Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/375/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej veci navrhovateľky v 1.rade : J. J., bytom J. č. XX, D. a navrhovateľa v 2.rade : T. J., bytom Q. č. XX, X. pri A., obaja zastúpení advokátskou kanceláriou K. N. s.r.o., so sídlom Lesná č. 310, Hviezdoslavov, proti odporcovi : Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom takto

rozhodol:

I. Návrh sa zamieta.

II. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

III. Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania prevyšujúceho úrok z omeškania vo výške 9,05 % p.a. zo sumy 5.449,51 eur od 17.04.2015 do zaplatenia sa zastavuje.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 26.05.2015, sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu ku zaplateniu 5.449,51 eur a príslušenstvom, z titulu náhrady škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. . Svoj návrh odôvodnil tým, že na tunajšom súde bolo vedené konanie pod spisovou značkou , ktoré bolo právoplatne ukončené. Súd rozhodoval rozsudkom zo dňa 29.06.2014, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu č.k. . Rozsudkom boli navrhovatelia zaviazaní zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 9.709,22 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % p.a. zo sumy 66.221,87 eur od 05.09.2000 do 13.10.2000 a zo sumy 9.709,22 eur od 05.09.2000 do zaplatenia a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Navrhovatelia uhradili dňa 14.12.2012 sumu 9.709,22 eur, dňa 07.02.2003 sumu 20.980,44 eur a 30.07.2013 sumu 1.435,09 eur, čím uhradili dlh, ktorý predstavoval istinu a príslušenstvo, vyčíslené za obdobie stanovené vo výroku rozsudku súdu zo dňa 29.06.2011. Obrátili sa so sťažnosťou vo veci porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov na Ústavný súd Slovenskej republiky, na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. bolo konštatované, že základné právo porušené bolo, za obdobie odo dňa 07.11.2002 do 17.02.2004 a následne odo dňa 19.02.2004 do 15.01.2006 nebol vykonaný zo strany okresného súdu žiadny úkon, čím došlo k prieťahom v konaní a k porušeniu ústavou garantovaných práv. Ústavný súd zároveň prikázal súdu, aby konal bez zbytočných prieťahov a priznal finančné zadosťučinenie vo výške 30.000 Sk (995,82 eur ). Navrhovatelia sa dňa 04.11.2014 obrátili na odporcu so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, odporca napriek existencii nálezu Ústavného súdu SR žiadosti nevyhovel, predmetnú žiadosť posúdil ako nedôvodnú. Podľa navrhovateľov boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Odporca konajúci v mene štátu a zodpovedný za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom okresného súdu porušil zákonnú povinnosť konať bez zbytočných prieťahov. Škoda je materiálnu ujmou, ktorú je možné vyjadriť

v peniazoch, vzniknutú ujmu reprezentujú majetkové hodnoty, ktoré museli navrhovatelia vynaložiť zo spoločných finančných zdrojov tak, že museli zaplatiť úrok z omeškania vo výške 17,6 % p.a. zo sumy 9.709,22 eur od 05.09.2000 do zaplatenia, museli uhradiť aj nadbytočne navýšené príslušenstvo istiny v podobe úrokov z omeškania aj za obdobie, kedy dochádzalo k preukázateľnému protiprávnemu konaniu v podobe prieťahov v konaní zo strany okresného súdu, za ktoré zodpovedá odporca. Za obdobie, kedy okresný súd dokázateľne vo veci nekonal, boli navrhovatelia povinní spoločne a nerozdielne uhradiť úroky z omeškania za 1164 dní, čo pri uplatnení sadzby 17,6 % ročne zo sumy 9.709,22 eur predstavuje žalovanú sumu vo výške 5.449,51 eur. Existencia príčinnej súvislosti podľa navrhovateľa je daná tým, že odporca konal v mene štátu a je zodpovedný za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a tiež škodu, ktorá protiprávnym konaním vznikla. Zavinenie spočíva v nedbanlivostnej nečinnosti súdu, pričom zodpovednosť za škodu spôsobená pri výkone súdnej moci je zodpovednosťou objektívnou a nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti. Navrhovateľ v neposlednom rade uviedol, že finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom nie je možné brať ako paušálnu náhrada škody za majetkovú ujmu ak nie je možné žalovanú sumu o túto čiastku ponížiť. Finančné zadosťučinenie nepredstavuje náhradu za uplatnené finančné plnenie alebo prípadnú náhradu škody.

Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril a navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru sa náhrady škody domáha výlučne navrhovateľ, predbežné prerokovanie nároku uplatnil iba on, z ničoho nevyplýva, že škoda vznikla navrhovateľke. Odporca ďalej uviedol, že podľa jeho názoru je nárok premlčaný, v danej veci je potrebné posudzovať trvanie objektívnej premlčacej doby na náhradu škody, ktorá vznikla z nesprávneho úradného postupu, pričom v prejednávanej veci malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť v období od roku 2002 do 2004 a od roku 2004 do roku 2006, odporca považuje za premlčané nároky vyplývajúce z nesprávneho úradného postupu za obdobie od 07.11.2002 do 17.02.2004 a objektívne premlčaný takisto nárok na náhradu škody, ku ktorému malo dôjsť od 19.02.2004 do 26.05.2005, čo je 10 rokov pred podaním žaloby. Odporca ďalej uvádzal, že nesprávnym úradným postupom navrhovateľom nevznikla škoda, je potrebné splnenie viacerých zákonných predpokladov. Ak žalobcovia tvrdia, že škoda im vznikla v súvislosti s nesprávnym úradným postupom okresného súdu, odporca poukazuje na zanedbanie všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka zo strany navrhovateľov, ktorí si nepočínali tak, aby nedošlo ku škode na ich majetku. Odporca poukazuje na to, že z rozsudku zo dňa 29.06.2011 vyplýva, že navrhovatelia ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu, pričom časť kúpnej ceny mali zaplatiť do 60 dní od podpisu kúpnej zmluvy t. j. do 04.09.2000. Zvyšok kúpnej ceny neuhradili. Odporca má za to, že navrhovatelia, v rozpore s kúpnou zmluvou neuhradili predávajúcim kúpnu cenu včas a v celom rozsahu. Povinnosť navrhovateľov zaplatiť úroky z omeškania nevznikla v bezprostrednej príčinnej súvislosti nesprávnym úradným postupom, ale vznikla z toho dôvodu, že navrhovatelia si riadne a včas nesplnili svoj dlh voči predávajúcim. Žiadna škoda by nevznikla, ak by uhradili predávajúcim dohodnutú kúpnu cenu v celom rozsahu a v lehote splatnosti. Škoda by navrhovateľom nevznikla ani v prípade, ak by v súlade so svojím písomným podaním zo dňa 12.11.2000 obratom uhradili predávajúcim sumu 289.486,20 eur. Podľa názoru odporcu navrhovatelia porušili nielen svoju zmluvnú povinnosť, ale aj všeobecnú prevenčnú povinnosť, takže ku škode došlo ich zavinením. Ak by navrhovatelia uhradili zostatok kúpnej ceny predávajúcim, nemuselo dôjsť súdnemu konaniu kde boli odporcami a následne po prehratom súdnom spore nemuseli platiť predávajúcim okrem doplatku kúpnej ceny aj úroky z omeškania. Kalkulácia navrhovateľov, že súd určí cenu zľavy z kúpnej ceny vo výške zostatku kúpnej ceny a žalobcovia tak nebudú musieť zaplatiť zostatok kúpnej ceny, sa v konečnom dôsledku ukázala ako nesprávna a navrhovatelia museli zaplatiť predávajúcim o 10.000 eur viac, ako keby v roku 2000 boli zaplatili zvyšok kúpnej ceny vo výške 605.000 Sk. Navrhovateľom nič nebránilo po zaplatení zvyšku kúpnej ceny obrátiť sa na súd a požadovať od predávajúcich zľavu z kúpnej ceny. Za tejto situácie má odporca za to, že škoda vznikla navrhovateľom ich zavinením a preto prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením znáša ju sám.

