Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/37/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v exekučnej veci oprávneného: ZH Kredit, s.r.o., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 049 581, zastúpený advokátskou kanceláriou FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 37 928 422, v mene ktorej koná Mgr. Felix Neupauer, advokát a konateľ, proti povinnému: I. S., nar. XX.XX.XXXX, C., Y. XXX/XX, exekúcia vedená u súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu, so sídlom Nitra, Piaristická 2, o vymoženie 316,54 eura (9.536 Sk) s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č.k. -56 zo dňa 15. apríla 2011 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a o trovách exekučného konania vyslovil, že rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.04.2009, tykajúci sa skutkovo obdobného prípadu súd konštatuje, že vykonateľný platobný výmer PERSPEKTÍVY DZP v konkurze vydaný správcom konkurznej podstaty je nulitným právnym aktom. Nulitný právny akt, má za následok to, že ho nemožno vykonať. Také rozhodnutie, ktoré je nulitným právnym aktom nikoho nezaväzuje a hľadí sa akoby neexistovalo. Predpokladom exekúcie je existencia rozhodnutia (okrem ak sa exekúcia vykonáva na základe vykonateľnej notárskej zápisnice). O aké rozhodnutie sa musí jednať podrobnejšie upravujú ustanovenia § 41 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Vo všeobecnosti exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. l Exekučného poriadku). Ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem iných, exekúciu je možné vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste (§ 41 ods. 2 písm. f/ Exekučného poriadku). Pôsobnosť orgánu verejnej správy v tejto veci vykonávali zdravotné poisťovne (v súčasnosti Úrad pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou). Preto boli v zmysle ustanovení § 19 ods. 2 a 3 zákona č. 273/1994 (resp. § 18 ods. 1 písm. a) bod 3. Zákona č. 581/2004 Z.z.) oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery) o predpise poistného. Ako vyplynulo z vyššie uvedeného skutkového stavu, platobné výmery, ktoré mali byť v posudzovanej veci exekučným titulom, neboli vydané zdravotnou poisťovňou resp. úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ale správcom konkurznej podstaty úpadcu. Preto je rozhodujúce vyriešiť otázku, či platobné výmery vydané správcom konkurznej podstaty sú exekučnými titulmi, pričom túto otázku je potrebné posudzovať v závislosti od postavenia správcu konkurznej podstaty. Pod majetkom úpadcu vo všeobecnosti treba rozumieť aj pohľadávky úpadcu, ktoré existovali v čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Z toho vyplýva, že správca konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty

(§ 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Z ustanovení uvedeného zákona však nevyplýva oprávnenie vydávať individuálne akty orgánu verejnej moci (správy). Pod správou majetku úpadcu vo vyššie uvedenom zmysle preto nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúci orgánu verejnej moci (zdravotnej poisťovne). Správca konkurznej podstaty má iba právo (a povinnosť) vykonať všetky procesné úkony (podať žalobu, podnet orgánu, ktorý je oprávnený vo veci rozhodnúť) v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by expressis verbis takéto oprávnenie správcovi konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca majetku konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle ustanovení § 41 Exekučného poriadku. Príslušným na vydanie tohto platobného výmeru je Úrad pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou resp. ním boli zdravotné poisťovne (zákon č. 273/1994 Z.z., resp. č. 581/2004 Z.z.). Keďže exekúcia bola začatá na základe nulitného právneho aktu (neexistujúceho), je tá, keďže chýba exekučný titul neprípustná a súd ju zastavil. Takéto rozhodnutie je v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a ako vyplýva z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky -21 zo dňa 11.03.2010 je aj ústavne udržateľné.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený a domáhal sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako odvolacie dôvody uviedol § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“). Oprávnený v odvolaní uviedol, že nakoľko na správcu konkurznej podstaty prešlo oprávnenie nakladať s majetkom konkurznej podstaty, mal aj oprávnenie vydať predmetný platobný výmer. Toto tvrdenie odôvodnil tým, že na zdravotnú poisťovňu v konkurze sa mal prioritne aplikovať zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, pretože podľa § 66e ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní ustanovenia iných právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy upravené aj týmto zákonom, sa na konkurz a vyrovnanie nepoužijú, ak upravujú tieto právne vzťahy odlišne. Poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov v obdobných veciach, ktoré vyhlásili platobné výmery vydané správcom konkurznej podstaty za relevantné exekučné tituly. Zároveň poukázal aj na judikatúru prvorepublikového Najvyššieho správneho súdu, podľa ktorého nezákonnosť nemá vplyv na právoplatnosť správneho rozhodnutia, pokiaľ neboli uplatnené opravné prostriedky. Zároveň argumentovali uznesením Ústavného súdu v SR sp. zn. z 10.12.2008, v ktorom ústavný súd konštatoval, že k námietke sťažovateľov uvedené v jeho sťažnosti o neexistencii zákonného oprávnenia správcu konkurznej podstaty P. v konkurze vydať platobné výmery tvoriace exekučné tituly smerujúce voči nemocnici ústavný súd uvádza, že absenciu takéhoto oprávnenia prináležalo skúmať jedine na základe opravného prostriedku smerujúceho voči tomuto rozhodnutiu príslušným odvolacím orgánom a nie okresnému súdu v posudzovanom exekučnom konaní.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p., § 58 Exekučného poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 a 2 O..p.), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z.).

