Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-2C/227/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v právnej veci žalobcu: W.. W. I., U.. I., C.. XX. XX. XXXX, S. Č. XXX/XX, XXX XX S., L. O., právne zastúpený JUDr. Jiří Martaus, advokát, Ul. 1. mája 113/19, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovanej: Rímskokatolícka cirkev farnosť Ľubica, Povstalecká 47, 059 71 Ľubica, IČO: 31999743, právne zastúpená JUDr. Peter Ďuriš, advokát so sídlom Poprad, Murgašova 6, 058 01 Poprad, o návrhu na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Žalobca j e p o v i n n ý uhradiť žalovanému trovy konania vo výške 398,91 € a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaslať žalobcovi list označený ako ospravedlnenie, v ktorom sa žalovaný ospravedlní za pochybenie spočívajúce v konaní v rozpore so svojimi povinnosťami s cirkevným právom, keď dňa 25. 12. 2004 bez platnej delegácie neplatne posvätil manželstvo žalobcu, čím spôsobil žalobcovi nemajetkovú ujmu vo forme neoprávneného zásahu do jeho občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a mena. Zároveň žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 5 000,00 € ako náhradu nemajetkovej ujmy a nahradiť mu trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

K žalobe uviedol, že rozsudkom z 21. 9. 2012 Metropolitný tribunál Prešovskej metropole prostredníctvom samosudcu ICLic. Juria Popoviča rozhodol, že manželstvo, ktoré uzatvoril žalobca W.. W. I. so žalovanou Y.. H. S. dňa 25.12. 2004 v Gréckokatolíckej cirkvi, farnosť Ľubica, v Prešovskej eparchii bolo uzatvorené neplatne. V zmysle noriem cirkevného práva ,ako sa to uvádza i v rozsudku sa manželstvo musí uzatvárať pred posvätným služobníkom cirkvi, ktorý vlastní fakultu asistovať. Pri uzavieraní manželstva nemôže v mene cirkvi žiadať a prijať od snúbencov manželský súhlas hocijaký posvätený služobník cirkvi, ale iba ten, kto vlastní fakultu asistovať pri manželstvách. Túto fakultu môže vlastniť posvätený služobník z titulu svojho úradu, takto ju majú ordinár a farár alebo z titulu delegácie. Podľa cirkevného práva katolíckej cirkvi totiž možnosť spomínanú fakultu asistovať pri manželstvách delegovať, v takom prípade ide o posväteného služobníka, ktorý vlastní spomínanú fakultu nie zo svojho úradu, čiže „ex officio“, ale ju vlastní na základe delegácie „ex delegacione“. Ako dôvod, ktorý zakladá neplatnosť uzatvoreného manželstva sa v rozsudku uvádza práve absencia delegácie, ktorou by gréckokatolícky kňaz M. C., správca farnosti Ľubica, ktorý posväcoval uzatváranie manželstva, nadobudol i fakultu asistovať pri manželstvách v zmysle cirkevných kánonov a bol by tak naplnil všetky predpoklady na platné uzatvorenie manželstva. Vzhľadom na to, že tento kňaz, správca farnosti Ľubica, v ktorej sa snúbenci rozhodli uzavrieť manželstvo mal k platnému požehnaniu manželstva požiadať a dostať delegáciu od farára rímskokatolíckej cirkvi jedného zo snúbencov a on obdržal od správcu Rímskokatolíckej farnosti v Ľubici B. U. len licenciu k sobášu, hoci B. U., ako miestny

