Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_7C-31-2014.pdf
PDF · 95.9 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/31/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci navrhovateľa: F.. B. Z., Z.. XX.X.XXXX, B. J. XXXX/XX, B., I. T. P.. P. O., X. X, B., proti odporcovi: P. X., Z.. XX.X.XXXX, B. A. XXX/X, zastúpenému advokátom JUDr. Jurajom Hladkým, Röntgenova 8, Bratislava, o vrátenie daru, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na súd dňa 12.2.2014, sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi 3-izbový byt č. XX, E. XXXX, V.. J. XX, V.. X.., Q.. Č.. XXXX, B..
Uviedol, že darovacou zmluvou zo dňa 17.7.2013 daroval odporcovi predmetný byt. Darovacou zmluvou bolo zriadené aj vecné bremeno v jeho prospech, spočívajúce v práve doživotného užívania nehnuteľnosti v rozsahu vlastníckeho práva obdarovaného. Byt daroval odporcovi, pretože na neho manželka aj svokra tlačili, že ho musí darovať, lebo mal exekúciu. Ihneď po povolení vkladu vlastníckeho práva odporcu sa zmenilo správanie odporcu voči navrhovateľovi. Opakujúce sa slovné útoky voči jeho osobe počas dlhotrvajúcich pobytov v byte vyústili do fyzických útokov, ktoré dosiahli vrchol dňa 12.10.2013, kedy po fyzickom útoku bol navrhovateľ ošetrený lekárom. Konanie obdarovaného je predmetom vyšetrovania policajnými orgánmi. Častými dlhotrvajúcimi pobytmi popri slovných urážkach prejavuje agresiu aj snahou o vytesnenie navrhovateľa z doterajšieho spôsobu užívania bytu, čo je v rozpore s ustanoveniami darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena. Navrhovateľ je presvedčený, že odporca naplnil skutkovú podstatu ust. § 630 OZ a vzniklo mu tak právo na vrátenie daru, čo odporcovi oznámil listom zo dňa 10.1.2014. Odporca na výzvu nereagoval, písomnú výzvu neprevzal a vyjadril sa tak, že byt nevráti a svoju agresivitu slovne stupňuje.
Ďalej navrhovateľ uviedol, že niekedy na konci júla 2013 sa vrátil v noci okolo pol tretej ráno, odporca spal v byte a zozadu na neho skočil, zovrel ho zozadu rukami, vykrikoval, že ho zabije, že je satan, diabol a že sa baví čiernou mágiou. Dňa 12.10.2013 ráno ho opätovne odporca napadol zozadu za krk a udrel ho rukou. On (navrhovateľ) bol nahnevaný a sotil odporcu a on padol na plastovú nádobu, v ktorej boli hračky. Ďalej navrhovateľ uviedol, že podpis na darovacej zmluve a na návrhu na vklad nie je jeho, ale na darovacej zmluve, ktorú on založil do spisu, je jeho podpis. Tiež tvrdil, že na zmluve nie je ani podpis odporcu resp. že podpísal iné znenie darovacej zmluvy, a že dohoda bola taká, že keď sa vybavia exekúcie, odporca vráti dar navrhovateľovi.
Odporca s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že nenastali hmotnoprávne predpoklady pre aplikáciu ust. § 630 OZ. Odporca sa k navrhovateľovi neprával tak, že by tým porušil dobré mravy. Pokiaľ ide o prvý incident, ktorý navrhovateľ spomínal, odporca uviedol, že nevie, že by k niečomu takému došlo. Pokiaľ ide o druhý incident, bolo to tak, že išlo o výmenu názorov medzi navrhovateľom a jeho vtedajšou manželkou a on iba vystupoval na obranu svojej dcéry. Snažil sa len navrhovateľa zastaviť, lebo chcel ísť za dcérou a vyhrážal sa jej, že ju zbije. Došlo medzi nimi k určitej strkanici a navrhovateľ do neho strčil tak, že spadol na zem a zranil si nohu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a svedkov a obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
Dňa 10.8.1999 Stavebné bytové družstvo Bratislava II vzalo na vedomie dohodu zo dňa 10.8.1999 o prevode členských práv a povinností spojených s užívaním 3 -izbového bytu na J. R.. Č.. XX na T. X.. Dňa 26.8.1999 uzatvorili Stavebné bytové družstvo Bratislava II a T. X. nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol byt č. XX na V.. X.. na J. R.. Č.. XX V. B.. Dňa 6.2.2003 požiadal navrhovateľ o prevod predmetného bytu na základe prevodu po T. X..