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zohľadnil všetky skutkové zistenia, vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite a podrobne zdôvodnil, a preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje v tejto časti s napadnutým rozhodnutím a v podrobnostiach naň odkazuje.

K odvolacím argumentom odvolateľa odvolací súd uvádza nasledovné:

Napriek tomu, že exekučný titul je spravidla opatrený doložkou o formálnej vykonateľnosti, nezbavuje to exekučný súd povinnosti preskúmať exekučný titul aj z hľadiska jeho materiálnej vykonateľnosti. Exekučný súd skúma ako prejudiciálnu otázku existenciu resp. danosť alebo nedanosť všetkých

procesných podmienok (podmienok konania) podľa ust. § 103 a nasl. O.s.p. Ak dospeje súd k názoru, že exekučný titul vôbec exekučným titulom nie je, tzn. že dosial nedisponuje vlastnosťou vykonateľnosti, prípadne je tu iná vada, pre ktorú je exekúcia neprípustná, žiadosť o udelenie poverenia zamietne a v neskoršom štádiu exekúciu zastaví.

Podľa § 41 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia.

Vzhľadom na vyvíjajúcu sa rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či platobný výmer, ktorý je exekučným titulom a vydal ho správca konkurznej podstaty JUDr. Tomáš Kozovský za Perspektívu družstevnú zdravotnú poisťovňu v konkurze, či takýto platobný výmer je spôsobilým exekučným titulom. Je pravdu, že uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. -19 zo dňa 10.12.2008 konštatovalo, že absenciu oprávnenia správcu konkurznej podstaty vydať platobné výmery tvoriace exekučný titul prináležalo skúmať jedine na základe opravného prostriedku smerujúceho voči tomuto rozhodnutiu príslušnými odvolacími orgánmi a nie okresným súdom v posudzovanom exekučnom konaní. Z uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu SR je potom možné vydedukovať, že platobný výmer bolo možné preskúmavať len odvolacím správnym orgánom a nie v samotnom exekučnom konaní.

Od uvedenej doby sa však rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR posunula, pričom Ústavný súd riešil konkrétny prípad oprávneného ZH Kredit s.r.o. vo svojom rozhodnutí -14 zo dňa 31.3.2010, kde podstatnou námietkou sťažovateľa (oprávneného) bolo tvrdenie, že prvostupňový aj Krajský súd v Bratislave v rámci exekučného konania konštatoval, že správca konkurznej podstaty nemohol od 1. januára 2003 vymáhať pohľadávky, ktoré vznikli zrušenej zdravotnej poisťovni, pretože netvorili majetok patriaci do konkurznej podstaty. Ďalej konštatoval, že vymáhanie pohľadávok malo byť v kompetencii všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorej táto činnosť vyplývala už z predmetu činnosti. Uvedený právny záver v celosti prevzal tiež Krajský súd v Bratislave v napadnutom uznesení sp. zn. z 15.7.2009.

Ústavný súd konštatoval, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že zo žiadnych ustanovení relevantnej zákonnej úpravy (predovšetkým zák. č. 328/1991 Zbierky o konkurze a vyrovnaní účinného do 31.12.2005) nevyplývalo pre správcu konkurznej podstaty oprávnenie vydávať individuálne právne akty orgánu verejnej správy. Na základe toho oba súdy uzavreli, že platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty úpadcu nemohol byť exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné vykonať exekúciu. Ústavný súd k uvedenému už iba dodal, že podobným záverom dospel v uznesením sp. zn. z 22.4.2009 aj Najvyšší súd SR a v tomto ohľade nepovažoval tento názor Ústavný súd za arbitrárny, resp. zjavne neodôvodnený v celom rade svojich rozhodnutí, napr. , , a .

Z vyššie uvedeného aj v predmetnej odvolacej veci je zrejmé, že odvolací súd bol povinný ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jednou z takýchto podmienok je aj relevantný exekučný titul a vzhľadom na vyššie uvedené musel odvolací súd konštatovať, že vyvíjajúca sa judikatúra Ústavného súdu a aj Najvyššieho súdu SR nepovažuje platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty za súladný so zákonom, lebo aj v danom prípade bol platobný výmer vydaný po 1.1.2003, konkrétne 25.05.2005.

S poukazom na uvedené je odôvodnený záver, že boli splnené podmienky súdom prvého stupňa aplikovaného ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a zároveň pre zastavenie exekúcie a to s poukazom na ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku i bez návrhu.

Zatiaľ čo dôvody na základe ktorých súd obligatórne alebo fakultatívne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih kedy tak má alebo môže súd urobiť nie je v ňom explicitne stanovený. Z toho potom možno vyvodiť, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že súd je povinný v priebehu celého exekučného konania

skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie exekúcie. Jedným z obligatórnych dôvodov zastavenia exekúcie je pritom podľa cit. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásenie exekúcie súdom za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

So zreteľom na uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.