Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_14Cpr-3-2013.pdf
PDF · 109.2 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cpr/3/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III. v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Moravovou, v právnej veci navrhovateľa: K. N., nar. X.X.XXXX, bytom X. XX, G., zast. Mgr. Slavomír Trnkócy, advokát, P.O.BOX 199, Bratislava, proti odporcovi: BLUE HOTELS, spol. s. r. o., IČO: 36 661 880, Halašova 2, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Havlátom, Advokátska kancelária HAVLÁT & PARTNERS, so sídlom Rudnayovo nám. 1, Bratislava, o zaplatenie 2.013,21 Euro s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 05.12.2012 domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým uloží odporcovi povinnosť zaplatiť mu 17.727,-SKK (588,43 Eur) z titulu nevyplatenia mzdy za mesiac apríl 2008 spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% p.a. z dlžnej sumy 17.727,-SKK (588,43 Eur) od 16.5.2008 do zaplatenia, 42.922,85,-SKK (1.424,77 Eur) z titulu náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% p.a. z dlžnej sumy 42.922,85,-SKK (1.424,77 Eur) od 16.5.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania do 15 dní od doručenia platobného rozkazu. Návrh odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi ním a odporcom dňa 4.10.2006, pracoval u odporcu ako riaditeľ spoločnosti. Jeho základná mzda predstavovala v zmysle Dodatku č. 2 k pracovnej zmluve, sumu 30.000,-SKK (995,82 Eur). Jeho pracovný pomer sa skončil dohodou dňa 17.4.2008. Splatná mzda za mesiac apríl 2008 vo výške 17.727,-SKK (588,43 Eur) brutto, však navrhovateľovi nebola vyplatená, pričom uvedená suma mu mala byť pripísaná na bankový účet najneskôr do 15.5.2008. Taktiež mu nebola uhradená suma 42.922,85 SKK (1424,77 Eur pozn.) za nevyčerpanú dovolenku v celkovom počte 31 dní; túto dovolenku si z dôvodu skončenia pracovného pomeru nemohol reálne vyčerpať. Dňa 19.5.2008 navrhovateľ oznámil OR PZ Bratislava III, Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ, odboru justičnej polície, oddeleniu ekonomickej kriminality, skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného. Dňa 27.6.2008 vydalo OR PZ Bratislava III. na základe trestného oznámenia navrhovateľa uznesenie o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku za prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa §214 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona na vyššie uvedenom skutkovom základe. V rámci výsluchu navrhovateľa na OR PZ Bratislava III dňa 3.7.2008 navrhovateľ v zmysle ustanovenia § 46 ods. 3 Trestného poriadku navrhol, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu, ktorá mu bola spôsobená trestným činom vo výške 331.388,70,-SK. Uvedené trestné stíhanie v predmetnej veci vyšetrovateľ PZ uznesením zo dňa 31.1.2012 prerušil. Z uvedených skutočností vyplýva, že navrhovateľ v premlčacej dobe uplatnil právo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračoval, preto v zmysle ustanovenia §112 Občianskeho zákonníka premlčacia doba odo dňa 3.7.2008 neplynie. Navrhovateľ sa pred podaním návrhu na súd pokúsil spor riešiť zmierne listom zo dňa 29.12.2008, ktorý bol riadne
