Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_25P-127-2013.pdf
PDF · 104.47 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/127/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: W. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - U., zastúpená advokátkou JUDr. Líviou Krnčokovou, so sídlom ul. 29. augusta 5, Bratislava a otec - P., za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, Hanulova 9/A, Bratislava, o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, takto
rozhodol:
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou W. každý nepárny kalendárny týždeň v čase od piatka od 16.30 hod. do nedele do 18.00 hod. a každú stredu v čase od 16.30 hod. do 19.30 hod. s tým, že táto úprava styku neplatí počas zimných, letných a jarných prázdnin.
Ďalej je otec o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou nasledovne:
- každý párny rok v čase od 1.7. od 18.00 hod. do 8.7. do 18.00 hod. a každý nepárny rok v čase od 1.8. od 18.00 hod. do 8.8. do 18.00 hod.,
- každý nepárny rok v čase od 23.12. od 18.00 hod. do 26.12 do 18.00 hod. a každý párny rok v čase od 29.12. od 18.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod.,
- každý párny rok počas jarných prázdnin v čase od 9.00 hod. v prvý deň jarných prázdnin do 18.00 hod. v posledný deň jarných prázdnin.
Otec maloletú p r e v e z m e a po ukončení styku o d o v z d á v mieste bydliska maloletej a matka je p o v i n n á maloletú k styku riadne pripraviť.
Súd vo zvyšku návrh otca z a m i e t a .
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 19.4.2013 žiadal otec o úpravu styku s maloletou W. tak, aby bol oprávnený sa s maloletou stretávať každý štvrtok od 16.00 hod. do piatka do 8.00 hod., každý prvý párny víkend v mesiaci v čase od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas letných prázdnin v párnom roku od 1.7. od 9.00 hod. do 7.7. do 19.00 hod. a v nepárnom roku v čase od 1.8. od 9.00 hod. do 7.8. do 19.00 hod., počas Vianočných sviatkov v nepárnom roku od 23.12. od 19.00 hod. do 28.12. do 19.00 hod. a v párnom roku od 28.12. od 19.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 19.00 hod. a počas jarných prázdnin v párnom roku od soboty od 10.00 hod. do nasledujúcej soboty do 19.00 hod. V priebehu konania niekoľko krát zmenil návrh a napokon žiadal, aby bol upravený jeho styk s maloletou W. v bežnom roku každý týždeň v pondelok a v stredu v čase od 16.30 hod. do 19.30 hod., každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 16.30 hod. do nedele do 18.00 hod., počas
letných prázdnin v nepárnom roku od 1.8.00 hod. od 18.00 hod. do 8.8. do 18.00 hod. a v párnom roku od 1.7. od 18.00 hod. do 8.7. do 18.00 hod., počas Vianočného obdobia v nepárnom roku od 23.12. od 18.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod. a v párnom roku od 29.12. od 18.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod. a počas jarných prázdnin každý párny rok od pondelka od 9.00 hod. do piatka do 18.00 hod. Návrh odôvodnil tým, že doposiaľ nebolo súdom rozhodnuté o úprave jeho styku s maloletou a ohľadom stretávania sa s dcérou sa nevedia s matkou dohodnúť, matka mu v styku s maloletou bráni a znemožňuje jeho stretávanie, čo pokladá za neakceptovateľný stav. Od rozpadu jeho vzťahu s matkou maloletej sa o maloletú zaujíma, ale zaťatý postoj matky mu stretávanie s dcérou sťažuje a znemožňuje. Ďalej uviedol, že v budúcnosti sa bude usilovať o väčší priestor na starostlivosť o dcéru, ktorý by mal vyústiť do striedavej osobnej starostlivosti tak, ako je to v prípade jeho dvoch starších detí z prvého manželstva.
