Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Cob-41-2016.pdf
PDF · 125.21 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/41/2016
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Metrostav Slovakia a. s., Mlynské Nivy 68, Bratislava, IČO: 47 144 190, zastúpený: Tomášek & partners, s.r.o., advokátska kancelária, Rožňavská 2, Bratislava, IČO: 36 858 811, proti žalovanému v 1. rade: Kaufland Slovenská republika v.o.s., Trnavská cesta 41/A, Bratislava, IČO: 35 790 164, v 2. rade: NSO INVEST, spol. s r.o., Veľká Okružná 2721/39, Žilina, IČO: 44 813 490, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 2.rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16.12.2015, č.k. 25Cb/467/2015-149, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/467/2015-149 zo dňa 16.12.2015 v napadnutom prvom a piatom výroku p o t v r d z u j e .
Tretí výrok napadnutého uznesenia, ktorým prvostupňový súd uložil žalovanému v 2. rade povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 33,- eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, z r u š u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd Bratislava III napadnutým uznesením rozhodol tak, že súd z a k a z u j e žalovanému v II. rade nakladať, predovšetkým predať, prenechať do užívania, darovať, zameniť, založiť, zriadiť vecné bremeno, predkupné právo, dohodnúť zabezpečovací prevod práva k nehnuteľnostiam, vložiť do právnickej osoby, urobiť predmetom akejkoľvek dražby alebo inak zaťažiť, alebo previesť, s nehnuteľnosťami evidovanými Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, A..Ú.. V. A., H.: V. A., H.: V. A. a to: -Q. X. na X.. Č.. XXX/XX, H. C. V. A., L. Q.: J. B., -X. X. J. „. M. na A. F. -X.. Č.. XXX/XX, V. XXXX F., L. X.: I. X. T. Z., -X.. Č.. XXX/XX, V. XXXX F., L. X.: H. X., -X.. Č.. XXX/XX, V. XXX F., L. X.: I. X. T. Z., -X.. Č.. XXX/X, V. XXXX F., L. X.: H. X., -X.. Č.. XXX/XX, V. XXX F., L. X.: H. X., -X.. Č.. XXX/XX, V. XX F., L. X.: I. X. T. Z., -X.. Č.. XXX/XX, V. XXX F., L. X.: H. X., -X.. Č.. XXX/XX, V. XX F., L. X.: H. X., -X.. Č.. XXX/XX, V. XX F., L. X.: H. X., -X.. Č.. XXX/XX, V. XXX F., L. X.: Zastavané plochy a nádvoria a to do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej (prvý výrok).
Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia voči žalovanému I. zamieta (druhý výrok).
Žalovaný II. je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania 33,- eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia (tretí výrok).
Súd žalovanému I. náhradu trov konania nepriznáva (štvrtý výrok).
Žalobca je povinný podať návrh vo veci samej do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia (piaty výrok).
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným II ako objednávateľom došlo k uzatvoreniu 3 Zmlúv o dielo a to: -Zmluva o dielo č. RZ/OC VL/Slovakia/Veľký Krtíš/ZoD stavba zmluva o dielo 13 zo dňa 17.7.2014 v znení Dodatku č. 1 (ďalej len Zmluva o dielo A), -Zmluva o dielo č. RZ/OC VL/Slovakia/Veľký Krtíš/ZoD stavba zmluva o dielo 14 zo dňa 17.7.2014 v znení Dodatku č. 1 (ďalej len Zmluva o dielo B), -Zmluva o dielo č. RZ/OC VL/Slovakia/Veľký Krtíš/ZoD stavba zmluva o dielo 15 zo dňa 17.7.2014 v znení Dodatku č. 1 (ďalej len Zmluva o dielo C).
Predmetom Zmluvy o dielo A bolo vykonanie diela - zhotovenie stavby SUPERMARKETU (ďalej len Stavba OC Veľký Krtíš) za dohodnutú cenu vo výške 3.290.307,02 eur s DPH. Cenu za vykonané stavebné práce pri realizácii výstavby si žalobca uplatnil prostredníctvom čiastkových faktúr č. 14040067, 14040082, 14040095, 14040139, 14040111, 14040126 v celkovej výške 2.499.815,24 eur s DPH z ktorých bola uhradená len faktúra č. 14040067 a 14040082 v celkovej výške 142.417,04 eur. Zvyšné čiastkové faktúry v celkovej výške 2.357.398,20 eur žalovaný neuhradil.
Žalobca Stavbu OC Veľký Krtíš dokončil a umožnil žalovanému II. s dokončenou stavbou nakladať, čím došlo podľa § 555 ods. 1 Obch. zákonníka k vykonaniu diela. Konečný objednávateľ stavby OC Veľký Krtíš ktorým je žalovaný. Stavbu OC Veľký Krtíš využíva na prevádzku predajne obchodnej siete Kaufland, ktorá je od konca februára 2015 otvorená pre verejnosť. Zhotovená stavba OC Veľký Krtíš je zapísaná v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, A. P. V. pre A. Ú. V. A. ako stavba - obchodné centrum Veľký Krtíš. Vlastníctvo k stavbe OC Veľký Krtíš bolo prevedené na žalovaného I. V konaní vo veci samej sa bude žalobca voči žalovanému I. domáhať uhradenia protihodnoty za zhotovenie Stavby OC Veľký Krtíš vo výške 3.147.889,98 eur ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. OZ.
