Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16C-48-2012.pdf
PDF · 107.7 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
CA-16C/48/2012
Uznesenie
Okresný súd Č a d c a v právnej veci navrhovateľa F. V. , nar. X.X.XXXX, bytom Q. XX/XX, X., právne zastúpeného JUDr. Magdalénou Lesayovou, advokátkou, Trnava, Hlavná 27/A, proti odporcom J. F., nar. XX.X.XXXX, bytom O.Á. XXXX/XX, Ž., právne zastúpenému STEINIGER law firm, s.r.o., Jasovská 17, Bratislava, IČO: 47 238 135, JUDr. Ondrejom Steinigerom, advokátom a konateľom v konaní o zaplatenie 3.500,-€ s prísl., takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 779,08 € pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie v sume 210,-€ a trov právneho zastúpenia v sume 569,08 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa č.ú.:SK45 1100 0000 0029 2387 4186, vedený v Tatra banke, a.s., do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Podaným návrhom došlým súdu dňa 29.6.2011 sa navrhovateľ pôvodne voči odporcovi v rade 1/ ARM- STAV, spol. s.r.o., so sídlom Slovenských dobrovoľníkov 1439, Čadca, IČO: 44 050 135 a odporcovi v rade 2/ J. F. domáhal zaplatenia sumy 3.500,-€ s príslušenstvom.
Podanie návrhu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o dielo prijal odporca v rade 1/ plnenie poskytnuté ako zálohu na realizáciu stavebných prác realizovaných v rámci etapy I. pre navrhovateľa. Svoju povinnosť si však odporca v rade 1/ nesplnil v dohodnutom rozsahu. Navrhovateľ vyzval odporcu v rade 1/ podaním zo dňa 20.4.2011, aby si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o dielo splnil. Pretože k tomu nedošlo, dohodli sa účastníci vzťahu na ukončení kontraktu a vrátení poskytnutej zálohy navrhovateľovi. Táto dohoda vyplýva z dohody o uznaní dlhu zo dňa 9.5.2011 a bez ohľadu na svoje pomenovanie vykazuje všetky formálne znaky dohody o urovnaní spojenej s dohodou o pristúpení záväzku odporcu v rade 2/. Podľa uvedenej listiny sa dlžník zaviazal zaplatiť žalovanú istinu v lehote do 30 dní od jej podpisu, t.j. do 9.5.2011 a odporca v rade 2/ k tomuto záväzku zákonným spôsobom pristúpil. Splatnosť žalovanej sumy nastala 10.6.2011. Zároveň si uplatnili aj úrok z omeškania vo výške 0,07 % denne. Poukázali na to, že pokiaľ dohoda v čl. III. bod 1. obsahuje rozhodcovskú doložku, ktorá by mala zakladať miestnu príslušnosť dohodnutého rozhodcovského súdu, domáhajú sa svojho nároku na všeobecnom súde z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v rámci spotrebiteľskej zmluvy, pretože celý vzťah založený zmluvou o dielo je vzťahom spotrebiteľským, kde navrhovateľ zaujíma pozíciu spotrebiteľa a odporca pozíciu dodávateľa.
Okresný súd o podanom návrhu rozhodol rozsudkom č.k. 16C/48/2012-46 zo dňa 22.6.2012, ktorým rozsudkom v celom rozsahu návrhu navrhovateľa vyhovel a odporcov v rade 1/, 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi istinu 3.500,-€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,07 % denne z dlžnej sumy od 11.6.2011 do zaplatenia vrátane trov konania.
Voči uvedenému rozsudku podal odporca J. F. odvolanie, v ktorom odvolaní poukázal na to, že podľa čl. III. dohody o uznaní dlhu sa zmluvné strany dohodli, že spory vznikajúce z tohto vzťahu alebo v súvislosti s ním budú rozhodované rozhodcom v rozhodcovskom konaní. Nakoľko sa zmluvné strany dohody zaviazali spory vzniknuté z tejto dohody riešiť prostredníctvom rozhodcovského súdu, nemal Okresný súd Čadca vecnú príslušnosť vec prejednať a rozhodnúť. Ďalej poukázali na to, že odporca v rade 2/ J. F. nie je vo veci ani pasívne legitimovaný, pretože účastníkmi dohody boli len navrhovateľ a odporca v rade 1/ a dohoda je podpísaná len týmito účastníkmi. Odporca v rade 2/ J. F. nebol účastníkom tejto dohody, nepodpísal uvedenú dohodu ako fyzická osoba - občan. Na dohode chýba jeho podpis. Nedohodol sa s navrhovateľom ako veriteľom bez súhlasu dlžníka a v neposlednom rade je odporca 2/ v tejto dohode neurčito, nejasne, nezrozumiteľné špecifikovaný tak, aby ho nebolo možné zameniť s inou fyzickou osobou.
