Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

55Er/4867/2015

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávnených: O.. L. E., R. X, XXX XX T., F.. XX.XX.XXXX, O.. Q. E., R. XXX XX T., F.. XX.XX.XXXX, W.. E. F. E.Ť., J. XX, XXX XX T., F.. XX.XX.XXXX, zast. BAK & PARTNERS s.r.o., Panská 14, 811 01 Bratislava, proti povinnému: O.. E. E., J. XX, XXX XX T., F.. XX.XX.XXXX, o námietkach povinného proti exekúcii, proti trovám exekúcie, o návrhu na zastavenie exekúcie a návrhu na odklad exekúcie zo dňa 22.01.2016, takto

rozhodol:

I. Súd námietky povinného proti exekúcii zamieta.

II. Súd exekúciu v časti pohľadávky v sume 2.800,00 €, z a s t a v u j e.

III. Súd návrh povinného na povolenie odkladu exekučného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , u súdneho exekútora: JUDr. Martin Hermanovský, Moskovská 18, 811 08 Bratislava pod sp. zn. EX 2892/15 z a m i e t a.

IV. Súd námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie v y h o v u j e v časti 58,28 €. Súd námietky povinného proti predbežným trovám exekúcie z a m i e t a v časti 3.031,00 €.

odôvodnenie:

Okresný súd Bratislava II dňa 12.11.2015 vydal poverenie na vykonanie exekúcie číslo 5102 187903 súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Hermanovskému, na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21.10.2014, č.k. -93.

Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené povinnému dňa 11.01.2016.

Súdny exekútor exekučnému súdu postúpil námietky povinného proti exekúcii, proti trovám exekúcie, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie zo dňa 22.01.2016 podané na poštovú prepravu dňa 25.01.2016 (ďalej len ako „podanie“). Námietky boli podané v zákonnej 14 - dňovej lehote na podanie námietok proti exekúcii.

Povinný v podaní konštatuje, že 18.01.2016 zrealizoval úhradu zročného výživného v prospech oprávnených v I. a II. rade za mesiace október 2015, november 2015, december 2015 a január 2015 spolu 2.800,00 €. Povinný má za to, že podanie návrhu na vykonanie exekúcie zo strany matky oprávnených bolo predčasné a neopodstatnené, nakoľko vyživovaciu povinnosť voči oprávneným plnil riadne a včas od momentu keď rozhodnutie súdu o vyživovacej povinnosti nadobudlo právoplatnosť. Prípadné omeškanie s úhradou výživného v mesiacoch október 2015 a november 2015 pripisuje prebiehajúcemu rokovaniu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ďalej namieta obsah Upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko je nedostatočne odôvodnené, zmätočné, neurčité a neobsahuje odôvodnenie výkonu exekúcie na budúce bežné výživné. V súvislosti s Upovedomením o začatí exekúcie povinný namieta aj výšku predbežných trov exekúcie.

Na základe uvedeného navrhuje aby súd zastavil exekúciu s poukazom na vykonanú úhradu ako aj na jeho vyhlásenia prísľubu plnenia povinnosti a povolil odklad exekúcie, nakoľko existuje dôvodná obava zvlášť nepriaznivých následkov tak pre povinného ako aj pre príslušníkov jeho rodiny.

Dňa 15.02.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu oprávnených k podaniu povinného, v ktorom uviedol, že vymedzenie zániku pohľadávky povinným považuje za zmätočné a jeho tvrdenia za nepravdivé keďže v čase platby povinným bolo zročné výživné aj za mesiac február 2016, ktoré povinný neuhradil. S tvrdením povinného o neopodstatnenosti a predčasnosti podania návrhu na vykonanie exekúcie nemôže súhlasiť, nakoľko návrh na vykonanie exekúcie bol podaný v čase, kedy povinný odmietal dobrovoľne plniť svoju zákonnú povinnosť, ktorá mu bola uložená exekučným titulom. Námietky povinného proti exekúcii žiada zamietnuť, nakoľko nedošlo k zániku pohľadávky jej splnením a ani nenastala žiadna iná skutočnosť, ktorá by jej zánik spôsobila. V súvislosti s námietkami povinného proti trovám exekúcie má za to, že súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie jasne, zrozumiteľne a v súlade so zákonom. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že povinný svoju povinnosť splnil iba čiastočne a to aj potom, ako mu bolo doručené Upovedomenie o začatí exekúcie. Uvádza, že povinný do dnešného dňa neuhradil zročné výživné za mesiac február 2016. Žiada o zamietnutie návrhu povinného na zastavenie exekúcie vzhľadom k doterajšiemu správaniu povinného, ktoré nasvedčuje jeho neochote dobrovoľne plniť svoje povinnosti v budúcnosti. Na základe uvedeného žiada aj o zamietnutie návrhu povinného na odklad exekúcie, nakoľko povinný nepreukázal žiadne relevantné ani zákonné dôvody, pre ktoré by mal súd odklad exekúcie povoliť.