doručený odporcovi, v ktorom špecifikoval svoj nárok, a vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy, avšak bezvýsledne. Platobným rozkazom sp. zn. 40 Ro/1237/2012 zo dňa 01.02.2013 súd návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel. Odporca proti vydanému platobnému rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote odpor, ktorý odôvodňoval tým, že nárok navrhovateľa je premlčaný, preto žiadal aby súd návrh zamietol. Súd vo veci v zmysle ustanovenia § 174 ods. 2 O.s.p. nariadil pojednávanie. Navrhovateľ mal za to, že k premlčaniu práva navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy nedošlo, pretože zaplatenie sumy 2.013,21 Eur, ktorá pozostáva zo sumy 17.727.-Sk (588,43 Eur) ako nevyplatená mzda za mesiac apríl a zo sumy 42.922,85.-Sk (1.424,77Eur), pričom obe sumy mali byť poukázané na bankový účet navrhovateľa najneskôr dňa 15.5.2008. Dňa 19.5.2008 podal navrhovateľ na inom príslušnom orgáne- Okresnom riaditeľstve PZ v Bratislave III oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu, ktorého sa mal dopustiť neznámy páchateľ tým, že ako konateľ spoločnosti BLUE HOTELS, s. r. o. nevyplatil K. N. ako svojmu zamestnancovi zaradenému na pracovnú pozíciu riaditeľ spoločnosti BLUE HOTELS, s. r. o. na jeho účet č. XXXXXXXXXX/XXXX I. I. Y. G., M.. N.. čistú mzdu za mesiac apríl 2008 vo výške 411,54 Eur (12.398,-SK), a taktiež mu do mzdy nezahrnul a teda ani nevyplatil doplatok vo výške cca 7123,89Eur (214.614,20,-SK) za alikvotnú časť zostatkovej dovolenky v počte 31 dní, na ktoré mal na základe skončenia pracovného pomeru dohodou ku dňu 17.4.2008 nárok splatný ku dňu 15.5.2008, čiže ku dňu splatnosti uvedenému v Pracovnej zmluve uzavretej dňa 5.10.2006 ako 15. deň v mesiaca nasledujúceho po mesiaci, ktorého sa odmena týka. Pri výpočte výšky náhrady mzdy za mesiac apríl 2008 vo výške 411,54 euro a pri výpočte nedoplatku za alikvotnú časť zostatkovej dovolenky vo výške 7123,89 eur, ktorý som si takto uplatnil, ako je uvedené v uznesení ORPZ zo dňa 31.1.2012 vysvetľoval tým, že vychádzal z nesprávneho výpočtu účtovníčky; v trestnom konaní si uplatnil sumu 411,54 Euro ako čistú mzdu, v návrhu uvádza v petite hrubú mzdu vo výške 588,43 Euro. Právny zástupca odporcu, trval na tom, aby súd návrh zamietol v celom rozsahu vzhľadom na to, že nárok na zaplatenie nevyplatenej mzdy a nárok na vyplatenie náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku tak, ako sú špecifikované v návrhu sú premlčané; mal za to, že námietka premlčania, ktorú vzniesol je dôvodná. Uviedol, že na túto skutočnosť potom nemá vplyv ani to, že navrhovateľ podal oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného v zmysle § 214 Trestného zákonníku a že si v predmetnom trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej týmto trestným činom. Uplatnenie nároku na náhradu škody nepovažuje za právne relevantnú prekážku, v dôsledku ktorej by malo dôjsť k zastaveniu plynutia premlčacej doby ohľadom tých nárokov, ktoré si navrhovateľ uplatňuje v tomto konaní. Poukázal na to, že nárok na náhradu škody a mzdové nároky uplatňované v tomto konaní sú rozdielnymi právnymi nárokmi, ktoré sa opierajú o rôzne právne tituly. Predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom sú úplne odlišné ako predpoklady pre vznik nároku plnenia, ktoré si navrhovateľ uplatňuje. Uvedené odvodzoval aj zo skutočnosti, že nie je daná totožnosť veci resp. totožnosť uplatňovaného nároku, nakoľko tá by bola daná len vtedy, ak je daná totožnosť predmetu konania, účastníkov a skutkových okolností, od ktorých sa právo odvodzuje. Ak nie je daný niektorý z týchto znakov, tak nejde o totožnosť vecí. Predmetom konania v obč. súdnom konaní je nárok navrhovateľa voči odporcovi, ktorý je právnickou osobou, zatiaľ čo predmetom konania v trestnom konaní bol nárok poškodeného voči obvinenému, ktorý môže