Predmetom Zmluvy o dielo B bolo vykonanie diela - zhotovenie stavby Budova predajne B a predmetom Zmluvy o dielo C bolo vykonanie diela - zhotovenie stavby Budova predajne C. Dňa 9.6.2015 bolo žalobcovi zo strany žalovaného I. (správne malo byť uvedené zo strany žalovaného II.) doručené Odstúpenie od Zmluvy o dielo B a Odstúpenie od Zmluvy o dielo C, čím zároveň došlo k ukončeniu stavebných prác žalobcu na realizácii výstavby budovy predajne B a budovy predajne C. Vzhľadom na skutočnosť, že v súvislosti s ich výstavbou nedostal žalobca žiadne protiplnenie má voči žalovanému II. podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka nárok na zaplatenie hodnoty plnenia, ktoré v súvislosti s touto výstavbou žalovanému II. poskytol. Hodnota plnenia je stanovená znaleckým posudkom č. 14/2015 a znaleckým posudkom č. 15/2015 vypracovanými znalcom Ing. Ondrejom Sovom a to vo výške 278.904,10 eur za realizáciu Budovy predajne B a 449.032,40 eur za realizáciu Budovy predajne C.
Žalobou vo veci samej sa bude žalobca domáhať voči žalovaným I., II. zaplatenia sumy 3.147.889,98 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu poskytnutého plnenia zaniká povinnosť druhého žalovaného a voči žalovanému II. sa ďalej bude domáhať zaplatenia sumy 727.936,50 eur ako súčtu súm určených znaleckým posudkom č. 14/2015 a 15/2015.
Žalobca má obavu, že výkon súdneho rozhodnutia ohľadne uspokojenia jeho nárokov v celkovej výške 3.875.826,48 eur bude ohrozený, nakoľko hodnota nehnuteľného majetku žalovaného II. nepostačuje na uspokojenie nárokov žalobcu, keďže po uzatvorení troch predmetných zmlúv vykonal úkony ktoré smerujú k zníženiu hodnoty jeho majetku a to: 1. prevod Stavby OC Veľký Krtíš na žalovaného I. 2. prebiehajúci prevod zvyšných nehnuteľností na tretie osoby, 3. úkony žalovaného II. počas konkurzného konania, 4. zriadenie záložného práva na pozemkoch žalovaného II. 5. zriadenie predkupného práva na pozemkoch žalovaného II.
a taktiež aj nedostatok finančných prostriedkov žalovaného II. o čom svedčí neuhrádzanie čiastkových faktúr žalobcovi na základe Zmluvy, dlhodobé neuhrádzanie záväzkov ostatným svojim veriteľom, nepreukázanie financovania podľa zmluvy, vyjadrenie žalovaného II v konkurznom konaní o tom, že nedisponuje finančnými prostriedkami, ako aj výsledky hospodárenia žalovaného za rok 2014 a neexistencia vlastných zdrojov financovania.
Jediným nehnuteľným majetkom žalovaného II. sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom pre katastrálne územie V. A. t.j. na ňom uvedené pozemky a 2 stavby pričom hodnota pozemkov bola určená znaleckým posudkom č. 29/2015 vypracovaným znalcom Ing. Ondrejom Sovom vo výške 360.000,- eur a hodnota stavieb vyplývajúca zo znaleckého posudku č. 14/2015 a 15/2015 je vo výške 727.936,50 eur, čiže celková hodnota nehnuteľného majetku bola znaleckými posudkami stanovená vo výške 1.087.936,50 eur, čo nepostačuje na uspokojenie nárokov žalobcu ktoré sú v celkovej výške 3.875.826,48 eur.
Stavba OC Veľký Krtíš, ktorá bola predmetom zmluvy o dielo A, bola žalovaným II. na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola predmetom konania o povolení vkladu V-221/2015 prevedená na žalovaného I., pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený dňom 21.5.2015. V súčasnosti žalovaný II. prevádza niektoré nehnuteľnosti ktoré sú v jeho vlastníctve a ktoré sú zapísané na LV č. XXXX V. pre A. Ú. V. A.. Hodnota prevádzanej stavby bola znaleckým posudkom č. 14/2015 vo výške 449.032,40 eur a hodnota prevádzaných pozemkov bola znaleckým posudkom 25/2015 určená vo výške 102.871,25 eur. Konanie o povolenie vkladu sa začalo 19.11.2015, prebieha pod č. V-1709/2015 a v súčasnosti je prerušené.
Na základe záložnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností povolený v konaní o povolení vkladu V-1450/2014 zo dňa 19.9.2014 (t.j. po uzatvorení zmlúv ) došlo k zriadeniu záložného práva v prospech spoločnosti PRIMUM s.r.o., IČO: 35 789 646 k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného II. a to k parcelám registra „C“ ktoré sú registrované na katastrálnej mape: -X.. Č.. XXX/X, V. XXXX F., L. X.: H. X. -X.. Č.. XXX/XX, V. XXXXmX, L. X.: I. X. T. Z..