Matka v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že žiada návrh zamietnuť z dôvodu, že prezentovaný záujem otca o starostlivosť o maloletú je zjavne účelový, otec nemá zábrany vypovedať na súde nepravdivo, za účelom dosiahnutia svojho záujmu, prípadne účelovo vybrať dôkazy s cieľom prezentovať sa ako starostlivý a zodpovedný otec a svojim návrhom žiadnym spôsobom nezohľadnil nízky vek maloletej, jej potreby a denný režim ako aj silnú citovú väzbu na matku. Ďalej v písomnom vyjadrení uviedla, že na základe odporúčania detského psychológa navrhuje vykonať súdno-znalecké dokazovanie, ktoré by bolo nezávislým podkladom pre rozhodnutie súdu vo veci určenia rozsahu styku otca s maloletou.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, znaleckým dokazovaním, oboznámil sa so spismi Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 13P 162/2011, 25P 199/2014, 25P 293/2015, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P 162/2011-45 zo dňa 3.11.2011 súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bola maloletá W. zverená do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným vo výške XXX,-€, počínajúc dňom 3.11.2011. O úprave styku otca s maloletou nebolo rozhodnuté, nakoľko rodičia zhodne uviedli, že sa o stretávaní otca s maloletou dohodnúť vedia a nežiadali schváliť rodičovskú dohodu v tomto smere. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.11.2011.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 199/2014-101 zo dňa 16.2.2015 súd zamietol návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti a tiež zamietol návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti na maloletú W.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.3.2015.
Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 293/2015-8 zo dňa 5.11.2015 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený predbežne sa stretávať s maloletou v každom kalendárnom týždni v stredu od 16.30 hod. do 18.00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom týždni v sobotu a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že odovzdávanie a preberanie maloletého dieťa bude prebiehať v mieste bydliska maloletého dieťaťa. Matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť. Súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia vo zvyšku zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2015 a vykonateľnosť dňa 30.11.2015.
Otec vo výpovediach uviedol, že v rozhodnutí o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej nebolo rozhodnuté o úprave styku. V priebehu rokov 2012 a 2013 sa s dcérou nestretával takmer vôbec, resp. veľmi nepravidelne a obmedzene. Je toho názoru, že dôvodom, prečo sa s maloletou nestretával, bola tvrdohlavosť na strane matky po jeho odchode zo spoločnej domácnosti. Na jar 2014, keď už prebiehalo toto súdne konanie, sa začal s maloletou stretávať viac, keďže sa čiastočne s matkou na pojednávaní súdu dohodli a zároveň začali obaja navštevovať psychológa. K tvrdeniam a výhradám matky, že nevyužil všetky dohodnuté možnosti na stretnutie s dcérou uviedol, že stretnutia prebiehajú len v prítomnosti matky tak, že matka mapuje každý ich pohyb a rozhovory, stále im je v pätách a celé stretnutie je umelé. Dokonca sa stalo aj to, že im zasahovala do rozhovoru a pred dcérou ho vulgárne osočovala. Navštevovali aj psychológa, avšak dopadlo to tak, že matka ako psychicky labilná, zo stretnutí s psychológom odišla. Ďalej uviedol, že správanie sa matky je účelové a robí všetko preto, aby si s dcérou nemohol vytvoriť citovú väzbu. Podľa jeho názoru, má maloletá k nemu pozitívny vzťah, i keď pripustil, že keď sa stretnú, je od matky úplne nainfikovaná voči nemu. Matka zakazuje aj stretávanie sa maloletej s jeho staršími dvoma deťmi, ktoré má zverené do striedavej osobnej starostlivosti a rovnako
zakazuje maloletej návštevu jeho domácnosti. Dokonca je toho názoru, že sa matka bojí, aby maloletá s ním nenadviazala bližší vzťah a bojí sa aj toho, aby sama maloletá nepovedala, že on je dobrý otec. Stretávanie sa s dcérou v prítomnosti matky nikam nevedie, je to vysiľujúce, často zo stretnutí odchádzal s kŕčmi a dokonca ich niekedy musel skrátiť a odísť skôr. V ďalšej výpovedi uviedol, že potom, ako bolo vydané predbežné opatrenie, čo bolo v decembri 2015 sa začal s maloletou stretávať viac a využil 100% času, ktorý mohol, pretože od 5.12.2015 mal k dispozícii 50 hodín na stretnutie, z ktorých využil 37 a vo zvyšnom čase mu matka odpísala, že dcéra je chorá. K aktuálne prebiehajúcim stretnutiam uviedol, že úvod je spočiatku rozpačitý, keďže dcéra sa bojí toho, aby nestratila matkinu priazeň, ale akonáhle sa zatvoria dvere a ostanú sami, je stretnutie úplne spontánne a úprimné. Maloletá si získala aj jeho širšiu rodinu a jeho staršie deti. Rozsah styku upravený predbežným opatrením je malý, pretože za ten čas nemôžu podniknúť veľa aktivít, väčšinou trávia čas v jeho domácnosti, kde sa maloletá správa normálne bez problémov a stáva sa, že nechce od neho odísť späť k matke.