Na základe odvolania odporcu J. F. Krajský súd Žilina uznesením č.k. 9Co/447/2012 zo dňa 31.1.2013 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení krajský súd poukázal na to, že odporca v rade 2/ pri prvom úkone v podobe odvolania proti rozsudku okresného súdu namietal nedostatok právomoci všeobecného súdu vec prejednať s poukazom na zmluvu, resp. dojednanie účastníkov v dohode o uznaní dlhu o prejednávaní veci v rozhodcovskom konaní. V ďalšom konaní uložil okresnému súdu dôsledne sa vysporiadať s námietkou odporcu v rade 2/ vznesenou podľa § 106 ods.1 O.s.p. a to, aby okresný súd ustálil, či môže vec ďalej prejednávať alebo či je potrebné konanie zastaviť. V prípade ak okresný súd dospeje k záveru, že v predmetnej veci je daná právomoc súdu vo veci konať, uložil povinnosť vyporiadať sa s námietkami odporcu v rade 2/ uvedenými v podanom odvolaní o nedostatku jeho pasívnej legitimácie v spore.
Právna zástupkyňa navrhovateľa vo svojom vyjadrení (č.l. 77) uviedla, že vo veci je daná právomoc Okresného súdu Čadca, nakoľko hmotnoprávny vzťah účastníkov bol založený zmluvou o dielo. V rámci tohto vzťahu podpísali zúčastnení dňa 9.5.2011 dohodu o uznaní dlhu, ktorou súčasťou bola rozhodcovská doložka. Ako vyplýva z obsahu uvedenej listiny , táto potvrdzuje nesplnenie záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o dielo žalovaným. Je teda súčasťou pôvodného hmotnoprávneho kontraktu, ktorý upravuje práva a povinnosti zhotoviteľa na žalovanej strane a objednávateľa na strane žalobcu. V prípade žalovaného vzťahu bol na strane dodávateľa jednoznačne podnikateľský subjekt v podobe právnickej osoby spoločnosti s ručením obmedzením. Na druhej strane spotrebiteľom bola fyzická osoba nepodnikajúca v danej oblasti, ktorá si u dodávateľa objednala realizáciu diela. Je teda nepochybné, že sa jednalo o vzťah spotrebiteľa na strane žalobcu a dodávateľa na strane žalovaného. Znenie rozhodcovskej doložky nedávalo spotrebiteľovi - žalobcovi možnosť alternatívy okrem rozhodcovského konania. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods.4 písm.e) Občianskeho zákonníka ide naozaj v prípade tejto doložky o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka spôsobila i neplatnosť tejto doložky. Majú teda za to, že žaloba smerovala miestne aj vecne príslušnému súdu.
Vo vyjadrení zo dňa 29.5.2013 (č.l. 82) navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že dohodu o uznaní dlhu zo dňa 9.5.2011 v písomnej forme vyhotovili odporcovia v rade 1/, 2/. Navrhovateľom uzatvorenia tejto dohody bol síce navrhovateľ, avšak jej znenie koncipoval odporca v rade 2/ J. F.. Záujmom navrhovateľa bolo v danom prípade hmotnoprávne ošetrenie z toho záväzku formou zabezpečenia pohľadávky spôsobmi upravujúcimi tento inštitút v rámci ustanovení a zásad občianskeho práva. Takýto postup navrhol sám odporca v rade 2/ J. F.. Navrhovateľ nebol dostatočne znalý právnej problematiky v danej oblasti a so zabezpečením súhlasil, pretože navrhnuté pristúpenie k záväzku odporcu v rade 2/ J. F. považoval za prejav vôle plniť záväzok odporcu v rade 1/. O právnych dôsledkov rozhodcovskej doložky zakomponovanej do dohody o uznaní nemal vedomosť. Ďalej poukázali na to, že Rozhodcovský súd spoločnosť rozhodcov s.r.o., ktorého doložka bola doplnená do dohody o uznaní je v právnickej verejnosti nechválne známy ako tribunál realizujúci spory z nebankových úverových zmlúv uzatvorených medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a jednotlivými spotrebiteľmi. Je všeobecne známe, že konanie prebehlo arbitrami je len formálne a plne v súlade s vôľou navrhovateľa, čo je v rozpore s článkom 46 Ústavy SR.
