Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24CoE-45-2022.pdf
PDF · 102.08 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoE/45/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Anton Jaček a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Andrea Dudášová, v exekučnej veci oprávneného: Private Capital Investments Limited, so sídlom Ducie Street 83, M12JQ Manchester, Spojené kráľovstvo, ID no. 09252000, zastúpeného splnomocnencom: Mgr. Michal Jendrulek, usadený euroadvokát so sídlom Bratislava, Cintorínska 9, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, adresa B. XXX, pre vymoženie 1.511,59 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 6299/2015, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Senica, č. k. 10Er/301/2015-31 zo dňa 15.11.2016 – v časti zastavenia exekúcie, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .
Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým odsekom výroku pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho oprávneného CD Consulting, s.r.o., IČO: 26 429 705, so sídlom Praha, Nové Město, Politických vězňů 1272/21, Česká republika, vstúpil Private Capital Investments Limited, IČO: 09 252 000, so sídlom 18-22 Stoney Lane, Yardley, Birmingham, B25 8YP, Veľká Británia, a druhým odsekom výroku exekúciu zastavil. Súd mal z exekučného titulu preukázané, že jeho vydaniu predchádzalo konanie, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Vzhľadom na uvedené bolo povinnosťou oprávneného v zmysle § 243f ods. 1 zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v lehote 30 dní odo dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. (t.j. od 23.12.2015) doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Aj napriek skutočnosti, že uvedenú povinnosť nesplnil oprávnený, ale jeho právny nástupca, súd sa uvedeným podaním zaoberal. Z doplnenia návrhu ako ani z obsahu pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 6C/105/2013 však súd nemal preukázané, že by vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, t.j. sú tu v zmysle § 243f ods. 4 Exekučného poriadku dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd po oboznámení sa s konaním predchádzajúcim vydaniu exekučného titulu zistil, že v ňom nebolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom, pričom v exekučnom konaní oprávnený, resp. jeho právny nástupca nepreukázali opak. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd exekúciu podľa § 243f ods. 6 a § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil. Rozhodnutie o trovách exekúcie si súd vyhradil pre samostatné rozhodnutie po právoplatnosti uznesenia.
Proti tomuto uzneseniu v časti, v ktorej súd zastavil exekúciu podal včas oprávnený odvolanie s návrhom na zrušenie uznesenia v napadnutej časti a uplatnením si trov odvolacieho konania. Súdu prvej inštancie
vytýkal predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci, majúc za to, že neboli naplnené dôvody na zastavenie exekúcie, pretože oprávnený nie je osobou, ktorej by bolo priznané právo zo zmenky rozhodnutím súdu a ktorá by súčasne mala vlastné vzťahy s povinným a zároveň nepreukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov. Oprávnený v odvolaní poukázal na to, že v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že nemá žiaden vlastný vzťah s povinným a svoje právo preukazuje vykonateľným súdnym rozhodnutím a zmluvou o postúpení pohľadávok. Z uvedeného vyplýva, že sa na oprávneného povinnosť ustanovená v § 39 ods. 4 Exekučného poriadku nevzťahuje, keďže mu súd nepriznal právo zo zmenky rozhodnutím a nejde o oprávneného, ktorý by mal vlastné vzťahy s povinným a svoje právo nepreukazuje ani nepretržitým radom indosamentov. Zákon na takúto situáciu nepamätá. Na oprávneného prešlo právo priznané exekučným titulom indosatárovi na základe dohody o postúpení judikovaných pohľadávok. Nedošlo k rubopisu ani k odovzdaniu zmenky, oprávnený sa nestal majiteľom zmenky a preto logicky nemá práva zo zmenky. V prípade ak je pohľadávka zo zmenky už rozsúdená možno túto pohľadávku ako samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov od zmenky právne oddeliť. Je teda zrejmé, že v prípade, ak by prechod práva z exekučného titulu bol na základe rubopisu, v takom prípade by oprávnený bol povinný preukazovať vlastné vzťahy predchádzajúceho majiteľa zmenky k dlžníkovi. V danom prípade došlo k cesii pohľadávky zo zmenky, avšak cesionár pri tom zmenku nenadobudol, teda logicky neuplatňuje právo zo zmenky. Súd však nezastavil exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku pre nedoplnenie návrhu, ale podľa § 243f ods. 4 a 6 Exekučného poriadku, pretože nový oprávnený nepreukázal, že tu nie sú dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Ak mal súd za to, že nedošlo k doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote mal konanie zastaviť podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Ak mal za to, že k doplneniu návrhu došlo, čo však zjavne nedošlo, lebo oprávnený uviedol, že nemá vlastné vzťahy s povinným a nie je ani indosatárom, potom súd nemal vydávať žiadne rozhodnutie, pretože nedošlo k splneniu podmienok podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Súd už vôbec nemal skúmať, či právny vzťah je spotrebiteľského charakteru, pretože túto otázku má skúmať až v prípade, ak dôjde k doplneniu návrhu o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu remitenta k povinnému. Na podporu svojich argumentov dal oprávnený do pozornosti a uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20.10.2015, sp. zn. 3Oboer/426/2014.
Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku zák. č. 160/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 – ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou - účastníkom (§ 37 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017), v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 57 ods. 1 písm. m/ EP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.
Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení k 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 9a ods. 3 Exekučného poriadku v znení k 31.3.2017, na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.
Predmetom tohto exekučného konania je vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.511,59 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 6C/105/2013-91 zo dňa 15.10.2014. Žalobca (spoločnosť CD Consulting, s.r.o., právny predchodca oprávneného v tomto exekučnom konaní) sa v základnom konaní domáhal, aby súd zaviazal žalovaného (povinného v tomto exekučnom konaní) na zaplatenie istiny vo výške 1.511,59 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie. Svoj nárok si spoločnosť CD Consulting, s.r.o., uplatňovala ako nárok indosatára, ktorý je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky vystavenej dňa 16.12.2008. Pôvodný oprávnený - spoločnosť CD Consulting, s.r.o. postúpil pohľadávku vyplývajúcu z exekučného titulu na súčasného oprávneného dňa 23.12.2015, teda v deň, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z. Návrh na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania spoločnosť Private Capital Investments Limited doručila súdnemu exekútorovi počas plynutia zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie, ktorým exekúciu zastavil.
Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení k 31.3.2017 v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení k 31.3.2017 exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení k 31.3.2017 v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku v znení k 31.3.2017 ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku v znení k 31.3.2017 ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
Podľa § 243 f ods. 6 Exekučného poriadku v znení k 31.3.2017 ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
Exekučný poriadok nepočíta s tým, že by bolo potrebné oprávneného osobitne na preukázanie požadovaných podkladov vyzývať. Pritom nepostačuje, ak oprávnený reagoval, ale nesplnil tie povinnosti, ktoré mu uložil zákon, teda nepreukázal to, čo preukázať v stanovenej lehote mal. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na stanovisko č. 1/2016 prijaté dňa 20.4.2016 na zasadnutí
občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Trnave, v zmysle ktorého ak si oprávnený čo i len čiastočne nesplnil povinnosť, ktorá mu bola uložená § 243f ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23.12.2015), na základe ktorého bol povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní, t.j. opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú, uplatní sa dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Požadované doplnenie náležitostí návrhu oprávnený nemôže realizovať po uplynutí lehoty 30 dní. Postup podľa § 243f ods. 4-6 a § 57 ods.1 písm. m) Exekučného poriadku je potom možné aplikovať v prípade, ak potrebné podklady predložil, avšak existuje tu dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods.1 písm. m) Exekučného poriadku.
Oprávnený vo svojom odvolaní namietal, že z dôvodu postúpenia už judikovanej pohľadávky sa na osobu oprávnenú nevzťahuje povinnosť ustanovená v § 39 ods. 4 a § 243f Exekučného poriadku a nemusí teda opisovať vlastný vzťah s povinným, nakoľko zmenku nenadobudol, neuplatňuje si právo zo zmenky, ale z judikovanej pohľadávky. Odvolací súd považuje tento argument oprávneného za nedôvodný. Povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie sa vzťahuje na každého, kto vystupuje v exekučnom konaní, v ktorom sa vymáha nárok na základe exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky v pozícii oprávneného, t. j. aj na toho, kto nadobudol nárok až z judikovanej pohľadávky prostredníctvom postúpenia (cesie). Podľa názoru odvolacieho súdu druhá veta ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku slúži len ako doplnok k prvej vete uvedeného ustanovenia v tom zmysle, že túto povinnosť má aj ten, kto preukazuje svoje postavenie účastníka konania nepretržitým radom indosamentov podľa osobitného predpisu. Táto interpretácia vyplýva zo slovného spojenia v § 39 ods. 4 druhá veta Exekučného poriadku: „Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať „aj“ oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov“.
Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že exekučné súdy musia ex offo skúmať materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom sa uplatňuje nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Na tomto fakte nemôže zmeniť nič ani skutočnosť, že po nadobudnutí vykonateľnosti exekučného titulu, bolo právo z tohto titulu postúpené na inú osobu. Skúmanie sa vzťahuje na exekučný titul, nie na oprávnenú osobu, či už je to indosatár alebo postupník.
Uzatvorenie rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok nespôsobilo zaniknutie pôvodného vlastného vzťahu medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, ktorý bol touto zmenkou zabezpečený. Preto podľa názoru odvolacieho súdu má povinnosť opísať vlastný vzťah, resp. pôvodný právny vzťah, ktorý bol zmenkou zabezpečený, každá oprávnená osoba, ktorá sa na súde domáha vymoženia plnenia z exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnej, ktorá je fyzickou osobou. Odvolací súd poukazuje aj na záver Ústavného súdu ČR v náleze sp. zn. II. ÚS 2221/07, podľa ktorého právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou. Z už základnej funkcie práva vyplýva, že riešenia, ktoré sa požiadavke rozumného usporiadania vzťahov priečia, sú neprijateľné. Súdu jednoznačne prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická aplikácia zákona nemôže priniesť absurdné dôsledky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu pomocou redukcie ad absurdum odmietol a aby zvolil výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona, ktorý bude racionálny a spravodlivý.
Odvolací súd po preskúmaní predmetnej veci dospel k záveru, že v zmysle prechodných ustanovení § 243f ods. 1 Exekučného poriadku sú exekučné súdy povinné aj v už začatých exekučných konaniach ex offo prihliadať na to, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými súdmi, príp. aj rozhodcovskými súdmi, ak dospejú k záveru, že má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, poskytnutá primeraná ochrana, aká spotrebiteľovi patrí podľa predpisov o spotrebiteľskom práve. Za týmto účelom bola ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku uložená oprávneným povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného kauzálneho vzťahu s povinným a zároveň pripojiť dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti. Ak oprávnený uloženú povinnosť nesplní, sú naplnené predpoklady na zastavenie exekúcie v zmysle § 243f ods. 5 Exekučného poriadku.
V prejednávanej veci pôvodný oprávnený - spoločnosť CD Consulting, s.r.o. postúpil pohľadávku vyplývajúcu z exekučného titulu na súčasného oprávneného dňa 23.12.2015, teda v deň, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z. Návrh na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania spoločnosť Private Capital Investments Limited doručila súdnemu exekútorovi počas plynutia zákonom stanovenej 30 dňovej lehoty. Avšak, účastníkom konania až do právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o pripustení zmeny oprávneného bol pôvodný oprávnený - spoločnosť CD Consulting, s.r.o., ktorý mal procesnú aktívnu legitimáciu v exekučnom konaní, a to aj napriek zmene jeho hmotnoprávnej vecnej legitimácie. Z tohto procesného postavenia mu vyplývala povinnosť stanovená ustanovením § 39 ods. 4 v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doplniť návrh na vykonanie exekúcie, ktorá ním však splnená nebola. Povinnosť uvedená vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami nebola splnená ani novým oprávneným - spoločnosťou Private Capital Investments Limited, pričom mal mať vedomosť o tom, že podmienkou pre pokračovanie v exekúcii bude preukázanie vlastného vzťahu zo zmenky. Rovnako mu muselo byť zrejmé, že túto povinnosť by mal splniť pôvodný oprávnený, ktorý bol v tom čase ešte účastníkom konania. Je možné pripísať na ťarchu oprávneného, že nekonal s odbornou starostlivosťou a nezabezpečil si doplnenie návrhu zo strany pôvodného oprávneného alebo, že tento návrh nedoplnil sám.
Odvolací súd sa nestotožnil s použitým dôvodom zastavenia exekúcie súdom prvej inštancie, nakoľko súd prvej inštancie na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie oprávnenou reagoval postupom v zmysle § 243f od. 6 v spojení s § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku napriek tomu, že ako následok nesplnenia si povinnosti v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku mal súd správne aplikovať ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie však vo výroku rozhodol vecne správne, ak exekúciu ako celok zastavil, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP v rozsahu napadnutom v odvolaní potvrdil.
V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému povinnému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP, použitých s odkazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku), o ktorom nároku v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade úspešný povinný bol v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).
Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania oprávneného – povinného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
Odvolací súd s poukazom na uvedenú argumentáciu potom rozhodol tak, že povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).