Dňa 17.7.2013 uzatvorili navrhovateľ ako darca a odporca ako obdarovaný darovaciu zmluvu, ktorou navrhovateľ daroval odporcovi 3 - izbový byt č. XX na X. X.. V. B. L. Č.. V. J. XX V. B., Q.. Č.. L. XXXX, Z. Q. V. A.. Ú.. V., I. na E. Č.. XXXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX. Zmluvou bolo zriadené v prospech navrhovateľa vecné bremeno k prevádzanému bytu, ktorému zodpovedá právo navrhovateľa doživotne užívať predmetný byt v rozsahu vlastníckeho práva odporcu, ako aj príslušenstva darovaného bytu, vrátane užívania ciest do predmetného bytu.
Dňa 17.7.2013 podal navrhovateľ na Správu katastra pre hl. mesto SR Bratislavu návrh na vklad vlastníckeho práva a vklad vecného bremena na základe predmetnej zmluvy. Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislavu dňa 12.8.2013 pod č. V. XXXXX/XX povolila vklad vlastníckeho práva v prospech odporcu, aj vklad vecného bremena v prospech navrhovateľa. Súčasťou spisu V. XXXXX/ XX je darovacia zmluva v rovnakom znení, ako založil do spisu navrhovateľ s návrhom, pričom podpisy navrhovateľa aj odporcu na tejto zmluve sú overené notárom.
Podľa lekárskej správy F.. T. U. zo dňa 12.10.2013, bol navrhovateľ na vyšetrení z dôvodu, že bol inzultovaný príbuzným.
Podľa potvrdenia OO PZ Vrakuňa zo dňa 12.10.2013 podal navrhovateľ oznámenie na odporcu pre fyzické napadnutie. Dňa 11.11.2013 oznámilo OO PZ v Bratislave II - Vrakuňa navrhovateľovi, že spisový materiál bol v zmysle § 60 ods. 3 písm. d) zák. o priestupkoch odstúpený na Okresný úrad Bratislava na prejednanie.
Podľa záznamu o odložení veci zo dňa 10.1.2014, č. H.-B.-H.-XXXX/XXXXX, X.-XXXX/X-XXXX-E.-X. Okresný úrad Bratislava podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch odložil vec priestupku, ktorú prijal z Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave, Obvodného oddelenia PZ Vrakuňa spolu so spisovým materiálom a správou o výsledku objasňovania priestupku vo veci priestupku „proti občianskemu spolunažívaniu“ podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť odporca tým, že dňa 12.10.2013 v čase o 09.45 hod. v B., R.. J. XX v byte mal fyzicky napadnúť svojho zaťa - navrhovateľa a to tak, že ho mal jednou rukou chytiť pod krk a druhou ho mal udrieť do hlavy, čím mu mal podľa lekárskej správy spôsobiť ľahké zranenia a to palpačnú bolestivosť temena hlavy a palpačnú bolestivosť hrdla bez nutnosti práceneschopnosti, pretože došlé oznámenie (§ 67 ods. 2) neodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci podľa § 71 zák. o priestupkoch. Z odôvodnenia vyplýva, že v priebehu vykonaného objasňovania sa nepodarilo preukázať, že by sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu dopustil odporca.
Listom zo dňa 29.11.2013 vyzval navrhovateľ odporcu na vrátenie daru v súlade s § 630 OZ z dôvodu, že zo strany odporcu dochádza k porušovaniu dobrých mravov. V liste navrhovateľ uviedol, že v období posledných mesiacov sa vzťah odporcu k nemu veľmi zhoršil, hrubo sa k nemu správa, uráža ho a vrcholom bolo fyzické napadnutie. Dňa 12.10.2013 po jeho fyzickom útoku musel vyhľadať lekárske ošetrenie.
Podľa výpisu z LV č. XXXX P. V. B. Č.. XX na X. X.. na J. R.. Č.. XX V. B., A.. Ú.. V., odporca. Na nehnuteľnosti viazne vecné bremeno v prospech T. X. spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania podľa V.-XXXX/XX zo dňa 24.11.2004 a vecné bremeno v prospech navrhovateľa spočívajúce v práve doživotného užívania bytu podľa V.-XXXXX/XX zo dňa 12.8.2013.
