Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-338-2015.pdf
PDF · 96.19 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/338/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: V. G. nar.XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, X., občan SR v konaní zast. občianskym združením Asociáciou Finančne Hendikepovaných so sídlom: Nám Kossútha 3087, 945 01 Komárno, IČO: 42367051, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 o určenie, že úverová zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov sudcom Mgr. Petrom Mezőszállásim takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že úverová zmluva medzi účastníkmi konania zo dňa 30.3.2011 pod číslom XXXXXXXXX sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov.
Súd navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom dňa 30.7.2014 sa domáhal na tunajšom zrušenia zmluvy o úvere, ktorú uzavrel navrhovateľ s odporcom v plnom rozsahu. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu o úvere číslo: XXXXXXXXX dňa 30. 03. 2011. Odporca poskytol úver v sume 350.- eur za poplatok 346.- eur, celková čiastka úveru 696.- eur, na dobu 12 mesiacov, v splátkach 58.- eur mesačne. Nakoľko navrhovateľ neplatil riadne a včas dohodnuté splátky, odporca na základe „Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov“ uplatnil svoju pohľadávku u zamestnávateľa navrhovateľa. Zamestnávateľ B. vykonal zrážky zo mzdy v celkovej výške 1093,66 eur. Odporca v liste zo dňa l.10.2013 naďalej žiadal od navrhovateľa sumu 815,47 eur ako administratívny poplatok. Uvedená zmluva má charakter spotrebiteľského úveru a riadi sa podľa zákona 129/20l0 Z.z., podľa §11 ods. 1.Zákona č.129/2010 Z.z. poskytnutie spotrebiteľského úveru sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa. Ďalším podaním zo dňa 22.9.2014 navrhovateľ doplnil svoj návrh v tom, že odporca v zmluve neuvádza RPMN , Úrok z omeškania v dohodnutej výške 0,25% denne je v rozpore s ust. vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z.
Vo veci podal odporca písomné vyjadrenie dňa 12.11.2014, v ktorom namietal miestnu príslušnosť Okresného súdu Komárno , ďalej namietal prekážku res iudicata, t.j. prekážku rozhodnutej veci. Legitímnosťou všetkých zmluvných podmienok, resp. zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX ako celku, sa už prejudiciálne zaoberal v rozhodcovskom konaní Stály rozhodcovský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zo. SR XXXXX/XX, pričom výsledkom tohto konania bolo vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý zaviazal žalobcu na plnenie. Ďalej bol toho názoru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na tomto určení, nakoľko argumentáciu mohol vzniesť v rámci obrany proti žalobe na plnenie podanej žalovaným na Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava.
Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie na termín 1.3.2016. Zástupca navrhovateľa ako i navrhovateľ osobne sa zúčastnili pojednávania. Odporca svoju neúčasť písomne ospravedlnil. Zástupca navrhovateľa zast. Z. L. prednášal návrh súhlasne s jeho písomným vyhotovením. Poukázal na uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá nemá zákonom požadované náležitosti spotrebiteľskej zmluvy o úvere podľa zákona z dôvodov bližšie rozpísaných v podanom návrhu. Do spisu krátkou cestou založil originál uzatvorenej zmluvy zo dňa 30.3.2011, kde mal celkovo zaplatiť odporcovi 696.- eur za poskytnutých 350.- eur. Navrhovateľ súčasne podpísal i dohodu o zrážkach zo mzdy na splátku 58.- eur pričom zamestnávateľ navrhovateľa podľa predloženého potvrdenia zrazil z príjmu navrhovateľa celkovo 1.093,66 eur. Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhol aby súd vydal tento rozsudok: Súd určuje, že úverová zmluva medzi účastníkmi konania zo dňa 30.3.2011 pod číslom XXXXXXXXX sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Náhradu trov konania si neuplatnil.