byť len fyzickou osobou, štatutárnym orgánom, alebo členom štatutárneho orgánu odporcu a účinky uplatnenia práva v premlčacej dobe nastanú len vtedy, keď sa právo uplatnilo len proti tomu subjektu, ktoré má povinnosť plniť voči osobe. Uviedol, že námietku započítania odporca uplatnil len z opatrnosti. Konateľ odporcu v písomnom vyjadrení zo dňa 15.05.2014 uviedol, z opatrnosti uplatňuje započítaciu námietku voči nároku navrhovateľa uplatnenému v návrhu a to do výšky nároku uplatneného návrhom, čím započítava pohľadávku odporcu voči navrhovateľovi na vydanie finančných prostriedkov, ktoré riadne nevyúčtoval a nevrátil odporcovi, čím navrhovateľovi vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor odporcu. K započítaniu uviedol, že pri odovzdávaní agendy bola menovaná komisia a mali účtovné podklady účtovníkov na to, že chýbali v pokladni finančné prostriedky vo výške 763000,-Sk. Pri ukončení pracovného pomeru navrhovateľa účtovníci vyčíslili, že v pokladni chýba suma 763000,-Sk. Poukázal na to, že všetky orgány ktoré oslovil navrhovateľ, či to bol úrad práce, slovenská obchodná inšpekcia, prokuratúra, jeho návrhy zamietli. Pokiaľ sa jedná o súdne konanie 17C 105/2008, kde odporcom bol navrhovateľ N., toto bolo nesprávne prekvalifikované na pracovno-právny vzťah a možnosť odvolania navrhovateľ nevyužil, nakoľko akcie spoločnosti boli prevedené na nového akcionára Právny zástupca navrhovateľa odôvodňoval prerušenie premlčacej doby tým, že vzhľadom na právnu úpravu v čase nevyplatenia mzdy a náhrady za nevyčerpanú dovolenku odporcu navrhovateľovi, kedy nebolo možné v trestnom konaní uplatňovať trestno-právnemu zodpovednosť voči právnickej
osobe, je zrejmé že bola táto zodpovednosť uplatnená voči osobám, ktoré odporcu v tomto konaní v zmysle platného právneho poriadku zastupovali. V prípade, ak by súd pripustil argumentáciu právneho zástupcu odporcu znamenalo by to, že ust. platného právneho poriadku o prerušení plynutia premlčacej doby uplatnením nároku v inom konaní sa nevzťahuje na subjekty, ktoré nie sú subjektmi daného konania, v ktorom si oprávnená osoba tento nárok môže uplatniť tzn., že nie je možné domáhať sa náhrady škody v trestnom konaní voči právnickej osobe, čo platný právny poriadok žiadnym spôsobom nevylučuje. Poukázal na zásadu označovanú ako Šumanova veta bývalého predsedu spolkového ústavného súdu Spolkovej republiky Nemecko, ktorú prevzali všetky ústavné súdy demokratických štátov a na základe ktorej v prípade, ak právnom predpise existuje medzera nie je tento právny predpis protiústavný ale je na aplikácii všeobecných súdov, aby túto medzeru vyplnili v prospech účastníka, ktorý v konaní postupoval vždy v zmysle platného právneho poriadku. Trestné konanie o nevyplatenie mzdy a odstupného už bolo právoplatne skončené nevznesením obvinenia voči akejkoľvek osobe a preto jediným spôsobom domáhania sa nároku navrhovateľa na zaplatenie návrhu uvedenej a vyčíslenej mzdy a náhrady za nevyčerpanú dovolenku, je toto civilné konanie. K otázke započítania, ktorú predložil konateľ uviedol, že otázka započítania neprichádza do úvahy už len z toho dôvodu, že výška škody, ktorú preukázal konateľ odporcu nebola nikdy žiadnym spôsobom verifikovaná a do dnešného dňa nebola voči navrhovateľovi uplatnená; čo sa týka samotnej výšky, nemá vedomosť v čom spočíva a na základe čoho si ju odporca uplatňuje. Odporcom vznesenú námietka započítania považoval za bezpredmetnú v tomto konaní a ak sa odporca chce tejto sumy domáhať v zmysle platného ustanovenia Obč. zákonníka, vzhľadom