Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51P/198/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci navrhovateľky: Mgr. N. F.,nar. XX.XX.XXXX bytom P. X, W., štátny občan SR, proti odporcovi: P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, W., o rozvod manželstva v spojení s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom:

1. O. F., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X, W., 2. Q. F., nar. X.XX.XXXX, bytom P. X, W.,

maloleté deti v zastúpení kolízneho opatrovníka: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľky: P.. N. F., rod. Ž., nar. XX.X.XXXX, H..Č.. XXXXXX/XXXX a odporcu: P. F., rod. F. ,nar. X.XX.XXXX, H..Č.. XXXXXX/XXXX, uzavreté dňa 13.4.1996 , zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava - Ružinov, zväzok 38, ročník 1996, strana 143, por. č. 43 rozvádza.

Na čas po rozvode manželstva súd upravuje výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom nasledovne:

Mal. deti: Q. F., nar. X.XX.XXXX a O. F., nar. XX.X.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať a spravovať majetok mal. detí : Q. F., nar. X.XX.XXXX a O. F., nar. XX.X.XXXX budú obaja rodičia.

Otec je povinný platiť výživné na mal. dieťa: Q. F., nar. X.XX.XXXX vo výške 200,- eur mesačne v pravidelne sa opakujúcich sumách, splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky.

Otec je povinný platiť výživné na mal. dieťa : O. F., nar. XX.X.XXXX vo výške 150 ,- eur mesačne v pravidelne sa opakujúcich sumách, splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky.

Otec má právo styku s maloletými deťmi: Q. F., nar. X.XX.XXXX a O. F., nar. XX.X.XXXX každú stredu od 16:00 hod do 19:00 hod., v nepárnom týždni roka od piatka od 16:00 hod do nedele do 19:00 hod., počas jesenných prázdnin v párnom roku od prvého dňa prázdnin od 8:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18:00 hod., počas Vianočných prázdnin v párnom roku v čase od 22.12 od 10:00 hod. do 25.12 do 18:00 hod., v párnom roku od 02.01. od 18:00 hod do posledného dňa Vianočných prázdnin do 18: 00 hod., v nepárnom roku počas Vianočných prázdnin od 25.12 od 18:00 hod. do 2.01. do 18:00 hod., počas polročných prázdnin v nepárnom roku od večera pred prvým dňom polročných prázdnin od 18: 00 hod. do posledného dňa polročných prázdnin do 18:00 hod., počas jarných prázdnin v párnom kalendárnom roku od prvého dňa prázdnin od 10,00 hod do posledného dňa jarných prázdnin do 18,00 hod., , počas Veľkonočných prázdnin v nepárnom roku od večera pred prvým dňom prázdnin od 18:00

hod. do posledného dňa prázdnin do 18:00 hod., počas letných prázdnin každoročne v čase od 01.07. od 18:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a od 31.07. od 18:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod.

V uvedených dňoch a v uvedenom čase je otec oprávnený si prevziať maloleté deti od matky v mieste bydliska mal. detí a povinný v uvedených dňoch a v uvedenom čase odovzdať maloleté deti matke v mieste bydliska mal. detí.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka návrhom na začatie konania (§ 79 ods. 1, 2 OSP) zo dňa 21.05.2015 (doručený výlučne príslušnému súdu podľa § 88 ods. 1, písm. a) OSP) žiadala, aby súd manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 13.04.1996 pred Obvodným úradom Bratislava II - Matrika Ružinov, zväzok 38, ročník 1996, strana 143, por. č. 43 rozviedol z dôvodu, že je vážne narušené a trvalo rozvrátené, bez predpokladu obnovenia manželského spolužitia.

Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode navrhovateľka žiadala zveriť maloleté deti: O. F., nar. XX.X.XXXX a Q. F., nar. X.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matke, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Žiadala, aby otec bol povinný prispievať na výživu maloletej Karin sumou 350 eur mesačne a na maloletého Viktora sumou 350 eur mesačne vždy k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Styk otca s maloletými deťmi žiadala matka upraviť tak, že otec je oprávnený sa s maloletými deťmi stýkať každú stredu od 16:00 hod do 20:00 hod., v nepárnom týždni roka od piatka od 16:00 hod do nedele do 19:00 hod., počas jesenných prázdnin v párnom roku od prvého dňa prázdnin od od 8:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18:00 hod., počas Vianočných prázdnin v párnom roku v čase od 22.12 do 10:00 hod. do 25.12 do 18:00 hod., v párnom roku od 02.01. od 18:00 hod do posledného dňa školských prázdnin do 18: 00 hod., v nepárnom roku počas Vianočných prázdnin od 25.12 od 18:00 hod. do 2.01. do 18:00 hod., počas polročných prázdnin v nepárnom roku od večera pred prvým dňom prázdnin od 18: 00 hod. do 18:00 hod. posledného dňa prázdnin., počas celých jarných prázdnin v párnom kalendárnom roku, počas Veľkonočných prázdnin v nepárnom roku v čase od večera pred prvým dňom prázdnin od 18:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18:00 hod., počas letných prázdnin v čase od 01.07. od 18:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a v čase od 31.07. od 18:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod.

Návrh vo veci samej navrhovateľka odôvodnila tvrdením, že manželstvo s odporcom uzavreli po osem ročnej známosti, prvé roky ich manželstva boli bezproblémové, spory začali vznikať pred ôsmimi rokmi ,kedy sa navrhovateľka dozvedela, že odporca má mimomanželský pomer so svojou milenkou. Napriek tejto skutočnosti sa navrhovateľka snažila nájsť riešenia na prekonanie manželskej krízy, spolu s manželom vyhľadali pomoc psychológa. Chod domácnosti a finančné zabezpečenie ich rodiny vo väčšej miere uhrádzala navrhovateľka, odporca sa na fungovaní rodiny či už po mentálnej alebo psychickej stránke podieľal v nižšej miere ako navrhovateľka. Problémy, spory sa naďalej prehlbovali, zostrovali a z tohto dôvodov sa navrhovateľka spoločne s maloletými deťmi pred piatimi rokmi odsťahovala od odporcu. S odporcom sedem rokov nehospodári a ani spolu nežijú, navrhovateľka k nemu nepociťuje žiadne citové väzby, fyzicky k nemu cíti neprekonateľný odpor, čo má za následok, že sa už s odporcom sedem rokov intímne nestýkajú, pretože odporca má novú priateľku s ktorou žije vo svojom byte. Z ich manželstva pochádzajú dve maloleté deti, s ktorými matka žije v spoločnej domácnosti o roku 2010, pričom odporca ich pravidelne navštevuje. Nakoľko navrhovateľka má v záujme aby sa odporca ako rodič podieľal na zdravom mentálnom, fyzickom a citovom vývoji ich maloletých detí uzatvorila s odporcom dohodu o úprave styku otca s s maloletými deťmi na čas do rozvodu manželstva, od novembra 2013 odporca dobrovoľne prispieva na výživu každého maloletého dieťaťa v sume po 100 eur mesačne .Matka je od 28. júna 2013 kvôli svojmu zdravotnému stave na plnom invalidnom dôchodku. K návrhu pripojila listiny, ktorá žiadala vykonať:

- SL

- 2X RL mal. detí

- Dohodu rodičov o úprave styku odporcu/otca s mal. deťmi na čas do rozvodu

V rámci prípravy pojednávania odporca dňa 10.8.2015 / čl.29 a nasl. / doručil súdu písomné vyjadrenie k návrhu., v ktorom vo veci rozvodu s návrhom navrhovateľky súhlasil a žiadal mu vyhovieť. Potvrdil, že manželstvo je trvalo rozvrátené. Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal. deťom na čas po rozvode žiadal, aby sa mu v rámci styku s dětmi umožnila zámena víkendov alebo dní na základe dohody, v prípade včasného oznámenia, pričom účelom tohto návrhu je zabezpečiť aby ani jeden z rodičov nebol ukrátený o čas strávený s deťmi. Rodičia už v navrhovanom režime fungujú a v praxi sa im stáva, že občas z dôvodu služobným ciest, choroby, alebo termínoch v letnom tábore nie je možné termíny presne dodržať.

