Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-29-2014.pdf
PDF · 103.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-6P/29/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Bohuslavom Majerníčkom v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti B. K., N.. XX.X.XXXX a A. K., N.. XX.X.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, deti rodičov: otca M. K., N.. XX.X.XXXX, bytom B. X, K., zastúpeného JUDr. Martinom Bašistom, advokátom, so sídlom Štefánikova 8, Poprad a matky K. K., T.. K., N.. XX.X.XXXX, A. Y. XXX/XX, B. R., o návrhu otca na úpravu styku otca s maloletými deťmi, t a k t o
rozhodol:
I Súd u p r a v u j e styk otca M. K., N.. XX.X.XXXX, s maloletými deťmi B., N.. XX.X.XXXX a A., N.. XX.X.XXXX tak, že otec je oprávnený s deťmi sa stýkať každú druhú sobotu v mesiaci v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod.
II Otec j e o p r á v n e n ý deti si prevziať v určenú hodinu pred bytom matky a p o v i n n ý deti matke v určenú hodinu na tom istom mieste vrátiť, matka je p o v i n n á takto upravený styk otcovi umožniť.
III V prevyšujúcej časti súd návrh otca z a m i e t a .
IV Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 6.3.2014 sa otec maloletých detí domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd upravil styk otca s maloletými deťmi, a to tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý párny víkend v mesiaci od piatka 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Ďalej aby súd rozhodol, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý párny rok počas vianočných sviatkov od 24.12. toho ktorého roku od 9.00 hod. do 28.12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 29.12 od. 9.00 hod. do 2.1. do 18.00 hod., otec je ďalej oprávnený stýkať sa s deťmi každý nepárny rok v čase veľkonočných sviatkov od soboty 9.00 hod. do veľkonočného pondelka do 18.00 hod. Počas jarných prázdnin je otec oprávnený stýkať sa s deťmi každý párny rok od pondelka od 9.00 hod. do piatka 18.00 hod. a počas letných prázdnin je otec oprávnený stýkať sa s deťmi v mesiaci august od 1.8. od 9.00 hod. do 31.8. do 18.00 hod. Návrh odôvodnil tým, že od doby, čo sa matka s deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti, bezdôvodne mu zabraňuje v styku s deťmi.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise ako aj v pripojených súdnych spisoch sp. zn. 6P 25/2013 a 5P 142/2011, výsluchom prítomných účastníkov konania na pojednávaní konanom dňa 22.10.2014, 22.2.2016 a 29.2.2016, ako aj znaleckým posudkom vypracovaným súdom ustanovenou znalkyňou.
Na pojednávaní konanom dňa 22.10.2014 otec vypovedal, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu, nakoľko matka mu naďalej znemožňuje styk s deťmi, nemá vedomosť o tom, kde sa jeho deti zdržiavajú. Deti občas navštevuje pri školách. Keď sú deti pod vplyvom matky, stretávať sa s ním nechcú.
Matka na pojednávaní konanom dňa 22.10.2014 vypovedala, že nesúhlasí s podaným návrhom, nakoľko jej záleží na deťoch a nechce, aby mali problémy, napríklad maloletý A. už počas manželstva jeho rodičov mal problém tráviť čas s otcom. Maloletý A. si pamätá, aké to bolo doma počas manželstva jeho rodičov, s otcom nechce byť, sám si zmenil telefónne číslo, aby ho otec nevypátral. Maloletý B. nemá problém sa stretávať s otcom.