Z vyjadrenia odporcu v rade 2/ (č.l. 83) vyplýva, že dohodu o uznaní dlhu zo dňa 9.5.2011 v písomnej forme vyhotovil a predložil na podpis odporcovi 2/ navrhovateľ. Z uvedeného vyplýva, že dohoda bola uzatvorená z podnetu navrhovateľa. Navrhovateľ sám navrhol, aby sa všetky spory vzniknuté z dohody
riešili prostredníctvom rozhodcovského súdu. Zároveň odporca v rade 2/ opätovne namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní.
Uznesením č.k. 16C/48/2012-87 zo dňa 14.2.2014 bolo konanie voči pôvodne vedenému odporcovi v rade 1/ ARM-STAV, spol. s.r.o., so sídlom Slovenských dobrovoľníkov 1439, Čadca, IČO: 44 050 135 zastavené, nakoľko odporca v rade 1/ bol na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 26 Cbr/18/2012-69 zo dňa 8.2.2013, ktorým bola obchodná spoločnosť zrušená bez likvidácie v zmysle § 68 ods.9 Obchodného zákonníka vymazaný z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 18.6.2013. Odporca v rade 1/ teda zanikol. Zanikol bez právneho nástupcu, preto súd konanie voči odporcovi v rade 1/ zastavil.
Na pojednávanie dňa 9.10.2014 sa navrhovateľ ani právna zástupkyňa nedostavili. Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca odporcu J. F.Č.. Poukázal na záver krajského súdu. Samosudkyňa vyslovila právny názor, že Okresný súd Čadca je súdom vecne a miestne príslušným na konanie, nakoľko ak pôvodne označený odporca v rade 2/ J. F. tvrdí, že nie je vo veci pasívne legitimovaný, pretože zmluvu o uznaní záväzku ako fyzická osoba nepodpísal, nemôže ani žiadať, aby vec bola prejednaná rozhodcovským súdom, nakoľko toho sa môže domáhať len osoba, ktorá tvrdí, že platne dohodu o uznaní dlhu uzatvorila. Zároveň súd vyslovil aj právny názor, že právny vzťah medzi navrhovateľom a pôvodne označeným odporcom bol síce vzťahom spotrebiteľským, avšak súd na dohodu o uznaní dlhu príslušné ustanovenia o ochrane práv spotrebiteľa aplikovať nebude, pretože zmluvné podmienky dohodnuté v dohode o uznaní dlhu boli medzi zmluvnými stranami individuálne dojednané.
Okresný súd vo veci rozhodol v poradí II. rozsudkom č.k. 16C 48/2012-105 zo dňa 10.9.2014, ktorým návrh navrhovateľa zamietol a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi trovy konania. V uvedenom rozsudku dospel k záveru, že odporca J. F. nie je v tomto spore pasívne legitimovaný, nakoľko v uznaní dlhu absentuje jadnoznačné a určité označenie odporcu ako fyzickej osoby a tento právny úkon nie je ani odporcom ako fyzickou osobou podpísaný.
Voči vyššie uvedenému rozsudku podal odvolanie navrhovateľ o ktorom rozhodol Krajský súd Žilina uznesením č.k. 9 Co 554/2015-125 zo dňa 29.10.2015. Rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Krajský súd v zrušujúcom uznesení poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 1 Obdo V87/2007 z ktorého vyplýva, že ak jedna osoba v procese vzniku zmluvy koná za alebo v mene viacerých účastníkov, neznamená to, že na zmluve musí byť jej podpis osobitne za každého z nich , stačí len jej podpis, ak z obsahu zmluvy vyplýva na aké zmluvné prejavy, tých -ktorých účastníkov zmluvy sa vzťahuje. Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ odporca J. F. v čase vzniku zmluvy konal za seba, a zároveň i ako konateľ obchodnej spoločnosti ARM-STAV , spol. s r.o. Čadca, IČO: 44 050 135 v zmluve nemusel byť jeho podpis osobitne za každého z účastníkov zmluvy, ale stačil jeden podpis, nakoľko z obsahu zmluvy nepochybne vyplýva, na ktoré zmluvné prejavy, ktorých účastníkov sa tento vzťahoval.
