Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-183-2015.pdf
PDF · 101.63 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/183/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej: K. A., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Q. XXXX/X, A., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpená opatrovníčkou Mgr. Janou Barancovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky, o vymoženie sumy 258,91 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 25. júna 2012, č. k. 10Er/600/2004-19 v časti výrokov II., III., IV., o odvolaní súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 25. júna 2012, č. k. 10Er/600/2004-19 v časti výrokov III., IV., a o návrhoch oprávneného na prerušenie konania, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .
Odvolací súd odvolanie súdnej exekútorky proti napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa v časti výrokov III., IV. o d m i e t a .
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch II., III., IV. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, exekúciu pod sp. zn. 10Er/600/2004 vedenú u súdnej exekútorky Mgr. Kataríny Baňarovej pod EX 41/04 vyhlásil za neprípustnú a konanie (správne malo byť exekúciu) zastavil. Súd priznal súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Baňarovej trovy exekúcie v sume 67,80 eur. Posledným výrokom uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť titulom trov exekúcie súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Baňarovej sumu 67,80 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP"), § 41 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 47, § 48 ods. 1, 2 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len "Notársky poriadok"), § 34, § 39, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník"). Súd dôvodil tým, že Okresný súd Komárno na základe oznámenia oprávneného o podaní si návrhu na vykonanie exekúcie k súdnemu exekútorovi vydal dňa 20.12.2004 poverenie č. 5401 004552 pre súdnu exekútorku Mgr. Katarínu Baňarovú. Exekučné konanie sa uskutočňuje na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica N 930/2004, Nz 60187/2004 spísaná notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou na notárskom úrade so sídlom v Bratislave dňa 23.07.2004. Dňa 25.05.2009 predložil oprávnený súdu návrh na zmenu súdneho exekútora a žiadal, aby súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Preskúmaním exekučného titulu súd zistil, že notárska zápisnica nebola podpísaná povinnou osobou, nakoľko v notárskej zápisnici je uvedený ako splnomocnený zástupca Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, ktorého povinná osoba splnomocnila na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. S
poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 12.05.2011 č.k. IV. ÚS 181/2011-16 uviedol, že najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice je súhlas povinného s jej vykonateľnosťou, pretože tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom. Tento prejav vôle nie je možné urobiť v zastúpení a to ani na základe udeleného plnomocenstva splnomocnenému zástupcovi. Ďalej poukázal na to, že plnomocenstvo na spísanie notárskej zápisnice bolo obsiahnuté v už vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom povinnému tak bola odňatá možnosť ovplyvniť jej obsah, prípadne nesúhlasiť s týmto ustanovením zmluvy a už podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Uviedol, že zmluva obsahuje s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka neprijateľnú podmienku, pričom úkon vychádzajúci z neprijateľnej podmienky je neplatný. Zároveň došlo k porušeniu ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa spotrebiteľ, v danom prípade povinný, najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Záverom uviedol, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, § 27a, § 5 ods. 1, § 14 ods. 1 - 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.06.2006. Súd priznal súdnej exekútorke trovy exekúcie v sume 67,80 eur vrátane DPH a na ich úhradu zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, napádajúc výrok súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP prerušil a predložil Súdnemu dvoru EÚ predložil prejudiciálne otázky. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci a odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, že súd nezistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol s poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, že k revíznemu postupu súdu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať činnosťou vlastnou. Ďalej namietal, že Zákon o notároch a notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu. Právny poriadok formuluje obligatórny zákonný príkaz, ktorý je adresovaný notárovi a nemôže byť vinou dezinterpretácie alebo extenzívnosti interpretácie prenášaný na exekučný súd. V opačnom prípade by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Mal za to, že nie exekučný súd, ale práve notár napráva takéto situácie napríklad v prípade neúmerne vysokých úrokov v zmluvách o pôžičke, neúmerne vysokých zmluvných pokút alebo neprimeraných plnení. Skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Namietal, že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd s ňou musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Zdôraznil, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom a to ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Namietal aj tú skutočnosť, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci a taktiež porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Ďalej dospel k záveru, že odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Poukázal na skutočnosť, že exekučný súd rozhodol na základe normatívnej úpravy, ktorá nemá povahu prameňa práva a preto sa ňou nemohol riadiť. Porušením princípu rovnosti zbraní bol oprávnený uvedený exekučným súdom do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Namietal, že nemal možnosť reagovať na
akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Namietal, že exekučný súd rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Ďalej namietal, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením, a preto nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok. Pokiaľ by povinný zmenil názor a chcel zamedziť tomu, aby zástupca v jeho mene spísal notársku zápisnicu podľa ním udeleného plnomocenstva, povinný mohol plnomocenstvo v zmysle ustanovenia § 33b ods. 1 písm. b) OZ kedykoľvek odvolať. Tiež dodal, že žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Poznamenal že zástupca povinného žiadny spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, keďže bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Poukázal na najnovší vývoj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu v konaní o ústavných sťažnostiach, ktorých predmetom je porušenie základných práv a slobôd. V závere konštatoval, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Dodal, že od vydania exekučného titulu ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.
