Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_9C-318-2015.pdf
PDF · 83 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/318/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci žalobcu : EOS KSI Slovensko s. r. o. so sídlom Pajštúnska 5 Bratislava, IČO 35 7240 803, zast. Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s. r. o. so sídlom Pajštúnska 5 Bratislava, proti žalovanej : M. U. Q.. XX.XX.XXXX, U. Q. X. XXX, S., t. č. na neznámom mieste zast. opatrovníkom H. T., X. Q. X S., o zaplatenie 131, 04 eur, takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a.
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
Vstup vedľajšieho účastníka Všeobecná ochrana práv spotrebiteľa do konania je n e p r í p u s t n ý.
odôvodnenie:
Žalobca v žalobe podanej 24.01.2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovanú na zaplatenie 131, 04 eur, ktorá suma predstavuje zostatok neuhradeného úveru, ktorý právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a. s. poskytla žalovanej na základe zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX uzavretej 06.09.2005. Neuhradené splátky úveru v žalovanej výške si uplatňuje v počte sedem za obdobie od 20.02.2010 do 20.08.2010.
Zmluvou o postúpení pohľadávky z 27.09.2012 pohľadávku postúpil právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a. s. na žalobcu.
Súd konal a rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 O. s. p.
Dokazovanie vykonal súd oboznámením sa so žalobou a podstatným obsahom spisu, najmä zmluvou o splátkovom úvere ( čl. 4 ), všeobecnými obchodnými podmienkami ( čl. 6 ), oznámením o postúpení pohľadávky ( čl. 10 ), zmluvou o postúpení pohľadávky a prílohou ( čl. 11, 20 ), pokusom o zmier ( čl. 21 ), platobným rozkazom ( čl. 24 ), správami, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka ( čl. 40 ), uznesením ( čl. 41, 46 ), námietkou neprípustnosti ( čl. 52 ) a zistil tento skutkový stav :
Predmetom konania je zaplatenie neuhradených splátok úveru poskytnutého žalovanej na základe spotrebiteľskej zmluvy.
Nakoľko v danom prípade ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, z úradnej moci súd skúmal, či žalobca svoje právo uplatnil včas, či pohľadávka nie je premlčaná. V tej súvislosti predovšetkým ustálil, akým právnym predpisom sa má spravovať právny režim predmetnej zmluvy.
Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 663, 87 eur ( 20. 000 Sk ) na základe zmluvy o splátkovom úvere uzavretej 06.09.2005 číslo XXXXXXXXXX, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť počnúc od 20.10.2005 do 20.08.2010 v splátkach po 18, 72 eur mesačne.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka v platnom znení zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Úverová zmluva bola uzatvorená dňa 06.09.2005 kedy Občiansky zákonník už obsahoval ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Nesporne právny vzťah, ktorý vznikol uzavretím zmluvy treba považovať za absolútny obchod, avšak právny režim sa spravuje zákonom o spotrebiteľských zmluvách, o ochrane spotrebiteľa, a aplikujú sa podporne ustanovenia Občianskeho zákonníka všade tam, kde je to pre občana - spotrebiteľa výhodnejšie. Táto zmluva bola uzatvorená za účinnosti zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže žalovaná ako fyzická osoba vystupuje v tomto právnom vzťahu ako spotrebiteľ a žalobca vystupuje ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu, zmluva bola vyhotovená na formulári s obsahom a zmluvnými podmienkami vopred pripravenými vrátane úverových zmluvných podmienok bez možnosti žalovaného meniť text a podmienky zmluvy, / patrí táto úverová zmluva podľa obsahu nepochybne medzi spotrebiteľské zmluvy. Je to typová zmluva, v ktorej žalovaná spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah a podmienky zmluvy. Zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa mal za účel zosúladiť slovenské zmluvné práva s Európskym spotrebiteľským právom, hlavne s nepriamymi účinkami Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný od 13.04.2006 právne upravil spotrebiteľské zmluvy v § 52 a nasl. Zmluva o splátkovom úvere, ktorú uzatvorili 06.09.2005 žalobca so žalovanou ako spotrebiteľom je svojim charakterom zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere a podmienky zmluvy sa nemôžu priečiť príslušným ustanoveniam Občianskeho zákonníka. Aj keď úverová zmluva bola uzavretá v zmysle ustanovení § 497 až 507 Obchodného zákonníka, má tu z povahy veci prednosť považovať tento vzťah za občianskoprávny, na ktorý sa vzťahuje úprava spotrebiteľských vzťahov podľa predpisov vydaných na ochranu spotrebiteľa. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný od 13.04.2006 právne upravil spotrebiteľské zmluvy v § 52 a nasl. a v § 879f ods. 4 uložil spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté pred dňom jeho účinnosti zosúladiť s ustanoveniami § 53 a 54 do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti. Podľa odseku 4 ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré neboli dané do súladu v stanovenej lehote sú neplatné.
