Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-1130-2014.pdf
PDF · 63.42 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/1130/2014
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, zast. JUDr. Marián Chovanec, advokát, P. O. BOX 259, 810 00 Bratislava, proti povinnému: C. N., L.. XX.XX.XXXX, J. G. Č. Ľ. XXX/ XX, XXX XX T., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ján Janec, Račianska 109/C, 831 02 Bratislava, pod sp. zn. EX 152/2014, o návrhu na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 20.01.2014, a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX *., vydaného Okresným súdom Košice I dňa 26.02.2014, bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Ján Janec.
Súdnemu exekútorovi bol doručený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 04.03.2015, ktorý súdny exekútor následne predložil tunajšiemu súdu na rozhodnutie.
Oprávnený vo svojom podaní navrhol exekúciu zastaviť v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c) zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len EP) exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa ust. § 36 ods. 1 EP, exekučné konanie možno začať len na návrh. Exekučné konanie je teda konaním návrhovým a ovládaným dispozičnou zásadou. Dispozičný princíp ovláda toto konanie aj v tom, že proti vôli oprávneného v ňom nemožno pokračovať. Výrazom dispozičného oprávnenia je aj ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c) EP, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. Preto v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania môže oprávnený navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať.
Nakoľko bol zo strany oprávneného preukázaný prejav vôle predmetnú exekúciu zastaviť z dôvodu, že oprávnený netrvá na ďalšom pokračovaní vo vykonávaní exekúcie, súd rešpektoval rozhodnutie oprávneného, a preto vyhovel návrhu na zastavenie exekúcie, keďže v prípade nevymožiteľnosti pohľadávky by ďalšie pokračovanie v exekúcii spôsobilo zbytočné navýšenie trov exekúcie.
Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie a nepochybný prejav vôle oprávneného exekúciu zastaviť, súd exekúciu v súlade s citovaným zákonným ustanovením zastavil.
Podľa ust. § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Nakoľko v podaní súdneho exekútora súdny exekútor uviedol, že si náhradu trov exekúcie neuplatňuje, o trovách exekúcie rozhodol súd tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Na základe uvedeného súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a teda exekúciu zastavil a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach. V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.