Na základe dohody o zriadení predkupného práva, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený v konaní o povolení vkladu V-1531/14 zo dňa 24.10.2014 (t.j. po uzatvorení Zmlúv) došlo k zriadeniu predkupného práva v prospech spoločnosti PRIMUM s.r.o., IČO: 35 789 646 k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného II. a to k parcelám registra „C“, ktorú sú registrované na katastrálnej mape: -X.. Č.. XXX/X, V. XXXX F., L. X.: H. X. -X.. Č.. XXX/XX, V. XXXXmX, L. X.: I. X. T. Z..
Hodnota nehnuteľného majetku žalovaného II. nepostačuje na uspokojenie nárokov žalobcu a navyše žalovaný II. nedisponuje dostatkom finančných prostriedkov na zaplatenie ceny diela a uspokojenie ďalších nárokov žalobcu. Nedostatok finančných prostriedkov žalovaného II. vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný II. nebol schopný uhrádzať žalobcovi čiastkové faktúry vystavené v priebehu realizácie diela podľa zmlúv, žalovaný II. si nesplnil ani povinnosť stanovenú v § 2 ods. 15 Zmlúv odovzdať žalobcovi doklad preukazujúci, že má dostatočným spôsobom zabezpečenie financovia platenia ceny diela v celom rozsahu. Skutočnosť, že žalovaný II. nedisponuje finančnými prostriedkami vyplýva aj z vyjadrenia zástupcu žalovaného II. na stretnutí uskutočnenom dňa 2.12.2014 v sídle žalobcu, kedy zástupca žalovaného II. uviedol, že financovanie diela dokáže zabezpečiť až koncom januára 2015, čo sa však nestalo. Taktiež počas konkurzného konania vedeného na majetok žalovaného II. pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 2K 33/2014 žalovaný II. vo svojom vyjadrení uviedol, že má v pokladni hotovosť 15.695,16 eur a na účte v banke prostriedky vo výške 51.653,91 eur, čo nepostačuje na uspokojenie nárokov žalobcu, z priebehu konkurzného konania vyplynulo, že žalovaný II. neuhrádza peňažné záväzky ani voči ďalším zmluvným partnerom. Z účtovnej závierky odporcu II. za rok 2014 je zrejmé, že žalovaný II. nemá vlastné zdroje na realizáciu projektu, nevykazuje žiadny iný majetok z ktorého možno financovať platbu za dielo, nemá žiadne financovanie z bánk.
Doplnením návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 15.12.2015 žalobca uviedol, že od podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia došlo k prevodu nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX V. pre A. Ú. V. A. (konanie o povolení vkladu vedené pod č. V-1709/2015) a to:
-stavba postavená na pozemku parc. č. XXX/XX, označená ako Obchodné centrum Veľký Krtíš, druh stavby: Rozostavaná budova a pozemky parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape: -X.. Č.. XXX/X, V. XXXX F., L. X.: H. X. -X.. Č.. XXX/XX, V. XXXXmX, L. X.: I. X. T. Z. na spoločnosť PRIMUM s.r.o., IČO: 35 789 646. Prevádzaná stavba je v súčasnosti evidovaná pod súp. č. XXXX, označená ako Obchodné centrum Veľký Krtíš - Predajňa C a spolu s predávanými pozemkami je zapísaná na E. Č.. XXXX V. Okresným Ú. V. A., A. H. pre A..Ú.. V. A..
Súd prvého stupňa posúdil návrh podľa § 74 ods. 1 a § 76 ods. 1 písm. e) Os.p. a konštatoval, že vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva /nároku/, a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Avšak ani predbežné opatrenie nemožno vydať len na základe tvrdení žalobcu bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Dôkazné bremeno pri tom spočíva na navrhovateľovi predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U povinného môže byť takýmto dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, alebo ktoré inou podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Takéto ohrozenie však musí byť konkrétne a musí byť oprávneným účastníkom vždy osvedčené.
Podľa ustálenej súdnej praxe predbežné opatrenie, ktorým sa podnikateľovi zakazuje nakladať s majetkom alebo jeho časťou môže súd nariadiť len v takom rozsahu, aby to s prihliadnutím na podnikateľskú činnosť žalovaného bolo primerané právu, ktorého budúci výkon je ohrozený.
Žalobca osvedčil existenciu záväzkového vzťahu medzi ním a žalovaným II. a to na základe 3 uzatvorených zmlúv o dielo na základe ktorých vykonával pre žalovaného II. realizáciu predmetu diela, pričom žalovaný II. dohodnutú cenu diela neuhradil. Žalovaný taktiež osvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovanému II., ktorý po uzatvorení zmlúv o dielo vykonal viaceré úkony smerujúce k zníženiu jeho majetku a to prevod nehnuteľností - stavby OC Veľký Krtíš na žalovaného I., prevod ďalších vyššie opísaných nehnuteľností na tretiu osobu, ktorá nie je účastníkom konania, zriadenie záložného a predkupného práva na ostatné nehnuteľnosti ktoré má vo svojom vlastníctve, a teda existuje reálny predpoklad, že takýmto spôsobom môže postupovať aj ohľadne nehnuteľností, ktoré doposiaľ zostali v jeho vlastníctve, čo v konečnom dôsledku znamená reálnu hrozbu, že by bol prípadný výkon rozhodnutia vo veci samej ohrozený, nakoľko žalovaný II. nemá k dispozícii dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohol uspokojiť nárok žalobcu.