Navrhovateľ sa vyjadril, podľa jeho názoru škoda vznikla na majetku patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva, navrhovateľka je preto aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby. Podľa ich názoru nárok nie je premlčaný, pretože k tomu, aby mohol byť nárok na náhradu škody uplatnený je aj z časového hľadiska dôležité, aby boli naplnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. V čase, ktorý odporca uvádza vo vyjadrení ako začiatok plynutia objektívnej lehoty, nebol naplnený predpoklad vzniku škody, nakoľko navrhovatelia v spore vedenom pod spisovou značkou sa čiastočne úspešne bránili. Ujma je materiálnou ujmou, ktorú je možné vyjadriť v peniazoch, k

reálnemu úbytku na majetku navrhovateľov a k vzniku škody tak došlo v zmysle právoplatného rozsudku až s celkovým vyplatením finančnej čiastky a to dňa 30.07.2013. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu treba vychádzať až z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.03.2006, ktorým bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ďalej navrhovatelia uviedli, že v predmetnom konaní sa nesnažili vyhnúť úhrade kúpnej ceny, ale riadne bránili svoje oprávnené nároky, čo sa im čiastočne podarilo. Aj napriek tomu, že vystupovali ako odporcovia a nemali vo veci plný úspech, nemožno im odoprieť právo na súdnu ochranu, právo na spravodlivý proces a právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa navrhovateľov prieťahy v konaní okresného súdu sú v bezprostrednej príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou, spočívajúcu v zaplatení úrokov z omeškania za obdobie kedy súd v predmetnom spore nekonal.

Navrhovateľ na pojednávaní upravil petit návrhu, pričom netrval na zaplatení úrokov zo meškania prevyšujúcich 9,05 % ročne zo sumy 5449,51 eur od 17.04.2015 zo zaplatenia.

Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) navrhovateľ môže vziať za konania návrh na jeho začatie späť a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je vzatý návrh späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu nesúhlasí z vážnych dôvodov. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Keďže navrhovateľ zobral návrh v časti späť a odporca so späťvzatím v tejto časti súhlasil, súd konanie v tejto časti( týkajúcej sa úrokov z omeškania) zastavil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov s to rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 29.06.2011, rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.11.2012, nálezom Ústavného súdu SR a zistil nasledovný skutkový stav.

Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -414 zo dňa v 29.06.2011 súd zaviazal navrhovateľov zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 9.709,22 eur, spolu s príslušenstvom, vo zvyšku návrh zamietol. V tomto konaní sa manželia K. a K. J. domáhali zaplatenia 20.000.82,32 eur s príslušenstvom z titulu neuhradenej časti kúpnej ceny. Na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 06.07.2000 navrhovatelia kupovali nehnuteľnosť (pozemok a rodinný dom), pričom časť dohodnutej kúpnej ceny neuhradili. Navrhovatelia sa v konaní bránili, že predmet kúpy má skryté vady, tieto si vyžiadali stavebné práce, preto si uplatnili kompenzačnú námietku. Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 08.11.2012 potvrdil.

Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze -21 zo dňa 15.03.2006 rozhodol, že základné právo navrhovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené bolo, okresnému súdu prikázal, aby v konaní vedenom pod spisovou značkou konal bez zbytočných prieťahov a navrhovateľovi priznal finančné zadosťučinenie vo výške 30.000 Sk.

Odporca listom zo dňa 07.04.2015 navrhovateľom oznámil výsledok predbežného prerokovania nároku na náhrady škody, pričom uviedol, že žiadosť bola predbežne prerokovaná a nebolo jej vyhovené.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vyplýva priamo z článku 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Podrobnosti upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).

Podľa ustanovenia § 3 zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 9 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) <aspi://module='ASPI'&link='460/1992 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a d) Ústavy Slovenskej republiky <aspi://module='ASPI'&link='460/1992 Zb.%2523%25C8l.86'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky <aspi://module='ASPI'&link='460/1992 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. (2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. (3) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom. (4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ustanovenia § 17 zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. (3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. (4) Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia § 19 zákona sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. (2) Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. (3) Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Zákon zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Výkonom verejnej moci sa rozumie rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Orgánom verejnej moci je štátny orgán, orgán územnej

samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril výkon verejnej moci.