Dňa 01.02.2016 súdny exekútor doručil súdu vyjadrenie k podaniu povinného v ktorom konštatuje, že má za to, že exekučné konanie bolo vzhľadom na predložené doklady začaté oprávnene. Povinný nepredložil žiadne relevantné doklady preukazujúce nevykonateľnosť exekučného titulu.

Súd sa podrobne zaoberal námietkami povinného zo dňa 22.01.2016 a zistil nasledovné skutočnosti:

Podľa § 50 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie, do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie, alebo upustenie od vykonávania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu /exekučný titul/. Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosti exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie.

Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktorý sa stal podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok.

Súd sa zaoberal skutočnosťami tvrdenými povinným i oprávnenými, ako aj priloženými dôkazmi.

Povinný uviedol, že podanie návrhu na vykonanie exekúcie je neopodstatnené, nedôvodné a v rozpore s dobrými mravmi.

Exekučným titulom v predmetnej exekučnej veci je rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. -93 zo dňa 21.10.2014, ktorým súd upravil aj vyživovaciu povinnosť otca k maloletým. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.11.2014 a vykonateľnosť v časti výroku o výživnom dňa 16.11.2014.

V zmysle § 36 odsek 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.

Exekučné konanie sa začalo dňa 30.10.2015, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

V predmetnom exekučnom konaní sa vymáha dlžné výživné vo výške 350,00 € pre každé maloleté dieťa mesačne za mesiace október 2015, november 2015 a ďalšie bežné výživné.

Z dokladu predloženého povinným o platbe na výživné má súd zapreukázané, že povinný dňa 18.01.2016 uhradil na účet matky oprávnených výživné vo výške 2.800,00 € pre obe oprávnené za mesiace október 2015, november 2015, december 2015, január 2016, teda je zrejmé, že povinný čiastočne plnil až po začatí exekúcie.

Námietkam proti exekúcii možno vyhovieť v zmysle Exekučného poriadku za predpokladu ak povinný preukáže, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, avšak ešte pred začatím exekučného konania. Čo však nebol daný prípad.

Podľa § 57 ods. 1 písmeno f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Nakoľko súd zistil, že dlžné výživné v sume 2.800,00 € bolo uhradené, avšak až po začatí exekučného konania, súd exekúciu v súlade s § 57 odsek 1 písmeno f) Exekučného poriadku zastavil v časti o vymoženie dlžného výživného v sume 2.800,00 €.

Súd s ohľadom na uvedené skutočnosti rozhodol tak, že námietky povinného proti exekúcii zamietol a exekúciu v časti dlžného výživného v sume 2.800,00 € zastavil.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že námietky povinného nie sú dôvodné. Námietky neobsahujú ani jeden zo zákonných dôvodov podľa § 50 Exekučného poriadku, ktorý by zakladal ich opodstatnenosť, a preto súd rozhodol, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Súčasťou podania povinného zo dňa 22.01.2016 bol aj návrh na povolenie odkladu exekúcie z dôvodu, že prebiehajúca exekúcia je spôsobilá ohroziť ďalšie dobrovoľné, riadne a včasné plnenie povinného voči oprávneným.

Na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

Podľa §56 odsek 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

Podľa §56 odsek 7 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie.

Podľa §56 odsek 8 Exekučného poriadku, rozhodnutie sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.

Súd môže povoliť odklad exekúcie z viacerých dôvodov, ktoré zákon vymenúva. Dôvodom odkladu exekúcie je spravidla oddialenie reálneho vykonania exekúcie do okamihu zlepšenia sociálnej a finančnej situácie povinného. Dôvodom odkladu exekúcie môže byť aj predpoklad zastavenia exekúcie

v blízkej budúcnosti, pričom cieľom odkladu exekúcie je v tomto prípade ochrana povinného pred neoprávneným postihnutím jeho majetku do okamihu zastavenia exekúcie.