Pokiaľ ide o nariadenie predbežného opatrenia voči žalovanému I. súd prvého stupňa návrh zamietol, keďže v tomto prípade žalobca neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného predbežného opatrenia, navyše návrh na vydanie predbežného opatrenia voči žalovanému v I. rade vôbec nesmeruje. Žalovaný v I. rade bol v návrhu na vydanie predbežného opatrenia označený podľa názoru súdu výlučne z dôvodu odôvodnenia miestnej príslušnosti tunajšieho súdu na konanie v zmysle § 74 ods. 2 O.s.p., nakoľko žalobca v odôvodnení návrhu na vydanie predbežného opatrenia avizoval, že návrh vo veci samej bude smerovať aj voči žalovanému I.
O náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným II. súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovaného II., ktorý bol v tomto konaní neúspešný zaviazal na náhradu trov konania voči úspešnému žalobcovi. Trovy konania pozostávajú z náhrady za zaplatený súdny poplatok z návrhu na vydanie predbežného opatrenia vo výške 33,- eur.
O náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným I. súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému I., ktorý bol v konaní úspešný a teda by mu prislúchalo právo na náhradu trov konania, trovy konania nepriznal, keďže mu v konaní žiadne nevznikli.
O povinnosti žalobcu podať návrh na začatie konania vo veci samej súd prvého stupňa rozhodol podľa § 76 ods. 3 O.s.p.
Proti prvému, tretiemu a piatemu výroku uznesenia súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote žalovaný v 2. rade odvolanie. Namietal miestnu príslušnosť Okresného súdu Bratislava III z dôvodu, že
postup žalobcu považuje za účelový, v snahe založiť miestnu príslušnosť Okresného súdu Bratislava III tým, že v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia „avizoval“, že návrh vo veci samej podá aj voči žalovanému v 1. rade. Uviedol, že žalobcom navrhované predbežné opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia, preto okrem existencie nároku musí osvedčiť, že budúci výkon rozhodnutia by mohol byť ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia musí byť reálne a hroziť bezprostredne. V prejednávanom prípade však žalobca v rámci návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nepredložil prvostupňovému súdu žiadne vykonateľné súdne rozhodnutie, ani dôkaz o podaní návrhu. Predložil iba tri zmluvy o dielo a šesť faktúr vystavených žalobcom, z ktorých štyri faktúry žalobca neuhradil pre nesplnenie zmluvných podmienok. Bez prijatia záveru o osvedčení existencie nároku žalobcu nemožno vyhovieť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré má poskytnúť predbežnú ochranu práve nároku žalobcu, ktorý musí byť nevyhnutne aspoň osvedčený. Žalobcom uvádzané konanie žalovaného v 2. rade nie je bez ďalšieho konaním, ktorým by žalovaný v 2. rade znižoval hodnotu svojho majetku, nakoľko ani zo samotných tvrdení žalobcu nevyplýva, že by došlo k odpredaju nehnuteľností na žalovaného v 1. rade, resp. na tretí subjekt (spoločnosť PRIMUM s.r.o.) pod ich skutočnú trhovú hodnotu a že by sa žalovaný v 2. rade úmyselne zbavoval svojho majetku za účelom poškodenia žalobcu. V prípade kúpnych zmlúv sa jednalo o odplatné záväzkové vzťahy, na základe ktorých došlo iba k zmene formy majetku žalovaného v 2. rade, a to z formy nehnuteľností na peňažné plnenie adekvátnej výšky (za prevedené nehnuteľnosti sa žalovanému v 2. rade dostalo reálneho finančného protiplnenia). Obdobne k nesprávnym skutkovým zisteniam dospel prvostupňový súd aj v časti týkajúcej sa zriadenia záložného a predkupného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 2. rade. Podľa názoru žalovaného v 2. rade nebola zo strany žalobcu preukázaná skutočnosť, a to ani v rozsahu osvedčenia, z ktorej v vyplývala reálna a bezprostredná hrozba zmarenia výkonu rozhodnutia, že by žalovaný v 2. rade nemal iný majetok, z ktorého by si mohol žalobca prípadne uspokojiť svoju pohľadávku, resp. že by sa žalovaný v 2. rade zbavoval mimo nehnuteľností označených žalobcom aj ďalšieho majetku. Na preukázanie (osvedčenie) uvedených skutočností, t.j. že by výkon eventuálneho budúceho rozhodnutia bol ohrozený, žalobca poukázal na vyššie uvedený prevod nehnuteľností žalovaným, zriadenie záložného a predkupného práva a na úkony žalovaného v 2. rade počas konkurzného konania, na nedostatok finančných prostriedkov žalovaného v 2. rade a výsledky hospodárenia za