Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/62/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, Bratislava, Pribinova 25, konajúcou JUDr. Martinom Máčajom, tiež advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o., IČO: 36 864 421, Bratislava, Grösslingova 4, konajúcou doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinným: 1. Q. U., nar.XX.XX.XXXX, A., Z. XXX/XX, 2. C. U., nar.XX.XX.XXXX, A., Z. XXX/XX, zastúpená zákonným zástupcom povinným v 1. rade, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý, Bratislava, Záhradnícka 60, o vymoženie 716,99 eura s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica pod č.k. -78 zo dňa 9. mája 2013 v spojení s opravným uznesením č.k. -124 zo dňa 22. mája 2014 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti zastavenia exekúcie a v časti náhrady trov exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého p o t v r d z u j e.

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov exekúcie súdnej exekútorky JUDr. Evy Steinerovej z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku z a m i e t a .

Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie nepriznal. Súdnemu exekútorovi JUDr. Eve Šteinerovej priznal náhradu trov exekúcie v sume 80,57 eura a na jej zaplatenie zaviazal oprávneného. Exekúcia prebiehala na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice spísanej dňa 24.12.2005 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, Notársky úrad Partizánske, N 6957/2005, NZ 68072/2005. Notárska zápisnica obsahuje vyhlásenie povinného o uznaní právneho záväzku a súhlas s vykonateľnosťou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré v mene povinného učinil Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý bol povinným priamo v úverovej zmluve splnomocnený v jeho mene spísať notársku zápisnicu ako exekučný titul. Svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že splnomocnenie, ktoré malo založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožnilo spotrebiteľovi voľbu jeho zástupcu. Za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v zjavnom rozpore so záujmami zastupovaného v zmysle § 22 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.z.“). Zjavný rozpor vyplýva z toho, že oprávnený priamo vo formulárovej zmluve určil ako zástupcu povinného Mgr. Tomáša Kušníra. Exekúcia teda prebiehala na základe nespôsobilého exekučného titulu, čo je dôvod na zastavenie exekúcie.

