Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoP-30-2022.pdf
PDF · 113.12 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/30/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého F. Š., U.. XX.XX.XXXX, F. R. L., M. XXXX/X, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny L., dieťa rodičov - matky G. N., U.. XX.XX.XXXX, F. R. L., M. XXXX/X, právne zast. JUDr. Dávidom Hoffmanom, advokátom, Hlavné námestie 80, Kežmarok, a otca R.. G. Š., U.. XX.XX.XXXX, F. R. L. XXX, F. Č. E. Ľ.K., T. XX/X, v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, o návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti a návrhu matky na zmenu úpravy styku a zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 5P/117/2020-104 zo dňa 19.10.2021 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je zmena úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vo forme zmeny výkonu osobnej starostlivosti na návrh otca, ktorý navrhoval zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a vo forme zmeny úpravy styku a zvýšenia výživného na návrh matky.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Kežmarok ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť zamieta. II. Mení rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 5P/155/2018 z 05. 11. 2018 tak, že otec R.. G. Š., U.. XX. XX. XXXX, je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým F. Š., U.. XX. XX. XXXX, každý nepárny týždeň v roku počas víkendu v čase od piatka od 17.00 h do pondelka do 8.00 h a každý párny týždeň v roku v čase od utorka od 16.00 h do stredy do 8.00 h. Otec je povinný vyzdvihnúť si dieťa v utorok z príslušnej základnej školy a v piatok z miesta bydliska maloletého a maloletého po ukončení styku odovzdať do príslušnej základnej školy. III. Styk otca s maloletým F. počas letných prázdnin upravuje tak, že otec je oprávnený stretávať sa so synom v období od 01. 07. od 9.00 h do 15. 07. do 17.00 h a v období od 01. 08. od 9.00 h do 15. 08. do 17.00 h. Otec si maloletého vyzdvihne v mieste bydliska maloletého a odovzdá ho matke v mieste bydliska maloletého.
IV. Styk otca s maloletým F. počas vianočných sviatkov upravuje tak, že otec je oprávnený stretávať sa so synom každý párny rok v období od 23. 12. od 17.00 h do 27. 12. do 17.00 h a každý nepárny rok v období od 27. 12. od 17.00 h do 01. 01. do 17.00 h. Otec si maloletého vyzdvihne v mieste bydliska maloletého a odovzdá ho matke v mieste bydliska maloletého. Matka maloletého dieťaťa je povinná dieťa na styk riadne a včas pripraviť a odovzdať ho otcovi v mieste bydliska maloletého. V. Otec R.. G. Š., U.. XX. XX. XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletého F. sumou 150 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, od podania návrhu od 13. 10. 2020 do budúcna. VI. V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta. VII. Dlžné výživné za obdobie od 13. 10. 2020 do 15. 10. 2021 vo výške 1 444,66 eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur mesačne, počnúc mesiacom november 2021, spolu s bežným výživným k rukám matky mal. dieťaťa, až do úplného zaplatenia, pod stratou výhody splátok. VIII. Žiaden z účastníkov nemá p r á v o na náhradu trov konania.“.
3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že rodičia čiastočne preukázali, že došlo k zlepšeniu vzájomnej komunikácie ohľadne dieťaťa, avšak nie v takom rozsahu, aby striedavá starostlivosť bola najlepším odrazom porozchodového usporiadania vzťahov v rodine, keďže striedavá starostlivosť kladie na rodičov a ich vlastnosti, rovnako na maloleté dieťa, určité nároky za účelom zdarného fyzického, psychického, emocionálneho a intelektuálneho vývoja maloletého dieťaťa. Rovnako ani psychológ neodporučil upraviť styk formou striedavej osobnej starostlivosti a rovnako neodporučil ani výsluch maloletého na súde, a to práve s poukazom na jeho vek a vývinovú fázu. Súd prvej inštancie nespochybnil, že maloletý má otca veľmi rád, chce s ním byť, tak ako nespochybnil skutočnosť, že otec sa o syna vie postarať a zabezpečiť adekvátnu starostlivosť, avšak vzhľadom na odporúčanie psychológa, vek dieťaťa, vplyvu na biopsychosociálny vývin maloletého, nestresujúce plnenie si školských povinností a v neposlednom rade i dostatok času na vyvíjanie voľnočasových aktivít, návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti zamietol.