rok 2014. V tejto súvislosti zdôraznil, že pre rozhodovanie súdu je z právneho a skutkového hľadiska rozhodujúci stav v čase jeho vydania. Konkurzné konanie voči žalovanému v 2. rade bolo vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 2K 33/2014 a bolo zastavené z dôvodu osvedčenia platobnej schopnosti žalovaného v 2. rade uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 2K/33/2014-702 zo dňa 04.06.2015, právoplatným dňa 09.07.2015, uverejneným v Obchodnom vestníku dňa 09.04.2015, v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoKR/17/2015-737 zo dňa 04.06.2015, právoplatným dňa 09.07.2015, uverejneným v Obchodnom vestníku dňa 08.07.2015. Žalovaný v 2. rade zdôraznil, že žalobca osvedčuje nedostatok finančných prostriedkov žalovaného na úhradu jeho eventuálneho nároku skutočnosťami, ktoré nepreukazujú stav v čase vydania predbežného opatrenia, ale ide o skutočnosti, ktoré deklarovali stav takmer rok pred vydaním predbežného opatrenia. Nepravdivé a ničím nepreukázané (neosvedčené) sú aj tvrdenia žalobcu, podľa ktorých žalovaný v 2. rade nebol schopný uhrádzať čiastkové faktúry. Predmetné nároky žalobcu neboli zo strany žalovaného v 2. rade uhradené z dôvodu, že žalobca nesplnil zmluvné podmienky, ktorých splnenie sa vyžadovalo pre vznik nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela. Zákaz nakladania s nehnuteľnosťami tak, ako o tom rozhodol súd prvého stupňa v zmysle nariadeného predbežného opatrenia, absolútne obmedzuje žalovaného v 2. rade nielen v jeho vlastníckych právach, t.j. aj v užívaní nehnuteľností a ich prípadného prenajímania, ale aj v ústavou zaručenom práve podnikania a vykonávania zárobkovej činnosti. Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia vôbec nevysporiadal s (ne)primeranosťou tohto obmedzenia vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, tieto okolnosti vôbec nezvážil. V tejto súvislosti poukázal na relevantnú judikatúru v danej právnej oblasti ( Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obo 270/94 zo dňa 28.09.1994 a Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo/5/2011 zo dňa 01.03.2012.
Proti tretiemu výroku uznesenia podal odvolanie z dôvodu, že o náhrade trov konania, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemôže prvostupňový súd rozhodovať už v rámci rozhodnutia o predbežnom opatrení, a to zmysle § 145 O.s.p., nakoľko v uznesení, ktorým súd nariaďuje predbežné opatrenie pred začatím konania sa o náhrade trov konania účastníkov nerozhoduje.
Piaty výrok uznesenia napadol z dôvodu, že prvostupňový súd uložil žalobcovi povinnosť podať návrh vo veci samej do 30 dní od dňa právoplatnosti uznesenia. Zákonodarca v tejto súvislosti predpokladá, že žalobcovi sa jasne určí povinnosť podať návrh vo veci samej, a nie len návrh podľa jeho výberu, resp. subjektívneho nazerania na vec samu. Z tohto dôvodu by mal súd žalobcovi uložiť povinnosť podať návrh na začatie konania vo veci samej, ktorú by súd mal identifikovať základnými údajmi. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietne a uloží žalobcovi nahradiť žalovanému v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania.
K odvolaniu žalovaného v 2. rade sa vyjadril žalobca písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 24.02.2016. K námietke miestnej príslušnosti poukázal na ustanovenie § 74 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého sú účastníkmi konania o nariadenie predbežného opatrenia tí, ktorí by nimi boli, keby išlo o vec samu, preto bol žalobca povinný označiť v návrhu aj žalovaného v 1. rade, ktorý je vlastník stavby. Podľa žalobcu existuje reálna a konkrétne hrozba zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia vo veci samej tým, že je potvrdené (samotným vyjadrením žalovaného v 2. rade), že žalovaný v 2. rade má v úmysle nakladať s poslednými nehnuteľnosťami v jeho vlastníctve, čo vzhľadom na doterajšie konanie a prístup k jeho plneniu povinností a jeho hospodársku situáciu predstavuje reálnu hrozbu zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia vo veci samej. Žalobca má voči žalovanému v 2. rade pohľadávku v enormnej výške 3 875 826,48 EUR s príslušenstvom. Z dlžnej pohľadávky uhradil len minimálnu sumu vo výške 142 417,03 EUR, predstavujúcu 5% z ceny diela. Po uzatvorení zmlúv žalovaný v 2. rade vykonal úkony, ktoré vážne a nenávratne negatívne ovplyvnili jeho majetkové