Súd sa oboznámil so znaleckým posudkom vypracovaným súdom ustanovenou znalkyňou PhDr. Karin Štiffelovou, ktorý bol súdu doručený dňa 11.8.2015. Znalkyňa vyhodnotila citový vzťah maloletého B. k otcovi ako viac - menej neutrálny, skôr korektný a vecnejší ako emocionálny a vzťah maloletého A. k otcovi ako toho času záporný, maloletý verbálne proklamuje neochotu stretávať sa s otcom. Citová väzba medzi otcom a deťmi je toho času vážne narušená až takmer absentuje. V záujme oboch detí je udržiavanie kontaktu s ich otcom. Citový vzťah otca k obom deťom je pozitívny. Maloletý A. vzhľadom na jeho vek je ovplyvniteľný a manipulovateľný, avšak v určitej miere si už svoje názory i sám formuluje, i na základe doterajších skúsenosti. A. je na matku enormne citovo naviazaný. Nevedomé ovplyvňovanie A. zo strany matky, s ktorou je v každodennom intenzívnom kontakte, je prirodzené, nakoľko ide preňho o citovo najbližšiu osobu. K priamemu ovplyvňovaniu A. zo strany matky pravdepodobne nedochádza, avšak znalec ho úplne nevylúčil. Matka prechováva voči otcovi negatívne emócie, čo nevedome prenáša na deti. Maloletý A. odmieta otca z emocionálnych dôvodov, vyčíta mu jeho údajný problém s alkoholom v minulosti, nedostatok záujmu o neho a udávanú agresivitu otca voči matke a čiastočne i voči nemu. Zo znalkyni dostupných informácií je zrejmé, že tieto výhrady maloletého A. voči otcovi nie sú vo všetkých prípadoch podložené objektívnymi dôkazmi. Maloletý A. odmieta otca, ako to sám slovne proklamuje, na základe vlastných údajných negatívnych spomienok a zážitkov z doby, keď ešte rodina žila spolu v spoločnej domácnosti. A. zjavne cíti k otcovi hnev a zlosť, opisuje odpor až nenávisť k nemu. Tieto negatívne pocity sú však viazané predovšetkým na matku, nie na samotného A.. Teda zdrojom týchto pocitov A. je ním popisované násilie otca voči matke, ktoré maloletý prežíva ako svoje. Tým, že je A. nadmerne viazaný na matku, pociťuje voči nej ľútosť, má o ňu strach, preto otca nevníma ako otca, ale ako partnera matky. Znalkyňa ďalej v posudku zhodnotila, že kontakt detí s otcom nie je potrebné obmedziť. Uskutočnenie styku otca s maloletým A. v presne vytýčenom rozsahu neohrozuje jeho zdravie a zdravý duševný vývin, ibaže by bol zo strany dieťaťa povinný, resp. vynútený. Ku kontaktu A. s otcom môže významnou mierou dopomôcť matka.
Otec sa k znaleckému posudku prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadril, že k záverom posudku nemá námietky.
Matka písomne vyjadrila svoj súhlas s obsahom znaleckého posudku a vyjadrila sa, že práve neobmedzený styk dá možnosť otcovi, aby si s deťmi vybudoval vzťah, pokiaľ nebude násilným spôsobom vynútený, nebude agresívny a nebude deti vydierať. Matka požiadala na prihliadnutie psychického stavu maloletého A., na ktorého donútené stretávanie sa s otcom by mohlo pôsobiť traumatizujúco.
Na pojednávaní konanom dňa 22.2.2016 otec v záverečnej reči uviedol, že trvá na tom, aby som sa čo najskôr on a jeho rodičia mohli stretávať s deťmi. Chcel by sa s nimi stretávať aspoň každý druhý víkend aspoň na krátky čas, aby s nimi mohol byť sám. Matka v záverečnej reči uviedla, že ona nemá problém so stykom detí s otcom. Nevie však prinútiť maloletého A., ani ho nechce prinútiť stretávať sa s otcom. Kolízny opatrovník v záverečnej reči uviedol, že sa prikláňa k záverom znaleckého posudku. Je toho názoru, že u B. nie je možné dodržiavať styk v presne stanovený čas tak, ako to navrhuje otec, nakoľko je študentom športového gymnázia v Košiciach, býva na internáte, stáva sa že počas víkendov sa zúčastňuje zápasov, preto navrhol, aj vzhľadom na blížiacu sa jeho plnoletosť, styk s otcom neupravovať. Čo sa týka A., ten stretávanie s otcom odmieta a preto je kolízny opatrovník toho názoru, že v súčasnosti je potrebné pracovať s názorom dieťaťa, pokúsiť sa odstrániť, resp. zmierniť jeho negatívny postoj vo vzťahu k otcovi. Preto kolízny opatrovník navrhol toho času styk otca s maloletým Borisom neupravovať a zároveň navrhol súdu, aby uložil maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.
