Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-10Rob/247/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Oľgou Tatranskou, v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s. r. o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47243368, zastúpeného: Mgr. Henrich Schindler, advokát so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: I. K., L.. XX.XX.XXXX, J. T. XXX, XXX XX T., v konaní o zaplatenie 199,64 eur s príslušenstvom

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 100 eur od 01.01.2014 až do zaplatenia, na účet navrhovateľa, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca podal dňa 19.12.2014, návrh na tunajší súd, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorým žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 199,64 eur, spolu s 5,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 124,64 eur od 01.01.2014 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku v sume 16,50 eur a v trovách právneho zastúpenia v sume 55,92 eur.

Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky (ďalej len „Rámcová zmluva“) a zároveň aj Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „Zmluva o úvere“) a to dňa 12.12.2013. Tento úver bol poskytnutý tak, že žalovaný sa zaregistroval na webovom sídle navrhovateľa a takto podal žiadosť o uzatvorenie Zmluvy o úvere, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcový zmluva, Zmluva o úvere a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy o úvere formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Žalovaný sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť čiastku 124,64 eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru v sume 100 eur a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru v sume 24,64 eur. Úver s príslušenstvom sa stal splatným dňa 31.12.2013. Nakoľko žalovaný nevrátil dlžnú sumu, požadoval žalobca aj úroky z omeškania, skutočne vynaložené náklady v sume 75 eur a trovy tohto konania.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Podľa ustanovenia § 200ea ods. 1 O. s. p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 O. s. p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Po zistení, že sa v tomto konaní jedná o drobný spor a že je možné rozhodnúť vo veci aj na základe predložených listín, nakoľko o skutkovom stave súd nemal pochybnosti, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Spoločnosť Friendly Finance Slovakia s. r. o., poskytla na základe Zmluvy o úvere zo dňa 12.12.2013, žalovanému krátkodobý, bezúčelový a bezúročný úver v sume 100 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť jednorazovo a to do 31.12.2013, spolu v sume 124,64 eur, pričom túto sumu tvorí úver v sume 100 eur a poplatok za poskytnutie úveru v sume 24,64 eur, ktorú predstavuje RPMN vo výške 472,6% na základe údajov platných v čase uzavretia Zmluvy o úvere. Žalobca tiež v Zmluve o úvere uviedol ohlásenú priemernú hodnotu RPMN pre zmluvnú platnosť od 3 do 6 mesiacov k 31.03.2013 vo výške 418%. Žalovaný podmienky zmluvy nedodržal, keďže pôžičku nesplatil riadne a včas, v dôsledku čoho ho žalobca vyzval na jej zaplatenie, avšak žalovaný si svoje záväzky nesplnil.

Podľa časti IV. bodu 5 Rámcovej zmluvy, v prípade omeškania má žalobca nárok na úhradu nákladov od žalovaného za náklady za každú urgenciu v sume 15 eur, 10 eur, 10 eur a 30 eur. Žalobca predložil štyri listy adresované odporcovi (upomienka o nezaplatení pohľadávky, urgencia, výzva k urýchlenej úhrade dlhu a posledná výzva), za ktoré si uplatňoval sumu 75 eur. Doručenie listov žalovanému však súdu nedokladoval.

Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné posúdiť podľa ustanovení §§ 52 - 54, § 657 a § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V danom prípade sa totiž nejedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko podľa ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Zo Zmluvy o úvere však vyplýva, že žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi pohľadávku aj s príslušenstvom do 19 dní odo dňa uzavretia zmluvy.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania Zmluvy o úvere), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke ponecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ustanovenia § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov. V predmetnej Zmluve o úvere sa však vyslovene uvádza, že úver (pôžička) je bezúročný. Strany si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie úveru je preto absolútne neplatná podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, pre jej rozpor so zákonom. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva alebo povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka sa však dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, a to na poplatok za poskytnutie úveru. Navyše, zo znenia zmluvy nie je ani zrejmé, akým spôsobom bola suma 24,64 eur (poplatok) vyrátaná, pretože žalobca sa v zmluve odvoláva na ohlásenú RPMN pre zmluvnú splatnosť od 3 do 6 mesiacov vo výške 418%. Toto tvrdenie žalobcu je však zjavne v rozpore so skutočnosťou zistenou súdom na webovom sídle Ministerstva financií SR, ktoré v zmysle vyhlášky č. 289/2010 vedie štatistický register priemerných RPMN poskytovaných bankovými inštitúciami alebo veriteľmi pri spotrebiteľských úveroch. Po nahliadnutí do tohto registra súd zistil, že priemerná RPMN na úvery so splatnosťou od 3 do 6 mesiacov v sume maximálne 1500 eur (vrátane) za 4. štvrťrok roku 2013 činia 69,17%.