Matka vo výpovediach uviedla, že otec doteraz nevyužíval možnosti na stretnutie s dcérou, pričom tie termíny, kedy bola maloletá chorá, do toho ani nepočíta. V období, keď bola ona chorá, keďže mala problémy s chrbticou a bola dlhodobo práceneschopná, ponúkla otcovi náhradné termíny, ktoré nevyužíval riadne. Na stretnutiach s dcérou sa dohadovali s otcom formou SMS správ a záležalo to najmä od počasia, pretože sa väčšinou stretávali na detských ihriskách, v detských kútikoch a podľa nej to prebiehalo normálne. Myslí si, že je potrebné, aby sa stretnutí zúčastňovala aj ona, pretože maloletá nikdy nevyrastala v domácnosti so svojim biologickým otcom a od októbra 2012 do marca 2014 sa uskutočnilo iba 5 ich vzájomných stretnutí, keďže otec v tom čase nevyužíval možnosť stretávať sa s dcérou viac. Potom sa pokúšali o mediáciu, kde sa snažili postupne prepracovať k tomu, aby otec začal tráviť viac času s maloletou. V rámci mediácie sa dohodli na 4 stretnutiach v jej prítomnosti, avšak otec napokon mediačnú dohodu nepodpísal. Podľa jej názoru, je vzťah maloletej k otcovi taký, že ona jej musí vysvetľovať, že jej priateľ, ktorý s nimi žije v spoločnej domácnosti a ktorého maloletá oslovuje otec, nie je jej biologickým otcom a že jej biologickým otcom je pán H.. Nerozumie otcovi, prečo sa nechce dohodnúť tak, aby to bolo v prospech ich dieťaťa, pričom ona chce len to, aby sa kontakt maloletej s otcom realizoval postupne, najskôr za jej prítomnosti a za spolupráce s odborníkmi, ktorí pokiaľ skonštatujú, že už jej prítomnosť nie je nutná, aby sa styk realizoval aj častejšie. Dodala, že maloletá svojho otca berie ako kamaráta. Od septembra 2013 žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorého všetci doma oslovujú menom okrem maloletej, ktorá ho sama začala oslovovať otec. Potvrdila, že po vydaní predbežného opatrenia, voči ktorému sa neodvolala, sa stretnutia maloletej s otcom začali realizovať dňa 5.12.2015 a maloletej bolo vysvetlené, že to takto určil súd. Pokiaľ má otec dojem, že doterajší rozsah styku je nedostatočný, nevie si však predstaviť realizáciu styku inak, pretože maloletá má dva krát do týždňa gymnastiku a to v utorok a piatok od 17.00 hod. do 19.00 hod. a jej staršia dcéra chodieva ku svojmu otcovi každý nepárny týždeň od nedele do utorka večera, čiže maloletá by sa so sestrou ani nevídala, pokiaľ by súd vyhovel návrhu otca. Nemá však problém s tým, aby boli stretnutia maloletej W. s otcom dlhšie ako v predbežnom opatrení a teda nie do 18.00 hod., ale až do 19.30 hod., prípadne, aby sa nepárne týždne spojili do jednej párnej nedele, kedy by mohli spoločne tráviť čas 6 hodín nepretržite, alebo keby aj cez týždeň otec maloletú odviedol na gymnastiku.
Právna zástupkyňa matky doplnila, že v znaleckom posudku vypracovanom súdnou znalkyňou boli nezrovnalosti a nechali si teda vypracovať vyjadrenie psychologičky U. k znaleckému posudku, v ktorom psychologička konštatuje, že pri vypracovávaní znaleckého posudku nebol dodržaný profesionálny prístup znalca, keďže by si mal byť znalec vedomý toho, že mnohé skreslenia prvého dojmu sú spôsobené stereotypmi, tiež boli porušené metódy testovania a práce s rodičmi a maloletým dieťaťom. V celom rozsahu znaleckého posudku psychologička pozoruje protichodné posudzovania zúčastnených strán a protichodné interpretácie ako aj konečné vyhodnotenia výsledkov testov a nedostatočnú validitu testovania.