na sumu prevyšujúcu pôvodný návrh navrhovateľa, je potrebné domáhať sa tohto svojho práva v osobitnom konaní, nejde tu o možnosť započítania. Odporcom pôvodne údajne preukázaný nárok na započítanie tejto sumy navrhovateľ v plnom rozsahu neuznáva, keďže už v minulosti odporca rovnako ako obchodná spoločnosť Poluska a. s. personálne a majetkovo prepojená s odporcom, kde štatutárny orgán tvoria tie isté osoby ako u odporcu v tomto konaní, sa pri zániku alebo ukončení pracovného pomeru s navrhovateľom domáha zaplatenia údajne navrhovateľom spôsobenej škody, ktorú preukazovali identickým podkladom z rovnakého dňa a s osobami, ktoré podpísali túto správu aj za spoločnosť Poluska a. s. aj za spoločnosť Blue Hotels. Ako v konaní na tomto súde so spoločnosťou Poluska a. s. pod sp. zn. 17C 105/2008 bolo preukázané, že žiadnym spôsobom dňa 17.4. 2008 nemohol byť zistený údajný schodok na majetku odporcu, keďže účtovná kancelária, ktorá spracovávala odporcom účtovníctvo spoločnosti poskytla tieto údaje až v mesiaci jún presne 18.6. daného roku a žiadnym spôsobom sa nepreukázalo, že by navrhovateľ nejakým spôsobom za tento majetok zodpovedal, alebo že by mu boli nejakým spôsobom zverené financie, alebo iné majetkové hodnoty odporcu za ktoré by niesol zodpovednosť. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca v tomto konaní nevyplatil navrhovateľovi mzdu na ktorú mal riadny nárok, spolu s náhradou za nevyčerpanú dovolenku a v trestnom konaní odporca uviedol, že to nevyplatil z toho dôvodu, že čaká na skončenie súdneho sporu Poluska, a. s. je zrejmé, že odporca uznal svoju povinnosť na vyplatenie mzdy navrhovateľovi, ktorá mu vyplýva z pracovno-právnych predpisov. Dňa 17.4.2008 bol ukončený pracovný pomer dohodou medzi navrhovateľom a odporcom a k tomuto dátumu neexistovala žiadna správa ekonómov alebo účtovníkov o správe pokladne, ako bolo preukázané aj v konaní 17C 105/2008.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s Pracovnou zmluvou č. 1 zo dňa 4.10.2006, Dodatkom č. 2 k pracovnej zmluve č. 1 zo dňa 28.8.2007, Dohodou o ukončení pracovného pomeru zo dňa 17.4.2008, Výplatnými páskami za obdobie január -apríl 2008, so spisom Okresného riaditeľstva PZ Bratislava III pod ČVS: ORP-365/OEK-B3-2008, so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 17C 105/2008, Pokusom o zmier zo dňa 29.12.2008, ako aj s ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný stav veci: Podľa Pracovnej zmluvy zo dňa 05.10.2006 bol medzi navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom touto zmluvou založený pracovnoprávny vzťah s tým, že navrhovateľ bude podľa čl. II vykonávať druh práce: riaditeľ spoločnosti. Podľa Dodatku č. 2 k pracovnej zmluve zo dňa 28.08.2007, v čl. V, ods. 1, sa zamestnávateľ sa dohodol so zamestnancom na mesačnej odmene za prácu, ktorá predstavuje hrubú mzdu vo výške 30 000.-Sk SKK (995,82 Eur) mesačne. Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončil dohodou dňa 17.4.2008. Odporca navrhovateľovi nevyplatil splatnú mzdu za mesiac apríl 2008 vo výške 17.727,-Sk (588,43 Eur) brutto, ktorá mu mala byť pripísaná na bankový účet najneskôr do 15.5.2008, nevyplatil mu ani sumu 42.922,85 Sk (1.424,77 Eur) za nevyčerpanú dovolenku v celkovom počte 31 dní, ktorú si z dôvodu skončenia pracovného pomeru nemohol reálne vyčerpať. Navrhovateľ listom zo dňa 29.12.2008, označeným ako Pokus o zmier a výzva na zaplatenie sumy 227,012,20 Sk s prísl. pred podaním žaloby na súd, ktorý bol odporcovi riadne doručený, vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy, pričom špecifikoval svoj nárok. Odporca
