrhu uplatnil (splátky úveru splatné od 10.10.2010 do konečnej splatnosti úveru, t.j. do 10.05.2014). V uvedenom období, ktoré pokrýva splátky splatné spätne do troch rokov, predchádzajúcich dňu podania návrhu na začatie konania na súd (dňa 01.10.2013) do 10.05.2014, bolo splatných celkovo 44 splátok, každá vo výške 51,45 eur. Spolu tak dlžná suma predstavuje sumu 2.263,80 eur, t.j. celú žalovanú sumu. Z tejto sumy odporkyňa navrhovateľovi nezaplatila žiadnu časť, preto súd rozhodol o splnení jej povinnosti zaplatiť navrhovateľovi celú žalovanú sumu.

K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky listom zo dňa 16.10.2012 označeným ako Výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru súd neprihliadal, pretože navrhovateľ nepreukázal dodržanie postupu podľa § 53 ods.9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, teda že upozornil odporkyňu v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva vyhlásiť splatnosť celého úveru. List zo dňa 16.10.2012 obsahuje iba vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého dlhu ku dňu 16.10.2012 bez upozornenia na takýto následok a bez poskytnutia lehoty 15 dní. Táto skutočnosť však nemá zásadný vplyv na uplatnené právo navrhovateľa (s výnimkou dňa vzniku omeškania), pretože dňa 10.05.2014 nastala zmluvná splatnosť celého úveru, teda celkového dlhu.

Navrhovateľ si uplatnil takisto aj právo na príslušenstvo zo žalovanej pohľadávky, ktoré predstavujú úroky z omeškania v zákonnej výške. Navrhovateľ si však uplatnil právo na úroky zo žalovanej sumy čiastočne aj za obdobie, kedy odporkyňa nebola ešte v omeškaní so zaplatením niektorých splátok. Ide o splátky splatné po 11.11.2012. Navrhovateľ vychádzal pri vzniku omeškania z predpokladu, že celý dlh odporkyne sa stal splatným dňa 04.11.2012, kedy mal navrhovateľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Ako vyplýva z vyššie uvedeného odseku tohto odôvodnenia, k tomuto však platne nedošlo. Preto súd rozhodol o splnení povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania v zákonnej výške z každej splátky osobitne. Deň vzniku omeškania ustálil vždy tak, že ak posledný deň lehoty určenej na zaplatenie každej splátky (v zmysle úverovej zmluvy išlo o 10. deň v mesiaci) pripadol na deň pracovného pokoja, resp. na sobotu alebo nedeľu, posunul ho na prvý nasledujúci pracovný deň. Po uplynutí tohto dňa sa odporkyňa dostala do omeškania.

V dňoch vzniku omeškania platila rozdielna výška úrokov z omeškania v zmysle § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. (od 8,75 % ročne do 9,50 % ročne). Súd v zmysle zásady „sudca nech nejde nad návrhy strán“ - iudex ne eat ultra petita partium, priznal navrhovateľovi proti odporkyni úroky z omeškania v ním uplatnenej výške, teda v nižšej výške.

Vzhľadom k tomu, že návrh navrhovateľa bolo potrebné v časti uplatnených úrokov z omeškania zo sumy 2.263,80 eur od 05.11.2012 zamietnuť, súd rozhodol vo výroku II, že návrh vo zvyšnej časti zamieta. Výška úrokov z omeškania z tejto sumy už od 05.11.2012, by znamenala väčšiu celkovú povinnosť odporkyne na zaplatenie.

Podľa § 141 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 141 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Vzhľadom k tomu, že súd si na vyhlásenie rozsudku vyhradil samostatné pojednávanie, na ktorom bol tento rozsudok iba vyhlásený, mohol rozhodnúť iba o povinnosti na náhradu trov konania, bez určenia ich výšky. Rovnopis rozsudku sa v takom prípade v zmysle Občianskeho súdneho poriadku doručuje prítomným účastníkom ihneď po pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený. Preto súd rozhodol tak, že namiesto určenia výšky trov priznal navrhovateľovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, náhradu trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.