Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-378-2015.pdf
PDF · 94.97 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/378/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a. s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnej: J. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. E. Y. XXX, o vymoženie sumy 113,19 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 18Er/351/2015-45 zo dňa 8. júla 2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 18Er/351/2015-45 zo dňa 8. júla 2015 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vedenej pod spisovou značkou EX 328/2015.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, 3 a 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 3, § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a článkami smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený, návrhom zo dňa 19. 03. 2015, žiadal súdneho exekútora JUDr. Ladislava Szabóa o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok sp. zn. 2C/3454/2012 zo dňa 19. 01. 2012, vydaný Arbitrážnym súdom Košice. Súdny exekútor následne požiadal dňa 13. 04. 2015 Okresný súd Nitra o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnej.
Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že dňa 16. 04. 2008 bola uzavretá medzi oprávneným a povinnou poistná zmluva č. 4424690040 (ďalej len "Zmluva"). Ďalej z odôvodnenia vyplýva, že právomoc rozhodcu na rozhodovanie sporu je podľa žalujúcej strany daná rozhodcovskou doložkou uzatvorenou medzi oboma stranami v rámci všeobecných poistných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy. Podľa tejto doložky uvedenej v Osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4424690040, kde v bode 2 sa zmluvné strany dohodli nasledovne: Poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Podľa názoru súdu prvého stupňa je však dojednanie rozhodcovskej doložky v podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ktorá je napísaná na predtlačenom formulári, ktorý oprávnený používa v prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh spotrebiteľov, je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť
si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Napokon ani doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Podľa názoru súdu prvého stupňa, už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovský súd ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva absolútne opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie dňa 29. 07. 2015 (podané na pošte dňa 27. 07. 2015) oprávnený, ktorý namietal, že považuje uznesenie za nezákonné a nesprávne v celom rozsahu. Toto odvolanie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), f) OSP. V uvedenom odvolaní žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V podaní, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 03. 08. 2015 (podané na pošte dňa 30. 07. 2015), a ktoré bolo označené ako „Oprávnený doplňuje odôvodnenie dôvodov odvolania vo veci samej“, uviedol, že nesúhlasí s postupom okresného súdu v konaní o vydanie poverenia na výkon exekúcie, nakoľko mu súd svojim konaním odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) OSP a došlo k porušeniu ústavného práva oprávneného uvedeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 36 ods. 2 Listiny. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 EP. Ani z judikatúry Súdneho dvora EÚ, konkrétne prípad C-40/08 Asturcom, nemôže exekučný súd čerpať oprávnenie na taký postup, aký zvolil v napadnutom konaní a rozhodnutí. Ďalej uviedol, že súd si nad rámec zákona z vlastnej iniciatívy zaobstaral a vykonal ďalšie listinné dôkazy, a to bez účasti oprávneného. Okresný súd týmto prekročil svoju právomoc a porušil čl. 2 ods. 2 Ústavy a čl. 144 ods. 1 Ústavy a čl. 2 ods. 2 listiny. Tieto vykonané dôkazy hodnotil a na ich základe sformuloval skutkový a právny záver, pričom neumožnil oprávnenému sa k týmto skutkovým zisteniam vyjadriť, čím oprávnenému odňal právo konať pred súdom. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 499/2012 zo dňa 10. 07. 2013. Konaním okresného súdu bola oprávnenému odňatá možnosť konať pred súdom v dôsledku porušenia zásady kontradiktórnosti konania. Postup konajúceho súdu bol v tomto prípade nielenže neeurokonformný, ale bol i protiústavný. Zdôraznil, že rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s § 3 a § 4 zákona č. 244/20025 Z. z. o rozhodcovskom konaní a v zmysle ustanovení tohto zákona bola dojednaná platne. V čase uzavretia poistnej zmluvy č. 4424690040 (zo dňa 16. 04. 2008) bolo možné v zmysle predmetného zákona rozhodovať v rozhodcovskom konaní i spotrebiteľské spory (tzv. objektívna arbitrovateľnosť). Dojednaním rozhodcovskej doložky sa spotrebiteľ s dodávateľom dohodli, že vzájomné spory sa prejednajú najprv, teda prednostne, v rozhodcovskom konaní. V prípade, že by so skutkovými a právnymi závermi rozhodcovského súdu nebola jedna zo strán spokojná, môže sa žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku domáhať preskúmania jeho zákonnosti v konaní na všeobecnom súde. Ďalej mal za to, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 1 písm. d) OSP). Povinný mal možnosť dojednania alebo doplnenia podmienok a je právne irelevantné, či túto možnosť využil alebo nie. Nie je dôležité, kto uvedenú podmienku navrhol, dôležitou je skutočnosť, že bola obom stranám daná možnosť sa rozhodnúť. Uviedol že rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. bode 1 VPP bola nielenže platne dojednaná, ale bola i vyjednaná individuálne, a to práve prostredníctvom graficky a právne od VPP oddelených Osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve, ktoré sú podpísané poistníkom i sprostredkovateľom poistenia a ich podpisy majú konštitutívny charakter. Konštatoval, že z preskúmavaného rozhodnutia exekučného súdu nie je zrejmý obmedzený rozsah