S navrhovanou výškou výživného na mal. deti nesúhlasí. Výšku výživného na deti považoval za neúnosnú, jeho jediným príjmom je príjem z trvalého pracovného pomeru v spoločnosti KP Klimatechnik s.r.o.. s priemerným mesačným čistým zárobkom vo výške 1086 eur. , z kterého má pravidelné mesačné náklady: 200 eur príspevok na deti, 20 eur mobilný telefón, 254 eur leasing na auto, 40 eur paušál za TV + internet +UPC, 64 eur pôžička kvôli výmene kotla, 155 eur odkúpenie podielov spoločnosti KP Klimatechnik s.r.o., 105 eur pôžička na zariadenie bytu(spolu celkovo 850 eur pravidelné mesačné platby). Odporca/Otec v súčasnej dobe žije s partnerkou a jej dvoma deťmi v spoločnej domácnosti v jej byte. Zvyšných cca 200 eur otec používa na spolufinancovanie bývania a stravy, ošatenia a hygienických potrieb, liekov a výdavky spojené s užívaním automobilu. Deti s otcom trávia každý druhý víkend a polovicu všetkých prázdnin. Otec v rámci svojich možností sa finančne spolupodieľa na školských výletoch, lyžovačkách, školách v prírode a podobne detí., prispieva im na voľnočasové aktivity, dokupuje im oblečenie, obuv či školské pomôcky. Navrhovateľka sa po opustení spoločnej domácnosti presťahovala do spoločne nadobudnutého štvorizbového bytu, ktorý odporca prerobil za odstupné vo výške 9300 eur vyplatené býv. zamestnávateľom odporcovi v roku 2013. Otec bol v tomto období bez stáleho zamestnania a bez stáleho príjmu a tak v snahe predísť situáciám, kedy by nemohol riadne prispievať na výživu maloletých detí, dohodol sa s matkou v Dohode o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 11.022013, že matka sa stane výlučnou vlastníčkou aj spoločne nadobudnutého nebytového priestoru na adrese Moskovská č.3 Bratislava. Otec tento krok spravil z dôvodu zabezpečenia stabilného príjmu potrebného pre riadnu výchovu detí. Otec uviedol, že navrhovateľka nebytový priestor prenajíma(hrubý príjem má v sume 420 eur), trhová cena nebytového priestoru sa pohybuje v sume 55 000 eur. Rodičia ako manželia mali v tom období vedený účet na meno navrhovateľky, na tento účet bola poukazovaná aj odporcova mzda. Odporca zostal po rozchode s navrhovateľkou bez finančných prostriedkov, ale svoje záväzky voči deťom si vždy plnil, výživné v sume 100 eur na každé mal. dieta považoval za postačujúce. Odporca na základe týchto skutočností súhlasil, aby deti boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, výživné na maloletú Karin žiadal určiť vo výške 100 eur mesačne a na maloletého Viktora v rovnakej výške 100 eur mesačne, počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Odporca žiadal, aby súd jeho právo styku s mal. deťmi na čas po rozvode upravil nasledovne : Otec je oprávnený sa stretávať s maloletými deťmi každú stredu od 16:00 hod do 20:00 hod., v nepárnom týždni roka od piatka od 16:00 hod do nedele do 19:00 hod., počas jesenných prázdnin v párnom roku od prvého dňa prázdnin od 8:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18:00 hod., počas Vianočných prázdnin v párnom roku v čase od 22.12 do 10:00 hod. do 25.12 do 18:00 hod., v párnom roku od 02.01. od 18:00 hod do posledného dňa školských prázdnin do 18: 00 hod., v nepárnom roku počas Vianočných prázdnin od 25.12 od 18:00 hod. do 2.01. do 18:00 hod., počas polročných prázdnin v nepárnom roku od večera pred prvým dňom prázdnin od 18: 00 hod. do 18:00 hod. posledného dňa prázdnin., počas celých jarných prázdnin v párnom kalendárnom roku, počas Veľkonočných prázdnin v nepárnom roku v čase od večera pred prvým dňom prázdnin od 18:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18:00 hod., počas letných prázdnin v čase od 01.07. od 18:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a v čase od 31.07. od 18:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod.

Kolízny opatrovník v prípade rozvodu manželstva žiadal na čas po rozvode zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, so zastupovaním a správou majetku oboch rodičov, súhlasil s úpravou styku otca s mal. deťmi podľa dohody na čas do rozvodu. Na zistenie skutkového stavu súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods. 1 OSP vo veci rozvodu a podľa § 120 ods. 2 OSP vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal. deťom na čas po rozvode výsluchom navrhovatelky a odporcu oboznámil sa s obsahom mimosúdnej dohody rodičov o úprave styku otca s mal. deťmi do rozvodu, so sobášnym listom, s rodným listom maloletej Karin Purgiňovej,

s rodným listom Viktora Purgiňa, s listinami pripojenými k písemnému vyjadreniu zo dňa 10.8.2015, vrátane listín predložených účastníkmi konania na základe výzvy súdu.

Pri dokazovaní súd vychádzal z platnej právnej úpravy že hoci ide o zákonom spojené veci podľa § 113 ods. 1 OSP , vec rozvodu manželstva je sporovým konaním a navrhovateľka je zaťažená dôkazným bremenom. Úprava výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal. deťom na čas po rozvode predstavuje osobitnú úpravu tzv. nesporového konania, upraveného v § 176 a nasl. OSP, v ktorom konaní sa postupom súdu uplatňuje zásada vyšetrovacia / § 120 ods. 2 OSP/ a oprávnený rodič nenesie procesnú zodpovednosť za zhromažďovanie skutkového materiálu a neunesenie dôkazného bremena nemusí pre neho znamenať nepriaznivý výsledok., pretože súd je povinný na zistenie skutkového stavu vykonať ďalšie dôkazy účastníkmi nenavrhnuté alebo neoznačené.

Z výpovede navrhovateľky/matky na pojednávaní dňa 1.10.2015 /( čl. 170 a nasl./ súd zistil, že manželstvo s odporcom uzavrela z lásky, po 8 ročnom vzťahu. Z manželstva pochádzajú dve deti, obe maloleté, ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, ako manželia naposledy viedli spol. domácnosť na adrese: F. XX, W., z ktorej adresy sa matka s deťmi odsťahovala 30.6.2010, od tejto doby žijú oddelene. Aktuálne s deťmi býva na adrese: P. X, W.. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva označila krízu po tom, čo zistila neveru u odporcu, ku ktorej došlo v roku 2007, navrhovateľka sa snažila zachrániť manželstvo, nepodarilo sa jej to, lebo aj za pomoci manželskej psychologickej poradne sa absolútne odcudzili. Nový vzťah nemá. Od ukončenia spolužitia doposiaľ rodičia vykonávaju rodičovské práva a povinnosti k ich dvom deťom bez súdnej úpravy, v záujme detí si v písomnej forme na čas do rozvodu upravili dohodou rodičov svoje rodičovské práva a povinnosti , ktorú navrhovateľka pripojila v žalobe, táto sa aj fakticky vykonáva. Jej súčasťou však nie je dohoda o výživnom na mal. deti, fakticky odporca platí po 100 eur mesačne výživné na každé mal. dieťa, nepretržite od 12/2013, Navrhovateľka s deťmi býva v 4-izb. byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve na základe dohody o vyporiadaní BSM za trvania manželstva. Mal. Karin má dovŕšený vek 10 rokov, je žiačkou 5. Triedy ZŠ, ktorá nebola rozhodnutím MŠ SR vyhlásená za súkromnú, od 1.9.2015 už nenavštevuje školský klub, aktívnu mimoškolskú aktivitu vykonáva prevažne v športe, je registrovaným hráčom SLÁVIA STU - džudo, s príspevkom rodiča 25 eur mesačne. Maloletá je zdravá, aktuálne však bola hospitalizovaná v nemocnici po prekonaní mononukleózy. Zároveň jej bolo diagnostikované zlé držanie tela, chodí na fyzioterapiu s účasťou rodiča 4,50 eur. Matka celkové náklady na maloletú Karin vyčíslila sumou 475,60 eur mesačne. Maloletá má s otcom dobrý vzťah, stretávajú sa. Napriek tomu však je potrebné aby sa styk konkrétne upravoval na čas po rozvode pretože naposledy cca pred dvomi mesiacmi otec bez akéhokoľvek vážneho dôvodu neprevzal deti v rámci svojho práva styku. Matka oproti pôvodnému návrhu žiadala výživné na maloletú určiť otcovi vo výške 230 eur /mesačne.

