Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/372/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanej E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Námestie legionárov č. 5, o zaplatenie 869,98 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu V. N. zo dňa 08.10.2015 č.k. -115 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom.

Vedľajšiemu účastníkovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo výške 40,94 Eur a žalobca je povinný ju zaplatiť JUDr. Igorovi Šafrankovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, žalovanej náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 214,73 Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Zároveň vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 45,30 Eur a uložil Slovenskej pošte, a.s., so sídlom v M. M., aby tento poplatok vrátil žalobcovi do 30 dní od právoplatnosti uznesenia.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobca zobral bez uvedenia dôvodov späť žalobu prv než sa začalo pojednávanie, nebolo preto potrebné zisťovať súhlas žalovanej k tomuto úkonu a v súlade s § 96 O.s.p. tak rozhodol o zastavení konania. O trovách konania účastníkov a vedľajšieho účastníka rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods.2 O.s.p. . Zdôraznil, že žalobca zavinil zastavenie konania, keďže zobral späť návrh bez uvedenia dôvodu, a to po nariadení pojednávania vo veci a tiež po doručení vyjadrenia právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, ktorý uplatnil námietku premlčania žiadaného nároku. Žalobca nepreukázal, aby návrh bol podaný dôvodne a aby k späťvzatiu návrhu došlo pre správanie sa žalovanej. Žalovaná si trovy konania neuplatnila, vedľajší účastník má nárok na náhradu trov, ktoré pozostávajú z odmeny právneho zástupcu za poskytnutú právnu pomoc. O vrátení súdneho poplatku rozhodol súd prvého stupňa podľa § 11 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol v tejto časti uznesenie zmeniť tak, aby vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov konania priznaná nebola. Žalobca nesúhlasí s rozhodnutím súdu v tejto časti a uvádza, že nemožno hovoriť v prípade daných trov o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Uvádza, že Združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné zabezpečiť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, keďže jeho účelom je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Združenie musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou, ako aj personálnou základňou

minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov. Ak združenie už v čase svojej registrácie aktívne pôsobilo v oblasti ochrany spotrebiteľa znamená to, že už v tomto čase muselo spĺňať základné materiálne a personálne predpoklady na vykonávanie aktívnej činnosti v tejto oblasti. Pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiaden dôvod iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby do konania ako vedľajšieho účastníka bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktoré bude v tejto oblasti materiálne a personálne vybavený a odborne kompetentný. Taktiež má žalobca za to, že v danom prípade bola na mieste aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.. V zmysle týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Vedľajší účastník navrhol uznesenie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť, poukázal na rozsiahlu judikatúru súdov SR vo vzťahu k tejto problematike a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Pokiaľ ide o ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., v tejto súvislosti poukázal na dôvodovú správu k novele Občianskeho súdneho poriadku uskutočnenú zákonom č. 384/2008 Zb. .

Odvolací súd preskúmal uznesenie v napadnutom rozsahu v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastníkovi, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Vo vzťahu k odvolaniu navrhovateľa odvolací súd konštatuje, že vedľajší účastník vstúpil do konania podľa § 93 ods. 2 O. s. p v znení platnom do 31. 12. 2014 s tým, že podľa § 93 ods. 4 O. s. p. má rovnaké práva a povinností ako účastník, pričom koná iba sám za seba. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že vedľajší účastník v písomnom podaní z 25.7.2014 namietol premlčanie nároku a zaujal postoj k právnej argumentácii navrhovateľa. Žalobca následne podaním z 1.4.2015 vzal späť žalobu bez uvedenia ďalších dôvodov.

Procesná aktivita vedľajšieho účastníka súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05, bod 37, cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu , najmä, na zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom 81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36).

Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. 9. 2011 sp. zn. , cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda

zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania...., tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.6.2011 sp. zn. ). Ide síce o problém zavinenia konania, ale niet dôvodu popierať tento sankčný aspekt aj pri viac-menej svojvoľnom podávaní návrhov na priznanie nedovoleného plnenia.

Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. , cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu).

Vedľajší účastník vstúpil do konania a úspešne argumentoval v prospech žalovanej.

Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“.

Ani judikatúra Súdneho dvora Európskej únie nevidí žiadny dôvod na neposkytnutie právnej ochrany aj právnickej osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09). Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho účastníka a jeho práve na náhradu trov konania.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. O.s.p. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby sa vedľajší účastník nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.

Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu, že vedľajší účastník na strane žalovanej nijako neprispel k výsledku konania odvolací súd poznamenáva, že tento vedľajší účastník inicioval a podporoval ochranu proti uplatnenému nároku a bol argumentačne úspešný. Výsledkom je zastavenie konania.

Je tiež potrebné konštatovať, že dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by náhrada trov konania vedľajšiemu účastníkovi v zmysle § 150 O.s.p. nemala byť priznaná, v tomto konaní zistené neboli a ich existencia nevyplýva ani z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa. Zmyslom § 150 ods. 2 O.s.p. podľa dôvodovej správy k novele Občianskeho súdneho poriadku vykonanej zákonom č. 384/2008 Zb. bolo umožniť súdu znížiť, prípadne nepriznať trovy, ktoré sú voči pohľadávke v drobných sporoch neprimerané. Úmysel zákonodarcu pri rozhodovaní o možnosti zníženia alebo nepriznania trov konania sa mal týkať subjektov hromadne si uplatňujúcich svoje nároky vyplývajúce z drobných sporov. Odporovalo by účelu zákona, aby žalovanej (resp. vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na jej strane) brániacej sa proti uplatnenej pohľadávke bola odopretá možnosť na náhradu všetkých účelne vynaložených trov.

Za situácie, že správna je aj výška trov prvostupňového konania priznaných vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi odvolací súd poukazujúc na uvádzané dôvody uznesenie v tejto časti ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej v tomto štádiu konania trovy nevznikli. Vedľajšiemu účastníkovi ako úspešnému účastníkovi tohto štádia konania patrí náhrada trov, ktoré pozostávajú z odmeny právneho zástupcu za poskytnutú právnu pomoc. Za úkon vyjadrenie sa k odvolaniu zo dňa 05.01.2016 mu patrí odmena v sume po 25,73 Eur (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b) Vyhlášky č. 655/2004 Zb.) s tým, že k tejto sume sa pripočítava aj tzv. režijný paušál vo výške 8,39 Eur (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky). Po pripočítaní 20 % DPH (§ 18 ods. 3 citovanej vyhlášky) celková výška trov tohto štádia konania u vedľajšieho účastníka dosahuje sumu 40,94 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.