navrhovateľovi v liste zo dňa 26.01.2009 oznámil, že mu nemôže uhradiť požadované plnenie vzhľadom na veľmi zlú ekonomickú situáciu hotela, ktorá bola zapríčinená ním a ktorá odporcu priviedla do druhotnej platobnej neschopnosti. Zo Zápisnice o trestnom oznámení č.k. ČVS:ORP-365/OEK-B3-2008 zo dňa 19.05.2008 súd zistil, že navrhovateľ podal dňa 19.05.2009 trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 339 Trestného zákona. Dňa 27.6.2008 vydalo Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava III pod ČVS: ORP-365/OEK-B3-2008 na základe trestného oznámenia navrhovateľa uznesenie o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku za prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Zo Zápisnice z výsluchu navrhovateľa na OR PZ Bratislava III dňa 03.07.2008 mal súd preukázané, že navrhovateľ na výsluchu v zmysle ustanovenia § 46 ods. 3 Trestného poriadku navrhol, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému (odporcovi) povinnosť nahradiť škodu, ktorá mu bola spôsobená trestným činom vo výške 331.388,70,-Sk. Uvedené trestné stíhanie vyšetrovateľ PZ uznesením zo dňa 31.1.2012, ČVS: ORP-365/OEK-B3-2008, prerušil a uznesením zo dňa 11.10.2013 vyšetrovateľ OR PZ v Senci pod ČSV: ORP-365/OVK-B3-2008, trestné stíhanie právoplatne z dôvodu, že predmetný skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Súd má na základe vyššie uvedeného skutkového stavu za preukázané, že navrhovateľ v súdenej veci uplatňuje
- nárok na zaplatenie mzdy za obdobie od 01.04.2008 do 17.04.2008 v sume 588,43 Eur brutto spolu s úrokom za omeškanie v ročnej sadzbe 8,5 % p.a. ročne
- nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú riadnu dovolenku v pomernej výške za rok 2007 a pomernú časť dovolenky za obdobie od 01.01.2008 do 17.04.2008, ktorú výšku ustálil na sumu spolu 1.424,77 Eur. Zamestnávateľ je povinný vyplatiť zamestnancovi mzdu v súlade s ustanoveniami § 129 ods. 1 a § 130 ods. 2 Zákonníka práce v termíne dojednanom v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Ak tento termín nie je dojednaný, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Podľa ust. § 129 ods. 3 Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru. Ak zamestnávateľ mzdu nevyplatí včas, zamestnanec má právo požadovať okrem zaplatenia mzdy aj úrok z omeškania. Zákonník práce výšku úrokov z omeškania s peňažným plnením neupravuje. Podľa ustanovenia § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, výšku z úrokov z omeškania upravuje § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého výška úrokov z omeškania v znení účinnom do 31.12.2008 dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Za prvý deň omeškania so zaplatením mzdy sa považuje deň nasledujúci po splatnosti mzdy. Podľa ustanovenia § 100 Zákonníka práce zamestnancovi vzniká za podmienok ustanovených týmto zákonom nárok na a) dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomerná časť b) dovolenku za odpracované dni c) dodatkovú dovolenku. Podľa ustanovenia § 116 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku, resp. jej pomernú časť je peňažným nárokom zamestnanca, ktorý sa posudzuje ako ostatné mzdové nároky z pracovného pomeru. Peňažné nároky vyplývajúce s pracovnoprávneho vzťahu navrhovateľa v postavení zamestnanca voči odporcovi v postavení zamestnávateľa sa s poukazom na skončenie pracovného pomeru zamestnanca dňa 17.04.2008, stali splatnými najneskôr dňa 15.05.2008. Keďže Zákonník práce pojem