preskúmavania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to ustanovenia § 44 ods. 2 EP, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom formulovanými požiadavkami. Pritom o objektívne nemožné plnenie ide vtedy, keď splnenie záväzku je všeobecne nemožné pre akéhokoľvek dlžníka (teda nie len pre spotrebiteľa). Ďalej uviedol, že so zreteľom na uvedené oprávnený dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, čo malo za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie mu možnosti konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) OSP. Na záver skonštatoval, že súd na základe nesprávne zisteného skutkového stavu vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnemu rozhodnutiu v merite veci. Mal za to, že v konaní došlo k porušeniu legitímneho očakávania oprávneného v spojení s porušením práva na kontradiktórnosť konania, a tým aj práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy v spojení s čl. 36 ods. 1 Listiny. Vyšší súdny úradník prekročil svoje právomoci vyplývajúce mu z § 4 - § 7 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, nakoľko vykonal dokazovanie nad rámec viazaných dôkazov uvedených v ust. § 44 ods. 2 EP, tieto dôkazy hodnotil a napokon vo veci aj meritórne rozhodol. Takýmto konaním došlo flagrantne k porušeniu čl. 2 ods. 2 Ústavy, v spojení s čl. 144 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Exekučný súd prekročil svoje právomoci priznané mu Exekučným poriadkom a judikatúrou SD EÚ (Asturcom C-40/08). Nakoľko nedisponuje legitimáciou určovať existenciu či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali exekučnému titulu a konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, možno takéto konania súdu hodnotiť jednoznačne ako neprípustné. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup súdu prvého stupňa, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 221 ods. 1 OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Rozhodol tak, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného dňa 27. 03. 2015 súdnemu exekútorovi sa oprávnený domáhal voči povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 113,19 eura s príslušenstvom a trov exekúcie. Oprávnený predložil ako exekučný titul Rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, vydaný rozhodcom JUDr. Bohumírom Zaujecom, sp. zn. 2C/3454/2012 zo dňa 19. 01. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19. 03. 2013. Dňa 13. 04. 2015 doručil súdny exekútor súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.
Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01. 01. 2015, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
V ustanovení § 52 ods.1 OZ je stanovené, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Z poistnej zmluvy a z výpisu oprávneného z obchodného registra je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník, v tomto spore povinná, je osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na ust. § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa správne posúdil povinnú ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa a úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú
zmluvu. Medzi účastníkmi sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľskom práve.
Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú na taký druh zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa, pričom zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred uzavretím zmluvy, ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere sa zabezpečuje ochrana najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Z predmetnej poistnej zmluvy je zrejmé, že bola vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinná nemohla ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú, adhéznu a na spotrebiteľské vzťahy je potrebné aplikovať spotrebiteľské právne normy bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod.
Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na ustanovenia § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 a 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2014. V prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd musí posudzovať aj to, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie. Ak by exekučný súd tieto dôvody zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). V prípade, ak by exekučný súd tieto dôvody zistil neskôr, t. j. až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, musí exekúciu následne zastaviť. Odvolací súd poukazujúc na ustanovenie § 57 ods. 1 a 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku konštatuje, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd tak v priebehu celého konania ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, preto súd prvého stupňa je oprávnený a aj povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, následne exekúciu zastaviť, pričom tak môže uskutočniť na návrh ako aj bez návrhu. Odvolací súd zdôrazňuje poukaz na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13. 09. 2011 súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“. Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej“.
Uvedené závery sú v súlade aj s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, v ktorom je uvedené, že „pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“.
Aj Súdny dvor v rozhodnutí vo veci C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira zo dňa 6. októbra 2009, judikoval, že smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa jeho vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj poistnú zmluvu č. 4424690040 zo dňa 16. 04. 2008, a to v súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy. Predmetná úverová zmluva totiž môže obsahovať viaceré neprijateľné podmienky.
Súd prvého stupňa však následne v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatuje existenciu rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou obsahu bodu 2 Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4424690040 a je neprijateľnou a neplatnou podmienkou podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd z predloženého súdneho spisu však zistil, že bod 2 Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4424690040 odkazuje na XV. časť Všeobecných podmienok poistenia. V spise sa však Všeobecné podmienky poistenia (VPP) nenachádzajú kompletné, ale len od str. 11, kde XV. časť začína od bodu 3. Aj rozhodcovský súd si svoju právomoc odvodil práve z XV. časti Všeobecných podmienok poistenia. Preto odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe akých skutočností súd prvého stupňa vyhlásil rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, keď nemal preukázanú ani jej existenciu, pričom táto skutočnosť nie je známa ani z obsahu súdneho spisu.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že v tomto prípade boli splnené podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, pretože súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci. Súd prvého stupňa v ďalšom konaní opätovne vyzve oprávneného na predloženie Všeobecných podmienok poistenia, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť predmetnej poistnej zmluvy tak, aby aj počas odvolacieho konania boli súčasťou prílohovej obálky alebo tak, že súd ich fotokópiu založí do súdneho spisu.
Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.