Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/17/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne : V. C., D.. XX.X.XXXX, P. Z., H. N. C., N., O. XXXX/ XX, proti žalovanému : KOMPolster s.r.o. Komárno, so sídlom Hlavná 78, Komárno, IČO: 36356816, v konaní zastúpený JUDr. Zuzanou Smatanovou, advokátkou so sídlom Špitalská 2905, Komárno, o zaplatenie 25.000,-Eur, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou došlou súdu dňa 21.1.2015 domáhala zaviazania žalovaného na zaplatenie 25.000,- Eur ako titulom nemajetkovej ujmy z dôvodu diskriminácie žalovaným. Žalobu odôvodnila tým, že pracovala u žalovaného od 2. októbra do 10. októbra 2014. Má osvedčenie o zložení skúšky zo základnej znalosti šitia a strihov, vie šiť, preto sa uchádzala o prácu šičky a domnievala sa, že žalovaný uzavrie s ňou pracovnú zmluvu. Na pohovore, kedy bola ústne prijatá do práce, sa zúčastnilo 5 žien. Dve z nich hneď dostali zmluvu, jedna do výroby, druhá, ktorá je negramotná, prácu šičky. Napriek tomu, že u personalistky žalovaného sa vopred informovala, či nebude prekážkou, že nie je vedená v zozname uchádzačov o zamestnanie, žalovaný neuzavrel s ňou pracovný pomer práve z tohto dôvodu, nakoľko nemohol za ňu dostať podporu, na ktorú má nárok v prípade prijatia nezamestnaného vedeného na úrade práce. Absolvovala dvojdňové školenie o bezpečnostných predpisoch, 5 dní odpracovala v šijacej dielni. Dodatočne sa dozvedela, že žalovaný týždeň necháva robiť pracovníkov ktorí sa u neho uchádzajú o prácu a potom ich pošle domov bez toho, že by im zaplatil za vykonanú prácu. Ani jej nevyplatil mzdu za 5 dní odpracovaných v šijacej dielni, dostala iba 5 stravných lístkov. Žalovaný ju nezahlásil v zdravotnej poisťovni, porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. Sumu 25.000,-Eur si uplatňuje z dôvodu, aby žalovaný mal ponaučenie, že s robotníckou triedou nemôže zaobchádzať akoby človek bol odpad. Žiada odškodnenie nemajetkovej ujmy, ktorú utrpela tým, že má osvedčenie o znalosti šitia, zvládla prácu šičky. Žalovaný ju mohol zamestnať obdobne ako aj ostatné Rómky uchádzajúce sa o túto prácu. Majsterka jej povedala, že je šikovná, ľutuje, ale vedenie sa rozhodlo neprijať ju do práce.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojom písomnom vyjadrení ako aj na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa sa v októbri 2015 zúčastnila na pohovore - výberovom konaní na pozíciu šičky. Po prvotnom stretnutí a praktickej skúške bolo vedúcimi pracovníkmi konštatované, že jej praktické schopnosti a zručnosti nie sú na požadovanej úrovni. Po naliehaní navrhovateľky pristúpili k ponuke školenia pre ňu, s čím ona súhlasila. Na školenie o výrobe čalúneného nábytku chodila v dňoch od 6.10. do 10.10.2014. Obsahom školenia boli činnosti ako navliekanie nití, oboznamovanie sa so strojmi a oboznamovanie sa s pracovnými procesmi pri spracovaní materiálov a výrobe čalúneného nábytku s praktickými cvičeniami pod vedením školiteľov. Do výrobného procesu zaradená nebola. Po poslednom dni školenia vedúca šijacej dielne vyhodnotila výsledky z

