Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/99/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: L. X., V.. XX.X.XXXX D. R. X.I., V.. X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka R. X., V.. X.X.XXXX, P. Q., Q. X, zast. JUDr. Jozef Čorba, PhD., advokát so sídlom Žižkova 39, Košice a otec J. X., V.. XX.X.XXXX, P. T. A. XXX/XX, O. B., v konaní o zníženie výživného takto

rozhodol:

Návrh otca na zníženie výživného na mal. L. X., V.. XX.X.XXXX D. R.. R. X., V.. X.XX.XXXX z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec návrhom doručeným súdu dňa 30.4.2014 žiadal znížiť výživné na mal. L. X. D. R. X. z dôvodu, že od 1.7.2013 je práceneschopný a má minimálny príjem.

Matka sa k podanému návrhu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 11.8.2014. S návrhom nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť. Kolízny opatrovník po prešetrením pomerov v rodine maloletých detí písomným podaním doručeným súdu dňa 16.9.2014 navrhli určiť výšku výživného v prospech maloletých detí v súlade s ich oprávnenými potrebami ako aj s prihliadnutím na majetkové možnosti a schopnosti otca.

Otec uviedol, že žiada znížiť vyživovaciu povinnosť na mal. L. zo sumy 120 Eur mesačne na 70 Eur mesačne a na mal. R. zo sumy 120 Eur mesačne na 70 Eur mesačne od 22.9.2015 do budúcna z dôvodu zmeny pomerov na jeho strane.

Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. , ktorým bolo zvýšené výživné na mal. L. zo sumy 67 Eur na 120 Eur mesačne a na mal. R. zo sumy 67 Eur mesačne na 120 Eur mesačne od 1.2.2013 do budúcna.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 2.3.2013.

V čase poslednej úpravy bola matka zamestnaná v spoločnosti K. T. I. L..N..T.. P. ako pokladníčka s príjmom vo výške 450 Eur. Výdaje matky predstavovali mobilný telefón 30 Eur, telefóny pre dcéry 19 Eur, mesačník 20 Eur, inkaso 100 Eur, ktoré prispieva matke, odpad 31 Eur, na stravu prispieva 70 Eur, 2x do roka zubný lekár 40 Eur. Rodina žije v byte starej matky z matkinej strany, byt je 3-izbový a domácnosť obývajú 4 osoby. Finančne jej vypomáhala matka.

V čase poslednej úpravy bol otec zamestnaný v spoločnosti C..T.. T. Q., T..I..N.. s príjmom vo výške 900 Eur mesačne. Z uvedeného príjmu mal vykonávané exekučné zrážky a to na pôžičky, dlhy, ktoré nadobudli počas trvania manželstva. Býval s rodičmi, ktorým na bývanie, stravu neprispieval z dôvodu

nedostatku finančných prostriedkov. Živili ho rodičia. Na výplatu po exekučných zrážkach dostane 150 Eur.

Mal. R. mala v čase poslednej úpravy 9. rokov, bola žiačka 3. ročníka základnej školy. Výdavky na školské potreba a pomôcky, obedy v školskej jedálni, školská družina, mesačník vo výške 90,60 Eur mesačne. Okrem toho navštevovala basketbalový krúžok. Matka predložila súdu potvrdenie, z ktorých vyplývalo, že v roku 2012 zaplatila výdavky a platby nasledovné: mesačné členské 24 Eur za každú hráčku klubu 8 x 24 Eur, licencia hráčok za rok 2012 na jednu hráčku 7 Eur, účasť na turnaji v Maďarsku 32 Eur, účasť na sústredení v Tatranskej Lomnici 90 Eur, tepláková súprava 45 Eur, športová lekárska prehliadka 16,90 Eur. Spolu zaplatila na obe deti 765,80 Eur.

Mal. L. mala 10 rokov, bola žiačkou 5. ročníka základnej školy. Výdavky sa týkali zabezpečenia školských potrieb, pomôcok, obedy, školská družina, mesačník vo výške 90,60 Eur. Matka mimoriadne výdavky nemala. Po zdravotnej stránke boli maloleté deti v poriadku.

Otec okrem výživného inou formou neprispieval a s maloletými deťmi sa nestretával.

Otec uviedol, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na jeho strane.

