Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-31-2015.pdf
PDF · 80.01 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/31/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: U.. U. M., O.. XX.XX.XXXX, V. P., P.Ě. XXXX/XX, t. č. X. Š., U.. E.. Š. XX, zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Világim, so sídlom v Prešove, Reimanova 9, proti žalovanému: M. M., O.. X.X.XXXX, V. P., P.L. XXXX/XX, t. č. XXX T.-G., G., Í., zastúpenému Advokátskou kanceláriou BABIN, PETKO & partners, s.r.o., so sídlom v Prešove, Hlavná 29, o zaplatenie 16.929,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 2.10.2014 pod č. k. 25C/71/2013-105, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 551,60 eur k rukám zástupcu žalobcu Mgr. Petra Világiho, advokáta v Prešove, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 25C/71/2013-105 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 16.929,- eur a nahradiť iné trovy konania vo výške 150,- eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie o zaplatenie úrokov z omeškania z priznanej sumy zastavil. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že návrhom z 27.1.2011 žalobca sa domáhal zaplatenia 16.929,- eur spolu s 15 %-ným ročným úrokom z omeškania od 31.10.2007 do zaplatenia titulom poskytnutia pôžičky žalovanému. So žalovaným dňa 6.11.2006 bola uzavretá zmluva na poskytnutie sumy 16.929,- eur, ktorá mala byť vrátená do 14 dní po tom, ako veriteľ vyzve dlžníka na vrátenie, a to v hotovosti. Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie pôžičky dňa 17.10.2008, pričom žalovaný uvedenú sumu nezaplatil.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil. V prvom rade namietal premlčanie nároku, s tým, že podpis na zmluve nie je jeho podpisom. V tom čase mu bol odcudzený občiansky preukaz. Spochybňuje možnosť žalobcu v danom období mať finančnú hotovosť k dispozícii, aby ju mu mohol požičať.
Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že 6.11.2006 došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej mal žalobca poskytnúť žalovanému 510.000,- Sk, t. j. 16.929,- eur. Podpis dlžníka bol overený na Notárskom úrade L.. W. G.. Notársky úrad dvakrát overoval podpis žalovaného, a to jednak pri zmluve o pôžičke pod poradovým číslom XXXXXX/XXXX, a druhýkrát pri osvedčení podpisu na listine
- splnomocnení na doručiteľa pod poradovým číslom XXXXXX/XXXX. Pri osvedčení pravosti podpisu M. M. bol doložený občiansky preukaz so sériovým číslom: F. XXXXXX. Podpis bol overený 16.11.2006.
Výzvou zo 17.10.2008 žalobca žiadal o vrátenie pôžičky najneskôr do 31.10.2008. Podľa žalobcu žalovaný predmetnú sumu nezaplatil.
Žalobca trval na tom, že už v minulosti poskytoval menšie pôžičky žalovanému na základe ústnej zmluvy, ale pri spornej sume už uzavreli písomnú zmluvu. Žalovaný s písomnou zmluvou išiel na overenie podpisu na notársky úrad a následne došlo k obdŕžaniu finančných prostriedkov. Naposledy žalovaného stretol pred dvomi rokmi na parkovisku, kedy ho žiadal o vrátenie pôžičky. Boli mu dané prísľuby na vrátenie, ale potom pre pobyt žalovaného v zahraničí už sa pôžičky nedomohol.
Žalovaný sa bránil povinnosti vrátiť pôžičku s poukazom na to, že došlo k ukradnutiu jeho občianskeho preukazu. Súd túto informáciu overoval na Okresnom riaditeľstve policajného zboru, kde došla správa o tom, že strata občianskeho preukazu nahlásená nebola.
Súd nárok žalobcu posudzoval podľa § 657 Obč. zákonníka č. 40/1964 Zb., že zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 559 ods. 1 Obč. zákonníka, splnením dlh zanikne. Podľa § 101 ods. 1 Obč. zákonníka, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Súd v konaní mal preukázané uzavretie zmluvy o pôžičke, pričom neuveril obrane žalovaného, že zmluvu neuzavrel. Zmluva obsahuje podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke. Bola účastníkmi podpísaná, pričom u žalovaného je podpis overovaný. Nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že v rozhodnom období mu bol ukradnutý občiansky preukaz. Keď žalovaný navrhoval grafologické skúmanie jeho podpisu, že podpis nie je jeho, súd takýto návrh zamietol ako účelový a v konaní neefektívny. Ide len o určitú snahu žalovaného oddialiť konečné rozhodnutie vo veci. Ak žalovaný namieta, že u žalobcu nebol dostatok finančných prostriedkov, ktoré by mohol poskytnúť ako pôžičku, tak časť finančných prostriedkov si žalobca požičal od rodičov. Keď sa namieta to, že nedošlo k reálnemu odovzdaniu zmluvy, tak je potom pochybnosť o tom, prečo by bez poskytnutia finančných prostriedkov žalovaný overoval svoj podpis na pôžičke. Je to štandardný postup medzi fyzickými osobami a nespôsobuje to neplatnosť zmluvy o pôžičke.
Pri vznesenej námietke premlčania, súd je toho názoru, že žaloba bola podaná v 3-ročnej premlčacej dobe. Preto súd návrh žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 2 O.s.p., kde úspešnému žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania na zaplatenom súdnom poplatku 150,- eur.
Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný. Súd zamietol návrh žalovaného na dokazovanie znalcom ako návrh účelový a neefektívny. Súd vo veci rozhodol urýchlene a jednostranne v prospech žalobcu bez odborného posúdenia pravosti podpisu na Zmluve o pôžičke zo 6.11.2006. Súd sa takisto nezaoberal platnosťou samotnej zmluvy o pôžičke a či zmluva bola podpísaná účastníkmi. Ďalej sa poukazuje na to, že pôžička je právny úkon, pri ktorom dochádza k reálnemu odovzdaniu hotovosti medzi veriteľom a dlžníkom. Žalobca ale reálne nepreukázal odovzdanie hotovosti - pôžičky žalovanému. Tu upriamuje pozornosť na iné rozhodnutia súdov ako Krajského súdu v Nitre vo veci sp. zn. 25Co/289/2012, že podpísanie zmluvy o pôžičke a prevzatí peňazí nie je dôkazom o reálnom odovzdaní predmetu pôžičky. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom a vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľa dlžníkovi. Keďže táto skutočnosť nebola preukázaná, žiada zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
Na odvolacom pojednávaní žalobca trval na osobnom odovzdaní hotovosti žalovanému. Bolo doložené čestné prehlásenie jeho rodičov o poskytnutí pôžičky žalobcovi. Peniaze boli odovzdané pri N.R.I.I. X., s tým, že žalovaný išiel na overenie notárskeho podpisu na listinu a potom mu boli odovzdané peniaze, ktoré získal od otca. Keď poskytoval pôžičku žalovanému, veril a predpokladal, že dlh mu vráti. Vtedy spoločne podnikali pri dovoze motorových vozidiel zo zahraničia. Otec mal k dispozícii peniaze z dôvodov reštitúcií a predaja bytu.
Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva:
Žalobca v konaní uplatnil právo na vrátenie požičaných peňazí z písomne uzavretej Zmluvy o pôžičke zo dňa 6.11.2006. Predmetom malo byť požičanie čiastky 510.000,- Sk, s tým, že peňažná suma bude odovzdaná pri podpise zmluvy na notárstve zložením hotovosti a dlžník sa zaväzuje požičanú sumu vrátiť veriteľovi v lehote 14 dní po tom, ako ho na to veriteľ vyzve, a to v hotovosti v slovenských korunách. Podpis dlžníka - žalovaného bol overovaný na notárskom úrade. Súd vo veci vykonal dokazovanie aj zisťovaním na notárskom úrade, kde notárka L.. W. G.D. potvrdila pravosť podpisu žalovaného na zmluve o pôžičke v súvislosti so záznamom v osvedčovacej knihe, pretože v tento deň 6.11.2006 dvakrát overovala podpis M. M., nar. X.X.XXXX. Preto ani okresný súd nemal pochybnosť o pravosti podpisu žalovaného na zmluve o pôžičke. Nelogické je overovať podpis na pôžičke, ak sa popiera vôbec poskytnutie pôžičky. Žalovaný tiež trval na tom, že došlo ku krádeži jeho občianskeho preukazu, ale Okresné riaditeľstvo PZ, oddelenia dokladov v P. nemá nahlásenú stratu občianskeho preukazu na meno M. M. v mesiacoch október až december 2006. Aj takáto obrana žalovaného bola hodnotená okresným súdom ako účelová so snahou oddialiť plnenie povinnosti z uzavretej zmluvy o pôžičke.
Z hľadiska vykonaného dokazovania, a to najmä potvrdenia notárskeho úradu, resp. polície je nesporné, že žalovaný využíva možnosti spochybniť uzavretie zmluvy, a tak aj poskytnutie finančných prostriedkov, pričom obrana žalovaného bola vyvrátená ako tvrdením notárskeho úradu, ako aj správou polície. Preto odvolací súd v zhode s okresným súdom nemal pochybnosť o tom, že došlo aj k reálnemu odovzdaniu peňazí oproti odovzdaniu písomnej zmluvy o pôžičke, tak ako to tvrdil žalobca v návrhu a v celom konaní. Z týchto skutkových zistení vychádza aj odvolací súd, nemá pochybnosti o pravdivosti tvrdení žalobcu, že došlo k poskytnutiu pôžičky žalovanému 6.11.2006 vo výške 510.000,- Sk. Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, pokiaľ je žalovaný zaviazaný k zaplateniu a vráteniu dlžnej pôžičky spolu s povinnosťou nahradiť aj trovy konania.
Ak žalovaný poukazuje na iné rozhodnutia súdov, kde pre platnosť má dôjsť k odovzdaniu peňazí na naplnenie obsahu zmluvy o pôžičke, tak podľa odvolacieho súdu žalovaný ničím nepreukázal, že nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, a logicky je možné očakávať, že z podpísanej zmluvy má aj veriteľ povinnosť poskytnúť sumu zo zmluvy o pôžičke. Dá sa predpokladať, že pokiaľ by nedošlo k vydaniu 510.000,- veriteľom dlžníkovi, dlžník by neodovzdal text zmluvy o pôžičke s overeným podpisom dlžníka. Preto obranu žalovaného považuje za účelovú, pričom takejto obrane nemôže vyhovieť. Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne v celom rozsahu.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešný žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania na trovách právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci vypočítané podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a to za účasť na pojednávaní 2.3.2016 s odplatou 267,22 eur + 1x režijný paušál 8,58 eur. Za poradu s klientom 15.2.2016 patrí odplata takisto vo výške 267,22 eur + režijný paušál 8,58 eur. Celkové trovy odvolacieho konania na trovách právneho zastúpenia 551,60 eur je povinný zaplatiť neúspešný žalovaný na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Petra Világiho do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.