Svedkyňa T. Z., bývalá manželka navrhovateľa a dcéra odporcu, uvidela, že s navrhovateľom uzatvorili manželstvo 16.10.2004. Predmetný byt kupovali s navrhovateľom ako družstevný, keď ešte neboli manželia, ona ako hlavný užívateľ, za cenu 1.200.000,- Sk, z čoho 500.000,- Sk im požičali jej rodičia. Keď sa družstevné byty odkupovali, navrhovateľ ju požiadal, aby bol byt písaný na neho a ona s tým súhlasila. Po problémoch v manželstve chcela, aby sa to doriešilo s bytom, pretože bol ich spoločný a nie iba navrhovateľa. Na ňu ho nemohol prepísať, tak ho prepísal na jej otca. Nie je pravda, že by na neho robili nátlak, on to urobil rád, lebo vedel, že urobil chybu. Až potom, keď sa rozhodla, že sa chce rozviesť, vykonštruoval ten incident dňa 12.10.2013. Deň pred tým, v piatok, sa chcela s navrhovateľom porozprávať. Otec bol na jej žiadosť u nich. Navrhovateľ sa vrátil domov okolo pol deviatej alebo deviatej večer s tým, že ho bolí hlava, že si musí ľahnúť. V sobotu ráno sa chcela s navrhovateľom rozprávať a zavolala otca, aby bol pri tom. Ona bola podráždená, zvyšovala hlas a otec sedel, bolo to v kuchyni. Ona s navrhovateľom stáli zoči voči. Navrhovateľ sa k nej približoval a otec mu hovoril, nech ju nechá. Skončilo sa to tak, že nič nevyriešili, ona odišla do izby a dala si slúchadlá na uši a pustila si hudbu. Po nejakom čase počula hluk z vedľajšej izby, tak tam pribehla. Keď prišla, otec padal na plastový box s hračkami. Ona kričala na navrhovateľa, aby odišiel z bytu. On odišiel a potom si všimli, že je na zemi krv, a to otcovi krvácala noha. Ešte pred tým, ako navrhovateľ odišiel, kričal na otca, že teraz prišiel o byt. O chvíľu prišli policajti, lebo navrhovateľ bol na polícii. Svedkyňa ďalej uviedla, že ona vlastne nevidela, čo presne sa medzi nimi stalo. Otec tvrdil, že ho napadol navrhovateľ, navrhovateľ, že ho napadol otec. Ona nebola nikdy svedkom toho, že by sa odporca správal k navrhovateľovi v rozpore s dobrými mravmi, alebo, že by ho fyzicky napadol. Ona od navrhovateľa dostala niekoľko faciek, aj ju škrtil. Tiež bil deti.
Svedkyňa B. X., manželka odporcu, uviedla, že nebola nikdy svedkom toho, že by sa odporca správal k navrhovateľovi v rozpore s dobrými mravmi, alebo, že by ho fyzicky napadol. Odporca jej dal súhlas, aby sa zdržiavala v byte a dal jej aj kľúč. Ona tam má prechodný pobyt, pomáha s deťmi. S navrhovateľom sa hádajú, pokaľ ma navrhovateľ hlúpe otázky na jej osobu.
Svedok F. Q., uviedol, že sa s navrhovateľom pozná asi 10 rokov, lieči ho, lebo svedok je onkologický pacient. Keď bol svedok na návšteve u navrhovateľ v byte, tak tam raz alebo dva krát stretol odporcu. Svedok ďalej uviedol, že raz, keď tam prišiel odporca niečo mudroval a druhý krát, keď tam prišiel, odporca odišiel. Raz, keď priniesol jablká deťom, svokra navrhovateľa mu povedal, že je tam nežiadaný človek.
Pokiaľ navrhovateľ navrhol v konaní vypočuť ako svedka D. Č., policajta, ktorý ho vypočúval, súd tohto svedka nevypočul, nakoľko by to neprispelo k zisteniu skutkového stavu veci, keďže tento, ako uviedol samotný navrhovateľ, nebol prítomný pri žiadnom incidente s odporcom.
Podľa § 628 ods. 1 OZ darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
Podľa § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Navrhovateľ sa v konaní domáhal vrátenia daru, konkréte vydania predmetu daru, a to z dôvodu, že odporca sa k nemu správa v hrubom rozpore s dobrými mravmi.