správca farnosti Rímskokatolíckej cirkvi v Ľubici mal udeliť gréckokatolíckemu správcovi farnosti v Ľubici M. C. k platnému požehnaniu manželstva delegáciu, nie iba licenciu, Metropolitný tribunál Prešovskej metropole prostredníctvom samosudcu ICLic. Júrija Popoviča dňa 21. 9. 2012 v rozsudku konštatoval, že manželstvo uzatvorené medzi žalobcom a Y.. H. S., nar. 21. 4. 1973 v Kežmarku, trvalý pobyt Školní 230, 664 43 Želešice pri Brne dňa 25. 12 2004 bolo slávené neplatne. Prostredníctvom tohto rozhodnutia sa žalobca dozvedel o skutočnosti, že bezmála osem rokov nežil s Y.. H. S. v platnom manželstve, a teda žil s ňou, o ktorej sa mylne domnieval, že je v zmysle všetkých cirkevných predpisov jeho manželkou, v rozpore s kresťanskou etikou a vieroukou katolíckej cirkvi, ku ktorej sa hlási, a ktorej hodnoty uznáva ako sám žalobca tak i okruh priateľov, známych, rodinných príslušníkov, pacientov či iných osôb, v ktorých kruhu sa dennodenne pohybuje. V dôsledku zistenia, že takmer osem rokov, nie vlastnou vinou, žil vo vzťahu, ktorý nebol platne posvätený cirkevnou autoritou bola privodená žalobcovi v osobnostnej sfére, na občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a mene, nemajetková ujma, ktorú žalobca vzhľadom na jej povahu, intenzitu a širší okruh pôsobenia nepriaznivého následku pociťuje a prežíva ako závažnú a žiada od žalovaného , ako osoby, ktorej štatutárny orgán svojím protiprávnym konaním túto nemajetkovú ujmu spôsobil jej peňažnú náhradu a morálnu satisfakciu vo forme ospravedlnenia. Závažnosť spôsobenej nemajetkovej ujmy dokumentuje aj zhoršenie zdravotného stavu žalobcu. V dôsledku zistenia, že hoci nebol v zmysle cirkevného práva katolíckej vierouky platne zosobášený, pohlavne s Y.. H. S.L.P. žil, čím sa dopúšťal smilstva ako smrteľného hriechu, trpí žalobca nespavosťou, je na tom zle zo psychickej stránky, čo sa prejavuje aj na jeho potencií a nie je schopný nadviazať žiaden vzťah s akoukoľvek inou ženou. Z toho dôvodu sa preto aj konštatovanie v rozhodnutí Metropolitnej tribunálu v Prešovskej metropole o tom, že v zmysle cirkevného práva môže žalobca v katolíckej cirkvi sláviť nové manželstvo, javí ako bezpredmetné a ujmu nezmierňujúce. Poukázal na ustanovenia § 11 a 13 Občianskeho zákonníka.

Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie, v ktorom nesúhlasil so žalobou a uviedol, že na prvom mieste je tu nedostatok pasívnej legitimácie označeného účastníka na strane žalovanej. Uviedol, že je nepochybné, že prípravu snúbencov tzv. predmanželskú náuku pred sobášom zabezpečil posvätný služobník Gréckokatolíckej cirkvi a samostatný sobášny akt bol uskutočnený pred gréckokatolíckou cirkvou nie pred rímskokatolíckou cirkvou. Gréckokatolícka cirkev spisovala zápisnicu, ktorá obsahuje žiadosť snúbencov o uzavretí manželstva, ďalej rovnako a podstatný zápis pre rímskokatolícku cirkev ako aj pre gréckokatolícku cirkev o prešetrení, prípadne existujúcich, či neexistujúcich kánonických prekážkach brániacich k uzavretie sviatostného manželstva, zápis o prijatí sviatosti predchádzajúcich, ako aj uzavretie manželstvu bezprostredne predchádzajúcich, v neposlednom rade zápis o sobášnom obrate, teda všetko to, čo bolo výlučné dispozícií a kompetencií tej katolíckej cirkvi pred tvárou ktorej bolo slávené manželstvo, nevynímajúc zo zodpovednosti posvätného služobníka (štatutárneho zástupcu), ktorý v mene cirkvi aktívne konal v čase pred a pri uzatváraní manželstva snúbencov. Tento aktívny konajúci posvätný služobník cirkvi v zmysle zásady „curia novit iura“ mal poznať a vedieť ak šiel vykonávať úkon pre slávenie manželstva aké právomoci má mať a presvedčiť sa, či ich má v zmysle kánonických noriem, teda okrem iného mal si zabezpečiť a mať úradnú spôsobilosť asistovať pri uzatváraní manželstva, t. z. vlastniť sobášnu fakultu z úradu alebo z nevyhnutne potrebnej delegácie, rovnako tak má mať všetko potrebné pre platné slávenie manželstva v zmysle platných ustanovení štátneho práva Slovenskej republiky. Pri uzatváraní manželstva sláveného pred tvárou štátom uznanej katolíckej cirkvi ide vždy o súbeh dvoch záležitostí - sobášny obrat, ktorý nadobúda právnu povahu a záväznosť pred štátom podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a samostatne pred katolíckou cirkvou podľa jej právnych predpisov, pričom o tomto jednom obrade sú vždy vyhotovené doklady - dve samostatné zápisnice, a to jedna samostatne pre potreby štátu na formulári schválené štátom a jedna samostatne pre potreby cirkvi, na formulári schválenom katolíckou cirkvou. Je teda jasné a právne isté, že katolícka cirkev aj Slovenská republika sú si vedomé, že majú odlišné a nezávislé právne poriadky. Katolícka cirkev kánonické právo a Slovenská republika majú svoj právny poriadok, potom aj pre prípadné posúdenie pri platnosti či neplatnosti týchto úkonov je potrebné postupovať samostatne rešpektujúci kompetencie a právny poriadok štátu a taktiež samostatne rešpektujúc kompetencie a právne predpisy katolíckej cirkvi. Teda nie je možné, aby štátne orgány rozhodovali o tom, čo je platné v katolíckej cirkvi a vydávali o tom rozhodnutia. Rovnako tak ani cirkevné orgány nemôžu rozhodovať a vydávať rozhodnutia o tom, čo je platné či neplatné v štáte a pred štátnymi orgánmi, preto na druhom mieste namietol kompetenciu Okresného súdu Kežmarok rozhodovať o záležitosti patriacej do výslovnej kompetencie a právomoci katolíckej cirkvi. Rozhodnutie Metropolitného tribunálu Prešovskej metropólie v Prešove má iba dekleratórny charakter, nie konštitučný, toto rozhodnutie patrí do teologickej disciplíny a vnútorného života katolíckej cirkvi, nie do disciplíny štátneho práva, nakoľko v danom prípade

