Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-278-2015.pdf
PDF · 87.06 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/278/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, v konaní zastúpený JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava proti žalovanej: R. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. L. M. XXX, o zaplatenie 684,50 eur s príslušenstvom a iné
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 115,50 eur zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 494,50 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 494,50 eur od 20.4.2013 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh v časti prevyšujúcej sumu 494,50 eur a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamieta.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 65,93 eur ako aj náhradu iných trov konania vo výške 16,50 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, na účet právneho zástupcu žalobcu.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 14.7.2014 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie sumy 684,50 eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 684,50 eur od 10.3.2013 do zaplatenia, na zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 115,50 eur a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 120122682 z 28.9.2012 poskytol žalovanej úver vo výške 500,- eur za odplatu 190,- eur. Uvedenou zmluvou sa žalovaná zaviazala celkovú sumu vo výške 690,- eur uhradiť 13 mesačnými splátkami, z toho prvé tri splátky po 2,50 eur mesačne a zostávajúcich 10 splátok po 68,25 eur. Žalovaná si svoju zmluvnú povinnosť neplnila včas, keď úhrnom zaplatila sumu vo výške 5,50 eur, z toho ostatný raz dňa 21.11.2012. Keďže žalovaná bola v omeškaní s platením viac ako tri mesiace, žalobca bol oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi. V podaní z 13.2.2013 žalobca upozornil žalovanú na uplatnenie práva na zaplatenie celého dlhu a podaním z 12.4.2013 žalovanej oznámil zosplatnenie úveru dňom 9.3.2013. Žalovaná po zosplatnení úveru nerealizovala žiadnu platbu. Žalobca si po započítaní úhrad žalovanej vo výške 5,50 eur uplatnil nárok na zaplatenie sumy 684,50 eur (690 - 5,50) a podľa bodu 3 Obchodných podmienok si uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu po 16,50 eur mesačne od marca 2013 do septembra 2013, v úhrnnej výške 115,50 eur.
Žalobca pred začatím pojednávania vo veci dňa 1.3.2016 zobral návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty späť. Súd v súlade s § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil konanie v rozsahu čiastočného späťvzatia návrhu a o náhrade k zastavenej časti konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p..
Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalovanej a vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu.
Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 120122682 z 28.9.2012 na formulárovom tlačive žalobcu, označenom aj ako KEŠOVKA vyplýva, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 500,- eur s úrokom 20% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov, vo výške 14% z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov. Podľa uvedeného tlačiva si za poskytnutie úveru mal žalobca účtovať odmenu vo výške 18% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 5% z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov. Podľa zmluvy sa žalovaná ako dlžník zaviazala zaplatiť istinu vo výške 500,- eur a odplatu vo výške 190,- eur, a tak celková dlžná suma na úhradu bola vo výške 690,- eur, ktorú mala žalovaná uhradiť 13 mesačnými splátkami, a to prvé tri splátky po 2,50 eur a nasledujúcich 10 splátok po 68,25 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom doporučený termín úhrady je 20. dňa v mesiaci. Priemerná RPMN ku dňa podpisu zmluvy, pri splatnosti 13 mesiacov, bola vo výške 45,60 eur. Podľa bodu 1. Obchodných podmienok na rube tlačiva zmluvy je RPMN vo výške 67,70%, pri splatnosti úveru 13 mesiacov. Podľa bodu 3 Obchodných podmienok , pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov, a to za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej istiny, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa dlžník dostal do omeškania. Po dohode zmluvných strán je dlžník/spoludlžník povinný uhradiť paušálnu náhradu nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške 20 % z poskytnutej istiny, najmenej 67,- eur, ktorá po dohode zmluvných strán nepodlieha vyúčtovaniu.
Žalobca predžalobnou upomienkou z 13.2.2013 vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 70,25 eur do 5 dní od obdržania výzvy v hotovosti obchodnému zástupcovi, resp. do pokladne spoločnosti, resp. na špecifikovaný bankový účet, pričom ho súčasne v súlade s § 53 ods. 8 OZ upozornil, že po márnom uplynutí 15 dňovej lehoty bude žiadať zaplatenie celej pohľadávky so zmluvne dojednanými sankciami. Prípisom z 12.4.2013 žalobca žalovanej oznámil zosplatnenie úveru (spätne) k 9.3.2013 z dôvodu omeškania, pričom ju vyzval na úhradu sumy 817,50 eur, z ktorej suma 684,50 eur predstavuje istinu, vrátane úroku a zmluvnej odmeny, suma 33,- eur predstavuje zmluvnú pokutu a suma 100,- eur predstavuje účelne vynaložené náklady za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy.
Súd na danú právnu vec aplikoval ustanovenia § 1 ods. 2, § 2 písm. d/, § 9 ods. 1, 2 písm. f/, § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z, § 52 a nasl. OZ.
V danom prípade žalobca odvodzuje svoj nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri uzatváraní ktorej bola žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že spoločnosť žalobcu mala v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 129/2010 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nakoniec aj podľa § 54 ods. 1 OZ veta prvá Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda úverový vzťah zmluvných strán posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ ako aj podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z..
Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi spoločnosťou žalobcu a žalovanou bola dňa 28.9.2012 uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 500,- eur, pri cene úveru vo výške 190,- eur s tým, že žalovaná mala poskytnutý úver splatiť 13 mesačnými splátkami, a to počnúc 10. dňom po uzavretí zmluvy, pričom každá ďalšia splátka bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom žalobca odporučil ako termín úhrady 20. deň v mesiaci. Prvé tri splátky mali byť uhradené vo výške po 2,50 eur mesačne a nasledujúcich 10
splátok po 68,25 eur mesačne. Zmluvné strany sa v súlade s § 565 OZ v bode 1 Obchodných podmienok dohodli na predčasnom zosplatnení úveru po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky.
Žalobca v danom prípade preukázal vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru (k 9.3.2013) ako aj jej dovolenosť, keď žalobca preukázal existenciu dohody zmluvných strán podľa citovaného ustanovenia § 565 OZ ako aj žiadosť veriteľa žalovanej o zaplatenie celej pohľadávky a preukázal existenciu upozornenia spotrebiteľa podľa § 53 ods. 8 OZ na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti.
Podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f/, k/, zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy je aj údaj o f) dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. .
V danom prípade písomné vyhotovenie úverovej zmluvy z 28.9.2012 neobsahuje, na rozdiel od údaju o výške, počte a termíne splátok, údaj o konečnej splatnosti úveru. Pre absenciu podstatného údaju (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013) zmluvy o spotrebiteľskom úvere je úverová zmluva uzavretá účastníkmi konania dňa 28.9.2012 bezúročná a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona. V danom prípade žalovaná čerpala úver vo výške 500,- eur, z ktorého podľa tvrdení žalobcu uhradila sumu 5,50 eur. Potom dlh žalovanej na čerpanej sume istiny úveru predstavuje sumu 494,50 € (500 - 5,50 ). Súd v tejto časti považoval návrh žalobcu za dôvodný.
Žalobca sa domáhal aj zaplatenia 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 684,50 eur od 14.3.2013 až do zaplatenia. Žalobca si právo podľa § 565 OZ, teda predčasné zosplatnenie úveru pre omeškanie s úhradou splátok, uplatnil voči žalovanej prípisom odoslaným žalovanej dňa 16.4.2013, v ktorom oznamoval žalovanej zosplatnenie úveru spätne k 9.3.2013. Žalovaná sa však o zosplatnení dozvedela až z prípisu žalobcu z 12.4.2013. Potom v súlade s § 563 OZ sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou dlhu dňom 20.4.2013, keď súd vychádzal z predpokladu, že uvedený prípis bol žalovanej doručený dňa 18.4.2013. Keďže žalovaná dňa 19.4.2013 úhradu nerealizovala, nasledujúcom dňom sa dostala do omeškania. Žalobcovi s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 20.4.2013 bola 0,75%, a tak žalobcovi vznikol nárok na 8,75% úrok z omeškania ročne, ale len zo sumy prísudku uvedeného vo výroku tohto rozsudku. Súd návrh žalobcu aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol.
Žalobca bol v konaní len čiastočne úspešný (72,24 %), pričom neúspech žalobcu v časti istiny (27,76%), ako aj v časti úroku z omeškania, je úspechom žalovanej, ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. Preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal z účelne a hospodárne vynaložených trov konania, s poukazom na § 150 ods. 2 O.s.p., po prihliadnutí na to, že v danom prípade sa jedná o drobný spor v zmysle § 200ea ods. 1 O.s.p., priznal 50% z 44,48% čistého úspechu žalobcu (72,24% - 27,76%), teda priznal mu 22,24%. Súd žalovanej potom uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu iných trov konania vo výške 16,50 € titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh, ktorého výška je minimálna, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 3 úkony právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (prevzatie zastúpenia z 29.7.2013, písomné podanie z 2.7.2014, účasť na pojednávaní dňa 1.3.2016) po 51,45 eur, režijný paušál vo výške 7,81 eur za úkon z roku 2013, vo výške 8,04 eur za úkon z roku 2014 a 8,58 eur za úkon z roku 2016 a 20% DPH vo výške 35,76 eur, náhrada za stratu času dňa 1.3.2016 na trase Bratislava - Komárno a späť za celkovo 6 polhodín po 14,30 eur, avšak len v polovici (85,80 € : 2), keďže právny zástupca sa uvedeného dňa prostredníctvom svojho advokátskeho koncipienta zúčastnil aj iného pojednávania Okresného súdu Komárno (13C/271/2015), v ktorom si taktiež vyúčtoval stratu času, cestovné výdavky a náhrada PHM na trase Bratislava - Komárno a späť dňa 1.3.2016 v dĺžke 200 km pri jednej obojsmernej ceste vozidlom Y. Q.-E., EČV: J. pri spotrebe 7,4 l/100 km a priemernej cene paliva 0,952 €/l vo výške 50,69 eur (200 x 0,183) + [(7,4 : 100) x (200 x 0,952)] v jednej polovici, t.j. vo výške 25,35 eur, keďže totožný advokátsky koncipient právneho zástupcu žalobcu sa uvedeného dňa zúčastnil aj iného pojednávania Okresného súdu Komárno (13C/271/2015 o 10.30 hod.), v ktorom
si taktiež vyúčtoval cestovné výdavky a náhradu PHM a 20% DPH (13,65 €). Súd čiastočne úspešnému žalobcovi potom priznal 22,24% z 296,44 eur, teda priznal mu sumu 65,93 eur titulom trov právneho zastúpenia. Náhrada trov konania je podľa § 149 ods. 1 O.s.p. splatná na účet právneho zástupcu žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.