Maloletý Viktor má dovŕšený vek 15 rokov, je žiakom I. ročníka bilingválneho gymnázia, ktoré nebolo vyhlásené za súkromnú školu. Je zdravý, jeho odôvodnené náklady sú vo výške celkom 574,80 eur mesačne, pričom matka žiadala proti pôvodnému návrhu otcovi uložiť výživné na maloletého vo výške 260,- eur mesačne. Rovnako oproti pôvodnému návrhu matka súhlasila, aby zastupovaním a správou majetku mal. detí boli poverení obaja rodičia. Stabilita výchovného prostredia mal. detí si vyžaduje, aby boli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti matky, od ukončenia spolužitia deti nie sú v striedavej osobnej starostlivosti. Pokiaľ ide o vyčíslené náklady mal. detí v pís. forme matka poukázala na to, že ide o bežné pravidelné sa opakujúce náklady mal. detí a nezahrnula do nich jednorázové náklady, ktoré sú spojené s ich všestranným vývojom. V rámci výkonu práva styku sú obe mal. deti v priemere mesačne v osobnej starostlivosti otca štyri víkendové dni, kedy u otca prespávajú, štyri dni v mesiaci cca popoludní do skončenia vyučovania do večera. Takýto rozsah obom deťom vyhovuje, nesťažujú sa. Matka má ukončené vysokoškolské školenie- Prírodovedecká fakulta UK Bratislava, je v riadnom pracovnom pomere na dobu neurčitú ako asistentka marketingového oddelenia, s príjmom priemerným vo výške 1100 eur mesačne v čistom. Zároveň poberá invalidný dôchodok vo výške 425 eur/ mesačne. V súvislosti so zdravotným stavom má matka zvýšené náklady: diéta, lieky, homeopatia, poplatky spojené s návštevou ambulantných lekárov- špecialistov. Matka v zásade v plnej invalidite pracuje na plný pracovný úväzok, do práce chodí vlastným autom. Matka poberá na maloleté deti prídavky, taktiež daňový bonus, má príjem z prenájmu nebytového priestoru vo výške 370 eur mesačne, tento nájom je aj registrovaný v centrálnom registri, je dojednaný na dobu neurčitú, matka žiadny iný príjem nemá, nemá

žiaden ďaľší nehnuteľný majetok okrem týchto dvoch nehnuteľností , po vysporiadaní BSM neprevzala žiadnu náhradovú peňažnú pohľadávku, nemá kapitálovú účasť, nie je a nebola tichým spoločníkom, nevlastní žiadne vkladové listiny, akcie, cenné papiere.

Z výpovede odporcu/otca na pojednávaní dňa 1.10.2015 / čl.171/ súd zistil, manželstvo s navrhovateľkou uzavrel dňa 13.4.1996, z manželstva pochádzajú dve deti, iné vyživovacie povinnosti nemá. Spoločnú domácnosť s navrhovateľkou nevedie od jej odsťahovania sa s deťmi, aj keď podľa názoru odporcu to bolo v roku 2009. Doposiaľ žiadnym súdnym rozhodnutím nebol upravený výkon rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu. Za hlavnú príčinu trvalého rozvratu ich vzťahu odporca označuje jeho neveru, táto už netrvá, skončila ešte predtým ako sa spolu manželia rozišli, ale napriek tomu, že boli robené snahy zachrániť manželstvo, manželom sa ho obnoviť vo všetkých jeho funkciách nepodarilo, odporca má aktuálne nový vzťah cca 4 roky, býva v spoločnej domácnosti so súčasnou partnerkou v jej byte, prispieva na náklady domácnosti po 250 eur mesačne, v čom je zahrnutá aj jeho strava. Podľa názoru otca , matka neporušila žiadne svoje rodičovské povinnosti voči otcovi a výchovu detí zabezpečovala a zabezpečuje naďalej na štandartnej úrovni. Matka v styku otca s deťmi nebráni, uzavreli dohodu na čas do rozvodu, podľa ktorej aj prebieha styk, jej písomné znenia však bolo dané len pre toto súdne konanie, v ústnej forme sa táto dohoda uzatvorila veľmi dávno, viac menej po ukončení spolužitia. Otec si myslí, že má k deťom dobrý vzťah, taktiež si myslí, že aj deti majú dobrý vzťah k nemu, pretože sa spolupodieľa na ich výchove, rešpektuje všetky výchovné opatrenia matky. Otec nevie odhadnúť, či matkou vyčíslené náklady detí sú aj skutočne ich odôvodnené, vie len, že pokiaľ deti sú u neho v rámci styku v 9/2015, tento styk ho stál cca 200 eur na obe deti, pričom celkom v mesiaci 9/2015 boli u otca štyri plné dni + tri poldni. Otec sa rovnako zaujíma o maloletú Karin, pretože v 9/2015 bola hospitalizovaná 7 dní, chodieval každý deň za ňou, pretože matka, ktorá trpí na ochorenie tam nemohla ísť. Otec je zamestnaný ako obchodný manager v KP Klimatechnik s.r.o., kde je zároveň aj jedným z dvoch spoločníkov a zároveň aj konateľom podľa spoločenskej zmluvy a pracovnej zmluvy, plat má vo výške 1200 eur brutto, čo v čistom predstavuje zhruba 940 eur mesačne, iný príjem z prac. pomeru nemám. Spoločnosť ešte zisk nevykazuje, pretože existuje od 7/2014. Tento obchodný podiel otec kúpil v 12/2014 za 15 000 eur, ktorú vyplatil z vlastných zdrojov bez úveru, avšak má viacero úverov. Ako spoločník a konateľ nemá žiadne benefity, naopak pre potreby firmy využíva svoje vlastné motorové vozidlo bez akejkoľvek finančnej náhrady len preplatením cestovných nákladov. Iný majetok nemá, úspory nemá. Obchodná spoločnosť v ktorej je spoločníkom je naďalej v strate, ešte do likvidácie nevstúpila. V spoločnosti je minoritný spoločník. Otec sa predaju svojho obchodného podielu nebráni, avšak majoritný spoločník preferuje len bezodplatný prevod jeho obchodného podielu. S navrhovanou výškou výživného, ktorú matka uviedla na pojednávaní rovnako nesúhlasil, za primeranú výšku k súčasným zárobkovým a majetkovým pomerom požadoval určiť výživné po 100 eur mesačne na každé dieťa aj z dôvodu, že z príjmu po splatení úverov, príspevku na domácnosť mu zostane stav, že sám sebe dlží asi 100 eur. Otec má najvyššie vzdelanie stredoškolské s maturitou - Obchodnú akadémiu, zdravotný stav má dobrý, trpí aj na vysoký krvný tlak, berie lieky s fin. účasťou 30 eur mesačne. Majetok BSM sa nedelil rovnakým podielom ale tak, aby o deti bolo postarané, navrhovateľka nadobudla hodnotu celkom 200 000 eur , odporca hodnotu 115 000 eur.