predmetného školenia so záverom, že žalobkyňa nie je dostatočne schopná plniť pracovné úlohy šičky. Z uvedeného dôvodu pracovná zmluva s ňou uzatvorená nebola. Rozhodne popieral akúkoľvek diskrimináciu žalobkyne. Majú zamestnancov z Maďarska, z Rumunska, zamestnávajú aj Rómskych spoluobčanov. Jediným kritériom pre prijatie do zamestnania je zdatnosť uchádzača o zamestnanie. Nikdy neznevýhodňovali a nediskriminovali svojich pracovníkov, či záujemcov o zamestnanie. Prioritou pre nich pri predzmluvných vzťahoch, ako aj v pracovných vzťahoch vždy bolo a je udržiavanie korektných vzťahov. V prípade, že záujemca o zamestnanie nespĺňa odborné zručnosti na tú ktorú pozíciu, pracovnú zmluvu s ním neuzavrú. V prejednávanej veci ide o osobitný prípad, kedy žalobkyňa uprosila personalistku a vedúcu dielne, aby ju nechali zaučiť a následne posúdili jej zručnosť pri šití. Je pravdou, že personalistka v tomto prípade urobila chybu, že podmienky zaučenia dohodla navrhovateľkou ústne a až následne ju vyzvala na podpis dohody o vykonaní školenia s obsahom ich ústnej dohody, avšak chcela jej výjsť v ústrety a dať šancu preukázať svoju zručnosť počas týždňového školenia. Nakoľko však ani po školení nepreukázala, že má požadovanú zručnosť, pracovnú zmluvu s ňou neuzavreli. Iný dôvod neprijať ju do práce nemali. Počas týždňa zaškolovania bezplatne dochádzala do areálu podnikovým autobusom, dostala stravné lístky za každý deň zaškolovania. Žalobkyňu nikto z jeho zamestnancov osobne nepozná, nikto nemal dôvod akýmkoľvek spôsobom ju diskriminovať. Skutočnosť, že s ňou nebol uzavretý pracovnoprávny vzťah žalobkyňa pokladá za diskrimináciu, avšak on sa rozhodol neuzatvoriť s ňou pracovný pomer v zmysle zmluvnej slobody po posúdení jej odborných vedomostí a zručností. V predzmluvných a následne v zmluvných pracovnoprávnych vzťahoch nikdy žiadneho zamestnanca nediskriminoval z dôvodu pohlavia, náboženstva a viery, rasového a etnického pôvodu, veku, sexuálnej orientácie, či zdravotného postihnutia. Sumu, ktorú žiada žalobkyňa ako nemajetkovú ujmu považuje za neakceptovateľnú a ničím nepodloženú. Nakoľko medzi nimi nebol založený pracovnoprávny vzťah a žalobkyňa nevyšpecifikovala akým spôsobom jej bola spôsobená škoda, vo svojom vyjadrení vychádzal z občianskoprávneho chápania vzniku zodpovednosti za škodu. Mal za to, že v danom prípade nebol naplnený ani jeden zo zákonných predpokladov za vyvodenie zodpovednosti za škodu, nevidí vo svojom konaní v súvislosti so žalobkyňou porušenie práva. Zo žaloby nevyplýva aká škoda resp. ujma vznikla žalobkyni, je toho názoru, že nevznikla jej žiadna ujma ani v majetkovej ani v nemajetkovej sfére. Výška ňou požadovaného „odškodného“ je založená na jej svojvôli, absolútne bez právneho základu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu účastníkov konania aj výsluchom svedkýň O.Á. O., N. N., C. A., listom Inšpektorátu práce Nitra č. 8876/207/2014/1.2 zo dňa 1.2.2014, výpisom žalovaného z obchodného registra, návrhom dohody o vykonaní školenia o výrobe čalúneného nábytku, obsluhe strojov, výrobných a pracovných postupoch, o používaných materiáloch a ich spracovaní, o kvalite práce pri výrobe čalúneného nábytku z praktickými pracovnými cvičeniami zo dňa 2.10.2014, týždenným výkazom šičiek, záznamom o školení a overení znalostí, vstupným a preventívnym vyšetrením zo dňa 3.10.2014, prezenčnou listinou zo školenia a ústneho preskúšania zamestnancov a dohodárov z predpisov bezpečnosti práce zo dňa 3.10.2014, menným zoznamom zamestnancova prezenčnou listinou zo školenia. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci :

Dňa 2.10.2014 žalobkyňa sa zúčastnila výberového konania u žalovaného, uchádzala sa o prácu šičky. Dňa 3.10.2014 absolvovala vstupné školenie zamestnancov a overenie znalostí o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, taktiež preventívne lekárske vyšetrenie. Napriek tomu, že zo záznamov o školení a z prezenčnej listiny vyplýva, že žalovaný ju uvádzal ako svojho zamestnanca alebo dohodára, pracovná zmluva, ani dohoda o vykonaní školenia s ňou uzatvorené neboli. Od 6.10. do 10.10.2014 sa zaúčala pod dohľadom pracovníčky žalovaného Heleny Petríkovej v šijacej dielni. Po vyhodnotení jej zdatností na prácu šičky žalovaný sa rozhodol neprijať ju do zamestnania. Toto rozhodnutie bolo oznámené žalobkyni Helenou Petríkovou dňa 10.10.2014. Následne dňa 17.10.2014 žalobkyňa doručila Inšpektorátu práce Nitra podnet na žalovaného na prešetrenie nelegálnej práce. Inšpektorátom práce bolo zistené, že, žalovaný porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že v dňoch od 6.10. do 10.10.2014 denne vždy v čase od 14,00 hod. do 19,00 hod. využívala závislú prácu žalobkyne, praktické zaškolenie na prácu šičky v šijacej dielni a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, čo je v rozpore s ustanovením § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm.a) Zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Diskriminácia je také konanie, keď sa v tej istej situácii zaobchádza s jedným človekom (skupinou ľudí, organizáciou, krajinou, skupinou krajín) inak než s iným človekom (skupinou ľudí, organizáciou, krajinou,

skupinou krajín) na základe jeho odlišnosti napr. rasového <https://sk.wikipedia.org/wiki/Rasa> alebo etnického <https://sk.wikipedia.org/wiki/Etnikum> pôvodu, vierovyznania <https://sk.wikipedia.org/w/ index.php?title=Vierovyznanie&action=edit&redlink=1>, veku <https://sk.wikipedia.org/wiki/Vek>, rodu <https://sk.wikipedia.org/wiki/Gender_(rod)>, pohlavia <https://sk.wikipedia.org/wiki/Pohlavie> alebo sexuálnej orientácie <https://sk.wikipedia.org/wiki/Sexu%C3%A1lna_orient%C3%A1cia>, pričom rozhodovanie o tom, či došlo alebo nedošlo ku diskriminácii, sa uskutočňuje na základe toho, či existuje príčinná súvislosť medzi znevýhodnením a použitím kritéria pre rozlišovanie. Fyzické osoby majú právo : na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania; na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti. Tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie z dôvodu vyššie uvedených odlišností. Zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou. V pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia. Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho súkromie na pracovisku alebo v spoločných priestoroch bolo narušení nedodržaním podmienok uvedených vyššie, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany. V pracovnoprávnych vzťahoch pod pojmom diskriminácia treba rozumieť priamu diskrimináciu, nepriamu diskrimináciu, obťažovanie a príkaz (podnet) na diskrimináciu. Priamou diskrimináciou je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. Obeť diskriminácie sa môže domáhať primeraného zadosťučinenia, satisfakcia má slúžiť na kompenzáciu nemajetkovej ujmy, teda ujmy na dôstojnosti a integrite osobnosti fyzickej osoby ako ľudského jedinca. Môže ísť jednak o satisfakciu morálnu (najčastejšie vo forme ospravedlnenia), alebo v prípade, ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce (najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby), prichádza do úvahy aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Antidiskriminačný zákon nelimituje maximálnu výšku možného finančného odškodnenia. Podľa § 2 ods.1,2,3 Antidiskriminačného zákona č. 365/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.4.2013 (1) Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. (2) Pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou. (3) Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva aj v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou.

Podľa § 6 ods.1,2 písm. a) citovaného zákona (1) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods.1. (2) Zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi najmä v oblastiach ( a) prístupu k zamestnaniu, povolaniu, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii (ďalej len „zamestnanie“) vrátane požiadaviek pri prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočňovania výberu do zamestnania.

Podľa § 11 ods.1,2,3citovaného zákona (1) Konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté porušením zásady rovnakého zaobchádzania (ďalej len „žalobca“). Žalobca je povinný v návrhu označiť osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania (ďalej len „žalovaný“). (2) Žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. (3) Na konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania sa vzťahuje Občiansky súdny poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods.1-4 citovaného zákona (1) Každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou. (2) Každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva,

že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie. (3) Ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.(4) Právo na náhradu škody alebo právo na inú náhradu podľa osobitných predpisov12) <javascript: %20fZzSRInternal('29492',%20'20389422',%20'0',%20'0',%20'0',%20'5664875')> nie je týmto zákonom dotknuté.

Podľa § 2a ods.1,2,3,6,7 citovaného zákona (1) Diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu. (2) Priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. (3) Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu, (6) Pokyn na diskrimináciu je konanie, ktoré spočíva v zneužití podriadenosti osoby na účel diskriminácie tretej osoby.(7) Nabádanie na diskrimináciu je presviedčanie, utvrdzovanie alebo podnecovanie osoby na diskrimináciu tretej osoby.

