Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-76-2015.pdf
PDF · 80.62 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/76/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v právnej veci starostlivosti o maloletú T. G.Ú., F.. XX.XX.XXXX v súčasnosti umiestnenú v Krízovom stredisku „., Ž. XX, A. zastúpenú kolíznym opatrovníkom Ústredím práce sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelením sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately A. , dieťa rodičov P. G., F.. XX.XX.XXXX, bytom A., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou L. H., W. Z. J. W. a Q. G. F.. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e nad maloletou T. G., F.. XX.XX.XXXX ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v Detskom domove „., A., R. XX.
Otec je p o v i n n ý platiť na maloletú výživné v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15-teho dňa toho, ktorého mesiaca vopred na adresu Detského domova „., R. XX, A. od 01.03.2015.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Na základe žiadosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A., zo dňa 04.11.2015 bolo uznesením Okresného súdu A. č.k. 6PPom/4/2015-6 zo dňa 04.11.2015 nariadené predbežné opatrenie, ktorým bola maloletá umiestnená do Krízového strediska „I., Ž. XX, A..
Uznesením č.k. 17P/76/2015-7 zo dňa 30.11.2015 súd začal konanie vo veci.
Z pripojeného spisu Okresného súdu A. sp.zn. 6PPOm/4/2015 súd zistil, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny A. požiadal o umiestnenie maloletej do Krízového strediska I.. Návrh odôvodnil tým, že maloletá bola do úmrtia matky zverená do jej starostlivosti spolu s maloletým bratom P. a dospelým bratom D.. Matka maloletých detí náhle dňa XX.XX.XXXX zomrela a maloleté deti T. I. P. boli rozsudkom Okresného súdu A.Č. č.k. 4P/25/2015-25 zo dňa 14.05.2015 zverené do náhradnej osobnej starostlivosti sestre W. R.. Maloletá T. navštevuje prvý ročník Strednej odbornej školy hotelovej služieb v A., odbor kozmetička. Dňa 02.11.2015 bola vykonaná návšteva u pani Vallovej, kde bolo zistené, že maloletá T. už nebýva v jej domácnosti, ale odsťahovala sa ku svojmu priateľovi. S pani Vallovou bol vykonaný pohovor, kde ona uviedla, že nezvláda výchovu maloletej, nakoľko s maloletou nemala nikdy vytvorený blízky citový vzťah a preto odmieta jej naďalej zabezpečovať starostlivosť. Taktiež bol vykonaný pohovor s maloletou T., ktorá uviedla, že nezhody medzi ňou a sestrou pretrvávajú od začiatku spolužitia. So sestrou si nerozumie, nie sú si blízke a preto nechce ostať v jej starostlivosti. Z dôvodu, že sa nenašla dospelá fyzická osoba, ktorá by bola schopná zabezpečiť starostlivosť o maloletú Beátu požiadali dočasne o umiestnenie maloletej do Krízového strediska „., Ž. XX, A.Č..
Kolízny opatrovník trval na nariadení ústavnej starostlivosti z dôvodu, že sa nenašla žiadna dospelá osoba, ktorá by dokázala zabezpečiť starostlivosť o maloletú.
Sestra maloletej, ktorej bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti uviedla, že súhlasí s tým, aby bola nariadená ústavná starostlivosť nad jej sestrou, nakoľko so sestrou nemajú vybudovaný vzájomný vzťah a sestra sa rozhodla, že radšej bude žiť samostatne mimo nej.
Zástupca Okresnej prokuratúry uviedol, že súhlasia s tým, aby bola nariadená ústavná starostlivosť, nakoľko svojim šetrením zistili, že neexistuje žiadna dospelá fyzická osoba, ktorá by vedela zabezpečiť starostlivosť o maloletú.
Súd pojednával v neprítomnosti opatrovníčky otca podľa § 101 ods. 2 O.s.p., ktorá mala doručenie riadne a včas vykázané.
Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť, alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo do pestúnskej starostlivosti.
Podľa ods. 2 , súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená, alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave, alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie, alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery, alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa ods. 3 , ak súd nerozhodol podľa § 39 ods.2 a 3, alebo podľa § 56 sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
Podľa ods. 4, súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
Podľa ods. 5, súd v rozhodnutí, v ktorom nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti, súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Podľa ods. 6, z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.
Podľa § 55 ods.1 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálno-právnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
Podľa ods. 2, ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.
Podľa ods. 3, súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej ú rovni rodičov.
Podľa ods. 3, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ods. 4, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods.5, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, ktoré súd aplikoval na zistený skutkový stav rozhodol o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletou z dôvodu, že v súčasnej dobe neexistuje žiadna fyzická dospelá osoba, ktorá by bola schopná zabezpečiť starostlivosť o maloletú a za danej situácie tak je ohrozený a narušený jej zdravý, psychický, fyzický a sociálny vývin.
V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení súd určil otcovi výživné na maloleté dieťa z dôvodu, že jeho vyživovacia povinnosť k dieťaťu naďalej trvá. Platná zákonná úprava oproti predošlej, kladie oveľa väčší dôraz na povinnosť každého rodiča upraviť si svoje osobné pomery tak, aby v prvom rade bol schopný plniť si riadne a včas vyživovaciu povinnosť voči svojmu nezaopatrenému potomkovi a to v minimálnom rozsahu zodpovedajúcemu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, ktorým je zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov. V súčasnosti je minimálna suma výživného, ktorou je rodič povinný prispievať na výživu nezaopatreného dieťaťa, t.j. aj maloletej suma 27,13 eur mesačne. V tejto sume súd určil platiť otcovi výživné na maloletú počnúc od právoplatnosti rozsudku, ktoré budú zasielať na adresu Detského domova „. A..
O splatnosti výživného súd rozhodol podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p., z ktorého vyplýva, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14.
Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods.3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje na nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten , kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo,, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a predo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletého detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.