Okrem toho oprávnený žiadal, aby odvolací súd konanie postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v tomto znení: 1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi? Popri tom v odvolaní s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b) OSP žiadal konanie prerušiť a podať návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.
Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
Proti uzneseniu podala súdna exekútorka odvolanie v časti trov exekúcie (výroky III. a IV.). Mala za to, že v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z.z. patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, a táto náhrada zahŕňa aj poštovné výdavky. V predmetnom konaní si vyčíslila poštovné v sume 40,10 eur, ale súd jej uznesením priznal len sumu 8,04 eura. S priznanou sumou nesúhlasila, pretože nie je pochybnosť o doručení jednotlivých korešpondencií, pretože v exekučnom spise sa nachádzajú písomné odpovede a aj doručenky. Súdu prvého stupňa tiež vytýkala, že náhradu poštovného jej priznal aktuálnu v čase rozhodnutia. Mala však za to, že predmetná náhrada nebola určená správne, nakoľko výška poštovného sa po každom roku mení. Záverom uviedla, že trvá na priznaní požadovanej sumy v plnej výške a žiadala súd, aby náhradu hotových výdavkov zohľadnil a upravil.
Písomné vyjadrenie k odvolaniu súdnej exekútorky podané nebolo.
Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca sa vyjadril, že nemieni odvolaniu oprávneného vyhovieť.
Odvolací súd v danej právnej veci zistil, že návrhy oprávneného na prerušenie exekučného konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. b), c) OSP z dôvodu podania návrhu na konanie o súlade v odvolaní definovaných ustanovení právnych predpisov Ústavnému súdu SR a predloženia oprávneným vyššie uvedených prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie je potrebné ako nedôvodné zamietnuť. Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, teda súdom proti rozhodnutiu, ktorého
nemožno podať žiaden opravný prostriedok. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c) OSP ukladá povinnosť súdu prerušiť konanie len vtedy, ak dospel k záveru, že požiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke, pretože je potrebné podať výklad komunitárneho práva, ktorý je rozhodujúci pre riešenie v danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť každému návrhu účastníka konania na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu dvoru EÚ na vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne v určitej veci aplikuje ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah právnych noriem Európskej únie. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá žiadnu komunitárnu relevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Cdo 60/2013 zo dňa 13. marca 2013).
Posúdenie predmetných otázok oprávneného a ich vyriešenie však patrí do výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu bez potreby prejudiciálneho výkladu (rozhodnutia) Súdneho dvora EÚ. Pokiaľ procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania. Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP z dôvodu predloženia oprávneným vyššie uvedených prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, je potrebný ako nedôvodný zamietnuť. Odvolací súd mal za to, že Exekučný poriadok v § 36 ods. 5 zakotvuje zásadu, že exekučné konanie je možné prerušiť iba vtedy, ak to stanový osobitný zákon. Keďže v danom prípade takýto osobitný predpis neexistuje a Exekučný poriadok výslovne vylučuje prerušenie exekučného konania, odvolací súd návrh oprávneného ako nedôvodný zamietol. Výnimka z uvedeného pravidla neprerušiteľnosti exekučného konania je obsiahnutá iba v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že skutočnosti, ktoré uvádza oprávnený vo svojom návrhu na prerušenie konania boli už riešené aj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to tak, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená a taktiež v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 285/2010 - 12 zo dňa 30.08.2010. Vzhľadom k týmto dôvodom odvolací súd vo vzťahu k návrhu oprávneného na prerušenie konania prijal záver, že v tomto konaní sa nepreukázala potreba výkladu komunitárneho práva Súdnym dvorom Európskej únie, pretože táto otázka komunitárneho práva nie je pre riešenie daného prípadu relevantná.