Podľa § 3 ods.1-3 citovaného zákona (1) Každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní. (2) Zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi. (3) Pri posudzovaní, či ide o diskrimináciu alebo nie, sa neberie do úvahy, či dôvody, ktoré k nej viedli, vychádzali zo skutočnosti alebo z mylnej domnienky.

Podľa § 13 ods.1,2,3,6 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2014 (1) Zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon <http://epi2.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/ TArticles.ascx&zzsrlnkid=21086136&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=29492&FragmentId1=0&FragmentId2=0>). (2) V pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia. (3) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania. (6) Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania alebo nedodržaním podmienok podľa odseku 3, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon <http://epi2.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/ TArticles.ascx&zzsrlnkid=21086136&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=29492&FragmentId1=0&FragmentId2=0>).

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods.1,2 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby sa jej bolo dané primerané zadostučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadostučinenie podľa ods.1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Vzhľadom na skutkové tvrdenia žalobkyne súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom svedkov, zamestnancov žalovaného. Žalobkyňa na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení dôkaz neoznačila.

Svedkyňa O. O., vedúca personálneho oddelenia žalovaného vypovedala, že žalobkyňa sa telefonicky informovala u nej ohľadne voľných pracovných miest. Spočiatku o prácu šičky nemala záujem, ale nakoľko iné voľné miesto nemali a ona súrne potrebovala prácu, uchádzala sa aj o toto miesto. Zdôverila sa jej svojimi osobnými problémami, oľutovala ju a preto sa dohodla telefonicky s prokuristom zamestnávateľa, A.. U. R. a osobne s kolegyňou N. N., že jej dajú príležitosť, aby sa naučila šiť. Dohodli sa, že bude chodiť do šijacej dielne, kde ju bude zaúčať jedna pracovníčka. Nakoľko žiaden výkon nemala a ani nemala uzatvorenú pracovnú zmluvu, nevznikol jej nárok na mzdu, dostala len stravné lístky a zabezpečili jej bezplatný prevoz firemným autobusom z miesta bydliska do práce a späť. Absolvovala aj školenie o výrobe čalúneného nábytku a obsluhe strojov a taktiež školenie o bezpečnostných predpisoch. Na tieto školenia posielajú len tých, s ktorými majú úmysel uzavrieť pracovný pomer. Predpokladali, že za tých 5 dní čo sa bude zaúčať v šijacej dielni, naučí sa natoľko šiť, že budú môcť ju prijať do práce. Túto výnimku urobili len kvôli tomu, že má štyri maloleté deti a veľmi potrebovala zamestnať sa. Obvykle postupujú inak. Výberové konania mávajú v utorok alebo v stredu. Na základe ústneho pohovoru vybratí pracovníci po absolvovaní lekárskej prehliadky a školenia dostávajú pracovnú zmluvu koncom týždňa, teda piatok s nástupom práce v najbližší pondelok s tým, že pracovný pomer im vzniká od piatku.

N. N. ako svedkyňa uviedla, že pracuje u žalovaného ako vedúca šijacej dielne od roku 2008. Za žalobkyňu sa prihovorila kolegyňa O.F. O., ktorá jej povedala, že žalobkyňa má štyri deti a veľmi potrebuje prácu. Vo firme majú zaužívané, že majú jedného človeka, ktorý sa zaoberá s pracovníkmi po nástupe do práce. Musia sa oboznámiť s prácou na šijacích strojoch, dávajú im kúsky látky na šitie s označeniami podľa ktorých majú pracovať. Na zaúčanie chodia od pondelka do piatku. Žalobkyňu zaúčala Alžbeta Véghová, ktorou bola informovaná tak, že pre prácu šičky žalobkyňa nevyhovuje, nevie ju robiť. Potom, čo sa o uvedenom presvedčila aj osobne, rozhodla sa neprijať ju do práce a o svojom rozhodnutí informovala svoju podriadenú, Helenu Petríkovú. Jediným dôvodom, pre ktorý žalobkyňa nebola prijatá do práce, bolo to, že musia robiť kvalitne, presne, plniť predpísanú normu práce a žalobkyňa bola nešikovná, nebola schopná náležite plniť pracovné úlohy šičky.