V nadväznosti na uvedené potom rozsudok okresného súdu ako predčasný zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že okresný súd síce vykonal dostatočné dokazovanie, avšak z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne prijal i nesprávny právny záver.
Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Okresný súd vo veci dňa 2.3.2016 vykonal pojednávanie na ktoré sa navrhovateľ a ani jeho právna zástupkyňa nedostavili. Písomne ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní a výslovne sa práva na verejné prejednanie veci vzdali. Žiadali, aby súd v plnom rozsahu ich návrhu vyhovel a odporcu zviazal zaplatiť okrem istiny 3.500.- € a príslušenstva aj náhradu trov konania.
Odporca sa na pojednávanie nedostavil.
Právny zástupca odporcu naďalej namietal pasívnu legitimáciu odporcu a taktiež aj vecnú a miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Čadca vec prejednať a rozhodnúť. Poukázal na to, že vzťah medzi navrhovateľom a odporcom J. F. nie je vzťahom spotrebiteľským . Jedná sa o bežný občianskoprávny vzťah založený dvojstranným právnym úkonom nazvaným ako dohoda o uznaní dlhu zo dňa 9.5.2011 , ktorý nemá v žiadnom prípade povahu spotrebiteľsko - právneho vzťahu, ale ide skôr z hľadiska obsahu o hybridný právny úkon , ktorý má okrem zabezpečovacieho inštitútu uznania dlhu bývalého odporcu v 1/ rade zároveň z hľadiska obsahu aj povahu pristúpenia k záväzku v zmysle § 533 OZ vo vzťahu k odporcovi v 2/ rade. V č.l. III. dohody o uznaní záväzku zo dňa 9.5.2011 je medzi navrhovateľom a odporcom v rade 2/ jednoznačne dohodnutá rozhodcovská doložka , podľa ktorej mál v tejto sporovej veci konať jednoznačne rozhodcovský súd a nie všeobecný súd odporcu v rade 1/.
Predmetom konania je zaplatenie sumy 3.500.- € s prísl. vrátane trov konania. Navrhovateľ ako fyzická osoba sa domáha zaplatenia tejto sumy voči odporcovi, ktorý je taktiež fyzickou osobou. Svoj nárok voči odporcovi navrhovateľ odvodzuje na základe pristúpenia menovaného ako fyzickej osoby podľa § 533 OZ k záväzku (dnes už neexistujúcej ) právnickej osoby a to k uznaniu záväzku spol. ARM-STAV, spol. s r.o. vo výške 3.500.- €.
Medzi účastníkmi nie je sporné, že dňa 26.2.2011 navrhovateľ ako objednávateľ(fyzická osoba) uzatvoril so spol. ARM-STAV, spol. s r.o. (pôvodne označenou ako odporca v rade 1) zmluvu o dielo.(viď. čl. 5-8 spisu) . Tiež nie je sporná ani tá skutočnosť, že spol. ARM-STAV, spol. s r.o. ako dlžník uznala svoj dlh voči navrhovateľovi vo výške 3.500.- € dohodou o uznaní dlhu zo dňa 9.5.2011 (č.l. 11).
Medzi účastníkmi je sporné či: 1) - odporca J. F. je v spore pasívne legitimovaný 2) - je daná vecná a miestna nepríslušnosť okresného súdu 3 )- vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je vzťahom spotrebiteľským
I. Námietka pasívnej legitimácie odporcu
Pokiaľ ide o námietku pasívnej legitimácie zo strany odporcu, súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu Žilina č.k. 9 Co 554/2015-125 zo dňa 29.10.2015. V uvedenom uznesení odvolací súd dospel k záveru, že odporca J. F. je v spore pasívne legitimovaný a týmto právnym názorom je okresný súd s poukazom na ustanovenie § 226 OZ viazaný.
II. Námietka vecnej a miestnej nepríslušnosti okresného súdu.
Ak odporca je v spore pasívne legitimovaný (právny názor KS Žilina, ktorým je súd viazaný) platne pristúpil k záväzku spol. ARM-STAV s r.o. a vzťahuje sa na jeho osobu aj čl. III. dohody o uznaní dlhu zo dňa 9.5.2011 , ktorým si zmluvné strany dohodli, že spory , ktoré vzniknú z tohto zmluvného vzťahu alebo v súvislosti s ním budú rozhodované rozhodcom v rozhodcovskom konaní.