išlo a ide iba o posúdenie skutočnosti, či nastali účinky sviatosti alebo nie, teda nejde o vyhlásenie neexistencie manželstva v tom zmysle ako to má na mysli štátny zákonodarca Slovenskej republiky a nejde ani o rozvod manželstva. Katolícka cirkev nikdy a žiadne manželstvo nerozvádza. Tento cirkevný súd nerozhodoval vo veci manželstva, ktoré bolo akceptované príslušným orgánom štátnej správy - Matričným úradom mesta Kežmarok ako to už uviedol. Z Definitívneho rozsudku Metropolitného tribunálu Prešovskej metropolie, prvej inštancie, vo veci kauzy 11/12 (I. - S.) č. j. 707/2012 zo dňa 21. 9. 2012 jasne vyplýva, že manželstvo bolo slávené v gréckokatolíckej cirkvi, jej posvätný služobník zabezpečil napísanie zápisnice č. 3/2004 o ústne podanej žiadosti o prijatie sviatosti manželstva snúbencov B.. W. I. a snúbenice Y.. H. S.. A tento definitívny rozsudok obsahuje výrok súdu o tom, že manželstvo, ktoré slávili dňa 25. 12. 2004 v Gréckokatolíckej cirkvi farnosť Ľubica v Prešovskej eparchií bolo slávené neplatne, pričom v jeho časti IN FACTO je uvedený dôvod, a to pre vadu kánonickej formy. Podľa kánonických predpisov katolíckej cirkvi tento nedostatok je odstrániteľný pri splnení kánonických požiadaviek pre vznik sviatostného manželstva a nemá žiadny vplyv na platnosť manželstva uznaného štátom, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Kežmarok vo zväzku 20 ročník 2004 na strane 88 pod poradovým číslom 175. Ak by bola na niektorý súd katolíckej cirkvi podaná žaloba vo veci riešenia nárokov, o riešenie ktorých sa žalobca domáha na Okresnom súde Kežmarok uviedol, že katolícka cirkev má k tomu kompletné súdne inštitúcie a právne normy podľa ktorých by túto záležitosť kompetentne riešila a vo veci samej aj rozhodla. Tvrdenie žalobcu o tom, že konštatovanie v rozhodnutí Metropolitného tribunálu Prešovskej univerzity o tom, že v zmysle cirkevného práva môže žalobca v katolíckej cirkvi sláviť nové manželstvo sa javí ako bezpredmetné a ujmu nezmierňujúce, poznamenal, že v tejto časti rozhodnutia ide o výslovne teologický a praktický náboženský význam života občana cirkvi a prijímania sviatosti cirkvi s ohľadom na jeho predchádzajúci sviatostný život v cirkvi, teda aj toto patrí výlučne do teologickej disciplíny katolíckej cirkvi a má iný význam než chápanie manželstva v zmysle príslušných zákonov Slovenskej republiky. K tomu treba správne rozumieť, toto neomylne aplikovať v zmysle učenia katolíckej cirkvi a až potom niečo tvrdiť a niečoho sa domáhať. Uviedol, že Okresnému súdu Kežmarok nie je daná kompetencia rozhodovať o platnosti Kristovej sviatosti v intenciách učenia katolíckej cirkvi a prípadne o hriechu, či bol alebo nebol spáchaný (toto patrí do tzv. vnútorného fóra a kompetencie penitenciára, ktoré je navyše viazané spovedným tajomstvom) a potom od toho odvodzovať akúsi náhradu škody, ktorej špecifikáciu bez teologického základu a zo ziskuchtivosťou uvádza žalobca vo svojom žalobnom návrhu. Nemal vedomosť o tom, že by v minulosti bolo vedené na niektorom štátnom súde konanie o vyhlásenie neplatnosti manželstva, vedel iba, že ich manželstvo bolo rozvedené Okresným súdom Kežmarok dňa 15. 1. 2009 a dôvody pre rozvod manželstva boli uvádzané iné, teda ide skutočnosti, ktoré sa dozvedeli s obsahu Definitívneho rozsudku Metropolitného tribunálu Prešovskej metropólie prvej inštancie kauza číslo 11/2012. Žiadal teda, aby súd žalobu o ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatok pasívnej legitimácie označeného žalovaného a nekompetencie Okresného súdu Kežmarok vo veci konať a vo veci rozhodnúť.