pomery, spočívajúce v tom, že previedol na tretie subjekty takmer celý svoj nehnuteľný majetok v hodnote cca 8,8 mil. EUR, avšak v jeho majetku sa za tento prevod nenachádzajú finančné prostriedky (deklaruje len stav bankového účtu spätne ku dňu 16.12.2015 vo výške iba 2 547 292,45 EUR). Žalovaný v 2. rade nesplnil základnú podmienku spolupráce so žalobcom, a to zabezpečenie skutočne existujúceho financovania platenia ceny diela. Súčasný nehnuteľný majetok žalovaného v 2. rade, teda tá zložka majetku, ktorá predstavuje najväčšiu záruku výkonu súdneho rozhodnutia priznávajúceho peňažnú sumu sa v súčasnosti ani len nepribližuje nárokom žalobcu. Zlá ekonomická situácia opísaná v návrhu svedčí o platobnej neschopnosti žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade svojimi vyjadreniami v odvolaní definitívne potvrdil obavu, že dôjde k ďalšiemu nakladaniu s týmito nehnuteľnosťami, a tým aj k ohrozeniu nárokov žalobcu, z ktorej súd správne vychádzal pri nariaďovaní predbežného opatrenia. Celková hodnota nehnuteľného majetku žalovaného v 2. rade bola teda znaleckými posudkami stanovená maximálne vo výške 536 032,76 EUR a teda nepostačuje na uspokojenie nárokov žalobcu, ktoré sú vo výške 3 875 826,48 EUR. Žalovaný v 2. rade previedol žalobcom zhotovenú Stavbu OC Veľký Krtíš (spolu s ostatnými pozemkami evidovanými na E. XXXX, A.. Ú.. V. A.) na žalovaného v 1. rade, čím došlo k významnému zhoršeniu vymožiteľnosti nárokov žalobcu. Prevod Stavby OC Veľký Krtíš je pre žalobcu znevýhodňujúci o to viac, že Stavba 0C Veľký Krtíš bola zhotovená za finančné prostriedky a práce žalobcu, za ktoré sa mu od žalovaného v 1. rade ani v 2. rade nedostalo (s výnimkou sumy vo výške 142 417,03 EUR, t. j. 5% z ceny diela) žiadnej protihodnoty. Žalobca poukázal na konštantnú judikatúru súdov, podľa ktorej sa za ohrozenie výkonu budúceho rozhodnutia považuje jeho konanie, ktorého dôsledkom je (i.) zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré (ii.) inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery, pričom ohrozenie výkonu budúceho rozhodnutia môže spočívať nie len v tom, že sa majetková podstata dlžníka zmenší, ale tiež v tom, že sa jeho majetková podstata zmení kvalitatívne, t. j. zložením majetku. Tým, že žalovaný v 2.rade v odvolaní neuvádza žiadne bližšie podmienky, za akých došlo k prevodu jeho takmer celého nehnuteľného majetku, hoci takú možnosť mal, sám prispieva k osvedčeniu obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia vo vecí samej. O platobnej nespôsobilosti žalovaného v 2. rade svedčí skutočnosť, že nebol schopný uhrádzať žalobcovi čiastkové faktúry, ktoré žalobca vystavoval v priebehu vykonávania diela. Žalovaný v 2. rade v odvolaní uvádza iba všeobecne tvrdenie ohľadom čiastkových faktúr, podľa ktorého tieto faktúry neuhradil „pre nesplnenie zmluvných podmienok.“ V odvolaní vôbec neuvádza, ktoré podmienky na zaplatenie ceny za dielo žalobca nesplnil (tieto podmienky nie sú uvedené ani v prílohách odvolania). Žalovaný v 2. rade navyše v odvolaní otvorene zavádza odvolací súd, keď uvádza, že vo svojom vyjadrení deklaroval, že má na účte v banke peňažné prostriedky vo výške 561 653,91 EUR. Z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 01.04.2015, č, k. 2K/33/2014-702 celkom jednoznačne vyplýva, že Odporca II mal na účte v banke iba sumu 51 653,91 EUR, čo je 10-násobne menej. Svoju zlú hospodársku situácia žalovaný v 2. rade v odvolaní vôbec nespochybňuje (napríklad predložením aktuálnej účtovnej závierky), iba všeobecne uvádza, že závierka je vypracovaná viac ako rok pred nariadením predbežného opatrenia. To, ktoré údaje obsiahnuté v závierke sú neaktuálne a v čom sa jeho
hospodárska situácia oproti stavu zachytenému v závierke zlepšila, však už neuvádza. Žalobca poukázal na konštantnú judikatúru súdov, podľa ktorej predbežné opatrenie je potrebné nariadiť v prípade, ak existuje odôvodnená obava, že budúci výkon súdneho rozhodnutia bude zmarený, t.j. nevyžaduje sa preukázanie absolútnej istoty, zmarenia exekučného titulu, resp. postačuje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Súd je pri hodnotení osvedčenia obavy z marenia budúceho výkonu rozhodnutia povinný brať do úvahy výšku ohrozenej pohľadávky, možnosť jej návratnosti, a tiež, že v prípade prevodu nehnuteľností by, mohlo by dôjsť k zhoršeniu vymožiteľnosti žalovanej pohľadávky.