Z výpovede otca súd zistil, že je naďalej zamestnaný v spoločnosti C..T.. T. Q. s príjmom vo výške 960 Eur mesačne netto. Výdavky má s cestovným 130 Eur mesačne. Býva naďalej so svojimi rodičmi t.j. s matkou. Zo svojho príjmu spláca dlhy a exekúcie. Z tohto príjmu, ktorý mu ostane si vie zabezpečiť základnú stravu. S výdavkami a s platením dlhov mu vypomáha matka. Otec má výdavky s platením SIPA, elektrina, záloha 38,20 Eur, plyn záloha 15 Eur, čiže spolu 53,20 Eur, pričom SIPO platí matka.

Otec predložil súdu dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach spoločnosti, na ktorú došlo k postúpeniu pohľadávky. Istina je vo výške 572,0 Eur a príslušenstvo. Ďalší dlh pohľadávky 793,55 Eur. Doposiaľ tieto pohľadávky nespláca, pretože nemá z čoho. Okrem iného spláca dlhy kredit Expres Slovensko po 5 Eur mesačne, zrážky zo mzdy a iných z príjmov, zrážajú mu výživné exekučne vo výške 240 Eur mesačne, dlh 100 Eur, ktorý spláca po 53,11 Eur. Má ďalšie dlhy, ktoré zatiaľ čakajú, nakoľko nemajú z čoho zrážať. Zostatok na výživnom je 819,62 Eur a ďalšia exekúcia 1.015,44 Eur.

Z výpovede matky súd zistil, že matka je naďalej zamestnaná v spoločnosti K. s príjmom vo výške 550 Eur mesačne. Výdavky na byt 150 Eur mesačne, ktoré dáva matke, 100 Eur mesačne strava, 30 Eur štvrťročne odpad, internet 20 Eur.

Mal. L. má 13 rokov, je žiačkou 8. ročníka základnej školy. Začiatkom školského roka mala výdavky súvisiace so zabezpečením školských potrieb a pomôcok, zošity, perá a iné pre obe 60 Eur, anglický jazyk učebnica 10 Eur, pomocník z matematiky 7 Eur.

Mal. R. má 12 rokov. Zaplatila školské potreby a pomôcky, anglický jazyk 10 Eur, pomocník z matematiky 7 Eur. Okrem toho sa obidve venujú basketbalu, pričom platí za jednu klubové 25 Eur mesačne, 2 x ročne sa zúčastňujú sústredenia, za čo zaplatila každej 160 Eur, inak aj zápasy v Poľsku, v Bardejove, pričom musela zaplatiť 60 Eur. Ďalšie výdavky v súvislosti s hygienickými potrebami na jednu dcéru 10 Eur mesačne, mobilný telefón po 16 Eur, zubné ošetrenie 2x do roka, ošetrenie podľa stavu chrupu, pričom oprava kazu 20 Eur, sezónne oblečenie 100 Eur na jednu dcéru.

Matka uviedla, že spláca pôžičku po 60 Eur a 50 Eur mesačne.

Matka predložila listinné doklady na preukázanie nákladov a výdavkov na maloleté deti, k tomuto ešte náklady na stravovanie. Maloleté deti sa stravujú denne, náklady na mobilný telefón 16 Eur mesačne, hygienické potreby 15 Eur mesačne, náklady na ošatenie, náklady na bývanie 145 Eur mesačne. Matke prispieva na bývanie sumou 100 Eur mesačne, 20 Eur mesačne internetové pripojenie, 15 Eur elektrina a 32 Eur štvrťročne poplatok za komunálny odpad.

Z pripojeného potvrdenia o úhrade poplatkov v basketbalovom klube bolo zistené, že obe maloleté deti sú registrovanými hráčkami basketbalového klubu C. Y. Q.. Poplatky boli nasledovné: členské poplatky 24 Eur jedna hráčka 12 mesiacov, letné sústredenia 165 Eur na jednu hráčku, licencia 7 Eur na jednu

hráčku, lekárska prehliadka 70 Eur na jednu hráčku, turnaj Bardejov 15 Eur na jednu hráčku, turnaje v Poľsku 20 Eur na jednu hráčku, tepláková súprava 18,20 Eur na jednu hráčku.