Úspešnosť návrhu o vrátenie daru je podmienená bezpečným zistením, že obdarovaný sa správa k darcovi (alebo členom jeho rodiny) tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. O hrubé porušenie dobrých mravov ide vtedy, ak ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné (podľa judikatúry najmenej 3 x opakované porušenie dobrých mravov), ktoré v dôsledku svojho trvania, priebehu a
pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny má povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného ešte nezakladá právo darcu domáhať sa vrátenia daru. Pre posúdenie, či ide o hrubé porušenie dobrých mravov sú rozhodujúce objektívne okolnosti a nie prípadné subjektívne okolnosti na strane darcu, spočívajúce napr. v jeho predstavách, ako mal obdarovaný s darom naložiť. Porušovanie dobrých mravov iných osôb, napr. príslušníkov rodiny obdarovaného, nie je pre vrátenie daru významné. Ustanovenie § 630 OZ nemožno extenzívne vykladať tak, že sa ním majú postihovať aj dôsledky správania sa iných osôb ako obdarovaného, hoci aj jemu blízkych. Od obdarovaného by nebolo možné spravodlivo požadovať, aby znášal sankciu za správanie sa iných osôb voči darcovi, za ktoré sám nezodpovedá.
Navrhovateľa teda zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že sa odporca (ako obdarovaný) správal k navrhovateľovi v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ tvrdil, že odporca ho dvakrát fyzicky napadol. Prvýkrát to malo byť na konci júla 2013. Odporca to popieral, pričom navrhovateľ nepredložil ani nenavrhol žiaden dôkaz na preukázanie takéhoto konania odporcu. Druhýkrát to malo byť 12.10.2013. Pokaľ ide o tento incident, tu odporca uvádzal, že došlo v uvedený deň k určitej výmene názorov a strkanici medzi ním a navrhovateľom, ale poprel, že by on napadol navrhovateľa, uviedol, že iba vystupoval na obranu svojej dcéry. V každom prípade tento incident bol predmetom šetrenia polície, ktorá vec postúpila Okresnému úradu Bratislava na prejednanie. Okresný úrad vec odložil, nakoľko sa nepodarilo preukázať, že by sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu dopustil odporca. Pokiaľ ide o lekársku správu zo dňa 12.10.2013, tam sa síce uvádza, že bol navrhovateľ inzultovaný príbuzným, avšak lekár tento údaj uviedol na základe tvrdenia navrhovateľa, preto táto správa nemôže byť dôkazom toho, že odporca napadol navrhovateľa. Pri celom incidente nebol ani žiaden svedok, resp. dcéra odporcu bola pri tom iba čiastočne, videla ako otec (odporca) padol na plastovú nádobu s hračkami a zranil si nohu. Odporcu pritom sotil samotný navrhovateľ, čo sám v konaní uviedol. Celý tento incident, ktorého priebeh ani nebol jednoznačne preukázaný, teda nemožno vyhodnotiť, ako správanie odporcu k navrhovateľovi, ktoré by bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Ani jeden z vypočutých svedkov (a to dokonca ani F. Q.) vo svojej výpovedi neuviedol, že by bol svedkom nejakého konania odporcu voči navrhovateľovi, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného vyplýva, že nebol naplnený dôvod na vrátenie daru v zmysle § 630 OZ.
Pokiaľ ide o ďalšie incidenty oznamované polícii, či už zo strany navrhovateľa, alebo B. X. X.. T. Z., ktoré boli všetky postúpené Okresnému úradu Bratislava na prejednanie, tieto sa netýkajú konania odporcu, preto spisy, ktoré boli pripojené, súd v rozsudku ani bližšie necitoval. Naviac všetky tieto veci boli odložené, teda nebolo preukázané spáchanie nejakého priestupku. Keby aj bolo preukázané, že sa B.M. X. X.. T. Z. dopustili nejakého konania voči navrhovateľovi v rozpore s dobrými mravmi, nebolo by to dôvodom na vrátenie daru nakoľko, ako bolo už uvedené vyššie, porušovanie dobrých mravov iných osôb, napr. príslušníkov rodiny obdarovaného, nie je pre vrátenie daru významné. Navrhovateľ často v konaní poukazoval na to, aká je neznesiteľná situácia v byte, ktorý bol predmetom daru, v ktorom býva. Tu súd uvádza, hoci to nie celkom súvisí s predmetom konania, že je len logické, že vzhľadom k tomu, že k bytu má vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania bytu, tak navrhovateľ, ako aj T. Z., jeho bývalá manželka, ako aj vzhľadom na dôvod rozvodu (nevera zo strany navrhovateľa, čo vyplýva z rozvodového rozsudku, ktorý je založený v spise) ich manželstva, na ich 3 deti pochádzajúce z ich manželstva, ktoré v byte tiež bývajú, s čím súvisí aj určitá potreba pomoci napr. zo strany manželky odporcu, dochádza k určitému napätiu medzi osobami, ktoré v byte bývajú. Nie je pritom celkom bez významu, že samotný navrhovateľ, sa im vyhrážal zabitím, ako aj podpálením bytu (čo vyplýva z dokladov z polície resp. Okresného úradu Bratislava, ktoré sú založené v spise).