Právny zástupca na pojednávaní konanom dňa 29.2.2016 v záverečnej reči uviedol, že zo znaleckého posudku vo vzťahu k súhrnu psychologického vyšetrenia matky, vyplýva, že táto má hysteroidnú depresívnu štruktúrovanú osobnosť s nezrelými prejavmi v správaní oslabenú sebakontrolu s agresívnym nastavením voči okoliu, direktivitu, vo vzťahu k okoliu vzťahovačné tendencie, v prežívaní významné prejavy afektívnej lability v popredí s depresívnym a ankcióznym nastavením, čo v rámci doteraz realizovaných pokusov otca o styk s jeho deťmi znamená, že objektívne boli zistené také skutočnosti, že tomuto styku bráni alebo aspoň robí kroky k bráneniu predovšetkým matka. Otec pri pokusoch o stretnutie zažil už niektoré skutočnosti, ktoré boli výrazne skreslené vo vzťahu k jeho osobe, napr. pri pokuse o doručenie darčeku matka detí oznámila na políciu, resp. na inšpekčnú službu, že otec sa dopustil trestného činu, výsledkom trestného konania bolo, že nikto nezistil akékoľvek porušenie právnych predpisov ani v rovine priestupkovej. Otec nemá žiadne rozhodnutie, ktorým by mohol oficiálne prejaviť svoju snahu o stretávanie sa s deťmi. Matka akúkoľvek jeho snahu neguje a naopak pre prípad, keby sa otec pokúsil vyvinúť snahu o stretávanie s deťmi, hrozia mu z jej strany rôzne oznámenia, ktoré neumožňujú otcovi ani len pokúsiť sa využiť jeho práva, ktoré mu dáva zákon. Keďže je objektívne zistený stav, že súdny znalec odporúča, aby sa otec so svojimi deťmi stretával, keďže zo strany matky nedošlo k žiadnemu dobromyseľnému konaniu, ktorým by mu takéto právo chcela priznať a pokúsila by sa spolu s otcom o to, aby aj deti chceli tráviť s otcom dlhšie chvíle, je potrebné aby súd upravil styk otca s jeho deťmi, ktorý dúfame zo strany matky bude rešpektovaný a dôjde aspoň k umožneniu možnosti stretnutia sa otca s deťmi, ktorý samozrejme nebude na deti vyvíjať žiaden nátlak na stretnutia, ale bude mať priznané právo aby sa o stretnutie s deťmi pokúsil. Otec si v rámci svojich práv a povinností plní všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú z pozície otca a domnievam sa, že aj stretávanie sa s deťmi nie je len jeho právom, ale aj jeho povinnosťou a keďže zo strany matky nedochádza k dobrovoľnej súčinnosti, žiadame súd aby takéto stretávanie otca s deťmi rozhodnutím upravil.
Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:
Maloleté deti sú v osobnej starostlivosti matky. Otec sa domáha súdnej úpravy jeho práva stýkať sa s maloletými deťmi, nakoľko sa s deťmi vída len občas, keď ich navštívi pred školou. Otec má za to, že matka deti negatívne ovplyvňuje vo vzťahu k nemu, a preto sa najmä maloletý A. odmieta s ním stretávať. Matka nesúhlasí, aby styk otca s deťmi bol upravený súdnym rozhodnutím, má za to, že práve neobmedzený styk otca s deťmi realizovaný nenúteným spôsobom môže vybudovať medzi otcom a deťmi stratený pozitívny vzťah. Kolízny opatrovník sa prikláňa k tomu, aby styk otca s deťmi nebol upravený súdnym rozhodnutím, a to pokiaľ ide o B. vzhľadom na jeho vek blížiaci sa k plnoletosti a pokiaľ ide o A. vzhľadom na jeho odmietavý postoj k otcovi. Zo záverov znaleckého dokazovania, voči ktorým účastníci konania nemali žiadne výhrady, vyplynulo, že citová väzba medzi otcom a deťmi je toho času vážne narušená až takmer absentuje, v záujme oboch detí je však udržiavanie kontaktu s ich otcom. Citový vzťah otca k obom deťom je pozitívny. Maloletý B. má k otcovi viac-menej neutrálny vzťah, nemá problém stretávať sa s otcom. Maloletý A. striktne odmieta styk s otcom, slovne proklamuje hnev až nenávisť k otcovi. A. je enormne citovo naviazaný na matku. Matka prechováva voči otcovi negatívne emócie, čo nevedome prenáša na deti. Maloletý A. odmieta otca, ako to sám slovne proklamuje, na základe vlastných údajných negatívnych spomienok a zážitkov z doby, keď ešte rodina žila spolu v spoločnej domácnosti. Zdrojom negatívnych pocitov A. je však ním popisované násilie otca voči matke, ktoré maloletý prežíva ako svoje.
