Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cob-3-2015.pdf
PDF · 93.01 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cob/3/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Engela, v obchodnej veci žalobcu: TECSTAV, s.r.o., so sídlom Sobrance, Kúpeľská 656/66, IČO: 45 460 116, zastúpeného advokátom Michalom Medviďom, so sídlom Business Centre Košice, Štúrova 27, proti žalovanému: STAVOMONT SP Snina, spol. s r.o., so sídlom Snina, Stakčínska 758/8, IČO: 31 722 849, zastúpenému advokátom JUDr. Petrom Nízkym, so sídlom Humenné, Námestie slobody 2, o zaplatenie 7.300,- eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 3.10.2014 pod č.k. 21Cb/33/2014-121, jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške sumu 245,38 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd Humenné vyššie označeným rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 7.300,- eur s 8,75 % úrokom z omeškania tejto sumy ročne od 31.8.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od jeho právoplatnosti. Zároveň žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.911,03 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 438,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.473,03 eur, taktiež všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 7.300,- eur s prísl. z dôvodu neuhradenia celej vyfakturovanej ceny za činnosť vykonanú na základe Zmluvy o poskytovaní poradenskej činnosti uzavretej medzi účastníkmi dňa 14.6.2012 (ďalej len „zmluva“). Žalovaný žiadal v odpore proti platobnému rozkazu návrh zamietnuť, dôvodiac, že pri danom skutkovom stave neuznáva žalovanú sumu, podaný návrh považuje za nedôvodný, neopodstatnený a údaje v ňom uvedené sa nezakladajú na pravde.
Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou ustanovení § 269 ods. 2 a § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka uzavrel, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má všetky znaky mandátnej zmluvy, a preto napriek tomu, že zmluvné strany označili ju ako zmluvu o poradenskej činnosti a zastupovaní (ide o zmluvu zo dňa 14.6.2012) ako zmluvu uzavretú podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, i napriek tomu ju súd vyhodnotil ako zmluvu mandátnu. Obsahuje označenie zmluvných strán, vymedzenie predmetu zmluvy, dojednanie o zriadení obchodnej záležitosti na účet objednávateľa (mandanta) a dojednanie o odmene. Najmä však obsahuje základné povinnosti poskytovateľa (mandatára), a to, že musí pri zariaďovaní záležitostí postupovať s odbornou starostlivosťou, je povinný túto činnosť uskutočniť podľa pokynov objednávateľa (mandanta) a v súlade s jeho záujmami, ktoré pozná a musí poznať, teda, že je povinný oznámiť objednávateľovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní
záležitostí, a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta. Obsahuje tiež plnomocenstvo udelené poskytovateľovi (mandatárovi) na uskutočňovanie právnych úkonov v zmene objednávateľa (mandanta). Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 7.300,- eur ako zostatku sumy, ktorú vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 08012012 zo dňa 23.8.2012, splatnou 30.8.2012, s tým, že jej predmetom je vykonanie poradenskej činnosti a zastupovania žalovaného pri príprave dokumentácie pre stavbu „Blatné Remety - infraštruktúra“, a to na základe uzavretej zmluvy zo dňa 14.6.2012. V prejednávanom prípade je nespornou skutočnosťou, že k uzavretiu tejto zmluvy došlo platne. Na základe nej sa žalobca zaviazal predkladať ponuky, dokumentáciu a vykonávať pre žalovaného ostatné organizačné činnosti súvisiace s touto stavbou, ako aj poskytovanie odbornej pomoci, informácií a odporúčaní. Žalobca v konaní preukázal, a túto skutočnosť potvrdil aj žalovaný, že na základe predmetnej zmluvy vykonával pre neho činnosť súvisiacu s prípravou dokumentácie stavby „Blatné Remety - infraštruktúra“, v ktorej dôsledku došlo medzi žalovaným a obcou Blatné Remety k uzavretiu zmluvy o dielo na výstavbu vodovodu a k realizácii diela, a tým si žalovaný riadne splnil záväzok vyplývajúci z mandátnej zmluvy, za ktorú činnosť žalovanému riadne, v súlade so zmluvou, fakturoval.