Navrhovateľ v priebehu konania začal spochybňovať podpisy na darovacej zmluve, ako aj jej obsah. Súd však mal za to, že ide zo strany navrhovateľa o účelové tvrdenia. Samotný navrhovateľ pripojil k návrhu darovaciu zmluvu, ktorej znenie je rovnaké, ako darovacej zmluvy, ktorá sa nachádza v katastrálnom spise. Navrhovateľ pritom potvrdil, že podpis na zmluve, ktorú on založil do spisu, je jeho, pričom podpisy tak navrhovateľa, ako aj odporcu na darovacej zmluve v katastrálnom spise sú overené notárom. Odporca nepopieral, že by podpis na zmluve bol jeho. Súd preto považoval za nehospodárne a nadbytočné nariaďovať znalecké dokazovanie za účelom zistenia pravosti podpisov účastníkov konania na darovacej zmluve, ako to navrhoval navrhovateľ. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že by mala byť podpísaná darovacia zmluva v inom znení, ako je založená v spise, toto ničím nepreukázal, pričom súd opätovne poukazuje na znenie zmluvy, ktorú sám navrhovateľ pripojil k návrhu na začatie konania. Naviac predmetom konania je vrátenie daru, teda prípadné iné znenie darovacej zmluvy je nepodstatné,
keďže navrhovateľ by aj tak musel preukázať, že sa odporca voči nemu správal v hrubom rozpore s dobrými mravmi, čo sa mu v konaní preukázať nepodarilo. Navrhovateľ tvrdil, že malo byť dohodnuté, že mu odporca dar vráti, keď sa ukončia exekúcie (nie je zrejmé z jeho tvrdení, či to malo byť dohodnuté ústne alebo písomne), pričom odporca takúto dohodu popieral. Tu však súd opätovne poukazuje na to, že predmetom konania bolo vrátenie daru, pričom ako už bolo uvedené vyššie, pre posúdenie, či ide o hrubé porušenie dobrých mravov sú rozhodujúce objektívne okolnosti a nie prípadné subjektívne okolnosti na strane darcu, spočívajúce napr. v jeho predstavách, ako mal obdarovaný s darom naložiť.
Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že darovacia zmluva je platná, avšak podrobnejšie sa touto otázkou nezaoberal, vzhľadom na petit návrhu a na to, že navrhovateľ si v konaní neuplatňoval nároky z neplatnej zmluvy.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd návrh (na vydanie predmetu daru) zamietol.
Pokiaľ navrhovateľ trval na tom, aby bol odporca v konaní opätovne vypočutý ako svedok, tu súd uvádza, že odporca je účastníkom konania, preto nemôže byť vypočutý ako svedok. Naviac odporca bol v konaní vypočutý dvakrát (na pojednávaní dňa 2.6.2014 a dňa 24.11.2014) a teda tak navrhovateľ, ako aj jeho právny zástupca, mali širokú možnosť klásť odporcovi otázky. Navrhovateľ chcel, aby bol odporca opätovne vypočutý z dôvodu, aby sa mu pozrel do očí a povedal, že tie veci, ktoré povedal, že klamal. Taktiež navrhovateľ navrhol, aby boli opätovne vypočutí odporca, B. X. T. T. T. Z. (ktoré už vypovedali ako svedkyne) na otázku, prečo sa nikde neobjavilo zmienka o tom, že dar bude vrátený. Keďže toto nesúvisí s predmetom konania, súd tomuto návrhu na dokazovanie nevyhovel.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 25 ods. 1 veta prvá O.s.p.).