Podľa § 154 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,O.s.p.“) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o rodine“) súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Jedným z prostriedkov zabezpečenia čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorý nežije s dieťaťom v spoločnej domácnosti, na výchove maloletého dieťaťa a udržiavanie citového puta je osobný styk rodiča a maloletého dieťaťa.
Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a súd nemá za to, že by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je dôvod na to, aby sa rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, s maloletým dieťaťom nestretával.
Taktiež je dôležité zdôrazniť, že záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v jeho živote bez pochybností nezastupiteľné postavenie (nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04).
Maloletý B. neodmieta styk s otcom, avšak maloletý A. áno, čo proklamuje aj slovne. Súd má za to, že maloletý A. je vzhľadom k svojmu veku (takmer 14 rokov) spôsobilý vyjadriť svoj názor v tom smere, či sa chce, resp. sa nechce stretnúť so svojím otcom a tráviť s ním svoj voľný čas. Na druhej strane je potrebné zohľadniť aj právo rodiča, v tomto prípade otca, na to, aby sa so svojím maloletým synom stretával a realizoval výkon svojich rodičovských práv, a teda nielen povinností. Preto súd konštatuje, že právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú, je jeho nepopierateľným právom (§ 100 ods. 3 O.s.p., 43 ods. 1 Zákona o rodine). V konečnom dôsledku posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu, pričom jeho úlohou je korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho za danej situácie vhodné a čo nie (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci III. ÚS 707/04, IV. ÚS 288/04, III. ÚS 2150/07, I. ÚS 3082/10). Nemožno pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor maloletého dieťaťa bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti a v súlade s takto vysloveným názorom, aby došlo k vyhláseniu autoritatívneho rozhodnutia súdu (Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci I. ÚS 268/02). Maloletý A. odmieta styk s otcom, dôvodiac, že toto rozhodnutie u neho vyvolalo správanie otca počas doby, kedy ešte rodina žila spolu v jednej domácnosti. Maloletý A. odmieta otca z emocionálnych dôvodov, vyčíta mu jeho údajný problém s alkoholom v minulosti, nedostatok záujmu o neho a udávanú agresivitu otca voči matke a čiastočne i voči nemu. A. zjavne cíti k otcovi hnev a zlosť, opisuje odpor až nenávisť k nemu. Tieto negatívne pocity sú však viazané predovšetkým na matku, nie na samotného A.. Teda zdrojom týchto pocitov A. je ním popisované násilie otca voči matke, ktoré maloletý prežíva ako svoje. Tým, že je A. nadmerne viazaný na matku, pociťuje voči nej ľútosť, má o ňu strach, preto otca nevníma ako otca, ale ako partnera matky. Za tohto stavu, najmä s prihliadnutím na dôvody odmietania styku, súd venujúc názoru maloletého zvýšenú pozornosť poznamenáva, že jeho názor je potrebné korigovať, keďže súd je povinný sledovať jeho najlepší záujem (čl. 3 Dohovoru OSN o právach dieťaťa z roku 1989). Súd má za to, že nebolo nijakým relevantným spôsobom preukázané, že by bolo priamo maloletému ublížené zo strany otca, zdrojom negatívnych pocitov A. voči otcovi je ním popisované násilie otca voči matke, ktoré maloletý prežíva ako svoje. Záujem maloletého dieťaťa na stretávaní sa s otcom súd vidí najmä v potrebe udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery. Vzhľadom k tomu, ak má otec záujem sa s maloletým synom stýkať, jeho povahové vlastnosti neodôvodňujú predpoklad, že bude na neho negatívne vplývať a je schopný sa o neho počas doby styku postarať, je v jeho záujme bez najmenších pochybností styk vykonať. Tento stav je pre maloleté dieťa prínosný po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej.
Súd chce v tomto smere poukázať na tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Preto má byť aj rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, umožnený pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča. S poukazom na uvedené súd uvádza, že matka by mala byť taktiež príkladom svojim synom v tom smere, že by mala s otcom maloletých detí vychádzať na zdvorilostnej úrovni tak, aby ona bola svojím správaním sa príkladom pre svoje deti a motivovala tak deti k stretnutiam so svojím otcom. Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť dieťaťu veci na oblečenie a podobne, ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom, čo v danom prípade úplne absentuje, resp. bolo kontraproduktívne. Maloletý A. je na matku enormne citovo naviazaný, preto možno dôvodne predpokladať, že ak uvidí u svojej matky pozitívny vzťah k otcovi (na úrovni slušnosti a zdvorilosti), zmení aj on svoj postoj a nebude ho odmietať.
