Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17CoE-4-2022.pdf
PDF · 66.23 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/4/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávnenej: maloletá D. Z., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená matkou Y. Z., obe bytom G. U., U. XXXX, proti povinnému: I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., B. XX, Q. republika, o vymoženie výživného, na odvolanie súdneho exekútora Mgr. Ing. V. D., PhD., so sídlom Exekútorského úradu v T. I. nad D., W. X, proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 13. apríla 2011, č. k. 6Er/2391/2008 - 14, takto
rozhodol:
Odvolanie súdneho exekútora Mgr. Ing. V. D., PhD., o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom exekučné konanie zastavil a druhým výrokom súd rozhodol, že súdny exekútor nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uznesenia uviedol, že uznesením č. k. 6Er/2391/2008 - 7 zo dňa 21.05.2010 v spojení s opravným uznesením zo dňa 16.08.2010, č. k. 6Er/2391/2008 - 12 bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.09.2010, preto súd s poukazom na ust. § 44 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku exekučné konanie zastavil. V zmysle ust. § 47 ods. 3 posledná veta Exekučného poriadku súd rozhodol tak, že exekútor nemá právo na náhradu trov konania, keďže trovy exekučného konania je možné prisúdiť až za úkony od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Proti tomuto uzneseniu, v časti výroku o trovách konania, podal odvolanie súdny exekútor Mgr. Ing. V. D., PhD., domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Citoval články 1 ods. 1 , 20 ods. 1, 46 ods. 1 Ústavy SR, § 2 ods. 1, § 4 , § 36 ods. 2, § 47 ods. 3, § 196, § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. Uviedol, že štát preniesol časť svojich mocenských oprávnení, ktoré inak prislúchali všeobecným súdom, na neštátny orgán a fyzickú osobu a zároveň jej obmedzil ústavné právo na slobodnú voľbu povolania, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, preto má štát, resp. exekučný súd pri svojom rozhodovaní dbať na zabezpečenie nezávislosti súdneho exekútora - čo do výšky trov exekúcie, ako aj predpoklady splnenia zákonného nároku exekútora na trovy exekúcie osobou, na ťarchu ktorú povinnosť ich náhrady uloží. Poukázal na to, že ust. § 47 ods. 3 Exekučného poriadku stanovuje, že v prípade úhrady povinným do uplynutia lehoty, je odmena ako pri upustení bez náhrady trov za úkony. V uvedenom exekučnom konaní povinný neuhradil nič, preto má súdny exekútor nárok na paušálnu odmenu podľa úkonov.
3. Krajský súd ako súd odvolací skôr ako pristúpil k vecnému prieskumu napadnutého uznesenia zistil, že odvolanie súdneho exekútora je potrebné podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP.
4. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa obsahu odvolania súdneho exekútora, v danej veci bolo odvolanie podané proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania. Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie súdneho exekútora je rozhodnutím v exekučnom konaní, vydaným podľa Exekučného poriadku. Z Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 nevyplýva, že by tento zákon voči takémuto rozhodnutiu odvolanie pripúšťal. Prípustnosť odvolania proti uzneseniu o trovách exekúcie súdneho exekútora nemožno podľa odvolacieho súdu založiť ani na ustanoveniach CSP, hoci § 9a ods. 1 vtedy účinného Exekučného poriadku odkazoval na primerané použitie ustanovení CSP. Civilný sporový poriadok v § 357 stanovuje pozitívnu enumeráciu okruhu uznesení, ktoré možno napadnúť odvolaním. Medzi takýmito uzneseniami uznesenie o trovách exekúcie uvedené nie je. Podľa § 357 písm. m) CSP možno síce odvolanie podať proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, avšak trovy exekúcie súdneho exekútora sú samostatným druhom trov, ktoré nemožno zamieňať s trovami konania v civilnom sporovom, či mimosporovom procese. Z uvedeného tak podľa odvolacieho súdu vyplýva, že proti uzneseniu súdu o trovách exekúcie súdneho exekútora (tak proti rozhodnutiu o nároku na trovy exekúcie, ako aj proti rozhodnutiu o výške týchto trov) nie je odvolanie prípustné.
6. Z tohto dôvodu odvolací súd odvolanie súdneho exekútora, ktoré smerovalo proti druhému výroku napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd rozhodol, že súdny exekútor nemá právo na náhradu trov konania, podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).