Zo znaleckého posudku P.., ako aj z jej výpovede vyplýva, že súčasný psychický stav maloletej W. je bez prítomnosti signifikantných prvkov psychopatologickej symptomatiky a bez depresívnej symptomatiky. Aktuálne maloletá prežíva emocionálne existenčné ohrozenie a separačnú úzkosť, ktorá je spôsobená emocionálnym vydieraním jej matky. Stratila pocit istoty a bezpečia a nie je schopná orientovať sa v rodinných väzbách. Sú u nej prítomné prvky s neurotickým pozadím bez trvalejšej fixácie v štruktúre osobnosti. V prípade pokračujúceho zvýšeného a dlhotrvajúceho negatívneho emocionálneho tlaku zo strany matky je riziko trvalejšieho deštruktívneho poškodenia psychiky maloletej s možnými psychosomatickými ochoreniami. Maloletá je na matke existenčne závislá s pozitívnou emocionálnou
väzbou a bezhranične jej dôveruje. S otcom je šťastná, má k nemu pozitívnu emocionálnu väzbu, vyjadruje túžbu byť s otcom a tráviť s ním čas a teší sa na jeho prítomnosť. Obaja rodičia sú pre ňu autoritou, ku ktorým má pozitívne emocionálne väzby, zároveň však maloletá prežíva zmätočné citové prežívania v rodinných väzbách. Matka prezentuje k maloletej pozitívne citové väzby, lásku, zvýšené ochranné postoje a nadštandardnú príkladnú starostlivosť, na druhej strane však matka svojimi manipuláciami maloletej s cieľom likvidovať jej emocionálnu väzbu k otcovi poškodzuje harmonický, psychický aj fyzický vývin maloletej a neuvedomuje si, že svojou egocentrickou snahou „odstaviť“ otca od dcéry, poškodzuje predovšetkým samotnú maloletú. Otec má k dcére vysoko pozitívny emocionálny vzťah, cíti za ňu zodpovednosť a snaží sa o zabezpečenie plnohodnotného kontaktu. Obaja rodičia majú adekvátne rozvinuté psychické schopnosti a predpoklady na zabezpečovanie starostlivosti o maloletú a obaja sú schopní funkčne výchovne vplývať na komplexný rozvoj dieťaťa a pozitívne stimulovať jeho fyzický aj psychický vývin. Pri odpovedi na otázku týkajúcu sa psychického stavu oboch rodičov a posúdenia ich psychických schopností a predpokladov na zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa, znalkyňa uviedla, že osobnostná štruktúra matky je sociálne zrelá s nevyhranenou sociabilitou. Matka má tendencie k zapieraniu, pretvarovaniu sa a zatajovaniu, najmä v súvislosti so snahou skrývať a tajiť svoju skutočnú osobnostnú podstatu. Sú u nej prítomné prvky infantilných postojov. Aktuálne prežíva pocity tenzie, nervozity a obáv. Diagnostikovaný bol neurotický osobnostný terén, má sklon prežívať a chápať všetko osobne a nedokáže odviesť napätie. Prežíva pocit krivdy a zrady zo strany partnera - otca maloletej, ktorý opustil spoločnú domácnosť v období, keď mala maloletá 4 mesiace a emocionálnu frustráciu z rozpadu partnerského vzťahu nespracovala. Znalkyňa odporúča matke psychologickú intervenciu formou systematickej psychoterapie. Osobnostná štruktúra otca je diferencovaná a sociálne zrelá, vnútorne psychicky a emocionálne je vyrovnaný. Ďalej znalkyňa v znaleckom posudku uviedla, že matka systematicky ovplyvňuje a manipuluje maloletú za účelom oslabenia jej citovej väzby k otcovi a manipuláciou sa snaží, aby maloletá mala negatívny vzťah a odmietavý postoj k otcovi. Maloletej vnucuje pomenovanie otca krstným menom a označuje ho ako „biologický rodič“, má negatívne výroky adresované na otca v prítomnosti maloletej a snaží sa vytvárať o otcovi negatívny obraz. Ponúkaným atraktívnym programom sa snaží odpútať pozornosť a záujem maloletej od otca a skrátiť jej prítomnosť s ním. U otca znalkyňa nezistila ovplyvňovanie alebo manipulovanie maloletej za účelom oslabenia jej citovej väzby k matke. Vôľou maloletej W. je s otcom sa stretávať. Otca emocionálne prijíma, chce sa s ním stretávať a spontánne ho oslovuje „ocko“ v situácii, keď matka nie je prítomná. Po vyšetrení maloletej ako aj rodičov považovala znalkyňa za najvhodnejšie riešenie rodinnej situácie upraviť styk otca s maloletou takým spôsobom a v takej intenzite, že do januára 2017 aby sa maloletá