Z listinných dôkazov zadokumetovaných v súdnom spise, ktoré súd vykonal na pojednávaní dňa 1.10.2015 bol preukázaný tento skutkový stav:

- Z mimosúdnej dohody rodičov o úprave styku čas do rozvodu zo dňa 1.4.2015, súd zistil, že svojim rozsahom úpravy je zhodná so žalobným petitom a neobsahuje žiadne dojednanie rodičov o výške výživnéhootca na mal. deti

- Zo sobášneho listu súd zistil, že manželstvo bolo uzavreté 13.04.1996 a je zapísané v knihe manželstiev MU Ružinov zv. 38, roč. 1996, str. 143, por.č. 43, obaja uzavreli manželstvo ako slobodní,

- Z rodného listu maloletej Karin, súd zistil, že maloletá sa narodila za trvania manželstva jej rodičov dňa 27.01.2015 rodičom: Marián Purgiňa, nar. 06.11.1970 a Zuzana Pergiňová, nar. 24.07.1971

- Z rodného listu maloletého Viktora, súd zistil, že maloletý sa narodil za trvania manželstva jej rodičov dňa 04.10.2000 rodičom: Marián Purgiňa, nar. 06.11.1970 a Zuzana Pergiňová, nar. 24.07.1971

Z listín pripojených odporcom k jeho písomnému vyjadreniu zo dňa 10.8.2015 mal súd preukázané,

- z potvrdenia o výške príjmu odporcu vyplýva, že priem. čistá mzda otca za obdobie od 8/2014 do 7/2015 bola 1086,03 eur mesačne. / čl. 31/

- Z výpisu osobného účtu odporcu súd zistil, že odporca zadal trvalý príkaz na poukazovanie výživného 200 eur na deti k rukám navrhovateľky, spláca Quatro pôžičku - 64,19 eur, internet- 20,25 eur, UPC-40 eur, celetem úver splátky 104,27 eur, leasing auta- 241,01 eur, tieto platby zároveň preukazuje pripojením služby mobilný internet T-com, zmluvy Quatro Card, k tomuto dôkazu na dotaz súdu O uviedol, že ide o internet, ktorý využívajú deti vo svojich mobilných telefonoch, UPC sa neviaže ani k jednému bytu, zriadený je u matky odporcu, čo predstavuje jeho príspevok voči svojej matke, ktorá má vek 70 rokov, a zároveň víkendy, ktoré otec spoločne s deťmi trávi prevažne trávi u svojej matky,

- Z rozsudku OS BA -18 zo dňa 27.2.2012 mal súd preukázané zrušenie BSM manželov za trvania ich manželstva pre výkon podnikania na strane odporcu, , zo dňa 29.12.2012 dohoda o vyporiadaní BSM , zo dňa 29.12.2012

- z dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 11.2.2013 / čl.50 a nasl/ súd zistil, že navrhovateľka z dohody sa zaviazala uvoľniť byt, odporca sa zaviazal uvoľniť nebytový priestor. Odporca udal, že byt predal, nedokázal ho finančne udržať za kúpnu cenu 110 000 eur roku cca 11/2014,

- Z výplatnej páska odporcu za 7/2009, súd na tento dôkaz neprihliadal, nemal už skutkový a právny súvis s prejednávanou vecou, Quatro finančný dom zmluva o poskytnutí pôžičky, , uzavretá dňa 28.1.2013 + splátkový kalendár preukazuje výšku mesačnej splátky vrátane poistného 64,19 eur, zmluva bola uzavretá odporcom ako fyzickou osobou ,deklarujúceho čistý príjem 1 500 € mesačne. Z Quatro zmluvy o pôžičke na bývanie, súd zistil, že zmluva nie je podpísaná, ani odporcom ako dlžníkom ani veriteľom. Preukazuje výšku úveru 10 000 eur a splátkový kalendár, k tomuto dôkazu odporca uviedol, že túto zmluvu uzatvoril dňa ktorý súdu preukázať nevie, z uvedených dôvodov súd na tento dôkaz neprihliadal.

Z listinných dôkazov pripojených k písomnému vyjadreniu odporkyne zo dňa 19.8.2015 / čl. 71 a nasl/, ktoré listinné dôkazy súd vykonal na pojednávaní dňqa 11. februára 2016 mal súd preukázaný tento skutkový stav:

- Podľa mzdového listu navrhovateľky čl. 72-75 súd zistil, že jej PMČP za rok 2015 / 1-7//bol 1199,56 eur a za rok 2014 čl. 76-79 bol PMČP navrhovateľky 1475,61 eur,

- Z daňového priznania navrhovateľky za rok 2014 čl 80-92 súd zistil, že preukazuje ďalší príjem z nájmu nehnuteľnosti pri príjmoch 3940 eur, výdavkoch 1219,56 k tomuto dôkazu navrhovateľka uviedla, že pokiaľ ide o výdavky - ide o paušálnu mesačnú réžiu nebytového priestoru, ktorú je povinná platiť ako vlastník správcovi nebytového priestoru

- Z rozhodnutia sociálnej poisťovne čl. 93-94 súd zistil, že invalidný dôchodok navrhovateľky je vo výške 413,10 eur mesačne, priznaný od 28.06.2013, / čl 95/ pokles zárobkovej činnosti navrhovateľky je o viac ako 70% od 08.12.2014, čl. 96 a invalidný dôchodok od 1.01.2016 je navrhovateľke zvýšený na sumu 426 eur mesačne.

- Z čiastočného výpisu z katastra nehnuteľností, / čl. 97,98/ súd zistil, že stavba je nebytový priestor a byt č. 18 vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky + spoluvlastnícky podiel , nadobudnutý vyporiadaním BSM.

- Z kópie veľkého technického preukazu sú zistil, že osobné motorové vozidlo Ford Focus je vo vlastníctve navrhovateľky

- Z potvrdenia o návšteve školy súd zistil, že maloletá Karin je v šk. roku 2015/2016 žiačkou 5 triedy Základnej školy s materskou školou, Za kasárňou 2, Bratislave.

- Z rozhodnutia Gymnázia AE Bratislava / čl.102/ súd zistil, že mloletý Viktor je v šk. roku 2015/2016 prijatý do 1 ročníka bilingvárneho štúdia.

- Z rozpisu poplatkov školy na mal. Karin čl.103/ súd zistil, že boli vyčíslené na sumu 429,- eur spolu, ktoré vyplatila navrhovateľka

- Z rozpisu poplatkov školy na mal. Viktora čl.104/ súd zistil, že boli vyčíslené na sumu 124,40 eur spolu, ktoré vyplatila navrhovateľka

- Z rozpisu mesačných príjmov navrhovateľky / čl.112/ súd zistil, že ich výška spolu je 1.942,5 € mesačne ako mzda, inv.dôchodok, nájom a prídavky.

- Z rozpisu mesačných nákladov domácnosti navrhovatelky, vrátane stravy, ošatenia / čl.113 + tabuľka mesačné náklady rodiny na čl. 127/ súd zistil, že ich výška je 1721,91 € mesačne

- Z rozpisu mesačných výdavkov na mal. deti / čl.114/ súd zistil, že ich výška je vyčíslená navrhovatelkou na sumu 525,- eur mesačne na mal. Viktora a suma 497,- eur mesačne na mal. Karin.

- Z pracovnej zmluvy odporcu / čl. 122/ zo dňa 4.8.2014 súd zistil, že dojednaná brtutto mzda odporcu je 1800,- eur mesačne., z dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 19.12.2014 / čl.123/ bola dohodnutá brutto mazda odporcu vo výške 1200,-€ mesačne.

- Z rozpisu mesačných nákladov maloletej Karinvo veku 10 rokov / euroobal čl.126/ súd zistil, že ich výška je 475,60 € mesačne

- Z rozpisu mesačných nákladov mal.Viktiora / vek 15 rokov/ / euroobal čl.128/ súd zistil, že ich výška je 574,80 € mesačne Z listinných dôkazov predložených odporcom na pojednávaní dňa 2.10.2015 mal súd po vykonanom dokazovaní preukázané, že

- z potvrdenia o príjme odporcu bola jeho priemerná čistá mzda vo výške 1086,03 €

- Účatovná závierka obchodnej spoločnosti KP Klimatechnik s.r.o. za rok 2014 / čl. 131 a nal./ preukazuje stratu

- Z rozpisu aktív a pasív vyporiadaním BSM / čl.143/ odporca poukazuje na to, že navrhovateľka nadobudla nebytový priestor za 55 000,- eur, byt+vybavenie za 150 000,- eur osobné motorové vozidlo v hodnote 10 000,- € a záväzky splácať úver VÚB a úver ČSOB. Odporca nadobudol byt za 115 000,- €,+ vybavenie, záväzky 2X úver VUB

- zo spoločenskej zmluvy spoločnosti KP Klimatecnik s..r.o. súd zistil, že odporca je minoritným spočníkom, jeho obchodný podiel je 15%.

Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou na pojednávaní dňa 11.2.2016 mal súd preukázané:

- podľa mzdového listu v mesiaci január 2016 bola čistá mzda navrhovateľky vo výške 1.205,89€, za rok 2015 bola priemerná čistá mzda navrhovateľky vo výške 1146,89 €

Z potvrdenia o príjme odporcu za rok 2015 / čl.182/ mal súd preukázané, že výška jeho priemerného mesačného zárobku bola 911,33

Záverečným prednesom odporca v súlade s písomným vyjadrením / čl.178-181vo vzťahu v výživnému na mal deti uviedol, že požiadavku navrhovateľky v návrhu na začatie konania- t.j. aby prispieval na výživu oboch detí spolu sumou 700 eur, resp. za konania výživné na maloleté deti znížené spolu v sume 460 eur, odporca nepovažuje za sumy zodpovedajúce jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Odporca uviedol, že pri platení výživného v predmetnej sume by sa vystavil kriminalizácii jeho osoby, keďže takéto vysoké výživné mu jeho finančná situácia neumožňuje platiť bez vystavenia sa porušeniu uhrádzať iné záväzky. , poukázal aj na skutočnosť, že by pri uhrádzaní takého výživného by sa nemohol venovať deťom, zobrať ich občasne na výlet, nehovoriac o letnej dovolenke, pretože by každodenne musel chodiť do práce. Odporca uviedol, že je pravdou, že v minulosti dosahoval vyšší

príjem, v dôsledku čoho mala jeho rodina vyššiu životnú úroveň, ale táto situácia sa zmenila po tom, čo odporca ukončil v roku 2009 pracovný pomer v spoločnosti Frigopartner SK., s.r.o.. Z príjmu, ktorý odporca v súčasnosti dosahuje, poukazuje k rukám navrhovateľky výživné v sume 200 eur mesačne, 250 eur uhrádza na náklady súvisiace s bývaním, stravou, mesačná splátka leasingu za auto v sume cca 250 eur. Po odpočítaní nevyhnutných nákladov mu z jeho mesačného príjmu ostane 200 eur na úhradu jeho ďalších nákladov súvisiacich s jeho osobnými potrebami, ako aj nákladov na víkendy, prázdniny a dva dni v týždni kedy je s maloletými deťmi, platenie pôžičiek. Odporca poukázal, že životná úroveň navrhovateľky je vyššia ako jeho, pretože navrhovateľka okrem príjmu z pracovného pomeru vo výške 1100 eur mesačne v čistom poberá aj invalidný dôchodok vo výške 425 eur mesačne, taktiež má príjem z prenájmu nebytového priestoru v jej výlučnom vlastníctve vo výške 370 eur a tiež poberá rodinné príspevky, taktiež odporca akceptoval nepomer rozdelenia spoločného majetku kvôli maloletým deťom. Odporca uviedol, že s deťmi trávi 1/3 mesiaca počas prázdnin je to rovná polovica, náklady ktoré na toto obdobie vynaloží sú 100 eur mesačne. Odporca nepovažoval navrhovateľkou vyčíslené mesačné výdavky na maloletú Karin vo výške 475,60 eur, z ktorých navrhovateľka/ ďalej označovaná ako matka/ požaduje aby odporca/ ďalej označovaný ako otec / prispieval sumou 230 eur za reálne z dôvodu, že je nútený konštatovať, že tieto matkou vyčíslené náklady, pretože s maloletými trávi čas, nepovažuje za dôvodné, aby v prípade školských poplatkov boli tieto vyčíslené zo sumy v priemere 429 eur ročne, keď v tejto sume je zahrnutý aj poplatok za školu v prípade vo výške 193 eur, ktorý však nie je pravidelným, každoročne sa opakujúcim výdavkom a počnúc dňom 01.09.2015 maloletá Karin už nenavštevuje ani školský klub v sume 150 eur, taktiež otec poukazuje na uvedenú sumu na drogériu v hodnote 90 eur na tri osoby. Otec vzniesol obdobné námietky aj vo vzťahu k tabuľkám, kde boli vyčíslené náklady na maloleté deti, kde je aj zahrnutý aj výlet do Moskvy v sume 900 eur či lyžiarsky výcvik v sume 175 eur, pričom v oboch prípadoch ide o jednorazové, neopakujúce sa platby, ktoré nie je možné zahŕňať do opakujúcich sa platieb pre určenie pravidelných mesačných výdavkov na mal. deti. Tiež je presvedčený, že náklady na mobilný telefón na mal. Viktora v sume 46,70 eur mesačne je neúčelne vynaložený náklad, z dôvodu, že na trhu je niekoľko iných ponúk, ktoré parametre spotreby na mal. Viktora pokrývajú s nepomerne nižšími nákladmi cca 20 eur mesačne. Otec uviedol, že jeho súčasný príjem je na úrovni cca 900 eur mesačne netto, pričom požadované výživné matkou by predstavovalo viac ako 50% jeho čistého mesačného príjmu. S poukazom na vyššie uvedené otec maloletých detí žiadal aby bol zaviazaný k povinnosti prispievať na výživu maloletého Viktora sumou 130 eur mesačne a výživu mal. Karin sumou 120 eur mesačne.

Matka vo svojom vyjadrení na pojednávaní dňa 11.02.2016 uviedla, že je v možnostiach otca a schopnostiach otca zarobiť viac ako je jeho súčasný príjem. Matka má za to, že pokles príjmu od 01.01.2015, kedy sa stal otec jediným konateľom spoločnosti je účelový. Matka k dokladom dokazovania týkajúcich sa terajšieho zamestnávateľa KP Klimatechnik s.r.o., konštatuje, že súdu doručená Spoločenská zmluva ako aj Zmluva o prevode obchodných podielov z 26.11. 2014 je bez podpisu zmluvných strán, Faktom je, že od 28.01.2015 je odporca zapísaný v obchodnom registri ako jediný konateľ/dátum vzniku funkcie 18.12.2014 s obchodným podielom 15% a vkladom základného imania 750,00 eur. Matka uviedla k zmluve o financovaní úveru, že zmluva má viac nedostatkov, je podpísaná len účastníkmi v II a III rade a nie je podpísaná účastníkmi v I.rade a to otcom maloletých detí. Otec nepredložil hodnoverný doklad že nemá výdavky na splácanie úveru, avšak byt má. Matka má za to, že táto zmluva je len spôsobom ako sa vyhnúť plateniu dane za prenájom nehnuteľností a súčasne zavádzať tvrdením, že byt predal za 110 000,00 Eur v 11/2014,nakoľko ho nedokázal udržať, avšak podľa výpisu z Katastra nehnuteľnosti je stále majiteľom predmetného bytu. Matka pokladá za nehoráznosť, že do výdavkov na vlastné deti zahrnul celú čiastku pobytu v Terchovej Penzión - Vršky z 03.09.2014, ktorá zahŕňa i platbu za ubytovanie a polpenziu pre priateľku, ďalej výdavky ako voňavka pre 15 ročného chlapca za 49,47 eura, retiazka a oblečenie pokladá matka za neprimerané. Podobne i lístky na koncert hip-hopových spevákov a skupín 60,00 eur. Matka sa vyjadrila aj k vyjadreniu otca, že pri BSM sa majetok nedelil rovným dielo, tak že otec pozabudol na skutočnosť, že na kúpu nehnuteľnosti sa použili prostriedky vo výške 250 000,00 Sk, ktoré matke ešte pred svadbou darovala ich jej matka, vtedy táto čiastka predstavovala 40% kupovanej nehnuteľnosti. Matka je presvedčená, že čiastka, ktorú otec navrhuje na deti vo veku 15 a 11 rokov nekryje potreby detí.

Záverečným prednesom Kolízny opatrovník žiadal výživné na maoletého viktora určiť otcovi vo výške 200,- eur mesačne a na maloletú Karin vo výške 150,- eur mesačne.