premlčania neupravuje, na posúdenie premlčacích lehôt (dôb) je potrebné použiť úpravu Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník námietky dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Všeobecná premlčacia doba podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa ustanovenia § 14 Zákonníka práce, spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. Vzhľadom na to, že odporca vzniesol námietku premlčania voči celému nároku navrhovateľa, súd sa ako prvoradým zaoberal posúdením, či peňažné nároky (na zaplatenie mzdy a náhrady mzdy za dovolenku) uplatnil navrhovateľ v občianskom súdnom konaní v zákonom stanovenej lehote. Spory v pracovnoprávnych vzťahoch riešia súdy v občianskom súdnom konaní. Pracovnoprávnym vzťahom poskytujú ochranu výnimočne aj súdy v trestnom konaní (adhézne konanie), v ktorom je poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom, oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť mu túto škodu. Aj keď navrhovateľ ako poškodený zamestnanec u vyšetrovateľa uplatnil náhradu škody, o tejto rozhoduje súd /v adhéznom konaní/ až v rozsudku o vine, čo je v danom prípade bezvýznamné, pretože konanie sa zastavilo v štádiu vyšetrovania. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody v občianskom súdnom konaní vychádza v otázke riadne uplatneného nároku na náhradu škody v adhéznom konaní predovšetkým z rozhodnutí vydaných v trestnom konaní. Nie je však nimi (ani prístupom súdu v trestnom konaní k otázke uplatnenia nárokov na náhradu škody) viazaný pri posudzovaní otázky premlčania nároku. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že nároky navrhovateľa mali byť navrhovateľovi pripísané na bankový účet najneskôr do 15.5.2008, t. j. stali sa splatnými dňa 15.05.2008, čím by sa odporca dostal do omeškania dňa 16.05.2008. Sporné medzi účastníkmi bolo, či po tom, čo si dňa 03.07.2008 navrhovateľ uplatnil právo u iného príslušného orgánu, mu plynula premlčacia doba v zmysle ustanovenia § 112 Obč. zákonníka. Zo Zápisnice z výsluchu navrhovateľa na OR PZ Bratislava III dňa 03.07.2008 mal súd preukázané, že navrhovateľ na výsluchu navrhol, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu, ktorá mu bola spôsobená trestným činom vo výške 331.388,70,-Sk. Dňa 27.6.2008 na základe trestného oznámenia navrhovateľa vydalo Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava III uznesenie o začatí trestného stíhania za prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Uznesením zo dňa 11.10.2013 zastavil vyšetrovateľ trestné stíhanie z dôvodu, že predmetný skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ sťažnosť, ktorú prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava III v uznesení zo dňa 14.01.2014 vyhodnotila ako nedôvodnú, pričom v odôvodnení o.i. uviedla „ je neprijateľné, aby prokuratúra, resp. orgány činné v trestnom konaní pôsobili výlučne v postavení vymáhača súkromnoprávnych nárokov a takýmto spôsobom zasahovali do právomoci a pôsobnosti civilných súdov v prípadoch, v ktorých absentuje akýkoľvek verejný záujem, resp. v prípadoch, v ktorých nejde o taký spoločenský významný vzťah, pri ktorom by ochrana trestným právom bola adekvátna a nevyhnutná. V takýchto prípadoch sa využitie trestného práva javí nadbytočným, nakoľko tieto práva, resp. nároky sú vymožiteľné iným, zákonom prípustným spôsobom bez potreby zásahu orgánov činných v trestnom konaní“. Navrhovateľ v trestnom konaní uplatnil nárok ako poškodený voči obvinenému, ktorý bol fyzickou osobou (konateľ spoločnosti odporcu) a