V priebehu konania žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdu čiastočné späťvzatie návrhu, ktorým návrh na začatie konania v časti, ktorej sa domáha žalobca, aby súd žalovanému uložil povinnosť doručiť mu písomné ospravedlnenie, žiadal zastaviť. Trval na zaplatení sumy 5 000,00 € z tituly náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na žalobnom návrhu k námietke nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, uviedol právny zástupca žalobcu, že podľa ich názoru je medzi zavineným protiprávnym konaním žalovaného a nemajtkovou ujmu žalobcu, ktorú utrpel v súvislosti s týmto protiprávnym konaním, priama príčinná súvislosť, ktorá priamo zakladá vecnú legitimáciu žalovaného. Tá je daná skutočnosťou, že správca Rímskokatolíckej farnosti Ľubica potom, čo bol požiadaný na vydanie cirkevných právnych dokumentov na základe ktorých je možné platne sláviť v rámci katolíckej cirkvi manželstvo s ohľadom na rozsudok Metropolitného tribunálu miesto všetkých potrebných dokumentov vydal dokument , na základe ktorého nebolo možné platným spôsobom, podľa cirkevného práva platne uzavrieť manželstvo, čím vlastným zavineným konaním, či už vedome alebo nevedome, išlo minimálne o nevedomú nedbanlivosť, ako osoba znalá pomerov, mal vedieť, s náležitou odbornou starostlivosťou, na základe predmetných ním vydaných listín, že nemôže byť platne slávené manželstvo v rámci katolíckej cirkvi. V súvislosti s týmto konaním žalovanému vznikla žalobcovi vážna ujma v sfére osobnostných práv. Tvrdenie žalovaného, že pasívne vecne legitimovaný má byť zástupca gréckokatolíckej cirkvi, ktorý neplatne sobášil a posvätil manželstvo, uviedol, že tento nesie vinu na neplatne uzavretom manželstve len v časti, že svojím konaním resp. nekonaním neprerušil kauzálny