Vo veci rozvodu manželstva účastníkov súd vykonal v súlade s § 100 ods.2, O.s.p pokus o ich zmierenie, bezúspešne.

Podľa čl. I základných zásad Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa § 18 Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov, manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 odsek 1 Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 odsek 2 Zákona číslo 36/2005 Zbierky zákonov v znení neskorších predpisov /ďalej len Zákon o rodine /, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo., dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitého zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine , právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 1 Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime (ďalej len citovaného zákona) tento zákon ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.

Podľa § 2 citovaného zákona, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, c) 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.

Pri rozhodovaní vo veci rozvodu súd prihliadal na všetky okolnosti , ktoré manželia označili vo svojich výpovediach ako dôvod rozvratu ich manželských vzťahov a dospel k záveru, že predmetné manželstvo je ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku nielen vážne narušené, ale vzhľadom k intenzite ako aj dĺžke tohto stavu, ktorý zotrváva bez zmien nepretržite od 30.6.2010 po odsťahovaní sa navrhovateľky od odporcu náležite preukazuje pre súd právne významnú skutočnosť, že toto manželstvo už nemôže do budúcna plniť svoj účel , rovnako nemožno spravodlivo očakávať jeho obnovenie, primárne pre prekážku na strane navrhovateľky, ktorá k odporkyni stratila citovú náklonnosť, ktorý počas manželstva nadviazal vzťah k inej žene , tento vzťah už netrvá , odporca však nadviazal nový mimomanželský vzťah, ktorý nie je krátkodobým porušením povinnosti manželov byť si v manželstve verní ., trvá 4 roky.

Z dokazovania bolo preukázané, že manželstvo navrhovateľky a odporcu je len formálno-právnym zväzkom dvoch ľudí, ktorí sa odcudzili do takej miery, že ich vzťahy sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že vzájomné vzťahy navrhovateľky a odporcu ako manželov dosahujú svojim rozvratom takú intenzitu vzájomného odcudzenia sa v ich manželstve, že toto manželstvo už nemôže vôbec plniť svoj spoločenský účel a od manželov už ani nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia tak, ako to má na mysli Zákon o rodine.

Je povinnosťou súdu napomáhať upevňovaniu manželstva a rodiny a predovšetkým prihliadať na záujmy maloletých detí z manželstva, poskytnutím právnej ochrany deťom hlavne v prípade, kedy je ešte možné pôsobiť na manželov ako rodičov maloletých detí, aby s prihliadnutím k primárne potrebám detí sa manželia snažili riešiť narušenie svojich manželských vzťahov aj v spolupráci s odborným poradenstvom .

Pokus súdu smerujúci k obnoveniu spolužitia manželov však skončil bezúspešne.

V tomto rozsahu súd poukazuje aj na judikatúru NS SR, uverejnenú v zbierke civilných rozhodnutí R IV 1966 str. 372 a nasl., podľa ktorej je rozhodujúcou skutočnosťou vážnosť rozvratu vzťahov medzi manželmi vo všetkých jeho funkciách :

- vo funkcii biologickej, spočívajúcej v tom, či manželstvo vytvára vhodné prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a na uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb manželov,

- vo funkcii výchovnej, spočívajúcej v založení rodiny a riadnej výchove deti,

- vo funkcii vzájomnej pomoci, spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom si manželia všestranne vzájomne pomáhajú,

- vo funkcii ekonomickej, spočívajúcej v tom, že manželia v rámci rodiny sa riadne starajú o uspokojovanie potrieb rodiny a detí, žijúcich v spoločnej domácnosti manželov, a to každý z manželov podľa svojim schopností a možnosti, zároveň osobnou prácou sa podieľajú na spoločných potrebách rodiny.

Záver súdu o vážnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi v zmysle ustanovenia § 23 Zákona o rodine je odôvodnený len vtedy, ak sa rozvrat medzi manželmi javí ako neodstrániteľný, nemenný a nenapraviteľný stav vzhľadom na dialektické zhodnotenie intenzity a trvalosti rozvratu manželstva, čo v prejednávanej veci z výpovedi navrhovateľky a odporcu vo veci rozvodu ich manželstva bolo náležite zistené a náležite preukázané . Z vyjadrenia navrhovateľky nemožno už ani očakávať, že toto manželstvo môže ešte plniť svoj účel . Rovnako aj odporca stratil záujem na záchrane tohto manželstva , dokonca vo svojej výpovedi výslovne uviedol, že terajší mimomanželský vzťah dosahuje takú intenzitu , že s partnerkou vedú spoločnú domácnosť 4 roky. Rovnako aj k aktuálnemu správania sa maloletých detí možno konštatovať, že rozvod manželstva účastníkov konania je dôvodný v celom rozsahu aj s prihliadnutím k aktuálnym postojom oboch maloletých detí z tohto manželstva .

Pokiaľ ide o príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi súd zhodne so stanoviskom navrhovateľky, ale aj odporcu dospel k záveru, že hlavnou príčinou rozvratu vzťahov medzi manželmi bola nevera odporcu, pretože iné vážne porušovanie povinnosti manželov, tak ako sú vymedzené v § 18 Zákona o rodine dôkazne preukázané neboli, navrhovateľka v tomto smere zaťažená dôkazným bremenom ani neprodukovala ani netvrdila , že okrem nevery existovali aj iné zásadné nezhody v ich manželskom spolužití.

Na základe skutkových a právnych dôvodov vymedzených v odôvodnení tohto rozsudku súd vo veci rozvodu manželstva účastníkov rozhodol podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené.

Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode je potrebné konštatovať, že hoci si rodičia výkon svojich rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode k mal. deťom neupravili prednostne v celom rozsahu / vrátane styku/ dohodou, za konania dospeli aspoň čiastočne k zhodným stanoviskám týkajúcich sa výkonu osobnej starostlivosti o maloleté deti matkou a zastupovaním a správou majetku maloletých detí oboma rodičmi, v zásade najväčší rozpor medzi rodičmi bol vo veci úpravy ich vyživovacej povinnosti k mal. deťom.

Súd v záujme maloletých detí podporne prihliadal k týmto zhodným stanoviskám a vyjadreniam rodičov , naďalej však pri svojej úvahe, ktorý z rodičov má lepšie predpoklady pre výkon osobnej starostlivosti o deti vychádzal z dôkazne preukázaného skutkového stavu, že na strane žiadneho z rodičov neexistuje zásadná a závažná prekážka, ktorá by ho po rozvode z výkonu osobnej starostlivosti o deti vylučovala. Obaja rodičia sú spôsobilí k právnym úkonom, obaja rodičia majú rodičovské práva a povinnosti bez pozastavenia ich výkonu, obmedzenia či zrušenia právoplatným súdnym rozhodnutím. Maloleté deti majú pozitívny citový vzťah k obom rodičom. V záujme maloletých detí preto súd prihliadal na stabilitu ich výchovného prostredia za skutkového stavu, že mal. deti po ukončení spolužitia rodičov zostali ku dňu vyhlásenia rozsudku nepretržite v osobnej starostlivosti matky, starostlivosť zo strany matky o deti je bez závad, preto nie je daný žiaden zákonný dôvod pre zmenu tohto faktického stavu tam, kde absentujú skutkové a právne dôvody.

Zverenie maloletých detí na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky zodpovedá nielen návrhu matky a vyjadreniu otca, ale predovšetkým je aj v súlade s názorom kolízneho opatrovníka za maloletých detí, ktorému súd venoval náležitú pozornosť. Pri svojom rozhodnutí súd zároveň prihliadal aj na to, že

zverením maloletých detí na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky bude plne rešpektované právo otca na zachovanie jeho vzťahu k deťom tak v rámci výkonu jeho práva styku s deťmi ako aj práva na pravidelné informovanie o veciach týkajúcich sa maloletých detí., čím bude zabezpečený celkový úspešný vývoj maloletých detí nielen po stránke hmotného zabezpečenia, ale aj po stránke citovej, duševnej, morálnej .

