Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/42/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne E. Y., bývajúcej v C. W., J. XX/XX, zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovičovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Urbánkova 1562/6, proti žalovanej POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 14. decembra 2015, č.k. -14, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie okrem výroku o trovách konania.

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách účastníkov konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 14.12.2015, č.k. -14 uložil žalovanej zdržať sa výkonu práv na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v bode 5 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 7.2.2011, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Zamestnávateľovi - Strednej odbornej škole Jozefa Szakkayho, so sídlom v Košiciach, Grešákova 1, zakázal dňom doručenia tohto uznesenia vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov žalobkyne vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v bode 5 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 7.2.2011 až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Zároveň žalobkyni uložil, aby do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podala na príslušnom súde návrh na začatie konania vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň súd rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 81,31 € na účet právnej zástupkyne žalobkyne do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom zo dňa 27.11.2015, ktorý bol doručený okresnému súdu dňa 1.12.2015 sa žalobkyňa domáha vydania (správne malo byť nariadenia - poznámka odvolacieho súdu) predbežného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy z Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v článku 5 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru zo dňa 7.2.2011, číslo úverovej zmluvy XXXXXXXXX. Poukázala na to, že listom zo dňa 5.11.2015 žalovaná uplatnila u jej zamestnávateľa Strednej odbornej školy Jozefa Szakkayho, Grešákova 1 v Košiciach, vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu sumy 8.457,81 €, pričom zmluvou o úvere zo dňa 7.2.2011 bola jej poskytnutá čiastka 1.000 € na dobu 12 mesiacov s povinnosťou vrátiť uvedenú sumu navýšenú o sumu 968 €. Zmluva o úvere neobsahuje údaje o ročnej úrokovej sadzbe, ani údaj o RPMN a ďalšie náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z., a tak si žalobca (správne malo byť žalovaná - poznámka odvolacieho súdu) uplatňuje nároky v ďaleko nižšej sume, než na aké jej vznikol nárok a ešte k tomu na základe neprijateľných zmluvných podmienok. Po citácii § 74 O.s.p., § 76 ods. 1, 2, 3 O.s.p. súd konštatoval, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to (ex offo) súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Postup žalovanej

predložením žiadosti zamestnávateľovi žalobkyne o výkon zrážok zo mzdy listom zo dňa 5.11.2015 plne osvedčuje skutočnosti tvrdené žalobkyňou o nutnosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania do skončenia konania, v ktorom sa žalobkyňa bude domáhať určenia neplatnosti dohody v riadnom súdnom konaní. Žalobkyňa osvedčila naliehavosť predbežného opatrenia, a preto súd jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel s tým, že sa stotožnil s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 4 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla zmeniť napadnuté uznesenie a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Uviedla, že žalobkyňa s podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia nepredložila také dôkazy, ktoré by opodstatňovali jej hmotnoprávny nárok vo veci samej. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola podľa žalovanej platne uzavretá v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka. Obsahuje súhlas dlžníka s tým, aby sa z jeho mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa. Zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala § 551 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Žalovaná dala do pozornosti, že dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý je len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter, nie je vylúčená. Žalobkyňa nepreukázala ani existenciu hroziacej ujmy. Žalovaná vyslovila opačný názor, že nerealizovaním dohody o zrážkach zo mzdy, t.j. žalobkyni, vznikne závažnejšia ujma ako realizovanie tejto dohody. Nerealizovaním zrážok zo mzdy bude záväzok žalobkyne voči žalovanej ešte vyšší, ako keby pravidelne sa vykonávali zrážky zo mzdy žalobkyne.

Proti výroku o trovách konania podala odvolanie žalobkyňa v zákonnej lehote. Navrhla zmeniť napadnutý výrok o trovách konania a priznať jej trovy konania vo výške 145,84 € bez dane z pridanej hodnoty.

V písomnom vyjadrení žalobkyňa navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej ako aj žalobkyne proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej i žalobkyne nie je dôvodné.

Uznesenie súdu prvého stupňa okrem výroku o trovách konania je vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa § 74 ods. 2 O.s.p. príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie vo veci samej.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať v návrhu vo veci samej.

Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 76 ods. 2 O.s.p. predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému, než účastníkovi konania len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

Podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Účelom predbežného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov konania o predbežnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o predbežnom opatrení.

Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Ak by sa v konaní o nariadení predbežného opatrenia malo trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. ).

Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR , , etc.).

Žalobkyňa sa predbežným opatrením domáha ochrany pred neoprávneným zásahom do svojho majetku, ku ktorému dochádza zrážkami z jej mzdy, pričom nemá iné právne ani faktické možnosti zabrániť vykonávaniu ďalších zrážok zo mzdy. Za tým účelom podala aj návrh vo veci samej, ktorým sa domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov.

Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi mzdy je účinná, keď mu bola predložená. Dohoda o zrážkach zo mzdy zaniká, akonáhle pohľadávka veriteľa je splnená alebo, keď dlžník prestane poberať mzdu. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd, ktorý platiteľovi mzdy predbežným opatrením môže uložiť povinnosť nevykonávať zrážky podľa účastníkmi uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy (viď R 47/1974).

Žalobkyňa listinnými dôkazmi, konkrétne zmluvou o úvere zo dňa 7.2.2011 a listom žalovanej zo dňa 5.11.2015 adresovaný jej zamestnávateľovi, obsahom ktorého je žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, osvedčila naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná sa domáha realizácie dohody o zrážkach zo mzdy, a teda vykonáva svoje právo vyplývajúce z dohody, neplatnosť ktorej je predmetom konania vo veci samej.

Za situácie, kým otázka (ne)platnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 7.2.2011 nie je vyriešená právoplatným rozhodnutím súdu, je potrebné zabezpečiť ochranu práv žalobkyne nariadeným predbežným opatrením. Bez vykonania dokazovania vo veci samej nemôže (ani) odvolací súd zaujať právny názor o (ne)platnosti dohody o zrážkach zo mzdy a v tejto súvislosti aj o dôvodnosti nároku vo veci samej.

Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd rozhodol tak, že potvrdil uznesenie v napadnutej časti, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie, okrem výroku o trovách účastníkov konania.

V uznesení, ktorým sa nariadi predbežné opatrenie pred začatím konania (§ 74 - § 77 O.s.p.) súd nerozhoduje o náhrade trov, ktoré účastníkom vznikli s predbežným opatrením. Predbežným oparením sa úprava pomerov vykonáva len dočasne, často na základe nie preukázaných, ale len osvedčených

skutočností, a zákon predpokladá, že pomery účastníkov budú definitívne upravené až v rozhodnutí vo veci samej.

Výrok o trovách konania odvolací súd zrušil podľa § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia § 145 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazu. O trovách tohto konania (vrátane trov odvolacieho konania) bude rozhodnuté až v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Nesprávne postupoval okresný súd, pokiaľ o trovách predbežného opatrenia rozhodol v napadnutom uznesení o nariadení predbežného opatrenia, a tak odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, len zrušiť výrok o trovách účastníkov konania (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.