žiadal, aby fyzickej osobe bola uložená povinnosť nahradiť škodu, pričom v tomto konaní ako zamestnanec žaluje zamestnávateľa-právnickú osobu o vyplatenie mzdy a náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku podľa Zákonníka práce. Právo je uplatnené na súde, keď je žaloba podaná na súde, ďalej vtedy, keď oprávnený subjekt v priebehu prebiehajúceho súdneho alebo iného konania uplatní svoje subjektívne právo. Účinky zastavenia plynutia premlčacej doby sa týkajú vždy účastníkov prebiehajúceho konania a netýkajú sa tretích osôb, ktoré do konania nevstúpili. Uplatnením práva na súde sa zastavuje plynutie premlčacej doby iba vo vzťahu k osobe, voči ktorej sa vedie toto konanie (Uznesenie NS ČR sp. zn. 35 Cdo 129/1999/. Z dôvodu, že toto konanie sa vedie proti odporcovi ako zamestnávateľovi, ktorý je právnickou osobou, a odporca ako zamestnávateľ nebol účastníkom konania v trestnom konaní, ktoré sa viedlo proti fyzickej osobe, účinky zastavenia plynutia premlčacej doby sa odporcu netýkajú. Navrhovateľovi nič nebránilo, popri trestnom konaní, v ktorom si nemohol v čase podania trestného oznámenia uplatniť svoje nároky voči zamestnávateľovi, podať v občianskoprávnom konaní návrh na súd proti odporcovi podľa Zákonníka práce, ktorý upravuje vzťah zamestnanca a zamestnávateľa, ako aj mzdové nároky. Ustanovenie § 1 Zákonníka práce najvšeobecnejším spôsobom vymedzuje predmet pracovnoprávnych vzťahov a predmet úpravy Zákonníka práce. Pracovný pomer je v zmysle Zákonníka práce definovaný všeobecne ako záväzkový právnych vzťah založený na zmluvnom základe pracovnou zmluvou medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Podľa § 7 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateť právnická
alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch. Zákonník práce v ustanovení § 14 zaručuje účastníkom pracovnoprávneho vzťahu (zamestnancovi a zamestnávateľovi) uplatniť individuálne právo na zaplatenie peňažných nárokov z pracovného pomeru v občianskom súdnom konaní vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Premlčanie znamená zánik nároku oprávneného subjektu podmienený námietkou povinného subjektu. Predpokladá uplynutie zákonom ustanoveného času (premlčacej lehoty) bez toho, aby oprávnený subjekt právo vykonal. Premlčaním nezaniká právo ako celok, zaniká len právny nárok, t.j. jeho súdna vymáhateľnosť. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo vykonať po prvý raz. Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda keď je actio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti /napr. že oprávnený nevedel o svojom práve/. V danom prípade vzniklo navrhovateľovi legitímne právo uplatniť proti zamestnávateľovi v občianskom súdnom konaní pracovnoprávne nároky titulom nevyplatenia mzdy a náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku dňa 16.05.2008, t.j. deň nasledujúci po splatnosti peňažných nárokov, pričom premlčacia 3 ročná doba mu uplynula 16.05.2011; navrhovateľ podal návrh na súd dňa 05.12.2013. Keďže uplatnením práva na súde sa zastavuje plynutie premlčacej doby iba vo vzťahu k osobe, voči ktorej sa vedie trestné konanie, pričom odporca nebol účastníkom tohto konania, a navrhovateľ si na súde neuplatnil svoje mzdové nároky v trojročnej premlčacej lehote, súd vzhľadom na odporcom vznesenú námietku premlčania návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodne súd podľa § 151 ods. 3, veta prvá pred bodkočiarkou O.s.p do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona(§ 251, ods. 1, veta prvá OSP).