Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7CoE-254-2015.pdf
PDF · 79.5 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/254/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnej: U. F., bytom H. XXX/XX, XXX XX F., o vymoženie sumy 1.013,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 6Er/1477/2012-15 zo dňa 4. júna 2014, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, zamietol žiadosť doručenú dňa 26.09.2012 JUDr. Rudolfom Krutým, súdnym exekútorom so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil najmä s odkazom najmä na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 39, § 52 ods. 1,2,4, § 53 ods.1,4 písm. k), ods. 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 2, § 4 ods. 6, § 25 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov ako aj na ustanovenia Smernice Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 29.07.20111sp. zn. SR 06811/11, zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s., ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1.013,01 eura spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 02.03.2011 do zaplatenia, so zákonným úrokom 6 % ročne od 18.04.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania 308,52 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z exekučného titulu súd zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili zmluvu o úvere a zabezpečili si svoj vzťah neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou dňa 09.09.2010. Účastníci sa v zmysle rozhodcovskej doložky dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Exekučný súd z obsahu bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru zistil, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie je vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Predmetnou zmenkou sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal veriteľovi ako remitentovi zaplatiť okrem zmenkovej sumy aj zmenkový úrok 0,25 % denne. Primárnym účelom predmetnej zmenky bolo zabezpečenie záväzku dlžníka z uzavretej úverovej zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane splatným celý dlh okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe
idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenka bola vystavená teda v ten istý deň ako zmluva o úvere. Z uvedeného teda vyplýva, že zmenku vystavil dlžník ako remitent v deň uzatvorenia úverovej zmluvy. K vyplneniu zmenky veriteľom, a tým aj počiatku plynutia zmenkového úroku však došlo až v príčinnej súvislosti s neplním záväzku zo strany spotrebiteľa. Samotná dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda jej obsah a ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté. V zmysle zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 10.06.2011, teda odkedy mal byť splatný celý dlh. Zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky - možno považovať za také, ktoré umožňuje v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, a ako také predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Dojednanie dohody o vyplnení zmenky obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, na základe ktorej veriteľ získal oprávnenie vyplniť zmenku so zmenkovým úrokom 0,25% denne, je neprimeranou podmienkou, ktorá viedla k tomu, že oprávnenému ako veriteľovi boli rozhodcovským súdom priznané plnenia, ktoré sú v rozpore s jeho zákonnými nárokmi vyplývajúcimi mu z Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Exekučný titul je tak v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch, smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj smernice Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, a preto nespĺňa formálne a materiálne náležitosti vykonateľného exekučného titulu. Na základe uvedeného súd žiadosť súdneho exekútora zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie oprel najmä o nesprávne právne posúdenie veci a o to, že rozhodnutie vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu veci. Súd podľa neho prekročil rámec svojej prieskumnej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a zákon o rozhodcovskom konaní, a na zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom preskúmavaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže ísť o dôvody právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci. On s povinným uzatváral rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 zmluvy bola daná právomoc rozhodcovského súdu a exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom. Podľa čl. 2 ods. 2 zmluvy mal povinný možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd. Sudca súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) vyjadril, že nemieni odvolaniu vyhovieť a predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil, pričom odvolací súd v texte nižšie - po zistení obsahu doloženej zmluvy o úver a rozhodcovskej zmluvy - uvádza s týmito listinami zhodný obsah. Uzavretá zmluva o úvere je nesporne spotrebiteľskou zmluvou v podobe štandardného formulárového systému, a to aj napriek tomu, že v zmluve o úvere povinná vyhlásila, že ide o prostriedky na výkon zamestnania. Také vyhlásenie nepostačovalo na vyvodenie záveru, že daná zmluva nie je
spotrebiteľská, keďže veriteľ mal preukázať opodstatnenosť úveru na výkon povolania a súvis úveru so zamestnaním povinnej. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa správne posúdil povinnú ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu a správne aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Povinná ako spotrebiteľ nemala reálnu možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, pričom dojednanie takejto zmluvy v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou dňa 09.09.2010 (v spise na č. l. 3) v spojení so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (v spise na č. l. 3 p.v.). Svoju právomoc si odvodil z rozhodcovskej zmluvy uzavretej toho istého dňa, pričom táto zmluva odkazovala na predmetnú zmluvu o úvere (v spise na č. l. 14). Ak sa exekúcia má vykonať na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podľa zmluvy bol povinnej poskytnutý úver 400 eur, ktorý mala vrátiť zvýšený o „príslušný poplatok“ v sume 392 eur, t.j. vrátiť mala spolu 792 eur v 12 splátkach po 66 eur mesačne počnúc dňom 16.10.2010. RPMN ako povinná náležitosť spotrebiteľskej úverovej zmluvy uvedená nebola. Súd prvého stupňa na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k tomu, že rozhodcovská zmluva spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Je zrejmé, že motiváciou povinnej bolo uzavrieť len úverovú zmluvu, čo mohlo mať za následok, že jej vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú zmluvu mohla byť podstatne ovplyvnená. Bolo viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený, a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa jeho výberu. Predmetná zmluva obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu, že vylučuje právo zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd po tom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na rozhodcovský súd. Z rozhodcovskej zmluvy nie je zrejmé, v akom rozsahu bola povinná adekvátne poučená o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy, pričom ako spotrebiteľ nemala reálnu možnosť obsah zmluvy ovplyvniť. Dojednanie takejto zmluvy v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, lebo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navyše bola vyhotovená takmer nečitateľnou formou, rovnako ako sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Predmetný exekučný titul rozhodcovského súdu je v rozpore so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej zmluvy cez zmenku až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. Neplatná rozhodcovská zmluva nemohla byť účinným podkladom pre konanie rozhodcovského súdu v danej veci, rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a jeho rozhodnutie je nulitným aktom. Správne bola preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Odvolací súd v závere poznamenáva, že v čase, kedy bola uzavretá zmluva o úvere ako aj rozhodcovská zmluva (09.09.2010, nie 05.01.2010 - ako uviedol prvostupňový súd), bol už v účinnosti zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čo znamená, že súd prvého stupňa mal v odôvodnení svojho rozhodnutia citovať tento právny predpis, a nie zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý bol novým zákonom zrušený. Z hľadiska rozhodnutia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a s prihliadnutím na znenie nového právneho predpisu však uvedený nedostatok nebol pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia relevantný. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za opodstatnené, a preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.