nexus medzi závažným protiprávnym konaním žalovaného a ujmou vzniknutou na strane žalobcu. Uviedol v súvislosti s vyjadrením žalovaného, že sa nedomáhajú vyhlásenia manželstva v zmysle noriem cirkevného práva za neplatné, to, že manželstvo je uzavreté neplatne už konštatoval v predmetnom rozhodnutí Metropolitný tribunál, ale svojím podaním sa domáhajú toho, čo im vyplýva z objektívnych noriem právneho poriadku Slovenskej republiky, a teda satisfakcie v peniazoch za nemajetkovú ujmu spôsobenú zavineným konaním žalovaného. V časti vyjadrenia, v ktorom žalovaný uvádza, že v zmysle rímskokatolíckej alebo katolíckej vierouky nemohlo dôjsť k žiadnej ujme, poukázal na to, že naopak žalovaný požaduje od súdu, aby vyslovil a rozhodol o tom, či nimi uvádzané konanie, ku ktorému sa dopúšťal žalobca v rámci manželstva bol alebo nebol hriechom. Tvrdil, že na toto nemá súd právomoc, ale oni žiadajú, aby súd nimi špecifikovanú ujmu, ktorú žalobca ešte vyšpecifikuje posúdil ako ujmu závažnú, ktorú je možné napraviť len náhradou resp. zmierniť priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Žalobca uviedol, že bol vychovaný v rodiny bývalého riaditeľa školy, predsedu straníckej organizácie, ale všetky sviatosti prijímal tajne, bol pokrstený tajne v Bánovciach, zúčastňoval sa prijímania birmovania, pamätal si veľmi dôsledne, že mu vravel, že keď sa budú fotiť má sa otočiť alebo byť bokom, aby nebol videný. Otec s mamkou veľmi pozitívne prijímali po dvoch neúspešných vzťahoch, ktoré neboli cirkevné, že má známosť s niekým, s cirkevnou osobou, s ktorou bude vychovávať v duchu kresťanskom dieťa. Počúval otca C.Í. z Ľubice, že ako do dopadlo, keď nebol sobášený v kostole. Veril cirkvi, bol nadšený zo vzťahu s cirkevnou osobou a možnosťou uzavrieť sobáš v kostole. Bol zhrozený po zistení, že v rodine, kde bola deklarovaná cirkev ako niečo veľké, pompézne, sa stalo to, že Y.. H. S. zatajila svoj stav, ťažkú duševnú poruchu, že bola hospitalizovaná v Psychiatrickej liečebni v Levoči po sebavražednom pokuse, čo bol dôvod rozvodu, odlúčenie od seba, preberali to aj s otcom C., zatajila to aj jemu. Toto bol dôvod anulácie cirkevného sobáša, to už riešil s otcom R., že si toto proste nepraje ako veriaca osoba nechce zotrvať v takom zväzku. Jeho zdesenie nastalo vtedy, keď dostal rozsudok, že sa to bude riešiť od stola, že došlo k procedurálnej vade. Zrútila sa jeho kompletne hodnotová vernosť v cirkev. Sám pracuje ako lekár, gynekológ - pôrodník, kde jeho súčasťou sú výkony interrupcií, ktoré on odmietal a odmieta vykonávať, preto si urobil aj ďalšiu atestáciu z klinickej onkológie a venuje sa prekancerózam krčka maternice a mamológií, aby sa tomu vyhol a nikdy nebol nadšený z týchto výkonov, práve naopak je ich tvrdým odporcom. Po anulácií cirkevného sobáša bol vo svojom okolí ponímaný skôr humorom, nikto nepozná čo je za tým, pozerajú sa naňho cez prsty, je humornou postavou svojim kolegom, kde pracuje a toto pociťuje ako dosť závažnú ujmu, ničomu už neverí na tejto zemi. Verí v Boha, ale neverí v cirkev, ktorá ju zastupuje na zemi, pretože tí ho odpálkovali šialeným spôsobom. Cirkevní služobníci mu spôsobili strašnú ujmu, riešil to aj po stránke psychologickej, bol aj na psychiatrií, lieči sa sám, pretože ak by mu psychiater napísal nejaký papier ,tak by nemohol vykonávať svoju profesiu, užíva rôzne lieky, pri strese a nervoch aj po zlých skúsenostiach v sfére intímnej. Na otázku samosudkyne či on oboznamoval s rozsudkom Metropolitného tribunálu Prešovskej metropoly svoje okolie uviedol, že povedal to svojim najbližším kamarátom a mame, a títo to zrejme podávali ďalej, ľudia tomu nerozumejú, nerozumejú cirkevnému právu a je vlastne tŕňom ako už uviedol.