4. V ďalšom sa súd prvej inštancie zaoberal protinávrhom matky, ktorá navrhovala zmeniť styk otca so synom tak, že cez týždeň by sa otec so synom nestýkal, naopak by predĺžila styk o jednu noc počas stretávania každý druhý týždeň cez víkend. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s takto navrhovanou úpravou styku matky, nakoľko aj samotný psychológ vo svojej správe uviedol, že pre udržanie pevného vzťahu s obomi rodičmi je potrebné pravidelné stretávanie, pričom stretávanie každý nepárny týždeň v roku od piatka 17.00 h do pondelka rána, posúdil ako nedostatočné, nakoľko sa pridala otcovi len jedna noc. Preto upravil styk otca s maloletým aj každý párny týždeň od utorka od 16.00 h do stredy 8.00 h, teda v čase, kedy dieťa nemá tréning. Súd prvej inštancie prihliadal najmä na záujem maloletého dieťaťa, aby mal dostatok času na prípravu a plnenie si školských povinností, taktiež jednoduchšie a plynulejšie realizoval voľnočasové aktivity. Taktiež upravil styk maloletého syna s otcom počas Vianoc a letných prázdnin.
5. Súd prvej inštancie vo vzťahu k návrhu matky na zvýšenie výživného zo sumy 40,- eur na sumu 170,- eur od podania návrhu uviedol, že od poslednej úpravy výživného uplynulo skoro 5 rokov, na strane oprávnenej osoby došlo k zmene pomerov tým, že nastúpil do školy, má rôzne krúžky, je potrebné kupovať učebné pomôcky a na strane povinnej osoby došlo k zmene pomerov tiež, a to tým, že otec je od apríla 2018 zamestnaný v spoločnosti D. B. N. E. E.. A.. O.., preto zvýšil výživné pre mal. F. zo sumy 40,- eur na sumu 150,- eur mesačne od podania návrhu, t. j. od 13.10.2020, nakoľko mal za preukázané, že je v možnostiach otca platiť takto určené výživné. V prevyšujúcej časti návrh matky ohľadne zvýšenia výživného zamietol. Súd prvej inštancie zdôraznil, že neprihliadol len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádzal z jeho potenciálnych príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce, a preto určil výživné do budúcna vo vyššej sume ako žiadal otec, nakoľko má za to, že otec, a to s poukazom na vyjadrenie zamestnávateľa, sa sám pripravil o stabilné zamestnanie a pravidelný príjem, pričom táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu maloletým deťom. Dlžné výživné pre mal. F. za obdobie od 13.10.2020 do 15.10.2021 ustálil na sumu 1.444,66 eur, započítal do dlžného výživného aj otcom uhrádzané výživné, a to v rozhodnom období (október 2020 do október 2021) sume 40,- eur. Keďže výživné bolo zvýšené o 110,- eur mesačne, za obdobie od augusta 15.10.2020 do 15.10. 2021 otcovi vznikla povinnosť zaplatiť sumu 1.430 eur (13 mesiacov x 110,- eur) a dva dni mesiaca október 2020 v sume 14,66 eur. Vzhľadom na výšku dlžného výživného na bežné výživné, ktoré celkovo činí čiastku 1.444,66 eur na syna, platobné
schopnosti otca, ako aj súčasné pomery matky, súd prvej inštancie povolil splatenie dlžného výživného na bežné výživné pre mal. F. formou mesačných splátok vo výške 550,- eur mesačne, a to pod hrozbou straty splátok, počnúc mesiacom november 2021, spolu s bežným výživným.
6. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa ust. § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.
III. Obsah odvolania otca
7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Namietal nesprávne závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k striedavej starostlivosti, keďže na jednej strane konštatoval, že sa ako otec vie náležite postarať o syna, má vytvorené dobré materiálne podmienky na jeho starostlivosť a majú so synom dobrý vzájomný vzťah, no napriek tomu jeho návrh na striedavú starostlivosť zamietol, poukazoval na rozpornosť tvrdení psychologičky, súd prvej inštancie tieto námietky nepreveril a nevykonal ďalšie dokazovanie. Má za to, že v danom prípade boli splnené všetky kumulatívne podmienky na striedavú starostlivosť. Namietal, že maloletý F. nebol pred súdom vypočutý, aj keď v jeho veku je už schopný a spôsobilý náležite vyjadriť svoj názor pred súdom. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
9. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že zverenie maloletého F. do výlučnej starostlivosti matky nemožno považovať za porušenie práva maloletého dieťaťa na starostlivosť rodičov, keďže to nepredstavuje vylúčenie práva maloletého na starostlivosť oboch rodičov, rovnako ako druhému rodičovi, teda otcovi nebola upretá možnosť podieľať sa na výchove maloletého syna a budovaní vzťahu s ním. Pre budovanie pevného vzťahu je dôležité pravidelné stretávanie, no nemusí byť nevyhnutne realizované formou striedavej starostlivosti. Má za to, že cestovanie každý druhý týždeň každé ráno a poobede 35 km by bolo náročné a vyčerpávajúce pre maloletého F.. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a dostatočne odôvodnený, a preto ho navrhla potvrdiť.