Žalobca ďalej žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie skutočne vynaložených nákladov v celkovej sume 75 eur, pričom súdu doložil aj jednotlivé listinné dôkazy, označené ako výzva k urýchlenej úhrade dlhu vo výške 214,60 eur zo dňa 09.02.2014, posledná výzva zo dňa 28.01.2014, upomienka o nezaplatení pohľadávky vo výške 159,60 eur zo dňa 07.01.2014 a urgencia nezaplatenej pohľadávky vo výške 189,60 eur zo dňa 14.01.2014, pričom však nedokladoval ich doručenie žalovanému.

Zo znenia Rámcovej zmluvy, čl. IV. bod 5, vyplýva, že v prípade omeškania klienta so splátkami úveru, je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady na prevádzku kancelárie, náklady na telefonické výzvy, SMS, emailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta.

Žalobca tieto náklady spojené s vymáhaním pohľadávky označil ako skutočne vynaložené náklady v sume 75 eur, pričom nepreukázal akým spôsobom boli žalovanému doručené (výpisom o doručení SMS, výpisom o doručení emailovej správy, doručenkou, atď.). Zo znenia Rámcovej zmluvy vyplýva, že obsahom týchto poplatkov sú poplatky za personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady na telefonické výzvy, SMS, emailové správy, písomné výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Z týchto ustanovení zmluvy však jednoznačne vyplýva, že žalobca svoje podnikateľské riziko spojené s poskytovaním krátkodobých pôžičiek prenáša na žalovaného - spotrebiteľa, pričom tento ani nedokladoval, čo je obsahom jednotlivých poplatkov a ani nepreukázal skutočné doručenie jednotlivých výziev žalovanému.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovanému bol poskytnutý krátkodobý peňažný úver (pôžička) v sume 100 eur, čo mal súd za preukázané výpisom z účtu žalobcu. Žalovaný túto sumu aj vyčerpal, ale nevrátil žalobcovi v dohodnutej dobe splatnosti. Súd preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 100 eur. Vo zvyšku návrhu na zaplatenie sumy 24,64 eur titulom nákladov spojených s poskytnutím úveru ako aj sumy 75 eur titulom nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, zamietol, nakoľko ich považuje za zjavne v rozpore s právnymi predpismi a dobrými mravmi, pričom treba konštatovať, že žalovaný nemal nijakú možnosť ovplyvniť ich výšku, nakoľko boli určené jednostranne, len zo strany žalobcu, už vopred pripravenými formulárovými zmluvami, do ktorých nemal žalovaný - spotrebiteľ, žiadnu možnosť zasiahnuť, a preto tak vytvárajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach žalovaného.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení, úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania stanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 3 tohto nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako zákonom ustanovená úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. 0,25%.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 100 eur vo výške 5,25% ročne od 01.01.2014 až do zaplatenia, nakoľko od 01.01.2014 je žalovaný v omeškaní s plnením dlhu.

O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žalobca zaplatil v rámci návrhu na začatie konania súdny poplatok za návrh v sume 16,50 eur. Trovy právneho zastúpenia žalobca vyčíslil na sumu 55,92 eur, ktorá pozostáva z dvoch úkonov právnej služby po 19,92 eur (prevzatie zastupovania, podanie návrhu), zvýšených o režijný paušál v sume 8,04 eur za úkon, v zmysle vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnej pomoci, č. 655/2004 Z. z. Žalobca bol v spore úspešný v sume 100 eur

- 50,1% - a neúspešný v sume 99,64 eur - 49,9%. Úspech žalovaného, ktorému trovy konania nevznikli, je presne opačný. Súd teda vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko pomer úspechu a neúspechu oboch strán v konaní je takmer totožný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.