PZ žalovaného žalobu žiadal zamietnuť. Poukázal na svoje písomné podanie z 11. 11. 2015. Poukázal na ustanovenie § 80b O. s. p., uviedol, že ide o žalobu na plnenie a trval na tom, že povinnosť nevyplýva ani zo zákona ani z právneho predpisu, ani z právneho vzťahu, ani z porušenia práva. Ďalej uviedol, že za každý akt v tejto spoločnosti zodpovedá ten kto koná, to je v danom prípade gréckokatolícka cirkev a bolo v jej vecou, aby sa vysporiadala s tým tak, aby manželstvo bolo platné z ich pohľadu. Pre civilný súd nemôže byť záväzné stanovisko Metropolitného tribunálu Prešovskej metropoly, pretože je už s princípu zaujaté.

Žalovaný sa stotožnil s vyjadrením právneho zástupcu, uviedol, že za vysluhovanie manželstva - sviatosti sobáša je zodpovedný farár, ktorý sobášil, teda gréckokatolícky kňaz pán C. ako správca farnosti v Ľubici, on musel vedieť, čo potrebuje k tomu, aby mohol posvätiť manželstvo , ako je uvedené vo vyjadrení. Namietol tiež pasívnu legitimáciu rímskokatolíckej cirkvi, ktorá nebola v žiadnom právnom vzťahu k žalobcovi, ale v takomto vzťahu bola gréckokatolícka cirkev.

Na to reagoval právny zástupca žalobcu, že celé to vzniklo tak, že bývalá svokra klienta išla za rímskokatolíckym farárom, od ktorého žiadala všetky dokumenty potrebné k uzavretiu manželstva, tie jej boli aj vydané a mal za to, že ona ich následne odovzdala gréckokatolíckemu farárovi. Jeho klient a jeho bývalá manželka za farárom neboli pre tie dokumenty, oni sa s tým, teda ani neoboznámili, čo vydal, neboli tam prítomní.

Právny zástupca žalovaného uviedol, že má za to, že so svokrou sa ani jednať nemalo, mali tam prísť snúbenci, svokra je tretia osoba, nezainteresovaná do predmetnej veci. Ten kto sobášil mal vedieť, čo všetko k tomu potrebuje a či manželstvo môže posvätiť, a teda on porušil právo.

V priebehu konania súd vypočul aj svedka B.. W. Q., ktorý uviedol, že katolíci sa delia nie na katolíkov a gréckokatolíkov, ale na latinských katolíkov, to je vlastne to isté ako rímsky katolíci a tí druhí sú gréckokatolíci. Na rímskokatolíkov sa vzťahuje kódex kanónckého práva, ktorý vydal 25. 1. 1983 pápež Ján Pavol II, a to sa vzťahuje na rímskych katolíkov na celom svete. Tento kódex nadobudol 27. 11. 1983 účinnosť a platí nejakými novelami dodnes. Na gréckych katolíkov sa vzťahuje východných cirkví vydaný pápežom Jánom Pavlom II. 18. 10. 1990 a nadobudol účinnosť 1. 10. 1991. Tento kódex viaže aj slovenských gréckokatolíkov. V oblasti manželského práva nie sú medzi týmito kódexami zásadné rozdiely. Pokiaľ ide o tento prípad, ktorý sa rieši tu ešte objasnil, že obidva kódexy terminologicky rozlišujú pojem dovolenia - licencia, a termín delegácia - právomoc, a ešte sa používa aj termín fakulta. Ten termín sa používa v súvislosti s vyslovovaním sviatosti manželstva, a viac ten termín treba vykladať tak , že ma bližšie k pojmu delegácie. Pri licencii ide o to, že niekomu sa zakazuje niečo urobiť, ale ak tú licenciu, ten úkon napriek zákazu vykoná, je platný. Tu môže nastúpiť sankcia voči tomu kto tento nedovolený úkon vykonal, pri delegácií ide o to, že keď sa tá delegácia neudelí, úkon nie je platný. To je rozdiel. V tom istom prípade tá fakulta súvisí s právomocou asistovať pri manželstve, sa vzťahuje viac na právomoc. Keďže sobášil gréckokatolícky farár dvoch rímskokatolíkov, tak je manželstvo neplatné. Ani jeden zo snúbencov nebol gréckokatolík. Kanón 530, ktorý platí pre rímskych katolíkov, bod 4. jasné hovorí, že asistentov pri manželstve vlastných podriadených je možné sobášiť rímskokatolíckym farárom, nie gréckokatolíckym. Istá rezervovanosť nie je absolútna, do tej istej miery sa to v praxi rešpektuje, lebo oni sa tam rozhodli ísť, to znamená tú prípravu, či mal všetky právomoci, skúmal gréckokatolícky farár, čiže on má vedieť, čo má mať a keď niečo zistil, že nemá, mal písomne požiadať rímskokatolíckeho farára, že čo vlastne chce. Svedok odpovedal na otázku právneho zástupcu žalobcu, kto má zodpovednosť, keď sobášil gréckokatolícky farár a on odpovedal tak, že zlyhal gréckokatolícky farár. Ak by mal všetky potrebné dokumenty manželstvo by bolo uzavreté platne. Na rímskokatolíckeho farára sa vzťahuje povinnosť iura novit curia. Táto povinnosť sa samozrejme na snúbencov nevzťahuje, nevzťahuje sa no toho kto nie je v úrade. Uviedol ešte, že ak snúbenci prídu požiadať o nejaké rozhodnutia rímskokatolíckeho farára, tak ten nie je povinný v matrike zisťovať, či sú obaja rímskokatolíci či nie, toto je povinný zisťovať ten, ktorý ide konať právny úkon uzavretia manželstva a usúdi zo všeobecných informácií, ktoré môžu byť a nemusia byť pravdivé môže vykonať právny úkon, pretože v konečnom dôsledku je povinnosť gréckokatolíckeho farára to overiť. Svedok vnímal celý tento súdny proces ako nedorozumenie, uviedol, že je to jasná vec ako keby sme subdodávateľa obvinili za krach celej stavby. Je to absurdita. On sám je Súdny vikár v Spišskej diecéze 20 rokov, ako predseda Okresného súdu v tomto postavení a za 20 rokov sa s takýmto prípadom nestretol.