Navrhovateľ na ústnom pojednávaní uviedol, že v rozhodnom období navštívil odporcu v predajni v F. na J. ulici u pána C. - F. a požiadal ho o poskytnutie finančných prostriedkov. Zástupca odporcu žiadal od neho podklady ktoré musel dať potvrdiť, ako i zárobok u svojho zamestnávateľa. Asi po týždni mu poskytli peniaze, pričom mu nevysvetlili podmienky uzatvorenej zmluvy. Následne sa dostal do finančných ťažkostí, dôsledkom čoho už nevedel uhrádzať mesačné splátky. Celkovo mohol zaplatiť asi 2 splátky. Následne na podklade dohody o zrážkach zo mzdy jeho zamestnávateľ mu zrazil 1093,66 eur a to v mesačných splátkach po 58.- eur. Napriek tak vysokej zaplatenej sume mu odporca oznámením oznámil jeho nedoplatok 815,47 eur. Súd vo veci vykonal dokazovanie okrem výsluchu prítomných účastníkov konania oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi a to: Oznámenie č.l. 4,potvrdenie č.l. 5, zmluva o úvere č.l. 6 - 7, vyjadrenie odporcu č.l. 18 - 23. Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny záver:
Navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu o úvere číslo: XXXXXXXXX dňa 30. 03. 2011. Odporca poskytol úver v sume 350.- eur za poplatok 346.- eur, celková čiastka úveru 696.- eur, na dobu 12 mesiacov, v splátkach 58.- eur mesačne. Nakoľko navrhovateľ neplatil riadne a včas dohodnuté splátky, odporca na základe „Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov“ uplatnil svoju pohľadávku u zamestnávateľa navrhovateľa. Zamestnávateľ B. vykonal zrážky zo mzdy v celkovej výške 1093,66 eur. Odporca v liste zo dňa l.10.2013 žiadal od navrhovateľa zaplatiť sumu 815,47 eur ako administratívny poplatok.
Podľa §488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie ( pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa §489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 52 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) v znení účinnom v súčasnosti: 1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1ods. 4 písm. k) , ods. 5 a 8 OZ v znení účinnom v súčasnosti: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určite, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s neplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach môže dodávateľ uplatniť právo podľa §656 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa §1 ods. 2 zák. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách spotrebiteľov: Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 2 a), b) zák. č. 129/2010 Z.z.: a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania b) veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti
Podľa §9 ods. 2 f), k) zák. č. 129/2010 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti : dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že v danom prípade uzatvorený záväzko právny vzťah - Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvou v zmysle vyššie uvedeného §52 Občianskeho zákonníka a preto sa na ňu vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Po preskúmaní uzatvorenej zmluvy o úvere medzi účastníkmi konania súd dospel k záveru, že uvedený úver v zmysle § 11 ods. 1písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. možno považovať za bezúročný a bez poplatkov a to z dôvodu že Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa §9 ods. 2 f)/ k. V samotnej zmluve o úvere je uvedená len výška úveru teda 350.- eur, a poplatok vo výške 346.- eur, výška splátok úveru a počet splátok. Zmluva neobsahuje výšku RPMN. Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru v zmysle §9 ods. 2 f), výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Táto náležitosť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva z ustanovenia §9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. Z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje vyššie uvedené náležitosti podľa §11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z.. Do Občianskeho zákonníka bola spotrebiteľská zmluva zakomponovaná novelou č. 150/2004 účinnou od 01.04.2004 a režim typových zmlúv bol do nášho právneho poriadku zavedený novelou zákona o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999 účinnou od 01.01.2000. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.
I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa 30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7 CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z 10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Odporca poskytuje za odplatu službu, navrhovateľka túto službu využívala na základe odporcom pripravenej zmluve. Navrhovateľka nemala možnosť individuálne zmluvu pripomienkovať. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu. Tým sa zároveň otvára priestor pre tzv. súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nemali by byť pritom žiadne pochybnosti, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej (predtlačenej) zmluvy.
Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach (ďalej len ,,smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ z 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia súdneho dvora vo veci C-76/10 Pohotovosť/Korčkovská).
Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí. (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37, Asturcom bod 51).
Podľa č.l. 3 ods. 1 smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka ktorá nie je individuálne dojednaná sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života (pozri uznesenie súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50).
Ustanovenie §53 Občianskeho zákonníka zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. l, veta druhá predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky v časti o inom, ako hlavnom predmete zmluvy sa rovná absolútnej neplatnosti zmluvy v uvedenom rozsahu. Ustanovenie § 53a citovaného zákona sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (§ 53 ods. l, 4). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich právnický jazyk a ich rozsiahlosť nemá možnosť
či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Vždy treba vychádzať zo zásady „ právo je umením dobrého a slušného“. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktorý vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv ( v aplikačnej praxi súdov sa používa aj pojem typová, štandardná, adhézna zmluva). Ide o zmluvy, uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý dodávateľ používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok nezáväznosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.
K námietke odporcu týkajúcej sa miestnej nepríslušnosti súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k.:X zo dňa 30.6.2015, v ktorom uznesení určil miestnu príslušnosť tunajšieho súdu.
Rozhodnutie o náhrade trov konania sa zakladá na ust. §142 ods. 1 O.s.p. Súd úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že si ich neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre do l5 dní odo dňa jeho písomného doručenia. Odvolanie musí mať náležitosti ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ust. § 205 ods. 2 O.s.p. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.