Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30S-194-2022.pdf
PDF · 82.94 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/194/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: SLOVAKIA PLAY spol. s r.o., so sídlom Hlavná 49/21, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 18 048 595, právne zastúpeného: JUDr. Agata Džačovská, advokátka, so sídlom Hviezdoslavova 315, 905 01 Senica, proti žalovanému: Daňový úrad Žilina, so sídlom Ul. Janka Kráľa 2, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti výkazu nedoplatkov žalovaného č. 9500450/5/2525888/2012 zo dňa 12.09.2012, takto
rozhodol:
Žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 19.08.2013 sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia výkazu nedoplatkov Daňového úradu Žilina č. 9500450/5/2525888/2012 zo dňa 12.09.2012 (ďalej len „napadnutý výkaz nedoplatkov“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe uviedol, že je prevádzkovateľom výherných prístrojov podľa zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 171/2005 Z. z.“), ktoré začal prevádzkovať od 01.01.2012. Za každý výherný prístroj, na ktorý požiadal o vydanie individuálnej licencie do 31.08.2011 a správne konanie sa začalo resp. bolo právoplatne ukončené v tomto termíne, vykonal odvod do štátneho rozpočtu osobitne za každý výherný prístroj vo výške 750 Eur a za výherný prístroj, na ktorý požiadal o vydanie individuálnej licencie po 31.08.2011, vykonal odvod za každý výherný prístroj vo výške 950 Eur, reagujúc tak na novely zákona č. 171/2005 Z. z. zavedené zákonom č. 227/2011 Z. z. a č. 228/2011 Z.z. Poukázal na to, že daňové úrady zaujali k uvedeným novelizáciám iný výklad. Žalobca napadnutý výkaz nedoplatkov považoval za nepreskúmateľný a nezrozumiteľný, pretože sa z neho nedá zistiť, k akým daňovým nedoplatkom sa vzťahuje.
2. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 21S/106/2013-13 zo dňa 25.09.2013 zastavil konanie vo veci a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Skonštatoval, že zo žaloby nepochybne vyplýva, že výkaz nedoplatkov nie je rozhodnutím v zmysle § 244 ods. 3 OSP (Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP)), ktoré by zakladalo práva a povinnosti žalobcu ako právnickej osoby, čím je vylúčené zo súdneho prieskumu podľa Druhej hlavy, Piatej časti OSP. Vzhľadom k tomu krajský súd rozhodol na základe aplikácie § 244 ods. 3 OSP v spojení s § 250d OSP o zastavení konania. Na základe včas podaného odvolania žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 8Sžf/124/2013 zo dňa 20.11.2014 zrušil uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/106/2013-13 zo dňa 25.09.2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR skonštatoval, že postup krajského súdu v prejednávanej veci považuje ako odvolací súd za legálny, nakoľko v správnom súdnictve platí špeciálna zákonná úprava okruhu účastníkov konania, ktorá má kogentný charakter. Vzhľadom na znenie § 250 ods. 4 OSP, podľa ktorého pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni, nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu
v žalobe nebráni súdu, aby konal so žalovaným, správne identifikovaným podľa § 250 ods. 4 OSP a aby takto určený žalovaný správny orgán bol tiež správne uvedený v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu. Ku zrušeniu odvolaním napadnutého rozhodnutia však pristúpil, nakoľko dospel k záveru, že spôsob odôvodnenia uznesenia nie je ústavne a zákonne konformný, nakoľko krajský súd v odôvodnení opomenul uviesť dôvody, ktoré ho viedli k záveru, že výkaz nedoplatkov je rozhodnutím vylúčeným zo súdneho prieskumu podľa Druhej hlavy Piatej časti OSP a ktoré sú spôsobilé výrok uznesenia zrozumiteľným a preskúmateľným spôsobom vysvetliť. Uvedená skutočnosť zakladá procesnú vadu podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, a tým aj dôvod na zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia. Následne Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 21S/106/2013-25 zo dňa 04.03.2015 rozhodol o zastavení konania a o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Skonštatoval, že zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je, či výkaz nedoplatkov - neuhradených odvodov, v zmysle § 37 ods. 12 zákona č. 171/2005 Z. z., vyhotovený obcou je rozhodnutím podliehajúcim súdnemu prieskumu podľa § 244 ods. 3 OSP v rámci konania podľa Druhej Hlavy, Piatej časti OSP. Poukázal na skutočnosť, že táto otázka bola Najvyšším súdom Slovenskej republiky už vyriešená so záverom, podľa ktorého výkaz nedoplatkov v predmetnej veci nezakladá práva a povinnosti žalobcovi a je len administratívnym dokumentom - súhrnom odvodov, ktoré prevádzkovateľ výherných hracích prístrojov mal odviesť s poukazom na povinnosť stanovenú priamo zákonom a rekapitulovanú v rozhodnutí o udelení licencie. Výkaz nedoplatkov nestanovuje novú povinnosť, a teda nie je spôsobilý spôsobiť žalobcovi ujmu na právach, nie sú splnené predpoklady na to, aby bol považovaný za spôsobilý predmet prieskumu podľa Druhej hlavy, Piatej časti OSP. Na základe včas podaného odvolania žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 8Sžf/38/2015 zo dňa 25.05.2017 zrušil uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/106/2013-25 zo dňa 04.03.2015. Skonštatoval, že ustanovenie § 89 ods. 3 druhá veta zákona č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), podľa ktorého daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti, sa javí ako rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR. Touto okolnosťou uložil v ďalšom konaní vyrovnať sa súdu prvého stupňa prípadným postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP. Rozsudkom č. k. 21S/106/2013-49 zo dňa 20.09.2019 prvostupňový súd zamietol žalobu vo veci s tým, že žalobca