Prvotný právny vzťah a to Zmluva o dielo zo dňa 26.2.2011 bola uzatvorená medzi navrhovateľom F. V. ako objednávateľom a ARM - STAV, spol. s r o. ako zhotoviteľom. Predmetom diela sa rozumela výstavba rodinného domu na pozemku a úprava jej okolia podľa projektovej dokumentácie . Zhotoviteľ bol povinný dielo vykonať v štyroch etapách. Objednávateľ bol povinný platiť zhotoviteľovi cenu diela v štyroch platbách. I. etapu diela mal zhotoviteľ vykonať najneskôr do 30.4.2011.Spol. ARM-STAV si svoje povinnosti neplnila v dohodnutom rozsahu a účastníci sa dohodli na ukončení kontraktu a vrátenej poskytnutej zálohy.
Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 OZ
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Prvotný právny vzťah ( Zmluvu o dielo) súd vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský, nakoľko navrhovateľ bol v čase uzatvárania tejto zmluvy fyzickou osobou, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej činnosti a pôvodne odporca 1/ ARM-STAV spol. s r.o. ako dodávateľ konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 r OZ
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Dohodu o uznaní dlhu zo dňa 9.5.2011 súd vyhodnotil ako t.z.v. kombinovanú. Obsahovala v bode I.) uznanie záväzku spol. ARM-STAV, spol. s r.o. voči navrhovateľovi v sume 3.500.- € . V bode II.) prehlásenie odporcu J. F. o pristúpení k uvedenému záväzku ako fyzickej osoby podľa § 533 OZ. A v bode III.) obsahovala dohodu zmluvných strán, že spory, ktoré vzniknú z tohto zmluvného vzťahu budú rozhodované rozhodcom v rozhodcovskom konaní (tzv. rozhodcovskú doložku). Rozhodcovská doložka nezabezpečovala prvotnú zmluvu - Zmluvu o dielo ale zabezpečovala ,, Dohodu o uznaní dlhu,, zo dňa 9.5.2011. Z bodu III. ,, dohody,, jednoznačne vyplýva, že strany sa dohodli, že spory vzniknuté jednak z dohody o uznaní záväzku a taktiež aj z pristúpenia k uvedenému záväzku budú rozhodované v rozhodcovskom konaní.
Súd má za to, že všetky tri body ,, Dohody o uznaní dlhu ,, boli medzi zmluvnými stranami dohodnuté individuálne a navrhovateľ mal možnosť sa oboznámiť s nimi pred ich podpisom. ,, Dohoda o uznaní dlhu ,, čo sa týka bodu I. a II. bola uzatvorená výlučne v záujme navrhovateľa a jeho právne postavenie zlepšovala. Spol. ARM-STAV, spol. s r.o. nebola spoločnosťou , ktorá by uzatvárala tzv. formulované zmluvy so stovkami spotrebiteľov (napr. mobilní operátori, či nebankové spoločnosti). Rozhodcovská doložka nie je skryto či malými nečitateľnými písmenami do tejto listiny zakomponovaná.
Odporca J. F. podpisoval tzv. rozhodcovskú doložku ako fyzická osoba rovnako ako navrhovateľ a vzťah medzi ním a navrhovateľom nebol vzťahom spotrebiteľským. Naviac samotný navrhovateľ vo svojom
písomnom vyjadrení zo dňa 29.5.2013 uvádzal, že navrhovateľom ,, Dohody o uznaní záväzku,, bol síce navrhovateľ, ale jej znenie koncipoval odporca v rade 2/.
Podľa čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky súdy okrem iného rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
Podľa § 7 ods. 1 O.s.p. do právomoci súdov v občianskom súdnom konaní patrí prejednávanie a rozhodovanie sporov a iných právnych vecí, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných , obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa § 7 ods. 2 O.s.p. iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.
Podľa § 104a ods. 1 O.s.p. súd skúma vecnú príslušnosť prv, než začne konať o veci samej.
Podľa § 106 ods. 1,2 3 O.s.p.
(1) Len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve netrvajú, ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté, ak ide o spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu a v tej istej veci ešte nezačalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie 10b) alebo ak súd zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovský súd sa odmietol vecou zaoberať.