10. K vyjadreniu matky zaslal repliku otec. Poukázal na to, že jeho komunikácia s matkou maloletého je lepšia, resp. úplne normálna. Namietal, že matka po navýšení výživného nezvýšila životnú úroveň maloletého, ktorý aj naďalej chodí v oblečení po sesterniciach, väčšinu času u matky trávi pozeraním TV či hraním PC hier. Má za to, že matka zanedbáva aj lekársku starostlivosť u maloletého a jeho zdravotný stav nerieši. Maloletý prestal chodiť aj na krúžky, na ktoré matka poukazovala ako jeden z dôvodov zvýšenia výživného, matka sa touto cestou snaží len zvýšiť svoju životnú úroveň, keďže náklady, ktoré matka deklarovala, prevyšujú jej príjmy, a teda výživné pre maloletého nepoužíva na uspokojovanie jeho reálnych potrieb, ale pre seba. Tiež uviedol, že krátkodobé návštevy nie sú vhodné ani na budovanie súrodeneckého vzťahu medzi maloletým F. a jeho nevlastným bratom.
V. Hodnotenie odvolacieho súdu
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.
12. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku odvolací súd uvádza, že bol súdom prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistený skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
13. Odvolací súd má za to, že závery súdu prvej inštancie spočívajúce v tom, že otec má s maloletým synom dobrý vzťah, má zabezpečené vhodné podmienky na jeho starostlivosť, no zároveň striedavú starostlivosť posúdil ako nie vhodnú a v záujme maloletého F. sa navzájom nevylučujú. Je potrebné si uvedomiť, že striedavá starostlivosť si nevyžaduje len splnenie osobitných nárokov, ktoré sú kladené vo vzťahu k obom rodičom, na ich vzájomnú komunikáciu a vzťah, či podmienkam na bývanie a pod., ale aj vo vzťahu k maloletému dieťaťu, ktorého sa striedavá starostlivosť má týkať. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti zobral do úvahy aj vek maloletého F. a jeho potreby. Kumulatívne splnenie všetkých podmienok pre striedavú starostlivosť zo strany otca neznamená, že súd automaticky striedavú starostlivosť aj nariadi bez posudzovania ďalších významných faktorov, ktoré je potrebné zohľadniť pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti. Súd prvej inštancie správne poukázal na značnú vzdialenosť medzi bydliskami matky a otca (cca 35 km), nakoľko otec býva v E. Ľ. a matka spolu s maloletým F.O. býva v L., kde maloletý navštevuje aj X. A. Q. Š.. Za týchto okolností by maloletý F. musel pravidelne (teda každý druhý týždeň) každé ráno dochádzať do školy cca 35 km a rovnako dlhú cestu absolvovať aj pri návrate zo školy, po absolvovaní krúžkov a iných záujmových aktivít, čo už je samo o sebe značne vyčerpávajúce (cestovať 2x do dňa 35 km), nehovoriac o tom, že po príchode domov a odpočinku sa maloletý F. musí venovať aj domácim úlohám, ktorých riadne plnenie a tiež adekvátna príprava do školy je nepochybne v záujme maloletého. Odvolací súd má za to, že v tak nízkom veku ako je tomu u maloletého F. by takéto cestovanie a dochádzanie do školy predstavovalo pre maloletého značnú záťaž. Je potrebné si uvedomiť, že aj samotná striedavá starostlivosť predstavuje istú záťaž na psychiku maloletého dieťaťa, keďže toto prakticky žije v dvoch domácnostiach súčasne, má dve detské izby, dva domovy a striedavo v nich žije, a preto je nevyhnutné, aby súd posudzoval aj psychickú vyspelosť a zrelosť u maloletého dieťaťa, teda či je v jeho najlepšom záujme, aby týždeň býval v jednej domácnosti s jedným rodičom a druhý týždeň v druhej domácnosti s druhým rodičom. V danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že takáto forma porozchodového usporiadania vzťahov nie je v najlepšom záujme maloletého, ktorý je v mladšom školskom veku a aj s ohľadom na svoj vek si vyžaduje stabilitu výchovného prostredia. S uvedeným záverom sa odvolací súd plne stotožňuje a považuje ho za správny. Súčasne má za to, že pri rozhodovaní je tiež potrebné prihliadať aj na preferencie maloletého F., ktorý deklaroval svoj pozitívny vzťah k otcovi, no súčasne vyjadroval svoju túžbu tráviť svoj voľný čas s kamarátmi, ktorých si našiel v okolí svojho bydliska, pričom možnosť vyvíjania spontánnych aktivít, či spontánneho trávenia voľného času po skončení školy je nepochybne v záujme maloletého F.. S ohľadom na uvedené je teda zrejmé, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu otca na zverenie maloletého F. do striedavej starostlivosti nebral do úvahy len závery psychologičky ÚPSVaR L., ktoré