a žalovaný nemajú nárok na náhradu trov konania. V bode 27. odôvodnenia rozsudku skonštatoval, že žalovaný vydaným výkazom nedoplatkov konal v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, t.j. konal v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovil zákon č. 171/2005 Z. z. Na základe včas podanej kasačnej sťažnosti žalobcu rozhodoval vo veci Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý uznesením sp. zn. 8Sžfk/6/2018 zo dňa 24.10.2019 prerušil konanie o kasačnej sťažnosti, nakoľko zistil, že v obdobnej veci vedenej u kasačného súdu pod sp. zn. 3Sžf/22/2016, kasačný súd uznesením zo dňa 16.08.2017 prerušil konanie za účelom predloženia návrhu Ústavnému súdu SR na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 89 ods. 3 daňového poriadku s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vzhľadom na okolnosť, že dospel k záveru, že predmetné ustanovenie § 89 ods. 3 daňového poriadku nie je v súlade s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR. Následne Najvyšší správny súd rozsudkom sp. zn. 8Sžfk/6/2018 zo dňa 28.06.2022 zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/106/2013 zo dňa 20.09.2017 a vec vrátil Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie. Skonštatoval, že primárnou úlohou kasačného súdu je posúdiť, či napadnutý výkaz nedoplatkov predstavuje spôsobilý predmet súdneho prieskumu a teda, či správny súd má právomoc ho meritórne preskúmať, a to vo svetle záverov nálezu Ústavného súdu č. k. PL. ÚS 18/2018-40 ohľadne právnych účinkov výkazu daňových nedoplatkov. Po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj predchádzajúceho konania a rešpektujúc závery Ústavného súdu SR, Najvyšší správny súd SR skonštatoval, že napadnutý výkaz nedoplatkov nemožno považovať za rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve podľa § 6 ods. 1 SSP.
3. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 3 ods. 1 SSP písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
Podľa § 7 písm. b) SSP správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej
osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
4. Predtým, ako správny súd pristúpi k meritórnemu preskúmaniu napadnutého opatrenia, je povinný z úradnej moci v zmysle § 97 SSP skúmať, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže vo veci konať. Medzi takéto podmienky (okrem iného) patrí skúmanie, či napadnuté opatrenie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdneho konania.
5. Správny súdny poriadok v ustanovení § 7 vymenúva veci, ktoré sú z prieskumu zákonnosti správnych súdov vylúčené (tzv. negatívna enumerácia). Dôvody pre vyňatie vecí uvedených v § 7 SSP zo súdneho prieskumu zákonnosti sú predovšetkým procesného charakteru; ide najmä o aplikáciu zásady subsidiarity súdneho prieskumu a negáciu tých verejnoprávnych vecí, pri ktorých nie je daný priamy dotyk na subjektívnych právach účastníkov konania alebo sú spojené s inými než právnymi odbornými otázkami.
6. Čo sa týka vyňatia správnych aktov zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. b) SSP, pod rozhodnutím (uvedené platí i pre opatrenie - poznámka správneho súdu), ktoré nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, je potrebné rozumieť také rozhodnutie, ktoré sa síce môže sa týkať výkonu pôsobnosti orgánom verejnej správy v oblasti verejnej správy, avšak absentuje u neho priamy dotyk na subjektívnych právach fyzickej alebo právnickej osoby. Podstata vyňatia správnych aktov uvedených v § 7 písm. b) SSP zo súdneho prieskumu zákonnosti je teda založená na tom, že tieto sa neprejavujú v právnej sfére fyzickej alebo právnickej osoby.
7. Podľa názoru správneho súdu, ktorý vychádza zo záverov vyššie cit. nálezu Ústavného súdu SR a rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR, napadnutý výkaz nedoplatkov nemožno považovať za spôsobilý predmet súdneho prieskumu v správnom súdnictve, keďže ide len o deklaratórny správny akt žalovaného, ktorým nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté, a preto ním žalobca zjavne nemohol byť ukrátený/dotknutý na svojich právach alebo právom chránených záujmoch tak, ako to predpokladá ust. § 3 písm. c) SSP.
8. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
9. Pre úplnosť je nutné uviesť, že samotná žaloba bola podaná ešte dňa 23.07.2013, t. j. za účinnosti OSP. Ak by právna úprava OSP garantovala žalobcovi právo na súdny prieskum napadnutého výkazu nedoplatkov (hypoteticky na rozdiel od SSP), správny súd by pri prieskume napadnutého výkazu prihliadol na úpravu OSP v záujme zachovať právne účinky podanej správnej žaloby tak, aby nedošlo k porušeniu princípu zákazu denegatio iustitiae (odopretia spravodlivosti). Občiansky súdny poriadok vymedzoval právomoc súdu v správnom súdnictve v ustanoveniach § 244 a § 247 ods. 1 až 3. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžf/22/2016 zo dňa 16. decembra 2021 (týkajúceho sa totožného žalobcu v obdobnej veci) podľa ktorých: „predmetom konania bol návrh na preskúmanie správneho aktu, ktorý nespĺňal kritériá pre uznanie za rozhodnutie alebo postup správneho orgánu podliehajúci súdnemu prieskumu postupom podľa Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku“, s ktorými závermi sa správny súd stotožňuje. Správny súd teda záverom konštatuje, že ani pri aplikácii ustanovení OSP by nebola daná právomoc správneho súdu preskúmavať napadnutý výkaz nedoplatkov.
10. Žalobca sa podanou žalobou teda domáhal preskúmania zákonnosti takého správneho aktu, ktorý vzhľadom na jeho povahu je vylúčený zo súdneho prieskumu zákonnosti podľa ust. § 7 písm. b) SSP.
Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobcu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. b) SSP.
11. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.