Súdna exekútorka JUDr. Eva Šteinerová vyčíslila a žiadala priznať náhradu trov exekučného konania v celkovej sume 168,34 €, trovy exekúcie vyčíslila nasledovne: 1) v zmysle § 14 ods. 1, 2 vyhlášky žiadala súdna exekútorka priznať hodinovú odmenu v trvaní 11 hodín za úkony žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 60 min., žiadosť o udelenie poverenia - zaslanie plnej moci 60 min., žiadosť o poskytnutie súčinnosti - dopravný inšpektorát 60 min., žiadosť o poskytnutie súčinnosti - Daňový úrad 60 min., žiadosť o súčinnosť a príkaz na začatie exekúcie (DELPHI Slovensko, s.r.o.) 60 min., žiadosť o súčinnosť a príkaz na začatie exekúcie (A.S.A. Slovensko, s.r.o.) 60 min., exekučný príkaz na vykonanie exekúcie (DELPHI Slovensko, s.r.o.) 60 min., žiadosť o poskytnutie súčinnosti, príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz (Technické služby Senica, a.s.) 60 min., vyúčtovanie trov exekúcie 60 min, predloženie návrhu na zastavenie exekúcie a špecifikácia trov exekúcie 60 min., zaslanie faktúry a vyúčtovanie oprávnenému 60 min. Súd nepriznal súdnej exekútorke odmenu v trvaní 60 minút za každý úkon, nakoľko súd takéto časové ohodnotenie posúdil ako neprimerané vzhľadom k náročnosti vykonania jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie, a preto súd sčítal čas účelne strávený pri jednotlivých úkonoch a priznal odmenu súdnej exekútorke za 1 začatú hodinu vynaloženú na exekúciu. Súd nepriznal súdnej exekútorke časovú odmenu za úkony žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 60 min., žiadosť o poskytnutie súčinnosti - dopravný inšpektorát 60 min., žiadosť o poskytnutie súčinnosti - Daňový úrad 60 min., žiadosť o súčinnosť a príkaz na začatie exekúcie (DELPHI Slovensko, s.r.o.) 60 min., žiadosť o súčinnosť a príkaz na začatie exekúcie (A.S.A. Slovensko, s.r.o.) 60 min., exekučný príkaz na vykonanie exekúcie (DELPHI Slovensko, s.r.o.) 60 min., žiadosť o poskytnutie súčinnosti, príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz (Technické služby Senica, a.s.) 60 min., pretože nie je možné priznať hodinovú odmenu za tie úkony exekučnej činnosti, ktoré sú odmeňované paušálnou odmenou. V opačnom prípade by došlo k duplicitnému odmeňovaniu toho istého úkonu exekučnej činnosti. Iný výklad by viedol k neúmernému zvyšovaniu odmeny exekútora a tým aj trov exekúcie. Súd ďalej nepriznal súdnej exekútorke odmenu za úkon zaslanie faktúry a vyúčtovanie oprávnenému 60 min., nakoľko takýto úkon z časového hľadiska nevznikol, nesmeruje priamo k vymoženiu pohľadávky, nie je súčasťou spisu súdneho exekútora a preto jeho úhradu nemôže prenášať na účastníka konania. Súd nepriznal súdnej exekútorke žiadosť o udelenie poverenia - zaslanie plnej moci 60 min., nakoľko ide o administratívne práce akými je doručovanie, ktoré sú v zmysle § 25 vyhlášky zahrnuté priamo v odmene súdneho exekútora. Súd priznal súdnej exekútorke odmenu za dva úkony exekučnej činnosti, a to vyúčtovanie trov exekúcie v trvaní 30 min. a predloženie návrhu na zastavenie exekúcie a špecifikácia trov exekúcie 30 min. v sume 6,64 €. 2) v zmysle § 14 ods. 1, 3 a § 15 vyhlášky žiadala súdna exekútorka priznať paušálnu odmenu za vykonané úkony exekučnej činnosti, a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1 úkon, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1 úkon, zisťovanie hnuteľného majetku vrátene motorových vozidiel 1 úkon, zisťovanie nehnuteľného majetku povinného - celoslovenský portál 1 úkon, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného - Sociálna poisťovňa 1 úkon, každé zisťovanie účtu povinného - daňový úrad 1 úkon, doručenie príkazu na začatie exekúcie 3 úkony, doručenie exekučného príkazu 2 úkony. Súd súdnej exekútorke nepriznal paušálnu odmenu za doručenie troch príkazov na začatie exekúcie a za doručenie dvoch exekučných príkazov, nakoľko podľa § 15 ods. 1 písm. b) vyhlášky patrí exekútorovi odmena len 3,32 eura, bez ohľadu na to, koľko príkazov na začatie exekúcie a koľko exekučných príkazov doručí alebo koľkým subjektom boli doručované. Ak by zákonodarca chcel, aby za každé jednotlivé doručenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu patrila exekútorovi paušálna odmena, tak by toto vyjadril tak, ako v ďalších písmenách § 15 ods. 1, napr. písm. g), h), i), j), preto súd priznal v tejto časti odmenu súdnemu exekútorovi ako za jeden úkon príkaz na začatie exekúcie a jeden úkon exekučný príkaz. Súd ďalej priznal súdnej exekútorke odmenu za úkony získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1 úkon, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1 úkon, zisťovanie hnuteľného majetku vrátene motorových vozidiel 1 úkon, zisťovanie nehnuteľného majetku povinného

- celoslovenský portál 1 úkon, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného - Sociálna poisťovňa 1 úkon, každé zisťovanie účtu povinného - daňový úrad 1 úkon, spolu v sume 26,56 €. Podľa § 26 vyhlášky sa vypočítaná odmena zaokrúhľuje na najbližších 50 eurocentov nahor, t.j. z 33,20 € na 33,50 €. 3) v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadala súdna exekútorka priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 29,68 €, bankový poplatok 0,13 €, použitý papier a toner - 83 strán 5,51 €, obálky - 20 ks 1,99 €, spisový obal 0,13 €. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Súd nepriznal súdnej exekútorke náhradu za bankový poplatok 0,13 €, použitý papier a toner - 83 strán 5,51 €, obálky - 20 ks 1,99 €, spisový obal 0,13 €, nakoľko vznik ani použitie