Súd má z vykonaného dokazovania preukázané, že matka sa negatívny vzťah maloletého A. k otcovi nesnaží zlepšiť, resp. prispieť k jeho náprave. Matka si musí uvedomiť, že rozpadom rodiny deti prestali vyrastať a žiť v úplnej rodine bez vplyvu otca na výchove detí, a teda absentuje jej zodpovednosť na spolupodieľaní sa a akceptácii otca. Rodičia sú aj po rozvode povinní snažiť sa o to, aby ich deti trpeli citovo čo najmenej stratou úplnej rodiny. Matka spôsobuje a vytvára v priebehu niekoľkých rokov svojím prístupom umocnenie klamlivého pocitu u svojich synov, že otec nie je v ich živote potrebný. Rodičia nesmú byť pri vytváraní nových životných vzťahov egoistickí, mysliac si, že ak im je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, druhý rodič stráca právo byť spoluprítomný pri ich výchove. Žijú tak v klamstve a ilúzii, že dieťaťu nič nechýba. Spory medzi rodičmi sa nemôžu premietať do vzťahov k maloletým deťom.
Právo dieťaťa na rovnocenný a rovnoprávny vzťah k obom rodičom môže byť porušené len vtedy, ak rodič ohrozuje život alebo zdravie dieťaťa, ináč je v rozpore s najlepším záujmom a právami dieťaťa. Stav, keď rodič nepripravuje dieťa na styk s druhým rodičom a dieťa druhého rodiča odmieta, sa rovná neumožneniu druhému rodičovi stretávať sa s dieťaťom. Ak je dieťa vo výchove rodiča, ktorý svojím prístupom do určitej miery podporuje dieťa v odmietaní druhého rodiča, niet záruky, že dieťa bude vychovávané v zdravom prostredí. Ide totiž len o skryté pestovanie odmietania až nenávisti, čo je zo strany rodiča a v záujme zdravého vývoja dieťaťa neakceptovateľné, ak samozrejme neexistujú dôvody na zákaz styku.
Súd berúc zreteľ na odmietavý postoj maloletého A. vo vzťahu k jeho otcovi, nedostatok úprimného záujmu na strane matky vo vzťahu k akejkoľvek forme prípravy syna na styk s otcom a so zreteľom na význam otca v živote maloletého dieťaťa, uvádza, že aj napriek tomu, že maloletý A. má už takmer 14 rokov a je schopný posúdiť, či sa chce s otcom stýkať, resp. sa nechce, má súdom upravený styk otca s dieťaťom zmysel.
Ak by súd neupravil styk detí s otcom ani v obmedzenom rozsahu, viedlo by to len k rozširovaniu odcudzenia otca a detí, k posilňovaniu nežiaducej a pre deti z hľadiska ich zdravého psychického vývinu nezdravej fixácii len na jedného z rodičov (matku), čo nie je v najlepšom záujme maloletých detí, nakoľko každé dieťa potrebuje lásku, porozumenie a starostlivosť oboch svojich rodičov a to aj vtedy, keď pokojné riešenie svojich osobných problémov medzi sebou rodičia nevedia nájsť. Súd mal v konaní za preukázané, že matka nemá záujem pracovať na tom, aby u detí budovala pozitívny vzťah k otcovi, ako sama tvrdí, nedokáže zmeniť postoj maloletého A., aby sa chcel stretávať so svojím otcom.
Ak súd neupraví styk vôbec, reálne hrozí, že otec sa s deťmi nebude vôbec stretávať vzhľadom na to, že dosiaľ otec videl deti len zriedkakedy, i to keď ich on sám vyhľadal v škole a navyše maloletý A. striktne odmieta otca a matka nevyvíja aktivitu, aby sa tento jeho negatívny postoj zmenil.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd upravil styk otca s maloletými deťmi v len veľmi obmedzenom rozsahu a vo zvyšku návrh otca zamietol.
Nakoľko ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, o trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove, písomne, trojmo. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p., § 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/> o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.