C. A., majsterka šijacej dielne žalovaného uviedla, že žalobkyňa bola na skúšobnom šití, avšak šitie jej nešlo. Nevie z akého dôvodu bola s ňou urobená výnimka, že jej bolo umožnené chodiť na skúšobnú dobu do šijacej dielne, aby sa naučila robotu, na ktorú sa prihlásila. Chodila do práce celý týždeň. V šijacej dielni robia náročné veci, ale šitie jej vôbec nešlo, preto posledné dva dni ju dali na endlovačku, keďže táto je najľahšia práca v šijacej dielni. Snažila sa, ale ani túto prácu nezvládla. Neskôr začala bezdôvodne škaredo nadávať ostatným šičkám. A. S., ktorá tiež pracuje u žalovaného ako šička, sa jej sťažovala, že škaredo nadáva a verbálne napáda ostatných. Rozhodnutie žalovaného o neuzavretie pracovného pomeru oznámila jej osobne v piatok, t.j. posledný deň čo bola u nich na zaúčaní. Obyčajne zaúčanie nových pracovníkov trvá kratšie, na druhý alebo tretí deň už dostanú pracovnú zmluvu. Jediným dôvodom pre ktorý s navrhovateľkou nebola uzatvorená pracovná zmluva je to, že nevedela robiť tú prácu, na ktorú sa chcela dostať.

Predmetom konania je nárok žalobkyne na zaplatenie nemajetkovej ujmy a náhrady škody ako majetkovej ujmy, založený na tvrdenom zásahu do práva na rovnaké zaobchádzanie upraveného v Antidiskriminačnom zákone, na ktoré odkazuje ustanovenie § 13 Zákonníka práce. Pokiaľ ide o posúdenie nároku žalobkyne ako uplatnenej nemajetkovej ujmy v peniazoch, je potrebné konštatovať, že možnosť uplatňovať si náhradu nemajetkovej ujmy je súčasťou viacerých právnych noriem, ku ktorým patrí aj Občiansky zákonník, ako aj Antidiskriminačný zákon, na ktorý odkazuje aj pracovno-právna úprava. Antidiskriminačný zákon definuje v ustanovení § 2 ods. 1 zásady rovnakého zaobchádzania a konkretizuje princípy zákazu diskriminácie vo viacerých oblastiach, pričom aj sám upravuje nároky