Z výsledkov vykonaného dokazovania , z rozsudku Metropolitného tribunálu Prešovskej metropole zo dňa 21. 9. 2012, zo sobášneho listu zo dňa 27. 12. 2004, zo stanoviska Cirkevného súdu Spišského biskupstva zo dňa 28. 11. 2014, z pripojených spisov tunajšieho súdu a , zo spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš , z výsluchu účastníkov, z vyjadrení právnych zástupcov ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázaný následný skutkový stav:

Žalobca a Y.. H. I., rodená S. uzavreli dňa 25. 12. 2004 v Ľubici v Gréckokatolíckom kostole manželstvo, toto manželstvo bolo zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Kežmarok vo zväzku 20, ročník 2004, na strane 88, pod poradovým číslom 175. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 15. 1. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1. 4. 2009 bolo manželstvo účastníkov rozvedené. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že obaja sú rozdielnej povahy, manželka je skôr tichšia, utiahnutá, sám je extrovert, otvorenejší, od počiatku manželstva nechápal tú povahu manželky a v dôsledku povahových rozdielov zlyhávala vzájomná komunikácia. Postupne zistil, že trpí ťažkou depresívnou poruchou, a že sa v minulosti pokúsila o samovraždu, a že antidepresíva, ktoré užíva , sú kontraindikáciou jej otehotnenia. On sám po úraze hlavy potreboval duševný kľud, postupne rozpory s manželkou sa začali vyostrovať, začala zlyhávať komunikácia s matkou a sestrou manželky a manželka koncom roka 2007 podala na neho trestné oznámenie s tvrdením, že ju fyzicky napadol a sa ju pokúsil znásilniť, následne to zobrala späť. Definitívnym rozsudkom Metropolitného tribunálu Prešovskej metropole, prvá inštancia zo dňa 21. 9. 2012 bolo rozhodnuté tak, že manželstvo, ktoré slávili dňa 25. 12. 2004 v Gréckokatolíckej cirkvi, farnosť Ľubica v prešovskej eparchií B.. W. I. a Y.. H. S. bolo slávené neplatne. Toto konania prebehlo