Tak, ako vyplýva z obsahu zmluvy, žalobca bol povinný poskytnúť žalovanému služby spojené so sprostredkovaním poradenskej činnosti a zastupovanie objednávateľa pri príprave dokumentácie stavby zo skutočnosti, že v konečnom dôsledku došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, je zrejmé, že žalobca vykonával v prospech žalovaného dohodnutú činnosť. Predmet zmluvy bol dostatočne špecifikovaný, dostatočne boli špecifikované záväzky žalobcu i žalovaného. Žalovaný potvrdil, že predmetnú zmluvu podpísal a na jej základe aj žalobcovi čiastočne plnil, keď dňa 30.8.2012 uhradil sumu 6.000,- eur. Neobstojí preto jeho argumentácia, že zvyšnú časť vyfakturovanej dohodnutej odmeny žalobcovi nevyplatil z dôvodu, že tento mu nepredložil žiadne doklady o svojej činnosti. Táto povinnosť žalobcovi zo zmluvy nevyplynula. Pokiaľ sa v čl. I zmluvy uvádza povinnosť žalobcu predkladať ponuky, dokumentáciu a vykonávať ostatné organizačné činnosti súvisiace s označenou stavbou, podľa názoru súdu nejde o povinnosť žalobcu „vydokladovať“ žalovanému svoje jednotlivé kroky a realizované jednania. Je zrejmé, že žalobca vykonával činnosť podľa zmluvy, t.j. prípravu dokumentácie označenej stavby, keďže tieto boli podkladom pre uzavretie zmluvy o dielo medzi žalovaným ako zhotoviteľom a obcou Blatné Remety ako objednávateľom. Účel a predmet zmluvy bol v dôsledku činnosti žalobcu dosiahnutý a žalovanému tak vznikla povinnosť za vykonanú činnosť žalobcovi zaplatiť dohodnutú odmenu. Žalovaný sumu vyfakturovanú žalobcom na základe platnej uzavretej zmluvy žiadnym spôsobom nereklamoval, žalobcovi ju nevrátil, ani žiadnym spôsobom až do podania žaloby nenamietal splnenie záväzku žalobcom vyplývajúceho zo zmluvy. Ak sa žalovaný vyjadril, že jeho úhrada v sume 6.000,- eur nie je čiastočnou úhradou faktúry č. 08012012, a teda že toto plnenie nemožno považovať za uznanie záväzku voči žalobcovi, ani táto jeho argumentácia ničím bližšie podložená neobstojí. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Ak dlžník plní čiastočne záväzok z dôvodu, že zvyšok neuznáva, je potrebné, aby pri takomto čiastočnom plnení uvedenú skutočnosť veriteľovi oznámil. V danom prípade však tomu tak nebolo, žalovaný naopak, pri čiastočnej úhrade faktúry na túto uviedol, že súhlasí s prevedeným prácami, a preto súd toto jeho plnenie považoval za uznanie zvyšku dlhu. Preto návrhu žalobcu čo do uplatnenej istiny vyhovel.
Zároveň žalobcovi priznal aj uplatnený 8,75 %-ný úrok z omeškania ročne z dlžnej istiny od 31.8.2012 do zaplatenia, a to podľa § 365 v spojení s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Úroky z omeškania neboli medzi účastníkmi v zmluve dohodnuté, zaviazal žalovaného na úhradu úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne, pretože táto výška úrokov z omeškania nie je v rozpore s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka a je uplatnená odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu z titulu súdneho poplatku z podaného návrhu vo výške 438,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.473,03 eur.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru, okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej dôvodil, že rozsudok je nepreskúmateľný v časti výpočtu trov právneho zastúpenia, ktoré má nahradiť žalobcovi.
Predovšetkým má za to, že zmluvu, ktorú uzavrel so žalobcom, v žiadnom prípade nie je možné považovať za zmluvu mandátnu. V tomto prípade ide o zmluvu o sprostredkovaní podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá patrí do skupiny zmlúv obstarávateľského typu. Pri tomto type zmlúv v zásade však je nepochybné, že sprostredkovateľ nie je iba pasívnym činiteľom, ale jeho činnosť musí mať aktívnu povahu, pretože už ustanovenie § 774 Občianskeho zákonníka viaže nárok na odmenu ku skutočnosti, že výsledok (teda uzavretie zmluvy) bol dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Sprostredkovateľ je povinný záujemcovi oznamovať všetky dôležité okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti ovplyvňujúce rozhodovanie záujemcu o tom, či uzavrie sprostredkovateľskú zmluvu alebo nie. To zahŕňa tiež povinnosť informovať o dôveryhodnosti tretích osôb, vrátane predpokladov, ktoré vypovedajú o tom, s akou pravdepodobnosťou si svoje povinnosti, vyplývajúce zo sprostredkovanej zmluvy, plní, prípadne aké riziko je ich nesplnenia. Pre právo na odmenu sprostredkovateľa v dohodnutej výške musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to, že záujemca uzavrel s treťou osobou sprostredkovanú zmluvu, a súčasne, že túto zmluvu uzavreli zmluvné strany pričinením sprostredkovateľa. Z uvedeného je zrejmé, že sprostredkovateľ nemá právo na odmenu vtedy, ak bola síce zmluva uzavretá, ale sprostredkovateľ sa o to svojou aktívnou účasťou nezaslúžil. Medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzavretím zmluvy musí existovať príčinná súvislosť. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.1.2011, sp.zn. 4Cdo/148/2010. Taktiež poukázal aj na jednotlivé články uzavretej zmluvy medzi účastníkmi, ktoré majú svedčiť v prospech jeho tvrdenia, že ide o zmluvu o sprostredkovaní podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka.