takýchto výdavkov nebolo v spise súdneho exekútora preukázané. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 16,90 €, nakoľko zvyšné výdavky na poštovné neboli súdu z ex. spisu preukázané. Pri posudzovaní hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, súd priznal súdnej exekútorke výdavky na poštovné len do výšky 13 x 1,30 € vzhľadom ku skutočnosti, že obsahom exekučného spisu je reálne 13 kusov doručeniek, ostatná suma za poštovné zo spisu nevyplýva, preto ju súd nepovažuje za preukázanú. Vzhľadom na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 16,90 €. 4) súdnej exekútorke ako platcovi DPH patrí zvýšenie jej odmeny a náhrady hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko v priebehu exekúcie došlo k zmene právnych predpisov upravujúcich daň z pridanej hodnoty, súd súdnej exekútorke nepriznal 19 % DPH, ale daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % z odmeny a náhrad vo výške 60,48 €. Na základe uvedeného súd priznal súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie v celkovej sume 60,48 €.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Oprávnený v odvolaní a doplnení odvolania namietal, že súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súlad notárskej zápisnice so zákonom. Kontrolu súladu úkonu so zákonom môže vykonať iba notár. Náprava nedostatkov notárskej činnosti je prípustná len postupom podľa § 38 a § 40 Notárskeho poriadku. Postup exekučného súdu, ktorý bez časového obmedzenia zasahuje do platných notárskych zápisníc, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je v rozpore s princípom právnej istoty. Povinnému nič nebránilo domáhať sa nápravy cestou zrušenia notárskej zápisnice de iure, alebo sa domáhať náhrady škody. Ak takto nepostupoval, nie je možné zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred všeobecným súdom. Platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu. V rámci rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia, exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť exekučného titulu, robiť skutkové a právne závery. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. V prípade, ak sa odvolací súd nestotožní s uvedenými závermi, oprávnený žiadal, aby podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Exekučný súd pri revízii notárskej zápisnice porušil princíp legality, zásadu začatia konania na návrh účastníkov, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Exekučný súd zaobchádzal odlišne s povinným na strane jednej a s oprávneným na strane druhej. Kým povinný mal zaručený výkon všetkých práv, oprávnený mal pred exekučným súdom nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne, čo nemožno ospravedlniť jeho postavením ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých úverov, pretože by išlo o zakázané odlišné zaobchádzanie. Odlišnosti v zaobchádzaní a rozdiely vo výkone práva na súdnu ochranu oprávnený videl v jeho nevypočutí a neoboznámení so stanoviskami, tvrdeniami a dôkazmi, ktoré vyplývajú z napadnutého rozhodnutia ako i zo spisu. Exekučný súd neaplikoval na zistený skutkový stav relevantnú právnu normu, ktorou bolo ust. § 36, § 38 a § 40 Notárskeho poriadku a aplikované právne normy ust. § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku interpretoval ústavne nesúladným spôsobom, porušil právo oprávneného na súdnu ochranu. Založil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa práva, keď aplikoval vo veci ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pretože smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, neprichádza do úvahy ani jej priamy účinok a nie je ani interpretačným pravidlom transponovanej právnej úpravy. Exekučný súd bez toho, aby oprávneného vypočul, rozhodol o jeho práve výrokom o zastavení exekúcie, preto oprávnený nemohol reagovať na tvrdenia a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu, čím bola porušená zásada rovnosti zbraní. Oprávnený nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach v súvislosti s revíziou notárskej činnosti, nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení a nemal možnosť sa k nim vyjadriť. Exekučný súd napadnutým rozhodnutím vylúčil možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci a uskutočnením judiciálneho procesu v exekučnom konaní porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Exekučný súd však vo veci nevykonal riadne dokazovanie a ku svojim skutkovým záverom o nevýhodnosti právneho zastúpenia pre povinného dospel bez riadneho zistenia skutkového stavu. Udelením predmetného plnomocenstva oprávnenému nevznikli žiadne nové práva, či výhody, povinný iba preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba

nie je oprávnený, preto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávneného nepomernú výhodu oproti stavu, keby plnomocenstvo nebolo dojednané vôbec. Navyše povinný mohol plnomocenstvo podľa § 33b ods. 1 písm. b) O.z. kedykoľvek odvolať, v čom mu nebránila žiadna prekážka. Udelenie plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie spotrebiteľa preto nemožno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v jeho neprospech. Navyše plnomocenstvo je jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám, nie je zmluvným ustanovením, preto naň nemožno aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok podľa § 53 O.z. Plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je pritom dostatočne určité a zrozumiteľné. Poukázal na to, že inštitút uznania dlhu nie je možné viazať na splatnosť záväzku a dospieť k záveru, že uznať možno len splatný záväzok. Právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh/záväzok v čase jeho vzniku, teda súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh/záväzok vzniká. Nejde o právo, ktoré by povinnému malo vzniknúť až v budúcnosti a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať. Povinný mohol aj po udelení plnomocenstva sám dlh uznať. K námietke súdu voči skutočnosti, že zástupca určil v zápisnici splatnosť dlhu, oprávnený uviedol, že ide o podstatnú náležitosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu a je predpokladom, aby uznanie dlhu bolo vykonané zákonným spôsobom. Preto nie je možné dospieť k záveru, že zástupca nebol oprávnený v notárskej zápisnici uviesť, dokedy povinná dlh zaplatí. Rovnako je nesprávny záver súdu, že zástupca nehájil záujmy povinného, keď spísal notársku zápisnicu, ktorá nie je v jeho prospech. Zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon, a to uznať dlh vo forme notárskej zápisnice, ktorú úlohu si riadne splnil. Záver súdu, že záujmy zástupcu sú v rozpore so záujmami zastúpeného, založil súd na dohadoch a domnienkach. O skutočnosti, či je exekučný titul v súlade so zákonom už raz exekučný súd právoplatne rozhodol, a to v rámci rozhodovania o žiadosti exekútora o udelenie poverenia. Keďže súd poverenie exekútorovi vydal, zistil súlad exekučného titulu so zákonom. Revíziu exekučného titulu môže exekučný súd vykonať len v limitoch daných ustanovením § 41 ods. 2 EP, ak však uskutočňuje revíziu exekučného titulu po tomto čase, koná v rozpore s princípom právnej istoty a porušuje základné práva účastníkov exekučného konania.

Oprávnený tiež navrhol s poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:

1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

3. Má sa tvrdenie o tom, že sa od vnútroštátneho súdu nevyžaduje vylúčenie možnosti aplikovateľnosti možnej neprijateľnej podmienky po tom, čo spotrebiteľ nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť, vykladať tak, že takáto podmienka sa aplikuje len vtedy, ak spotrebiteľ výslovne odporoval jej neaplikácii alebo aj tak, že takáto podmienka sa aplikuje aj vtedy, ak spotrebiteľ neoznámil súdu, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť po tom, čo mu súd oznámil, že posúdil podmienku ako možne neprijateľnú?

Proti tomuto uzneseniu podala súdna exekútorka JUDr. Eva Steinerová odvolanie v časti jej priznanej náhrady trov exekúcie. Žiadala o zmenu napadnutého uznesenia v časti trov exekúcie tak, že jej bude priznaná náhrada trov exekúcie v sume 206,47 eura v zmysle jej vyčíslenia zo dňa 20.02.2012. Nestotožnila sa s právnym názorom, že za úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou odmenou, jej nie je možné priznať hodinovú odmenu. Súdny exekútor má nárok na časovú odmenu za úkony exekučnej činnosti už pred doručením poverenia na vykonanie exekúcie, Exekučný poriadok ako aj vyhláška podmieňuje priznanie odmeny za akékoľvek úkony len tým, či boli účelne vykonané. Úkony, za ktoré má byť priznaná časová odmena, pretože odmena nie je zahrnutá v paušálnej odmene súdna exekútorka považovala preštudovanie návrhu oprávneného, založenie a zaregistrovanie spisu, predloženie podnetu na zastavenie exekúcie a špecifikácia trov, vrátenie poverenia. Nestotožnila sa

s nepriznaním poštovného v celej sume, pretože skutočnosť, že jednotlivé inštitúcie odpovedali na jej podnety, je dôkazom toho, že im boli doručené a teda im museli byť aj zaslané poštou. Takisto nesúhlasila s nepriznaním náhrady za bankový poplatok, papier, toner, obálky, spisový obal, pretože výpočet, čo patrí medzi hotové výdavky nie je taxatívny.