Navrhovateľ sa môže domáhať náhrady škody, ak sa domnieva, že mu vznikla nesprávnym úradným postupom, za takto vzniknutú škodu zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom štát. Odporca uvádzal, že podľa jeho názoru je časť nárokov navrhovateľov premlčaných.

Právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčuje za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda. Súd je toho názoru, že u nárokov na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom platí práve táto objektívna lehota, ktorá začína plynúť okamihom, keď sa poškodený dozvie o vzniku škody (vid nález Ústavného súdu SR zo dňa 18.01.2012, ) a nemožno použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd preto vyhodnotil námietku premlčania ako nedôvodnú, mal za to, že návrh bol uplatnený pred uplynutím objektívnej premlčacej lehoty.

Navrhovateľ nesprávny úradný postup videl v tom, že okresný súd nekonal, Ústavný súd Slovenskej republiky prieťahy v konaní konštatoval. Pre nečinnosť súdu museli navrhovatelia zo spoločných finančných zdrojov zaplatiť aj nadbytočne navýšené príslušenstvo, úrok z omeškania za obdobie, kedy dochádzalo k preukázateľnému protiprávnemu konaniu v podobe prieťahov v konaní zo strany okresného súdu. Museli uhradiť úroky z omeškania za 1164 dní, čo pri uplatnení sadzby 17,6 % ročne zo sumy 9.709,22 eur predstavuje sumu 5.449,51 eur.

Zákon nesprávny úradný postup nedefinuje, pod týmto pojmom môžeme chápať porušenie pravidiel pre správanie sa štátneho orgánu pri jeho činnosti a spravidla ide o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Podľa konkrétnych okolností môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí štátneho orgánu, ak pri nej alebo v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre správanie sa štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu (R 23/2011).

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je súčasné (kumulatívne) splnenie troch základných predpokladov a to nesprávny úradný postup, vznik škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Nesprávny úradný postup bol v konaní preukázaný.

Podľa ustanovenia § 17 zákona sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Podľa ustálenej súdnej praxe sa skutočnou škodou rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na uvedenie do predošlého stavu. Ušlý zisk je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci by sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971).

Štát zodpovedá za škodu za predpokladu, ak poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom, ak je nesprávny úradný postup a vznik škody vo vzťahu príčiny a následku. Poškodený je povinný tieto okolnosti preukázať, jeho zaťažuje dôkazné bremeno. Navrhovatelia v konaní nepreukázali príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradný postupom a škodou.

Vzťahom príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody sa v právnej teórii označuje priama väzba javov v rámci, ktorého jeden jav vyvoláva druhý. O vzťah príčinnej súvislosti ide ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti je nielen otázkou právnou, ale aj skutkovou otázku. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný. Tieto kritériá v prejednávanej veci splnené neboli. Medzi nesprávnym úradným postupom spočívajúcom v prieťahoch v konaní a zaplatením úrokov z omeškania, ktoré vyplývali z právoplatného rozhodnutia súdu, neexistuje príčinná súvislosť, ktorá by zakladala nárok na náhradu škody. Ak je príčinou vzniku škody aj iná skutočnosť, zodpovedná za škodu nenastáva, príčinou vzniku škody môže byť len tá okolnosť, ktorá škodu spôsobila a bez ktorej by škodlivý následok vôbec nenastal. Príčina musí mať

nepochybnú vecnú väzbu na vznik škody, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou nie je daná tam, kde do deja vstúpila iná od právne kvalifikovanej okolnosti na strane štátu nezávislá skutočnosť, ktorá je pre vznik škody rozhodujúca, teda ak je vznik ujmy vyvolaný bezprostredne okolnosťou, ktorá nemá vecný vzťah ku nesprávnemu úradnému postupu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 26. apríla 2006, sp.zn. ). Ak by príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľala na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide a to o príčinu podstatnú (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.februára 2001, sp.zn. ). Neexistencia priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdu a medzi skutočnosťou, že navrhovatelia museli v zmysle právoplatného rozhodnutia zaplatiť úroky z omeškania tak, ako ich súd zaviazal, mala za následok zamietnutie návrhu na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), podľa ktorého súd prizná účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.