(2) Ak bolo konanie pred súdom podľa odseku 1 zastavené a v tej istej veci bol podaný návrh na začatie rozhodcovského konania, zostávajú právne účinky pôvodného návrhu zachované, ak bude návrh na začatie rozhodcovského konania podaný do 30 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení konania. Ak bolo konanie pred rozhodcovským súdom zastavené pre nedostatok jeho právomoci alebo o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu sa rozhodlo v konaní podľa osobitného zákona,10c) zostávajú právne účinky žaloby podanej na rozhodcovský súd zachované, ak bude návrh na začatie konania pred súdom podaný do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia rozhodcovského súdu o zastavení rozhodcovského konania alebo od právoplatnosti rozhodnutia súdu o určení, že rozhodcovský súd nemá právomoc.
(3) Súd zastaví konanie o návrhu na určenie neexistencie, neplatnosti alebo zániku rozhodcovskej zmluvy, ak žalovaný preukáže, že podal návrh na začatie rozhodcovského knania a toto konanie prebieha; to neplatí, ak ide o spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu.
Podľa § 4 ods. 1,2,3 zák.č. 244/2004 Z.z.
(1) Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
(2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
(3) Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
Z citovaných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných , podmienku písomnej formy. Písomná forma rozhodcovskej doložky v ,, Dohode o uznaní,, z 9.5.2011 uzatvorenej medzi účastníkmi je splnená. V
zmysle ustanovenia § 4 ZoRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formy rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Rozhodcovská doložka je najčastejším spôsobom uzavierania rozhodcovskej zmluvy. Štandardná rozhodcovská doložka sa použije priamo v konkrétnej zmluve, ako jej článok alebo ustanovenie. Čo v danom prípade splnené bolo , pretože rozhodcovská doložka je súčasťou ,, Dohody o uznaní dlhu,, pod bodom III.
Nakoľko odporca J. F. uplatnil námietku vecnej nepríslušnosti okresného súdu najskôr pri prvom úkone vo veci samej (vidˇ.uznesenie KS ŽA č.k. 9 Co 447/2012) a v tomto konaní je pasívne vecne legitimovaný (viď. uznes. KS ŽA č.k. 9Co554/2015-125 zo dňa 29.10.2015)a vzťah medzi navrhovateľom a odporcom nie je vzťahom spotrebiteľským , s poukazom na ustanovenie § 106 ods. 1 O.s.p. súd konanie zastavil.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Nakoľko odporca bol v tomto konaní v celom rozsahu úspešný bola mu zo strany súdu priznaná náhrada trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie 210.- € a trov právneho zastúpenia 569,08.- €.
Trovy právneho zastúpenia boli priznané súdom podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších zmien o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhlášky) .
Základná sadzba tarifnej odmeny bola určená podľa § 10 ods. 1 vyhlášky na sumu 131,13.- €. Odmena bola priznaná za štyri úkony právnej pomoci tak, ako si ich právny zástupca odporcu vyúčtoval a to: 10.2.2012 - prevzatie a príprava zastúpenia - § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. v sume 131,13.- €, 10.10.2012
- odvolanie vo veci samej - § 14 ods. 1 písm. d) v sume 131,13.- €, 10.9.2014 - účasť na konaní pred súdom § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky v sume 131,13.- €, 2.3.2016 - účasť na konaní pred súdom § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky v sume 131,13.- €. ( 4 x 131,13.- € = 524,52.- €. Režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky. Za rok 2012 ( 2x 7,62) = 15,24.- € . Za rok 2014 - 1x 8,08, za rok 2016 - 1x 8,58.- €. Celkom odmena a režijné paušály spolu 541,14.- €. Nakoľko právny zástupca navrhovateľa je odo dňa 29.11.2014 platiteľom dane z pridanej hodnoty (vidˇ. osvedčenie o registrácii č.l. 140 spisu) s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 3 vyhlášky bola mu odmena a náhrada za úkon vykonaný v roku 2016 zvýšená o 20 % DPH (t.j. o sumu 27,94.- €) . Spolu trovy právneho zastúpenia: 569,08.- €
S poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. na základe ktorého ustanovenia ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov , povinný zaplatiť ju advokátovi súd uložil povinnosť navrhovateľovi zaplatiť trovy konania odporcovi na účet jeho právneho zástupcu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom tunajšieho súdu. V prípade podania odvolania odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti uvedené v § 42 ods.3 O.s.p. a proti akému rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.