Podľa § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, alebo v inej právnej forme; b ) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993,
str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
Podľa článku 6 bod 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
S poukazom na uvedené súd dospel k jednoznačnému záveru, že úverovú zmluvu, ktorú účastníci uzavreli treba považovať za zmluvu spotrebiteľskú, v ktorej sa zmluvné podmienky nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka, zákonov o ochrane spotrebiteľa a Smernice Rady č. 93/13/EHS v neprospech spotrebiteľa a zmluvné postavenie spotrebiteľa sa nemôže zhoršiť. Predĺženie premlčacej doby na štyri roky je inštitút obchodno-záväzkového vzťahu ( § 401 Obchodného zákonníka ), avšak takého predĺženie premlčacej doby ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka neupravuje a je preto neprípustné. Dojednanie zmluvných podmienok, a tak aj o predĺžení premlčacej doby na štyri roky v predmetnej úverovej zmluve v zmysle Obchodného zákonníka je rozpore s § 53 a 54 Občianskeho zákonníka a preto neplatné. Súd preto na predĺženie premlčacej doby na štyri roky neprihliadol. Prednostné použitie ustanovení Obchodného zákonníka na spotrebiteľské právne vzťahy, aj keď ide o úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku, by znamenalo spochybnenie režimu ochrany spotrebiteľa upravené v Občianskom zákonníku a v osobitných predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, pričom práve tieto sú voči Obchodnému zákonníku lex specialis. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 402/2013 - 10 z 19.06.2013, podľa ktorého prednostným použitím ustanovení Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 cit. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
V danom prípade platí všeobecná premlčacia doba, ktorá je trojročná a ktorá začala plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Žaloba bola podaná na súd dňa 24.01.2014, žalovaná mala splatiť úver do 20.08.2010, dňom 21.08.2010 začala plynúť trojročná premlčacia doba a skončila 21.08.2013. Je zrejmé, že žaloba bola podaná po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby všetkých nárokov žalobcu.
Z dôvodu, že pohľadávka žalobcu je premlčaná súd žalobu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p . Žalovaná mala v konaní plný úspech, nakoľko jej však preukázateľne žiadne trovy nevznikli, súd jej náhradu nepriznal.
Podaním zo dňa 17.09.2014 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane žalovanej občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov. Vstup do konania oznámil JUDr. Bohdan Jakubis, advokát Advokátskej kancelárie so sídlom Dobrovičova 13 Bratislava. Žalobca namietol vstup občianskeho združenia do konania s poukazom najmä na absenciu súhlasu účastníka, popri ktorom sa má zúčastniť na konaní. Žiadal, aby súd nepripustil vedľajšieho účastníka do konania.
Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 3 O. s. p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh.
Súd nepripustil vedľajšieho účastníka do tohto konania, nakoľko vo veci konal a rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 O. s. p. Ide o drobný spor v ktorom súd rozhodol na základe predložených listinných dôkazov. Okrem toho občianske združenie nepredložilo súdu spolu s ohlásením vstupu do konania dôkaz o tom, že žalovaná súhlasí s tým, aby do konania vstúpilo ako vedľajší účastník na jej strane. Pritom predpokladom vedľajšieho účastníctva je, že účastník súhlasí s tým, aby niekto na jeho strane vystupoval ako vedľajší účastník ( viď napr. 6Cdo 10/2013, 4 Obo 151/2007 ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V Leviciach dňa 02.03.2016