otec spochybňuje, ale aj všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Aj keď otec opakovane uviedol, že mu leží na srdci najlepší záujem jeho maloletého syna, s ktorým si chce budovať svoj vzťah, ako aj podporovať súrodenecký vzťah medzi jeho dvomi synmi, a je preto ochotný urobiť všetko, čo je v jeho silách, aj keď to bude náročné, je otázne, či takáto forma ako navrhuje otec je aj v najlepšom záujme maloletého F. a bude na jeho prospech, pričom odvolací súd v tejto otázke dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie. Zároveň dopĺňa, že budovanie a rozvíjanie vzťahu so synom, či vzťahu medzi súrodencami je možné aj za situácie, keď je maloletý F. zverený do osobnej starostlivosti matky, čo súd prvej inštancie dostatočne zohľadnil pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletým F.. Z výroku o úprave styku otca s maloletým F. je zrejmé, že súd prvej inštancie styk otca oproti predchádzajúcej úprave rozšíril, a to v časti víkendu, kedy je otec oprávnený sa s maloletým F. stretávať každý nepárny týždeň v roku od piatka od 17:00 hod do pondelka do 8:00 hod a v týždni, kedy nebude tráviť víkend so synom v čase od utorka od 16:00 hod do stredy do 8:00 hod.
14. Skutočnosť, že matka o svojho maloletého syna javí dostatočný záujem a venuje sa mu, vyplýva nielen z prístupu matky k jej odchodom z práce (v dni, kedy mával maloletý krúžky, chodila po neho skôr, aby sa pred krúžkami stihol naučiť, nakoľko po nich je už unavený), ale aj zo správy kolízneho opatrovníka a celého vykonaného dokazovania. Skutočnosť, že by maloletý F. trávil celé dni po škole len pred televízorom či hraním počítačových hier, ako uvádzal otec, a teda by nebolo v záujme maloletého, aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otec v priebehu celého súdneho konania nijako hodnoverne nepreukázal a všetky tieto uvádzané skutočnosti sú len v rovine tvrdení a jeho pohľadu na vec.
15. Vo vzťahu k námietkam otca, že súd prvej inštancie nevypočul maloletého F., aj keď je vo veku, kedy by vypovedať vedel a mohol, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne,
keď maloletého F. nepredvolal na výsluch, nakoľko má za to, že v danej veci nie je nevyhnutné vystaviť maloleté dieťa vo veku X rokov takej stresujúcej a náročnej skúsenosti, akou je výsluch súdom za účelom rozhodovania o návrhu na zverenie do striedavej starostlivosti, kedy maloleté dieťa môže objektívne čeliť konfliktu lojality, či pocitom viny vo vzťahu k druhému rodičovi, keďže je práve vo veku, kedy sa snaží vyhovieť obidvom rodičom, stojí o priazeň a lásku oboch rodičov a je citlivé ku konfliktom.
16. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca ohľadom zvýšenia výživného, má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Pri posudzovaní zmeny pomerov prihliadol na rozhodujúce okolnosti, ktoré zmenu výživného odôvodňovali.
17. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri zmene výšky výživného je potrebné vziať do úvahy všetky kritéria dané § 62 ods. 1, 2 , 3, 4, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, pričom má za to, že všetky tieto kritéria správne zohľadnil aj súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti otca k maloletému F..
18. Podľa ust. § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine: „Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.“.
19. Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine: „Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.“.
20. Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine: „Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.“.
21. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine: „Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.“.
22. Podľa ust. § 75 ods. 1, 3 Zákona o rodine: „Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.“.
23. Odvolací súd pripomína, že pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania prvšieho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je len výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa, alebo na strane rodičov. Takouto zmenou môže byť podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov.
24. Posúdením všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu.
25. Na základe uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie a správne porovnal majetkové pomery otca maloletej, ako aj odôvodnené potreby maloletého F. v čase poslednej úpravy a v súčasnosti.