Pokiaľ ide o návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) OSP z dôvodu podania návrhu Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s článkom 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, odvolací súd uvádza, že nedospel k záveru o potrebe prerušenia konania z uvedeného dôvodu, nakoľko uvedené ustanovenie Exekučného poriadku nepovažuje za rozporné s Ústavou SR. V rámci skúmania podmienok na postup podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) OSP je všeobecný súd oprávnený posudzovať, či zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Zo strany všeobecného súdu nejde o prekročenie právomoci (R 70/2007). Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že v posudzovanej veci súd prvého stupňa neopieral odôvodnenie svojho rozhodnutia o ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, z tohto dôvodu je návrh oprávneného na prerušenie konania v uvedenom znení bezpredmetný a s konaním nesúvisiaci.
Odvolací súd z týchto dôvodov návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a prihliadajúc na splnenie podmienok odvolacieho konania dospel k záveru, že odvolanie súdnej exekútorky je potrebné podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. a/ OSP odmietnuť ako podané oneskorene, v dôsledku čoho potom už odvolací súd vecnú správnosť uznesenia súdu prvého stupňa v napadnutej časti (výroky III. a IV.) preskúmavať nemohol.
V danom prípade bolo súdnej exekútorke doručené uznesenie súdu prvého stupňa dňa 01.10.2012. Zákonná 15 - dňová odvolacia lehota začala plynúť odo dňa nasledujúceho po doručení napadnutého uznesenia, t. j. od 02.10.2012 a márne jej uplynula dňa 16.10.2012 (utorok), v dôsledku čoho odvolanie
podané na pošte dňa 31.10.2012 (bez žiadosti o odpustenie zmeškania odvolacej lehoty) bolo podané oneskorene a muselo byť preto ako oneskorene podané odmietnuté.
Okrem toho odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výrokoch II., III. a IV. zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora napadnuté odvolaniami nebolo, preto nadobudlo právoplatnosť.
V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 28.09.2004 požiadal súdnu exekútorku Mgr. Katarínu Baňarovú o vykonanie exekúcie voči povinnej na vymoženie pohľadávky 258,91 eur s príslušenstvom. Za exekučný titul označil notársku zápisnicu č. N 930/2004, NZ 60187/2004, spísanú dňa 23.07.2004 notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, v ktorej Mgr. Bruno Žlnay na základe substitučnej plnej moci zastupujúci Mgr. Tomáša Kušníra na základe splnomocnenia povinnej v zmluve o úvere zo dňa 18.12.2003 uznal jej dlh voči oprávnenému v celkovej výške 369,95 eur (11.145,-Sk) vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne od 20.01.2004 do zaplatenia. Súd vydal súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Baňarovej poverenie na vykonanie exekúcie dňa 20.12.2004. Podaním zo dňa 20.05.2009 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora a žiadal poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého (č.l. 13 spisu). Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V danej právnej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie v napadnutej časti v súlade s ustanovením § 169 ods. 1 OSP, týmto svojim postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, keď jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre absenciu dôvodov.
Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Je tomu tak z dôvodu, že uznesenie súdu prvého stupňa je zmätočné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Nepreskúmateľnosť a zmätočnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd vzhliadol v tom smere, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že neaplikoval správne zákonné ustanovenie.
Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica, okrem toho, že je verejnou listinou, za splnenia zákonných podmienok môže byť aj tzv. exekučným titulom. Exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ. Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je uvedená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka vykonateľnosti spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Vyhlásenie povinnej osoby, ktorým súhlasí s vykonateľnosťou, má za následok vykonateľnosť notárskej zápisnice, ktorá nastáva uplynutím času plnenia uvedeným v notárskej zápisnici, alebo v prípade, ak čas plnenia uplynul pred spísaním notárskej zápisnice, dňom spísania notárskej zápisnice, v ktorej je uvedený súhlas s vykonateľnosťou.
Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní musí v danej právnej veci zaoberať podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou, ktorou je to, či splnomocnenie a jeho obsah je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom, nakoľko podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, keďže v danej veci je nesporné, že povinná notársku zápisnicu nespísala, ale splnomocnila na jej spísanie inú osobu
- Mgr. Tomáša Kušníra, ktorá osoba ako sa javí konala za oprávneného /veriteľa/, ktorú skutočnosť si však musí ujasniť súd prvého stupňa pri tomto vyššie uvedenom právnom posúdení. Právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú predpokladané náležitosti upravené v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.
S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti (výroky II., III., IV.) podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne rozhodne v naznačenom smere a zároveň svoje uznesenie aj relevantne odôvodní v súlade s ustanovením § 169 ods.1 OSP.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.