z porušenia práv garantovaných týmto zákonom. Nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania sa rozumie porušenie zákazu z akéhokoľvek dôvodu. Podľa ustanovenia § 9 sa každý, kto sa cíti byť dotknutý na svojich právach, môže domáhať toho, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od tohto konania, následne napravil protiprávny stav a poskytol primerané zadosťučinenie. Až keď by takéto zadosťučinenie nebolo postačujúce, vzhľadom na značným spôsobom zníženú dôstojnosť, alebo spoločenskú vážnosť, môže sa poškodený domáhať aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. V konaní podľa antidiskriminačného zákona platí zásada tzv. obráteného dôkazného bremena, kde je ten, koho poškodená osoba žaluje, povinný preukázať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania nedošlo. Dôkazné bremeno v takýchto sporoch nezaťažuje len a výlučne žalovanú stranu, ale zaťažuje aj žalobcu. Žalobca musí prioritne uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností, z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii jeho osoby. Žalobca musí tvrdiť a zároveň aj predložiť také dôkazy (uniesť dôkazné bremeno), z ktorých možno dôvodne usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Súčasne musí tvrdiť, že pohnútkou diskriminačného konania je napr. jeho rasa či etnická príslušnosť (pôvod) a pod. Až následne sa presúva dôkazné bremeno na žalovanú stranu, ktorá má právo preukazovať svoje tvrdenia, že neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania Pokiaľ teda žalobkyňa mala za to, že bola žalovaným v rámci pracovno-právneho procesu diskriminovaná, bolo na nej, aby tvrdila pred súdom skutočnosti, z ktorých by bolo možné dôvodne usudzovať, že k diskriminácii došlo. Mala tvrdiť, že s ňou bolo zaobchádzané rozdielne, a to kvôli jej príslušnosti k určitej skupine ľudí, t.j. musí byť určitý tvrdený komparátor, umožňujúci porovnanie žalobkyne s postavením iného jednotlivca alebo skupiny. Žalobkyňa neoznačila žiadneho komparátora na porovnanie jej postavenia s postavením iného jednotlivca s rovnakými vlastnosťami. V konaní len všeobecne odkazovala bez bližšej konkretizácie na to, že sa s ňou zaobchádzalo inak, než s inými uchádzačmi o prácu, keď žalovaný neuzavrel s ňou pracovnú zmluvu. Rovnako dôležitým predpokladom na posúdenie či skutočne bola žalobkyňa diskriminovaná, okrem potreby komparátora, je aj tvrdenie dôvodu diskriminácie, ktorý má byť žalobkyni na ťarchu a ktorý nie je možné ospravedlniť. Žalobkyňa ani dôvod diskriminácie nekonkretizovala. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalovaný sa vo vzťahu k žalobkyni nedopustil žiadneho porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, čím by došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii žalobkyne. O diskrimináciu by mohlo ísť iba v tom prípade, ak by žalovaný pristupoval k žalobkyni inak, ako k inému zamestnancovi alebo k skupine zamestnancov, resp. osôb uchádzajúcich sa o prácu, a to z nejakého neospravedlniteľného dôvodu. Z výpovedí vyššie uvedených svedkov vyplýva opak. Umožnením žalobkyni zúčastniť sa školenia o výrobe čalúneného nábytku bola žalobkyňa oproti ostatným zúčastneným na výberovom konaní zvýhodnená. Jediným dôvodom neuzavretia pracovno- právneho vzťahu bola tá skutočnosť, že jej praktické schopnosti a zručnosti v oblasti šitia neboli na úrovni požadovanej žalovaným. Na tejto skutočnosti nič nemení, že žalobkyňa sa preukázala Osvedčením zo dňa 6.4.1984 o zložení skúšky zo základnej znalosti šitia a strihov. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že je vecou zamestnávateľa, či po posúdení zdatností osoby zúčastnenej na výberovom konaní ponúkne dotyčnej možnosť uzavretia pracovnej zmluvy, na čo právny nárok z titulu účasti na výberovom konaní podľa žiadneho právneho predpisu nevzniká. Ani súd nie je oprávnený skúmať výber zamestnancov u žalovaného, pretože by to bolo neprípustné zasahovanie do jeho samostatnej rozhodovacej činnosti ako zamestnávateľa. Subjektívny názor žalobkyne na diskrimináciu jej osoby nie je dôvodom na prijatie záveru, že vo vzťahu k nej mohlo dôjsť k diskriminácii. Dôkazné bremeno na preukázanie vzniku škody uplatnenej žalobkyňou v tomto konaní, ako aj príčinnej súvislosti medzi jej vznikom s tvrdeným diskriminačným správaním žalovaného zaťažuje poškodenú. Na preukázanie vzniku majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobkyňa dôkaz nepredložila, ani nenavrhla. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobkyni z dôvodu neuzavretia pracovnej zmluvy žalovaným vznikla majetková škoda alebo nemajetková ujma. Nakoľko súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného nedošlo k diskriminácii žalobkyne, nemôže byť splnená ani podmienka príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a konaním žalovaného. V konaní nebolo preukázané, že by zo strany žalovaného došlo vo vzťahu k žalobkyni k diskriminačnému správaniu, preto žalobkyni nevzniklo právo na odškodnenie vo forme náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch ani podľa § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ani v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 365/2004 Z.z.. Súd preto žalobu ako neopodstatnenú zamietol. Podľa § 142 ods.l O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada

trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Zásada úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Posúdenie účelnosti pritom je závislé od konkrétnej okolnosti veci. V danom prípade dôvody vhodné osobitného zreteľa na nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému súd vzhliadol v tom, žalovaný porušil príslušné ustanovenia Zákona č. 82/2005 Z.z., keď bez vzniku pracovnoprávneho vzťahu využíval prácu žalobkyne formou jej praktického zaškolenia na prácu šičky, dal jej absolvovať nástupnú lekársku prehliadku, vstupné školenie zamestnancov a školenie o bezpečnostných predpisoch, pričom žalobkyni nevznikol nárok na odmenu za vykonanú prácu. Žalobkyňa dôvodne sa domnievala, že bude s ňou uzavretá pracovná zmluva a neprijatie do pracovného pomeru subjektívne vnímala ako diskrimináciu. Súd bol toho názoru, že takéto rozhodnutie o trovách konania nie je len zákonné, ale aj spravodlivé.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.