Ako vyplýva zo znenia ustanovenia §56 odsek 1 Exekučného poriadku, zákon stanovuje splnenie určitých kumulatívne naplnených podmienok na povolenie odkladu exekúcie z dôvodu zlej finančnej situácie. Jedným zo zákonných predpokladov, aby súd povolil odklad exekúcie je návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou. Ďalšími predpokladmi sú skutočnosti, že povinný sa bez svojej viny prechodne ocitol v zlom sociálnom postavení, pričom neodkladná exekúcia by mohla mať pre neho alebo členov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by odkladom exekúcie nebol vážne poškodený. Všetky tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Pojem „zvlášť nepriaznivých následkov", treba vykladať tak, že o tento prípad pôjde iba vtedy, ak následky neodkladného výkonu exekúcie spočívajú v ohrození základných životných istôt. Jednou z podmienok je aj to, že povinný sa ocitol v takomto postavení iba prechodne, ktorú treba vykladať zasa tak, že ide o dôvod, ktorý je iba prechodný, teda nie je dlhodobý alebo trvalý. To znamená, že ide o dôvod, v súvislosti s ktorým možno opodstatnene očakávať, že časom odpadne a v exekúcii bude možné pokračovať. Preto trvalý stav takéhoto sociálneho postavenia povinného vylučuje možnosť z tohto dôvodu povoliť na jeho návrh odklad exekúcie. V konaní o povolenie odkladu exekúcie ťaží povinného nielen bremeno tvrdenia, pokiaľ ide o naplnenie podmienok povolenia odkladu exekúcie, ale i dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie ich naplnenia. Toto dôkazné bremeno unesie povinný iba v prípade, ak splnenie podmienok na odklad exekúcie vyplýva z obsahu exekučného spisu alebo dôkazov, ktoré exekučnému súdu predloží alebo ktoré označí. Povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku predpokladá preukázanie povinným takých okolností, z ktorých vyplýva, že možno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku splnenia podmienok stanovených na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Zákon bližšie nerozvádza slovné spojenie „ak možno očakávať", že na základe zákonom vymedzených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie. Vo všeobecnosti by malo byť aspoň osvedčené pred povolením odkladu podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Takouto skutočnosťou je vždy rozhodnutie súdu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, ktoré môže byť vydané aj v konaní o obnove konania (§ 233 O.s.p.), resp. situácia, s ktorou odklad vykonateľnosti spája právo, napr. povolenie obnovy konania (§ 234 ods.3 O.s.p.). Takouto skutočnosťou však automaticky nie je akékoľvek súdne konanie začaté povinným, ktorým spochybňuje platnosť alebo účinky exekučného titulu.

Základným účelom odkladu exekúcie v exekučnom konaní podľa § 56 Exekučného poriadku je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom však musia byť rešpektované aj základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Keďže podstatným spôsobom zasahuje do subjektívnych práv a povinností účastníkov exekučného konania, rozhodovanie o tejto veci je zverené do právomoci súdov. Je na súde, aby podľa celého stavu veci spravodlivo zvážil pomer rizika nepriaznivých následkov spôsobených prípadným neodložením exekúcie povinnému a rizika vážneho ohrozenia oprávneného vyvolaného eventuálnym odkladom. Zákon síce chráni záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo.

Súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky, za ktorých môže podľa vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku odklad exekúcie povoliť. Povinný vo svojom návrhu na odklad predmetnej exekúcie nepreukázal opodstatnenosť svojho návrhu.

V súlade s citovanými ustanoveniami a na základe zisteného skutkového stavu súd nepovolil odklad exekúcie, nakoľko povinný žiadnymi dokladmi nepreukázal, že exekúcia by mala pre povinného zvlášť nepriaznivé dôsledky a oprávnení by neboli odkladom exekúcie vážne poškodení a ani nemožno očakávať, že exekúcia bude zastavená, a preto súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Súd sa ďalej zaoberal námietkami povinného voči trovám exekúcie a zistil nasledovné skutočnosti:

Podľa § 196 zák. č. 233/1995 Z.z. ( Exekučný poriadok), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor

platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.

V zmysle § 201 ods. 2 Exekučného poriadku účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.

V zmysle 201 ods. 3 Exekučného poriadku rozhodnutie súdu o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

V zmysle § 201 ods. 4 Exekučného poriadku toto rozhodnutie je vykonateľné, len čo bolo doručené exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.

V zmysle § 47 odsek 3 Exekučného poriadku, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom4f) v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.

Osobitným právnym predpisom, podľa ktorého súdny exekútor určuje predbežné trovy exekúcie je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).

V zmysle § 5 ods. 1 vyhlášky číslo 288/1995 Z. z. odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 EUR a najviac 33 193,92 EUR.

V zmysle § 5 ods. 2 vyhlášky číslo 288/1995 Z. z. ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.

V zmysle § 5 ods. 3 vyhlášky číslo 288/1995 Z. z. ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.

V zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky číslo 288/1995 Z. z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

V zmysle § 23 ods. 1 vyhlášky číslo 288/1995 Z. z. náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto mieste a späť.