Z pripojeného potvrdenia základnej školy Y. D. Q. bolo zistené, že matka uhradila v školskom roku 2015/2016 mal. R. X. príspevok ZRPŠ 12 Eur, triedny fond 5 Eur, pomocník zo slovenského jazyka 6,50 Eur, pracovný zošit z anglického jazyka 7,50 Eur, hravá Chémia 2,20 Eur. Všetky tieto poplatky má maloletá uhradené.

V ďalšom matka predložila listinné doklady preukazujúce výdavky v súvislosti s chodom domácnosti, nájomné a iné.

Otec predložil prehľad evidovaných zrážok zo mzdy a iných príjmov.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že menovaný bol od 18.12.2012 do 8.1.2013, od 20.2.2013 do 27.2.2013, od 29.4.2013 do 7.5.2013, od 1.7.2013 do 31.8.2013, od 2.9.2013 práceneschopný. Príjem otca za obdobie 1/2013 do 7/2014 bol vo výške 320 Eur netto, za obdobie 8/2014 do 10/2014 vo výške 552 Eur netto, za obdobie 11/2014 do 1/2015 vo výške 759 Eur netto, za obdobie 2/2015 do 4/2015 vo výške 302 Eur netto, za obdobie 5/2015 do 8/2015 vo výške 710 Eur netto, za obdobie od 9/2015 do 11/2015 vo výške 695 Eur netto, za obdobie od 12/2015 do 1/2016 vo výške 804 Eur netto.

Z pripojeného opisu mzdových listov bolo ďalej zistené, že s príjmu otca sú zrážané exekučné zrážky.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 7/2013 do 6/2014 bol vo výške 587,80 Eur netto, za obdobie 1/2014 do 9/2014 vo výške 560 Eur netto, 1/2014 do 12/2014 vo výške 598 Eur netto, 1/2015 do 12/2015 vo výške 570 Eur netto, za obdobie 1/2016 vo výške 627,80 Eur netto.

Z pripojeného opisu mzdových listov bolo ďalej zistené, že s príjmu otca sú zrážané exekučné zrážky.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 26 citovaného zákona, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom

nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

Pri rozhodovaní o zmene výživného teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodina a § 163 ods. 2 O. s. p.), platia ustanovenia § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb kultúrne a športové rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a návrh otca na zníženie výživného zamietol. Pri rozhodovaní vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov. z odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom prihliadol na nezmenený počet vyživovacích povinností na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté deti a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu detí aj naďalej. Dôvodom podania návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti bola skutočnosť, že bol práceneschopný. Z pripojených listinných dokladov však bolo zistené, že otec bol práceneschopný už dlhšiu dobu pred podaním samotného návrhu. Od poslednej úpravy sa však zvýšili výdavky na maloleté deti, pretože vzhľadom na ich vek vzrástli náklady na ich výchovu, výživu, ošatenie, záujmovú činnosť oproti výdavkom, ktoré mala matka v čase poslednej úpravy. Súd posúdil pomery účastníkov a dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 120 Eur mesačne na jedno maloleté dieťa vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad, je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ktorý iné vyživovacie povinnosti nemá a zohľadňuje aj odôvodnené potreby maloletých detí. Súd poznamenáva, že výživné vo výške 120 Eur mesačne pre jedno maloleté dieťa, ktoré predstavuje výživné na jeden deň 4 Eurá zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletých, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb detí. Ďalej poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňa aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Uvedené výživné ani zďaleka nepostačuje na úplné uspokojovanie odôvodnených potrie maloletých detí a preto matka osobnou starostlivosťou a spontánnym zabezpečovaním odôvodnených potrieb si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom minimálne v takom rozsahu v akom je zaviazaný otec. V danom prípade ako povinný rodič majúci maloleté deti sústavne sa pripravujúci na budúce povolenie, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, je povinný využitím svojich subjektívnych vlastností najmä vzdelanie a pracovných skúseností organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. Dieťa má zo zákona právo na výživu. Ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené

potreby dieťaťa, je potrebné u každého rodiča aj dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti, možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane, schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 120 Eur mesačne na jedno maloleté dieťa je primerané berúc do úvahy, že odôvodnené potreby dieťaťa do značnej miery sú závislé na schopnostiach a možnostiach otca. Z uvedeného dôvodu, preto návrh otca zamietol ako nedôvodný.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.