Rozhodnutie súdu o zastupovaní maloletých detí a správe ich majetku oboma rodičmi na čas po rozvode plne rešpektuje nielen záujmy maloletých detí ale aj doterajší výkon týchto rodičovských práv a povinnosti zo strany rodičov, ktoré tvoria ich súčasť. Takto upravené práva a povinnosti rodičov súvisiace so zastupovaním mal. detí v ich osobných a majetkových právach a v správe ich majetku nevyžadujú, aby ich rodičia vykonávali spoločne., v ich výkone sú si naďalej aj po rozvode ako zákonní zástupcovia rovnocenní ,ak však pôjde o podstatnú vec týkajúcu sa mal. detí vyžaduje sa konsenzus oboch rodičov.

Preto súd o zverení maloletých detí , o zastupovaní a správe majetku maloletých deti na čas po rozvode rozhodol v zmysle cit. zákonných ustanovení tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Pri úprave vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode súd vychádzal zo skutkového zistenia, že maloleté deti sú nemajetné a preto v rozsahu svojich odôvodnených potrieb odkázané k ich úhrade prednostne oboma rodičmi. Zároveň súd prihliadal aj na skutočnosť, že rodičia nemajú ďalšie vyživovacie povinnosti, pričom na strane oboch rodičov po vyporiadaní majetku v BSM bola zabezpečená ich bytová situácia vlastnými bytmi.

Zákon o rodine v tretej časti prvá hlava, prvý oddiel upravuje ako samostatný druh vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, pričom v § 62 ods. 1 explicitne vymedzuje okruh osôb oprávnených výživou = t.j. deti rodičov, ak nie sú schopné sa živiť samé a okruh rodičov / matka, otec/ ako osôb povinných výživou. Z povahy výživného je zrejmé, že výživné na dieťa je osobným právom dieťaťa voči rodičom, ktorým vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona, ktorú v prípade, že sa dobrovoľne neplní súd určuje samostatným výrokom a v prípade maloletého dieťaťa spolu s označením osoby povinnej ho preberať za maloleté dieťa od osoby povinnej výživou dieťaťa.

Pri rozhodovaní o výživnom na každé mal. dieťa súd prihliadal na platnú zákonnú úpravu, podľa ktorej vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, je stanovená zákonom a pri určovaní jej výšky sa vychádza z individuálnych schopností každého z rodičov primeranosti ich príjmov k dosiahnutému veku, zdravotnému stavu, vzdelaniu, ako aj pracovných možností na trhu práce, pretože výživné na každé mal. dieťa je najzákladnejším atribútom rodičovských povinností, od ktorej sa odvíja kvalita života maloletého dieťaťa. Základné životné potreby, ako sú strava, bývanie, ošatenie, až po potreby súvisiace so vzdelávaním a všestranným rozvojom osobnosti dieťaťa, sú z hľadiska ich napĺňania a uspokojovania nevyhnutným podkladom pre ďalší rozvoj dieťaťa a jeho plnohodnotné začlenenie sa do spoločnosti a napokon podieľanie sa na jeho vývoji a napredovaní.

Rovnako však súd pri svojej úvahe prihliadal na skutočnosť, že plnenie vyživovacej povinnosti oboch rodičov nie je bez obmedzení, nakoľko sa odvíja od individuálnych schopností a možností každého z rodičov , potencionality ich príjmov , determinovanej nevyhnutnými nákladmi povinného rodiča na udržanie si vlastného zdroja príjmu.

Pri rozhodovaní o úprave vyživovacej povinnosti k mal. deťom na čas po rozvode súd prihliadal taktiež na to, že určenie výživného ako súčasť rodičovských práv a povinnosti k mal. deťom sa rovnako týka konania starostlivosti o maloletých, kedy súd nie je viazaný žalobným petitom, môže dokonca prekročiť návrhy účastníkov konania a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú.

Súd preto nebol viazaný ani žalobným petitom matky na určenie výživného na mal. Viktora otcovi vo výške 350- eur mesačne / v návrhu/ , neskôr za konania upravený na sumu 260,- eur mesačne a na mal. Karin vo výške 350,- eur mesačne, za konania upravenú na sumu 230,- eur mesačne, rovnako nebol súd viazaný ani vyjadrením kolízneho opatrovníka, ktorý výživné na mal. deti navrhol určiť sumou po 200,- eur na mal. Viktora a sumou 150,- eur na mal. Karin.

Súd však poukazuje na to, že matka vo svojich vyjadreniach požadovala za konania vo veci samej značne rozdielnu výšku peňažného plnenia titulom výživného na mal. deti od otca k úhrade všetkých odôvodnených potrieb mal. detí .

Odôvodnené potreby mal. detí matka vyčíslila nasledovne:

maloletý Viktor vo veku 15 rokov

- výpoveď matky na pojednávaní dňa 1.10.2015 + tabuľka čl. 128 odôvodnené potreby celkom vo výške 574,80 eur mesačne, t.j. 6,35 krát viac ako suma životného minima pre nezaopatrené dieťa -

maloletá Karin vo veku 10 rokov

- výpoveď matky na pojednávaní dňa 1.10.2015 + tabuľka čl. 126 odôvodnené potreby celkom vo výške 475,60 eur mesačne, t.j. 5,52 krát viac ako suma životného minima pre nezaopatrené dieťa

Pri posudzovaní výšky odôvodnených potrieb mal. detí , ktorá by mala byť v zásade zodpovedajúcou primerane životnej úrovni akú dosahujú ich rodičia súd podporne porovnával , akú výšku životnej úrovne dosahujú samotní rodičia z ich príjmom k výške životného minima , ako spoločensky uznanú hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze podľa Zákona č.601/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov , pričom súd zohľadňoval všetky príjmy rodičov, ktoré boli preukázané v konaní či už na základe výpovedi rodičov alebo listinnými dôkazmi.

Z rozsahu vykonaných dôkazov vyplýva, že príjem matky v roku 2015 prevyšuje sumu životného minima pre jednu plnoletú osobu určenú vo výške 198,09 eur v priemere násobkom 9,79 krát.

/Príjem matky: 1146 ,89 mzda + 425,50 invalidný dôchodok + prenájom 370 spolu 1942,39 € : 198,09€ = 9,80 násobok ŽM/

Z rozsahu vykonaných dôkazov vyplýva, že príjem otca v roku 2015 prevyšuje sumu životného minima pre jednu plnoletú osobu určenú vo výške 198,09 eur v priemere násobkom 4,60 krát.

/Príjem otca : mzda 911,33 : 198,09€ = 4,60 násobok ŽM/

Spolu príjem rodičov povinných výživou pre rok 2015 predstavuje 7,20 násobok životného minima. / 1942,39 + 911,33=2853,72: 2X po 198,09 = 7,20 násobok životného minima /

Z uvedeného je zrejmé, že tabuľkovo vyčíslené náklady odôvodnených potrieb maloletých detí matkou sú nadhodnotené k právu maloletých detí podieľať sa primerane na životnej úrovni akú dosahujú ich rodičia. Porovnanie podľa súm životného minima je len orientačným kritériom pri úvahe súdu, pretože na strane rodičov, ktorý si zdroj príjmov zabezpečujú výkonom osobnej práce bol súd povinný vziať v úvahu vyšší rozsah ich nutných nákladov výživy, potrebných na udržanie si zdroja tohto príjmu / napr. doprava, strava, oblečenie, obutie, / na zabezpečenie reprodukcie ich pracovnej sily.

Aj podľa úvahy súdu však možno námietku o neprimeranosti vyčíslených nákladov odôvodnených potrieb mal. detí, ktorú vzniesol otec považovať z vykonaného dokazovania za dôvodné, maloleté deti vzhľadom na vek, zdravotný stav ,školské povinnosti a mimoškolské aktivity nepreukazujú žiadne výnimočné a mimoriadne nákladné aktivity / napr. vrcholová športová príprava, či záujmová umelecká činnosť, resp. vážny zdravotný stav /, pre dôvody ktoré by bolo možné vyčíslenú výšku nákladov k úhrade ich všetkých odôvodnených potrieb považovať za dôvodnú a opodstatnenú..