Vzhľadom na to, že žalobca podal dňa 17.02.2016 na Okresnom súde Bratislava III v súlade s tým, čo deklaroval v návrhu, žalobu o zaplatenie sumy 3 875 826,48 EUR voči žalovanému v 1. rade a v 2. rade, sú hypotetické úvahy žalovaného v 2. rade uvedené v odvolaní o tom, akú žalobu vo veci samej žalobca podá, bezvýznamné. Vzhľadom na to že sa začalo konanie vo veci samej podľa ust. § 145 OSP o trovách konania o predbežnom opatrení rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí vo veci samej. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalobca žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolanie proti prvému a piatemu výroku uznesenia nie je dôvodné.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa prvým výrokom napadnutého uznesenia nariadil predbežné opatrenie proti žalovanému v 2. rade v znení ako je uvedené v úvodnej časti tohto odôvodnenia, tretím výrokom uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania 33 EUR a piatym výrokom uložil žalobcovi povinnosť podať návrh vo veci samej do tridsať dní od právoplatnosti uznesenia. Tieto tri výroky uznesenia boli napadnuté odvolaním zo strany žalovaného v 2. rade. Súd prvého stupňa návrhu na nariadenie predbežného opatrenia proti žalovanému v 2. rade vyhovel z dôvodu, že žalobca osvedčil existenciu záväzkového vzťahu medzi ním a žalovaným v 2. rade, taktiež osvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného predbežného opatrenia predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, ktorý po uzatvorení zmlúv o dielo vykonal viaceré úkony smerujúce k zníženiu jeho majetku a teda existuje reálny predpoklad, že takýmto spôsobom môže postupovať aj ohľadne nehnuteľností, ktoré doposiaľ zostali v jeho vlastníctve, čo v konečnom dôsledku znamená reálnu hrozbu, že by bol prípadný výkon rozhodnutia vo veci samej ohrozený, nakoľko žalovaný II. nemá k dispozícii dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohol uspokojiť nárok žalobcu.
Žalobca podal proti žalovanému v 1. a 2. rade dňa 17.02.2016 (v priebehu odvolacieho konania) žalobu o zaplatenie 3 875 826,48 EUR, ktorou sa domáha, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného v 1.a 2. rade zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 3 147 889,98 EUR s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu poskytnutého plnenia zaniká povinnosť druhého žalovaného a rozhodol o povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 727 936,50 EUR.
Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia v časti výroku, ktorým súd nariadil predbežné opatrenie vo vzťahu k žalovanému v 2. rade a na správnosť odôvodnenia podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na podporu odôvodnenia a k jednotlivým odvolacím námietkam uvádza nasledovné.
Žalovaný namietol v odvolaní miestnu príslušnosť Okresného súdu Bratislava III z dôvodu, že predbežné opatrenie smeruje iba proti žalovanému v 2. rade, ktorý má sídlo v Žiline a podľa ktorého by mal byť miestne príslušným súdom Okresný súd v Žiline. Námietka miestnej príslušnosti žalovaného v 2. rade je nedôvodná, pretože Okresný súd Bratislava III je príslušný na konanie vo veci samej, predmetom ktorého je žaloba žalobcu proti žalovanému v 1.a 2. rade. Z ustanovenia § 74 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby išlo o vec samu. Keďže Okresný súd Bratislava III je príslušný na konanie vo veci samej, je príslušný aj na konanie o nariadenie predbežného opatrenia a námietka odvolateľa je nedôvodná. V prípade spoločenstva účastníkov voľba jedného z príslušných súdov prináleží iba žalobcovi.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie,. Ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 76 ods. 1 písm. e/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.
Predbežné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak sú splnené zákonné podmienky. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Jeho účelom je dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi alebo zabezpečenie očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu).
Navrhovateľ predbežného opatrenia musí osvedčiť, že protistrana koná tak, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu núteného výkonu rozhodnutia, teda, že obava z ohrozenia je reálna. Samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Zároveň platí, že zásah do práv predbežným opatrením dotknutého účastníka musí byť primeraný a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú.
Ak rozhoduje súd o návrhu na vydanie predbežného opatrenia domáhajúceho sa obmedzenia dispozičných práv odporcu s nehnuteľným majetkom, ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, posudzuje predovšetkým ohrozenie úhrady dlžnej čiastky navrhovateľa a primeranosť ujmy odporcu, ktorá mu týmto obmedzením vznikne.
Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že žalobca svoj nárok dostatočne neosvedčil. Podľa žalovaného v 2. rade vystavenie faktúr bez ďalšieho nemá za následok, že nárok žalobcu existuje, s čím možno súhlasiť. Predpokladom osvedčenia existencie nároku žalobcu je však osvedčenie záväzkového vzťahu, čo žalovaný v 2. rade nespochybňuje a vykonanie prác, za ktoré nebola poskytnutá žalobcovi protihodnota. Žalovaný v 2. rade tvrdí a osvedčuje listinnými dôkazmi, že žalobcovi nezaplatil pre porušenie zmluvných podmienok. Na druhej strane žalobca osvedčil, že stavbu OC Veľký Krtíš dokončil umožnil s ňou žalovanému v 2. rade nakladať. Žalovaný v 1. rade využíva stavbu ako prevádzku predajne a táto je otvorená od februára 2015 pre verejnosť. Tým, že žalobca stavbu dokončil a umožnil s ňou žalovanému v 2. rade nakladať, dostatočne osvedčil existenciu nároku. Žalovaný v 2. rade potvrdil, že za vykonanie prác prakticky nezaplatil.
