Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoE/300/2015

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, pobočka Topoľčany, so sídlom M. R. Štefánika 2269/18, Topoľčany, proti povinnému: GAT - MARCUCCI, spol. s r.o., so sídlom D. Jurkoviča 2366/8, Topoľčany, IČO: 36 534 897, o vymoženie sumy 12,70 eura, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. -14 zo dňa 8. júla 2015, v časti I. výroku o zastavení exekúcie, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. -14 zo dňa 8. júla 2015, v časti I. výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Zároveň oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šupovi, náhradu trov exekúcie vo výške 48,35 eura do troch dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia. Zároveň rozhodol o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa v časti výroku o zastavení exekúcie odôvodnil ustanoveniami § 107 ods. 4, § 103, § 104 ods. 1, § 19 OSP, § 57 ods. 1 písm. h), ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). O náhrade trov exekúcie súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na ustanovenia § 196, § 200 ods. 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).

Uviedol, že dňa 07.07.2015 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, z dôvodu, že povinný bol dňa 01.01.2015 vymazaný z Obchodného registra, čím stratil právnu subjektivitu a spôsobilosť byť účastníkom konania. Nakoľko ide o neodstrániteľnú prekážku v konaní, je potrebné exekúciu zastaviť, pretože je tu dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 48,35 eura. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním z Obchodného registra povinného zistil, že Uznesením Okresného súdu Nitra, č. k. -41 zo dňa 03.10.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.11.2014, bola zrušená spoločnosť GAT - MARCUCCI spol. s r.o. bez likvidácie a dňa 01.01.2015 bola ex offo vymazaná z Obchodného registra. Keďže povinný GAT - MARCUCCI spol. s r.o. bol zrušený bez likvidácie, zanikol bez právneho nástupcu dňa 01.01.2015, stratil tak spôsobilosť byť účastníkom konania. Strata tejto spôsobilosti robí exekúciu neprípustnou. Podľa zistenia z Obchodného registra, bol povinný zrušený bez likvidácie. Zanikol bez právneho nástupcu. Je teda zrejmé, že nemá žiadny obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Z uvedeného vyplýva, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, čo podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je takisto dôvodom pre zastavanie tejto exekúcie. Preto súd prvého stupňa pri kumulácii viacerých dôvodov pre zastavenie exekúcie v odôvodnení uviedol

všetky dôvody a o zastavení exekúcie rozhodol výrokom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia.

Uviedol, že ak dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol predvídať, že dôjde k zastaveniu exekúcie a ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. O trovách konania rozhodol analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote v časti I. a II. výroku odvolanie.

Oprávnený je toho názoru, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V danom prípade mala byť exekúcia vyhlásená za neprípustnú, pretože povinný výmazom z Obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Následne mala byť exekúcia zastavená s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Výnimku z tejto zásady predstavuje ustanovenie § 203 Exekučného poriadku. V prípade straty spôsobilosti povinného byť účastníkom konania je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. V prípade, ak došlo k zániku povinného výmazom z Obchodného registra, súd má možnosť rozhodnúť o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Túto možnosť pripúšťa aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení Ústavného súdu SR č. k. -16 zo dňa 16.12.2008, s ktorým sa stotožňuje aj oprávnený. Navrhol preto napadnuté uznesenie v časti I. a II. výroku zrušiť.

Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach podaného odvolania, t. j. v časti I a II. výroku (§ 212 ods. 1 OSP) a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.

Odvolací súd má z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 09.05.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 03.06.2011 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa dňa 07.06.2011 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany č. 700-1510049011-GC04/11 zo dňa 28.01.2011. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 07.07.2015 súdny exekútor navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z Obchodného registra, pričom si zároveň uplatnil aj náhradu trov exekúcie vo výške 48,35 eura. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len “Exekučný poriadok”) v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) citovaného zákona, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku konštatuje, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a taktiež vec aj správne právne posúdil, preto odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto

dôvody opakoval. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj s výpočtom trov exekúcie v zmysle odôvodnenia napadnutého uznesenia.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že oprávnený vo svojom odvolaní namieta predovšetkým nesprávne zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a následné uloženie povinnosti práve oprávnenému nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v predmetnej exekučnej veci uznesením Okresného súdu Nitra č. k. -41 zo dňa 03.10.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.11.2014, bola zrušená obchodná spoločnosť GAT - MARCUCCI, spol. s r.o. bez likvidácie. Z Obchodného registra Okresného súdu Nitra, odd. Sro, vložka č.11743/N sa vymazala dňa 01.01.2015 obchodná spoločnosť GAT - MARCUCCI, spol. s r.o., so sídlom D. Jurkoviča 2366/8, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 534 897. Nemajetnosť povinného vyplýva aj zo samotnej skutočnosti, že súd rozhodol o jej zrušení bez likvidácie. Z tejto skutočnosti vyplýva, že povinný bol už pred jeho výmazom z Obchodného registra (pred jeho zánikom a zrušením) nemajetný.

Súd prvého stupňa preto podľa názoru odvolacieho súdu venoval dostatočnú pozornosť tomu, z akého dôvodu došlo k ex offo výmazu povinného z Obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a v tomto prípade musí trovy exekúcie uhradiť oprávnený.

Odvolací súd vo vzťahu k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie poukazuje aj na ustanovenie § 68 ods. 8 Obchodného zákonníka podľa ktorého, súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zisťuje, či má spoločnosť obchodný majetok. Ak súd zistí, že spoločnosť má obchodný majetok, ktorý postačuje na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o zrušení spoločnosti a nariadi jej likvidáciu. V prípade, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie (§ 68 ods. 9 prvá veta citovaného zákona). V takomto prípade do úvahy prichádza zastavenie exekúcie z dôvodu uvedeného v ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t. j. že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Súd prvého stupňa preto správne exekúciu zastavil z dôvodu uvedeného v ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko prvotným dôvodom na zastavenie exekúcie bola práve nemajetnosť povinného a nie strata jeho subjektivity, ktorá nastala až následne po tomto zistení.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vo výroku o zastavení exekúcie vecne správne potvrdil, nakoľko v tomto prípade boli splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

V časti trov exekúcie, t. j. v časti II. výroku odvolací súd bez toho, aby v tejto časti rozhodol, vracia vec súdu prvého stupňa na postup podľa § 374 ods. 4 posledná veta OSP. Včas podané odvolanie oprávneného smeruje proti rozhodnutiu aj v časti výroku o náhrade trov exekúcie, ktoré sa podľa § 374 ods. 4 OSP v tejto časti zrušilo zo zákona podaním odvolania. O náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku totiž v danom prípade napadnutým uznesením rozhodol vyšší súdny úradník, pričom ide o rozhodnutie, proti ktorému odvolanie v zmysle § 202 ods. 2 OSP v spojení s § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v tejto časti nie je prípustné. O tomto výroku tak musí meritórne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa s konečnou platnosťou s tým, že proti jeho rozhodnutiu nebude prípustné odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.