V zmysle § 23 ods. 2 vyhlášky číslo 288/1995 Z. z. náhrada podľa odseku 1 je 0,66 za každú aj len začatú polhodinu.

V zmysle § 26 vyhlášky číslo 288/1995 Z. z. základ na učenie podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.

Súd v prejednávanej veci konštatuje, že exekúcia sa vykonáva na základe návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý oprávnení podali dôvodne. Preto súdnemu exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie vzniklo právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, ktoré mu vznikli do vydania upovedomenia o začatí exekúcie.

Súd zistil, že v upovedomení o začatí exekúcie si súdny exekútor vyčíslil predbežné trovy exekúcie sumou v celkovej výške 3.089,28 € s DPH, pozostávajúcou z 10 % odmeny exekútora vo výške 2.520,00 €, predbežnej náhrady hotových výdavkov vo výške 54,40 € a 514,88 € DPH.

Odmena súdneho exekútora sa v prejednávanej veci vyčísli v súlade s ustanovením § 201 ods. 1 Exekučného poriadku a § 4 ods. 1 a § 5 ods. 1, 2 vyhlášky, pričom základom na určenie predbežných trov exekúcie je istina v sume 25 200,00 € (výživné za tri roky). Odmena súdneho exekútora v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami predstavuje sumu 2.520,00 €bez DPH (v zmysle § 5 ods. 1 vyhlášky: 20 % zo sumy 25.200,00 € je 5.040,00 €, v zmysle § 5 ods. 2 vyhlášky: 50% zo sumy 5.040,00 € s DPH 3.024,00 €). Z uvedeného vyplýva, že odmenu súdny exekútor vyčíslil v súlade s ustanovením § 201 Exekučného poriadku.

Ďalej vychádzajúc z upovedomenia o začatí exekúcie pozostávajú predbežné trovy exekúcie z náhrady hotových výdavkov v sume 54,40 €. Súd má za to, že túto sumu vyčíslil súdny exekútor v rozpore s ustanovením § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko súdny exekútor je v zmysle uvedeného ustanovenia povinný v upovedomení o začatí exekúcie vyčísliť náhradu výdavkov a náhradu za stratu času len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie.

Súd z predloženého exekučného spisu č. EX 2892/2015 mal jednoznačne preukázané vynaloženie sumy 5,80 eur bez DPH ako náhrady hotových výdavkov, ktoré sú súčasťou predbežných trov exekúcie (2 x 1,70 € bez DPH - doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému a oprávnenému, 1 x 1,1 € bez DPH za žiadosť o udelenie poverenia, súčinnosť s dopravným inšpektorátom v sume 0,20 € bez DPH, súčinnosť so živnostenským úradom v sume 1,1 € bez DPH). Súd má teda za to, že náhrada hotových výdavkov mala byť v upovedomení o začatí exekúcie správne vyčíslená v sume 5,80 eur bez DPH, t.j. v súlade s ustanovením § 201 Exekučného poriadku.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov, o ktorých vzniku ani výške nebol v exekučnom spise žiadny doklad. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie.

Pokiaľ ide o daň z pridanej hodnoty súd uvádza, že súdny exekútor má právo si ju uplatniť, nakoľko v zmysle § 196 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Súd vyhovel námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie v časti 58,28 €, čo predstavuje rozdiel medzi odmenou súdneho exekútora špecifikovanou v upovedomení o predbežných trovách exekúcie vo výške 3.089,28 € a odmenou, ktorá súdnemu exekútorovi prináleží na základe právnych predpisov, t.j. odmena vo výške 3.031,00 eur spolu s DPH ( 3.024,00 € s DPH + 6,96 eur s DPH).

Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a v časti, v ktorej boli námietky povinného proti trovám exekúcie oprávnené, vyhovel námietkam proti trovám exekúcie a vo zvyšnej časti, v ktorej boli námietky proti trovám exekúcie nedôvodné, súd námietky zamietol.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. § 50 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z.z. § 36 odsek 1 Exekučného poriadku § 57 ods. 1 písmeno f) Exekučného poriadku §56 odsek 1,2,7,8 Exekučného poriadku § 196 zák. č. 233/1995 Z.z. § 199 Exekučného poriadku § 200 ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku § 47 odsek 3 Exekučného poriadku § 4 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. § 5 ods. 1,2,3 vyhlášky číslo 288/1995 Z. z. § 22 ods. 1 vyhlášky číslo 288/1995 Z. z. § 23 ods. 1,2 vyhlášky číslo 288/1995 Z. z. § 26 vyhlášky číslo 288/1995 Z. z. § 196 Exekučného poriadku

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 374 odsek 4 OSP, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.