I naďalej trval na tom, že žalobca nevyvíjal činnosť, ktorou by sa naplnila zmluva, ktorú s ním žalovaný uzavrel dňa 30.8.2012. Žalobca vo vzťahu k nemu nijako nezdokladoval svoju činnosť, a to aj napriek tomu, že bol na to zaviazaný v súlade s ustanoveniami zmluvy. Navyše ani v konaní nijako nepreukázal a nepredložil svoje tvrdenia o tom, že v prospech neho vyvíjal činnosť smerujúcu k naplneniu zmluvy, aj keď podľa § 648 Obchodného zákonníka je sprostredkovateľ povinný pre potrebu záujemcu uschovať doklady, ktoré nadobudol v súvislosti so sprostredkovateľskou činnosťou, a to po dobu, po ktorú môžu byť tieto doklady významné pre ochranu záujmov záujemcu. Naopak, súd konštatoval, že k takejto činnosti zo strany žalobcu došlo, pričom sa bližšie nezaoberal dôkazmi preukazujúcimi toto tvrdenie. Boli vypočutí len konatelia oboch spoločností, ale neboli vypočutí svedkovia, ktorí by niektoré sporné skutočnosti vedeli a mohli objasniť. Teda dôkazy predložené žalobcom považuje za ničím nepodložené a právne irelevantné.
Taktiež v závere napadol aj výrok o trovách prvostupňového konania, keď uviedol, že pri ich výpočte sa vychádzalo zo sumy 1.186,70 eur a jeden právny úkon predstavoval sumu 237,34 eur. Tarifná odmena advokáta podľa § 10 ods. 1 advokátskej tarify je pri sume 1.186,70 eur stanovená za jeden právny úkon v hodnote 61,41 eur. Treba si preto ujasniť, čo bolo predmetom sporu, a túto nezrovnalosť odstrániť.
Žalobca k odvolaniu žalovaného zo dňa 2.12.2014 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Práce vykonal v zmysle zmluvy, pričom na doručenú faktúru žalovaný napísal, že súhlasí s prevedenými prácami a zaplatil z dlžnej sumy 13.300,- eur hneď 6.000,- eur. Touto úhradou uznal svoj dlh tak, ako to predpokladá ustanovenie § 323 ods. 2 v spojení s § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, to sa presunulo z jeho strany na žalovaného, a to z dôvodu uznania dlhu. Žalobca pritom svoje tvrdenia preukázal, pretože sú oprávnené a nesporné. Vyvíjal činnosť a vykonal všetko tak, ako to bolo v zmluve dohodnuté. Nemal však povinnosť spisovať písomné záznamy o úkonoch a dávať ich podpisovať na týchto jednaniach. Žalovaný je v druhotnej platobnej neschopnosti a má v záujme čo najďalej odďaľovať právoplatnosť rozhodnutia. Sám si však protirečí, keď na faktúre s vykonanými prácami súhlasil, a ako už bolo uvedené, hneď ich čiastočne uhradil. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že jeho odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd dopĺňa:
Žalovaný predovšetkým v odvolaní namieta, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vzťah medzi účastníkmi uzavretý na základe zmluvy o poradenskej činnosti a zastupovaní, uzavretej v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, zo dňa 14.6.2012 (č.l. 9), keď ju právne vyhodnotil ako zmluvu mandátnu v zmysle § 566 a nasl. Obchodného zákonníka.
Podľa § 566 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti, a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.
Základným znakom mandátnej zmluvy je zariadenie určitej obchodnej činnosti, buď uskutočnením právnych úkonov alebo uskutočnením inej činnosti, a to v mene mandanta a na jeho účet. Mandátna zmluva je zmluvou odplatnou. Podstatnou časťou zmluvy je jednak určenie subjektov (mandanta a mandatára), a určenie záležitosti, ktorá má byť zariadená. Výška odplaty nie je podstatnou časťou zmluvy. Pokiaľ je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, zákon vychádza z domnienky, že odplata bola dohodnutá, a to i v prípade, že zmluva o odplate nič neustanoví. Pokiaľ by záležitosti zariaďoval konajúci vo svojom mene a na účet mandanta, aplikovali by sa na ich vzťah ustanovenia o komisionárskej zmluve (§ 577 a nasl. Obchodného zákonníka).