s otcom stretávala aj počas bežného pracovného týždňa dva krát poobede a každý nepárny týždeň počas celého víkendu, pričom prítomnosť matky nie je potrebná. Ďalej navrhla režim stretávania sa otca s maloletou počas prázdnin ako aj Vianočného obdobia a od januára 2017 navrhla maloletú zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v 7-dňovom striedavom intervale a pomerne rozdeliť medzi rodičov aj Vianočné a prázdninové obdobie. Maloletá nastupuje od septembra 2016 do povinnej predškolskej prípravy a teda rodičia budú mať dostatok času (najmä matka), aby maloletej svojim prístupom umožnili dostatočne sa adaptovať na domáce prostredia oboch rodičov a ich pravidelné striedanie. Je v záujme maloletej, aby matka najneskôr do tohto obdobia upustila od negatívnych manipulácií maloletej a aby začala participovať spolu s otcom na harmonickom psychickom a fyzickom vývine spoločného dieťaťa. Zavedenie striedavej osobnej starostlivosti je v záujme maloletej W. a obaja rodičia sú plnohodnotne schopní realizovať striedavú starostlivosť. Od septembra 2017 by mala maloletá v riadnom termíne nastúpiť na povinnú školskú dochádzku a teda od januára 2017 do septembra 2017 je dostatok času pre adaptáciu maloletej na striedanie dvoch domovov. Záverom dala znalkyňa matke do pozornosti, že jej snahy o manipuláciu emocionálneho prežívania maloletej a snahy o jej manipuláciu neovplyvní v súlade s vlastnými predstavami a želaniami. W. síce zo strachu verbálne opakuje matkou vnútené výroky, neznamená to však, že im rozumie a že sa s nimi vnútorne stotožňuje. Maloletá vníma aj neverbálne správanie sa matky, vytvára si vlastné sociálne interakcie a v procese socializácie si bude osvojovať rôzne vzorce správania sa, ktoré nemusia kopírovať matkin želaný model. Matka by mala vedieť, že maloletá potrebuje pre svoj harmonický, psychický a fyzický vývin oboch rodičov a teda nielen matku, ale aj svojho otca.
Na pojednávaní súdu dňa 8.2.2016 sa znalkyňa oboznámila aj s vyjadrením U. k znaleckému posudku, ktoré predložila právna zástupkyňa matky a súdna znalkyňa k tomuto dokumentu uviedla, že sa jedná o nekompetentný prístup pani U. ktorá cituje rôznych autorov psychologických publikácií, ale v podstate sa k znaleckému posudku nevyjadruje, spomína nejaké pracovné postupy pri sedeniach,
ktoré sú vhodné v poradenskom procese v psychologických poradniach a nie v súdnom konaní, resp. pri vypracovávaní znaleckých posudkov, kde sú úplne iné požiadavky.
Kolízny opatrovník uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie, odporúča rozhodnúť v zmysle záverov znaleckého posudku.
Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava IV uviedol, že s prihliadnutím na závery znaleckého dokazovania ako aj na výsluch znalkyne je v najlepšom záujme maloletej rozhodnúť podľa záverov znaleckého dokazovania.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 36 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti dlhodobo a doposiaľ nebol styk otca s maloletou upravený žiadnym súdnym rozhodnutím, nakoľko v rámci konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej sa rodičia zhodne vyjadrili, že o styku otca s dieťaťom sa dohodnúť vedia. Vzhľadom k tomu, že aktuálna situácia na strane rodičov a maloletej je taká, že sa dlhodobo nevedia na realizácii styku ako aj na jeho rozsahu dohodnúť, súd považoval návrh otca za dôvodný. Obaja rodičia v konaní prezentovali rozdielne stanoviská a iný pohľad na prospešnosť a dĺžku stretávania sa otca s maloletou, navyše matka spochybňovala aj skutočný záujem otca na realizácii styku. Vykonaným dokazovaním a to najmä znaleckým dokazovaním bolo nesporne preukázané, že otec má záujem o čo najširší kontakt s dcérou a matka mu v tomto intenzívne bráni. Dôkazom toho je skutočnosť, že konanie už prebieha takmer tri roky a doposiaľ matka neumožnila otcovi tráviť s maloletou dlhšie obdobie a už vôbec neumožnila to, aby maloletá u otca prespala. Ako vyplýva zo znaleckého posudku, správanie sa matky