a rozsudok bol vydaný na základe žalobného spisu zo dňa 30. 4. 2012, ktorým požiadal B.. W. I. o vyhlásenie neplatnosti svojho manželstva, z dôvodu, že Y.. H. S. v čase slávenia manželstva zatajila svoju psychickú chorobu. V tomto konaní ,teda pred Metropolitným tribunálom Prešovskej metropoly bolo zistené, že manželstvo bolo uzatvorené neplatne, a to z toho dôvodu, že manželstvo sa musí uzavierať pred posvätným služobníkom cirkvi, ktorý vlastní fakultu asistovať pri manželstvách a pred dvoma svedkami. Túto fakultu môže vlastniť posvätený služobník zo svojho úradu a takto ju majú miestny ordinár a farár. Fakulta asistovať pri manželstvách môže byť i delegovaná a v tomto prípade ide o posvätného služobníka, ktorý vlastní túto fakultu nie zo svojho úradu, ale že ju vlastní na základe delegácie. B.. W. I. a Y.. H. S. v čase slávenia manželstva boli obidvaja rímskokatolíci. Preto originálnu kompetenciu k platnému sláveniu manželstva mal rímskokatolícky farár z Liptovských Kľačan, teda farár miesta trvalého pobytu B.. W. I. alebo miestny rímskokatolícky farár farnosti v Ľubici, t. j. správca farnosti trvalého pobytu Y.. H. S.. Keďže sa snúbenci rozhodli sláviť manželstvo v Gréckokatolíckej cirkvi, farnosť Ľubica, teda gréckokatolícky kňaz M. C., správca farnosti Ľubica mal k platnému požehnaniu manželstva požiadať a dostať delegáciu od farára rímskokatolíckej cirkvi jedného zo snúbencov. On však obdržal od správcu rímskokatolíckej farnosti v Ľubici, B. U. iba licenciu k sobášu, kán. 1115 CIC 1983, teda miestny správca farnosti rímskokatolíckej cirkvi v Ľubici B. U., mal udeliť gréckokatolíckemu správcovi farnosti v Ľubici M. C. k platnému sláveniu manželstva delegáciu, kán. 1111 § 1, 2 CIC 1983. Teda manželstvo ako to vyplýva z uvedeného rozsudku bolo slávené neplatne a to pre vadu kánonickej formy kán. 1108 CIC 1983, čiže kán. 828 § 1 CCEO aj z tohto rozsudku ako aj z výpovede odborne znalého svedka z danej oblasti B.. W. Q. je zrejmé, že chybu urobil gréckokatolícky farár, ktorý mal preskúmať, či mal všetky právomoci a on mal mať vedomosť, čo k posväteniu manželstva potrebuje. Ak zistil, že mu niečo chýba, mal o to písomne požiadať rímskokatolíckeho farára, zlyhal teda gréckokatolícky farár. Tento aktívne konajúci posvätný služobník cirkvi v zmysle zásady „curia novit iura“ mal poznať a vedieť, ak šiel vykonávať úkon slávenia manželstva, čo všetko je potrebné pre platné slávenie manželstva a aké právomoci má mať, a presvedčiť sa, či ich má v zmysle platných kánonických noriem, teda okrem iného mal si zabezpečiť a mať úradnú spôsobilosť asistovať pri uzatváraní manželstva, to znamená vlastniť sobášnu fakultu z úradu alebo z nevyhnutne potrebnej delegácie a rovnako tak mal mať všetko potrebné pre platné slávenie manželstva v zmysle platných ustanovení štátneho práva Slovenskej republiky. Súd má teda zato, že žalovaná Rímskokatolícka cirkev, farnosť Ľubica nie je pasívne legitimovaná v tomto konaní, teda absentuje tu jej pasívna legitimácia. Niet pochýb o tom, že prípravu snúbencov pred sobášom zabezpečil posvätný služobník gréckokatolíckej cirkvi a samotný sobášny akt bol tak isto uskutočnený pred gréckokatolíckou cirkvou a nie pred rímskokatolíckou cirkvou, ktorá je žalovaná v tomto konaní. Keďže nedostatok pasívnej legitimácie označeného účastníka v konaní je dôvodom na zamietnutie žaloby, nie je ani potrebné týmto rozsudkom sa bližšie zaoberať opodstatnenosťou uplatňovaného nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci po 91,29 € (prevzatie veci a príprava zastupovania, podanie vo veci samej, zastupovanie na dvoch pojednávaniach) z trikrát režijného paušálu po 8,39 € a jedného režijného paušálu vo výške 8,58 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Kežmarok, 29. február 2016

JUDr. Iveta Jenčová

samosudkyňa