Pri čl. I zmluvy (č.l. 9) sa uvádza, že jej predmetom je poskytovanie služieb spojených so sprostredkovaním poradenskej činnosti a zastupovanie objednávateľa pri príprave dokumentácie stavby „Blatné Remety - infraštruktúra“. V súvislosti s plnením predmetu tejto zmluvy sa poskytovateľ zaväzuje predkladať ponuky, dokumentáciu a vykonávať ostatné organizačné činnosti súvisiace s označenou stavbou, a poskytovanie odbornej pomoci, informácií a odporúčaní.
V čl. III zmluvy (Odplata a úhrada nákladov) sa uvádza, že poskytovateľ sa zaväzuje vykonávať činnosti podľa predmetu zmluvy pre objednávateľa na základe dohodnutej fixnej sumy vo výške 13.300,- eur, pričom odplata za vykonanú činnosť bude poskytovateľom fakturovaná objednávateľovi v zmysle platných právnych predpisov.
V čl. II/2.3.4 zmluvy bolo dohodnuté, že činnosti, na ktoré sa zaviazal poskytovateľ (v tomto konaní žalobca), je povinný vykonávať podľa pokynov objednávateľa (v tomto konaní žalovaného) a v súlade s jeho záujmami. Poskytovateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť objednávateľovi všetky okolností, ktoré zistil pri vykonávaní predmetu zmluvy a všetky okolnosti dôležité pre jeho rozhodovanie. Objednávateľ je povinný odovzdať včas poskytovateľovi veci a informácie, ktoré sú potrebné na uskutočňovanie činností podľa predmetu tejto zmluvy, oznamovať mu a prípadne mu poskytnúť inú formu súčinnosti tak, aby poskytovateľ mohol plniť svoje povinnosti vyplývajúce z predmetu zmluvy riadne a včas. Z týchto dojednaní v čl. II zmluvy vyplýva záver, že žalobca žalovaného zaviazal zariadiť určitú obchodnú záležitosť (vedenú v čl. I zmluvy), a to v mene mandanta a na jeho účet. Práve uvedené dojednanie charakterizuje uzavretú zmluvu ako mandátnu v zmysle § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, teda už vonkoncom nie ako zmluvu o sprostredkovaní podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 642 Obchodného zákonníka totiž predpokladá, že zmluvou o sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). Prinajmenšom z uzavretej zmluvy medzi účastníkmi nevyplýva to, že žalobca bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby žalovaný ako záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou. Inými slovami, poskytovanie služieb žalobcom spojených so sprostredkovaním poradenskej činnosti zastupovania objednávateľa (žalovaného) pri príprave dokumentácie stavby „Blatné Remety - infraštruktúra“ ešte neznamená dojednanie v tom smere, aby žalovaný ako záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou. Na tomto konštatovaní odvolacieho súdu nič nemení ani prípadné zistenie, či žalovaný v budúcnosti ako dodávateľ uzavrel (alebo mal uzavrieť) s treťou osobou zmluvu určitého typu. Z tohto dôvodu odvolacia námietka žalovaného v súvislosti s nesprávnym právnym posúdením vzťahu medzi účastníkmi nie je dôvodná. Z tých istých dôvodov neobstojí ani odvolacia námietka v tom zmysle, že žalobca ako sprostredkovateľ bol povinný pre potrebu žalovaného ako záujemcu uschovať doklady, ktoré nadobudol v súvislosti so sprostredkovateľskou činnosťou, a to po dobu, po ktorú môžu byť tieto doklady významné pre ochranu záujmov záujemcu.
Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že správne postupoval a posúdil súd prvého stupňa konanie žalovaného v tej súvislosti, ak posúdil uhradenie časti faktúry č. 08012012 vo výške 6.000,- eur. Touto čiastočnou úhradou vlastne došlo k uznaniu aj zvyšku záväzku v súvislosti so zaplatením tejto faktúry tak, ako to predpokladá ustanovenie § 323 ods. 2 v spojení s § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, teda tak, ako to nakoniec aj správne uzavrel súd prvého stupňa.
Nakoniec, nie je dôvodná ani tá odvolacia námietka žalovaného, ktorou napadá správnosť výpočtu trov právneho zastúpenia v prospech úspešného žalobcu, pokiaľ sa týka výpočtu jedného úkonu za poskytnutie právnej služby. V tejto súvislosti odvolací súd taktiež plne odkazuje na správne zdôvodnenie odôvodnenia rozsudku okresným súdom v tejto časti (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo všetkých jeho výrokoch ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, vyčíslených v zmysle § 10 ods. 1 a 13a ods. 1, písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za 1 úkon - vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo dňa 2.12.2014 v sume 237,34 eur + režijný paušál vo výške 8,04 eur. Celkom tak trovy právneho zastúpenia žalobcu v odvolacom konaní predstavujú sumu 245,38 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.