Súd sa však nestotožnil ani s vyjadrením otca , ním navrhovanú výšku výživného na maloleté deti posúdil za výrazne podhodnotenú a v rozpore s hmotnoprávnou úpravou tak, ako je vymedzená v Zákone o rodine v tretej časti prvá hlava, prvý oddiel upravujúcou vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom., pretože táto výška výživného nezohľadňovala jeho reálne schopnosti a možnosti s prihliadnutím k príjmom, ktoré vykázal a ktoré zodpovedajú schopnostiam a možnostiam otca vzhľadom na najvyššie dosiahnuté vzdelanie a druh práce, ktorú vykonáva a ktorá zodpovedá jeho najvyššiemu vzdelaniu.

Pokiaľ ide o záväzky otca je súd toho názoru, že otec vo výpovedi nadhodnotil svoje náklady v časti záväzkov, opomenul, že v roku 2014 predal svoj byt za kúpnu cenu 110 000,- eur, nadobudnutý z dohody o vyporiadaní BSM., z kúpnej ceny bol schopný svoje záväzky riadne zaplatiť.

Pokiaľ ide o ďalšiu námietku otca týkajúcu sa vyporiadania BSM dohodou rodičov súd poukazuje na to, že ani vyporiadanie BSM spôsobom, na ktorý otec poukazoval opakovane vo svojich vyjadreniach , nezbavuje rodiča zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletým a nezaopatreným deťom o to viac, že z majetku rodičov v BSM nenadobudli mal. deti žiaden vlastný majetok, z ktorého by bolo možné spravodlivo považovať možnosť čiastočného uspokojovania ich potrieb z vlastného majetku, resp. výnosov z majetku .

Súd má za to, že s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam, či už na strane rodičov ako povinných výživou alebo na strane mal. detí ako oprávnených výživou možno konštatovať, že vzhľadom na dovŕšený vek 15 rokov maloletého Viktora je objektívne nutné konštatovať vyššie náklady ako u maloletej Karin vo veku 10 rokov .

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetko, čo za konania vyšlo najavo súd s prihliadnutím k predloženému rozpisu, vrátane špecifikácie jednotlivých potrieb mal. Viktora dospel k záveru, že k úhrade všetkých primeraných potrieb maloletého možno spravodlivo považovať náklady vo výške 450 eur mesačne / cca ako 5 násobok sumy životného minima/ aj s prihliadnutím na skutočnosť, že je študentom 1 ročníka bilingvárneho gymnázia a venuje sa športovej činnosti , na strane maloletej Karin ako žiačky 5 .triedy ZŠ možno zohľadniť sumu 360,- eur mesačne , potrebnú k úhrade všetkých jej odôvodnených potrieb, vrátane nákladov spojených s výkonom povinnej školskej dochádzky .

Zhodnotením zárobkových možností a schopnosti na strane otca, možno objektívne vyhodnotiť ako nedôvodné splátky úverov či pôžičiek vo výške 64,- eur na výmenu kotla, vo výške 155,- eur za odkúpenie svojho obchodného podielu v spoločnosti KP Klimatecnik s.r.o., o.i. aj z dôvodu, že vo svojej výpovedi výslovne súdu potvrdil, že cenu odklatného prevodu zaplatil v hotovosti a bez úveru, rovnako aj pôžička na zariadenie bytu 105,- eur , pretože bytové zariadenie nadobudol z dohody o vyporiadanie BSM.

Výživné na maloletého Viktora vo výške 200,- eur mesačne zo strany otca preto zodpovedá schopnostiam, možnostiam otca, jeho zárobkovým a majetkovým pomerom, z ktorého bude mať maloletý Viktor zabezpečenú úhradu odôvodnených potrieb výživným od otca síce menej ako polovici , s prihliadnutím k aktuálnej výške príjmov na strane matky, ostatné odôvodnené potreby je v schopnostiach a možnostiach matky ich zabezpečovať z vlastných príjmov za skutkového stavu, že naďalej ako invalidná osoba vykonáva zárobkovú činnosť.

S prihliadnutím k preukázanej výške príjmov na strane matky má súd za to, že je v schopnostiach a možnostiach matky , aby k úhrade zostatku odôvodnených potrieb maloletého Viktora , nepokrytých výživným zo strany otca a prídavkami si plnila svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť v peňažnej forme,

prípadne aj za cenu vlastného ochudobnenia uhrádzala maloletému tabuľkovo vyčíslené náklady, ktoré presahujú rozsah zákonného nároku na strane mal. dieťaťa ako osoby oprávnenej výživou otcom.

Ak otec prispeje na výživu maloletej Karin sumou 150,- eur mesačne, bude mať maloletá zabezpečenú spolu s prídavkami úhradu nutných nákladov jej výživy , vrátane stravy v školskej jedálni a základné školské potreby, s prihliadnutím k preukázanej výške príjmov na strane matky má súd za to, že je v schopnostiach a možnostiach matky , aby k úhrade zostatku odôvodnených potrieb maloletej Karin nepokrytých výživným zo strany otca si plnila svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť v peňažnej , prípadne aj za cenu vlastného ochudobnenia uhrádzala maloletej tabuľkovo vyčíslené náklady, ktoré presahujú rozsah zákonného nároku na strane mal. dieťaťa ako osoby oprávnenej výživou otcom

Z takto určeného výživného na obe maloleté deti zostane otcovi z jeho čistého príjmu aj po zaplatení výživného v súdom určenej výške suma /911,33 - 350/ 561,33 € mesačne, čo predstavuje 2,83 násobok sumy jeho životného minima /ŽM/ , pričom mal. Viktor bude mať výživným od otca vo výške 200- eur mesačne zabezpečenú úhradu vlastných odôvodnených potrieb výživným od otca vo výške 2,21 násobku jeho ŽM., čo zodpovedá jeho právu.

Ak otec prispeje na výživu maloletej Karin sumou 150,- eur mesačne, zabezpečí sa jej životnú úroveň zo strany otca vo výške 1,65 násobku životnej úrovne nezaopatreného dieťaťa, čo rovnako zodpovedá jej právu.

Takto určenú výšku výživného na obe maloleté deti otcovi súd považuje za primeranú aj podľa stanovisku kolízneho opatrovníka, súd je toho názoru, že pri jeho výške súd prihliadal aj na rozsah styku otca s mal. deťmi na základe súdnej úpravy., výživné neohrozuje výkon tohto práva otca na jeho vlastné náklady, bez práva ich započítania proti pohľadávke na výživnom na maloleté deti, zároveň je aj toho názoru, že vzhľadom na pohlavie detí /chlapec, dievča/ , ich vek a mimoškolské aktivity je úprava výšky výživného na každé z maloletých detí súdom primeraná k príjmom rodičov a k ich majetkovým pomerom.

Preto súd o výživnom na maloleté deti rozhodol vo vzťahu ku každému z nich samostatným výrokom v zmysle cit. zákonných ustanovení tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletými deťmi dospel súd z vykonaného dokazovania k skutkovému a právnemu záveru, že pre nemožnosť uzavretia dohody rodičov o styku bolo potrebné podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine jeho výkon upraviť v znení uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku, v tomto smere sa súd pri úprave styku priklonil v prevažnej miere k návrhu jej úpravy zo strany rodičov, ktorý sa len v minimálnej miere odchyľuje , pretože akceptoval skutočnosť, že tento stav vyhovuje mal. deťom, v zásade zodpovedá aj rozsahu, ktorým bol styk mal. detí s otcom vykonávaný , zodpovedá potrebám maloletých detí, neodporuje pracovným možnostiam otca a preto v tomto rozsahu aj s vyjadrením kolízneho opatrovníka, ktorý návrh úpravy styku nesporoval , rozhodol o styku otca s mal. deťmi na čas po rozvode tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súd pri úprave styku hlavne každý pracovný deň v stredu , s prihliadnutím k školským a študijným povinnostiam na strane mal. detí jeho výkon limitoval do 19,00 hod.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 144 veta prvá OSP tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1OSP) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.