26. Na strane povinného sa preskúmavajú nielen jeho reálne majetkové pomery, ale aj jeho schopnosti a možnosti, t. j. berie sa do úvahy aj to, či a v akom rozsahu, podľa svojich schopností a možností, povinný môže získať prostriedky potrebné na plnenie vyživovacej povinnosti. V danom prípade je otec maloletého bez akýchkoľvek pochybností schopný pracovať, je teda len na ňom, aby si našiel také zamestnanie, ktoré mu umožní prispievať na výživu jeho maloletého syna v súdom stanovenej výške.
27. S ohľadom na odvolacie námietky otca vo vzťahu k výške výživného, odvolací súd musí konštatovať, že otec neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali súdom stanovenú výšku výživného, či preukazovali jej neprimeranosť. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie za účelom zistenia majetkových a sociálnych pomeroch otca a dospel k záveru, že suma 150,- eur predstavuje sumu, ktorú je a aj musí byť otec schopný prispievať na výživu svojho maloletého syna s čím sa odvolací súd plne stotožňuje. V tejto súvislosti odkazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, v zmysle ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
28. Vo vzťahu k argumentu otca, že matka po navýšení výživného nezvýšila životnú úroveň maloletého F., odvolací súd uvádza, že mu nie je zrejmé, ako presne si otec predstavuje zvýšenie životnej úrovne u svojho maloletého syna, či zakúpením nového nábytku do jeho detskej izby, nakúpením nového značkového oblečenia, z ktorého za pár mesiacov vyrastie a bude pre neho viac nepoužiteľné, keďže ide o dieťa vo veku, pre ktorý je príznačný pomerne rýchly rast. Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom zvýšenia príspevku na výživu maloletého dieťaťa nie je zvýšenie životnej úrovne maloletého dieťaťa ako to mylne prezentuje otec maloletého, ale zabezpečenie všetkých potrieb, ktoré maloleté dieťa má. Je potrebné si uvedomiť, že maloletý F. už nie je Ž. G. Š., ale navštevuje X. A. Q. Š. v súvislosti s čím vznikajú nemalé výdavky. Nielen na začiatku, ale počas celého školského roku je potrebné priebežne zakupovať rôzne zošity, knihy a iné učebné pomôcky, ako napr. na výtvarnú (rôzne farby, štetce), či telesnú výchovu (vhodná obuv či oblečenie) a mnohé ďalšie potreby, pričom pri niektorých veciach sa jedná o jednorazové výdavky a pri ďalších o pravidelné (napr. obedy v škole).
29. Pokiaľ otec tvrdí, že maloletý F. nosí oblečenie po svojich sesterniciach, tak odvolací súd takýto postoj matky jedine kvituje, nakoľko je tým deklarované hospodárne a šetrné zaobchádzanie s finančnými prostriedkami zo strany matky, čo by otca maloletého malo jedine tešiť. Tzv. „dedenie oblečenia“ možno považovať za efektívny spôsob zabezpečenia ošatenia pre dieťa, u ktorého nie je ničím neobvyklým, že v priebehu pol roka vyrastie a doterajšie oblečenie mu už bude malé. Aj napriek tomu však ostáva celý rad nákladov a výdavkov (jedlo, ktorého skladba by mala byť pestrá vzhľadom na vek maloletého F., lieky, pomôcky do školy, obuv, krúžky, hračky a mnohé iné), ktoré je potrebné pravidelne uhrádzať. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, matka nemalé finančné prostriedky vynaložila na financovanie rôznych krúžkov a záujmových aktivít (angličtina, karate, klavír, literárno-dramatický krúžok, tenisový krúžok) pre maloletého, ktoré nepochybne pre neho a jeho rozvoj majú väčší úžitok a prínos než nové oblečenie. Skutočnosť, že maloletý F. sa rozhodol niektoré krúžky už nenavštevovať, nemôže mať automaticky za následok zníženie príspevku na jeho výživu, nakoľko maloletý F. je vo veku, kedy len zisťuje a hľadá, čo ho baví a čomu by sa chcel venovať.
30. Tieto skutočnosti vo vzájomnej súvislosti odvolací súd posúdil a dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, a to, že suma 150,- eur, ktorou má mesačne otec prispievať na výživu svojho maloletého syna, je primeraná.
31. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle ustanovení Zákona o rodine, rodičia majú vyvinúť všetko úsilie k tomu, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby a kladie pred ich potreby, potreby maloletého dieťaťa. Je potrebné si uvedomiť, že rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb.
32. Za daného stavu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
33. O trovách odvolacieho konania, rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov nepriznal.
34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).