poškodzuje záujmy maloletej, ktorá pre svoj riadny a harmonický vývin osobnosti nevyhnutne potrebuje aj vplyv otca a jeho prostredia, čo doteraz matka neakceptovala. V priebehu konania sa čiastočne zmenila situácia po nariadení predbežného opatrenia (december 2015), kedy začala matka umožňovať otcovi stretávanie s dieťaťom v širšom rozsahu, ako tomu bolo dovtedy, dokonca bez jej prítomnosti, čo predtým vôbec neumožňovala. Napriek tomu, že kontakt maloletej s otcom bol dlhodobo matkou marený a znemožňovaný, má maloletá k otcovi vybudovaný pozitívny vzťah a prejavuje vôľu stretávať sa s ním. Čo sa týka konkrétnej úpravy styku, túto súd ustálil tak, že vychádzal z návrhu otca, s výnimkou jedného dňa v týždni (pondelok), keď vyhovel požiadavke matky, aby maloletá mohla tráviť čas aj so svojou staršou sestrou z matkinej strany. Rozsah styku, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku, rešpektuje právo maloletej na rovnocenný kontakt s oboma rodičmi, rešpektuje celkové rodinné nastavenie v súvislosti s tým, že obaja rodičia maloletej majú svoje staršie deti z predchádzajúcich vzťahov a teda umožňuje maloletej W. primerane sa kontaktovať aj so svojimi polorodými súrodencami. Zároveň takýto rozsah styku zodpovedá veku maloletej, ktorá je ešte len predškoláčka a pri jeho dôslednom dodržiavaní a realizovaní bude mať možnosť vybudovať si kvalitný vzťah s oboma rodičmi, čo je jednoznačne v jej záujme. Súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania rozhodol o úprave styku otca s maloletou aj v dlhších časových intervaloch, t.j. aj počas víkendového obdobia, prázdnin a sviatkov aj napriek tomu, že doteraz maloletá u otca neprespala, keďže je toho názoru, že prespatie maloletej u otca ju nijakým spôsobom neohrozí. Matka nenamietala prostredie a bytové pomery u otca a keďže otec má dve staršie deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti, súd nemal dôvod o vhodných bytových pomeroch otca pochybovať. Súd upravil teda rozsah stretávania sa otca s maloletou aj s prespatím bez prítomnosti matky, nakoľko matka mala minimálne od apríla 2013 (podanie návrhu) vedomosť o tom, že otec sa styku s maloletou domáha a teda v priebehu nasledujúcich takmer troch rokov mala maloleté dieťa na stretnutia s otcom intenzívne pripravovať a to aj po psychickej stránke. Matka naopak všetko svoje úsilie počas tohto obdobia smerovala len k tomu, aby čo najviac oslabila ich vzájomné väzby a aby stretnutia marila, prípadne
manipulovala, keďže pri všetkých doterajších stretnutiach bola prítomná, čo rozhodne neprospievalo budovaniu vzťahu otca s dieťaťom. Toto by si mala matka v prvom rade uvedomiť a dbať na odporúčania znalkyne a v záujme svojej dcéry prehodnotiť svoje správanie sa. Súd k znaleckému posudku P.. dodáva, že odporúčania znalkyne a jej závery týkajúce sa zverenia maloletej W. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov od januára 2017 bolo nadprácou z jej strany, pretože pre rozhodnutie súdu je podstatný a relevantný len stav veci zistený v čase rozhodnutia. Ako bude starostlivosť o maloletú prebiehať v budúcnosti, dnes nie je možné konkretizovať, preto sa k tejto časti znaleckého posudku súd podrobnejšie nevyjadruje. Na vyjadrenie Mgr. Jarembákovej k znaleckému posudku P.. ktorý do súdneho spisu založila matka súd neprihliadol, nakoľko takýto listinný dôkaz považoval za účelový, vypracovaný jednostranne na základe požiadavky matky a teda o objektívnosti jeho obsahu má súd pochybnosti.
Záverom súd poznamenáva, že obaja rodičia by vo svojom konaní mali mať predovšetkým na zreteli najlepší záujem ich spoločného maloletého dieťaťa, ktoré pre svoj zdravý psychický ako aj fyzický vývin jednoznačne potrebuje oboch rodičov a ich vzájomnú participáciu. Je nevyhnutné, aby rodičia toto pochopili a aby už zabudli na vzájomnú nevraživosť a začali sa správať zodpovedne tak, aby z ich dcéry vyrástla zdravá a psychicky vyrovnaná osobnosť.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).