Odvolací súd poukazuje na konštantnú judikatúru, podľa ktorej existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery (R 20/1998). Skutočnosť, že žalobca sa návrhom vo veci samej domáha zaplatenia vysokej sumy a očakáva rozhodnutie, ktoré bude exekučným titulom, ešte samo o sebe neznamená, že existuje dôvod na nariadenie predbežného opatrenia. Pre nariadenie predbežného opatrenia je potrebné osvedčiť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, teda že žalovaný koná tak, že postavenie žalobcu je neisté a žalovaný sa zbavuje majetku.
Podľa odvolacieho súdu žalobca osvedčil aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keďže nakladaním s nehnuteľnosťami žalovaný v 2. rade môže znížiť svoj majetok a ohroziť budúci výkon ohrozenia. Podľa žalovaného v 2. rade sa prevodom nehnuteľností jeho majetok neznižuje, naopak, dostalo sa mu za to reálneho peňažného protiplnenia. Žalovaný v 2. rade však neuviedol ako sa prejavilo toto protiplnenie na jeho hospodárskom výsledku a že v skutočnosti nejde o znižovanie majetku. Ak žalovaný v 2. rade tvrdí, že žalobca opiera svoje tvrdenia o zlej finančnej situácii o výsledky hospodárenia v roku 2014, teda neaktuálne, mal možnosť poukázať na dôkazy, ktoré by túto nepriaznivú situáciu vyvrátili. Žalobca a zhodne s ním súd prvého stupňa vychádzal z dokladov, ktoré nemožno považovať za neaktuálne, keď súd prvého stupňa rozhodoval o nariadení predbežného opatrenia v roku 2015. O zlej finančnej situácii žalovaného v 2. rade svedčí napokon aj konkurzné konanie, ktoré prebiehalo a z ktorého vyplynulo, že finančný majetok žalovaného v 2. rade sa ani len nepribližoval k dohodnutej cene za dielo. Podľa súdnej judikatúry sa za ohrozenie výkonu budúceho rozhodnutia považuje jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery.
Predbežné opatrenie nesmie byť neprimerané a nesmie neprimeraným spôsobom zaťažovať povinného z predbežného opatrenia. Musí byť primerané hodnote pohľadávky, ktorej sa účastník domáha. Žalobca predložil odvolaciemu súdu znalecký posudok č.6/2016 vypracovaný znalcom Ing. Sovom, podľa ktorého je cena nehnuteľností zapísaných na E. Č.. XXXX vo vlastníctve žalovaného v 2. rade, ktoré sú predmetom predbežného opatrenia, vo výške 661 000 EUR. Nárok žalobcu zo záväzkových vzťahov predstavuje 3 875 826,48 EUR z čoho vyplýva, že hodnota nehnuteľného majetku postihnutého predbežným opatrením je oveľa nižšia ako nárok vymáhaný žalobcom návrhom vo veci samej. Z uvedeného vyplýva, že je zachovaná zásada primeranosti a tým aj zásada proporcionality.
K výhrade odvolateľa, že nariadené predbežného opatrenie predstavuje zásah do ústavou garantovaných práv žalovaného v 2. rade je potrebné uviesť, že predbežné opatrenie je spôsobilé zasiahnuť do ústavou zaručených prvá a slobôd, lebo sa ním dočasne obmedzujú vlastnícke práva, konkrétne tá ich zložka, ktorá spočíva v dispozícii s majetkom (II. US 343/02 ČR). Obmedzenie dispozičného oprávnenia predbežným opatrením nemožno považovať za prípad núteného obmedzenia vlastníckeho práva ani zásahom do ústavou chráneného práva podnikať. Požiadavkou na nariadenie predbežného opatrenia je, že musí mať zákonný podklad t.j. musia byť splnené zákonné predpoklady pre jeho nariadenie. V tomto prípade bola osvedčená existencia nároku žalobcu aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. K rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Obo 270/94 a 5Mcdo 5/201, ktoré citoval odvolateľ, odvolací súd uvádza, že nariadením predbežného opatrenia nedochádza k zásahu do vlastníckych práv žalovaného v 2. rade nad nevyhnutnú mieru. Hroziaca ujma, ktorá hrozí žalobcovi v prípade neuhradenia žalovanej sumy prevažuje nad obmedzením, ktoré bolo uložené žalovanému v 2. rade, keďže jeho vlastníctvo zostáva zachované.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že boli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia a preto uznesenie v napadnutom výroku, ktorým bol predbežné opatrenia nariadené, podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
Keďže podľa § 145 O.s.p. o trovách predbežného opatrenia súd rozhoduje až v rozhodnutí vo veci samej, výrok, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi trovy konania 33 EUR, zrušil.
Odvolací súd potvrdil výrok uznesenia, ktorým súd prvého stupňa uložil povinnosť žalobcovi podať návrh vo veci samej, keďže rozhodnutie je vecne správne a vzhľadom na podanie žaloby vo veci samej v súlade s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia je odvolanie bezpredmetné.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí vo veci samej (§145 O.s.p.)
Toto uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.