Súd prvého stupňa uznesením č.k. -124 opravil napadnuté uznesenie tak, že súdnej exekútorke JUDr. Eve Šteinerovej priznal náhradu trov exekúcie vo výške 60,48 eura, na ktorej úhradu bol zaviazaný oprávnený.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP, § 58 ods. 3 Exekučného poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 a 2 OSP), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je v časti zastavenia exekúcie vecne správne a v časti trov exekúcie súdnej exekútorky je potrebné ho zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z.).

Počas doručovania opravného uznesenia bolo zistené, že povinný Y. U., nar.XX.XX.XXXX, bytom A., Z. XXX/XX, zomrel dňa XX.XX.XXXX. Dedičské konanie po povinnom vedené Okresným súdom Senica sp. zn. bolo zastavené podľa § 175h OSP pre nemajetnosť. Do úvahy podľa tohto rozhodnutia by prichádzali títo dedičia - manželka Q. U., nar.XX.XX.XXXX, A., Z. XXX/XX, a C. U., nar.XX.XX.XXXX, A., Z. XXX/XX. Preto odvolací súd ako povinných v záhlaví uviedol do úvahy pripadajúcich dedičov, nakoľko povinný smrťou stráca spôsobilosť byť účastníkom konania.

Povinní uvedení v záhlaví tohto uznesenia ako právni nástupcovia zomretého povinného však nevstúpili do jeho práv a povinností, nakoľko nenadobudli po povinnom žiaden majetok, nezodpovedajú za jeho záväzky.

Súd prvého stupňa exekúciu zastavil z dôvodu, že notárska zápisnica je v danej veci nespôsobilým exekučným titulom. Odvolací súd považuje túto skutočnosť za najpodstatnejší predpoklad prebiehania exekúcie, preto skúmal v prvom rade, či notárska zápisnica mohla byť exekučným titulom v tejto veci.

Z obsahu notárskej zápisnice, ktorá má byť exekučným titulom, vyplýva, že je v nej obsiahnuté vyhlásenie dlžníka o uznaní záväzku, pričom v mene dlžníka konal Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý bol splnomocnený povinným v zmluve o úvere medzi dlžníkom a veriteľom. V notárskej zápisnici sa uvádza, že veriteľ-oprávnený uzavrel dňa 22.04.2005 zmluvu o úvere č. 3250142 s dlžníkom-povinným. Dňa 24.12.2005 dlžník (povinný), zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, vyhlásil, že uznáva dlh voči veriteľovi (oprávnenému) v celkovej výške 25.935 Sk v plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky, dlh splatí do 25.01.2006, a v prípade neuhradenia dlhu súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku alebo so súdnym výkonom rozhodnutia podľa § 258 O.s.p., s tým aby táto notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul.

Osobitným exekučným titulom v sústave iných exekučných titulov je notárska zápisnica, v procese uzatvárania ktorej musia byť prísne dodržané všetky formálne náležitosti, aby z hľadiska uvedeného mohla spĺňať materiálne predpoklady vykonateľnosti. Notárska zápisnica má v tomto prípade charakter zápisnice o právnom úkone, je v nej obsiahnutá dohoda povinnej osoby s oprávneným o splnení záväzku a veriteľ môže na základe takejto notárskej zápisnice viesť exekúciu bez predchádzajúceho vyhľadávacieho súdneho konania.

Predpokladom materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice sú označenie oprávnenej osoby, právny záväzok, právny dôvod (teda označenie právneho úkonu alebo inej právnej skutočnosti, na základe ktorých záväzok vznikol, napríklad uvedenie zmluvy, ak ide o zmluvný záväzok), predmet a čas plnenia a prítomnosť a riadne označenie povinnej osoby, ktorá s vykonateľnosťou výslovne súhlasí. Obsahom notárskej zápisnice je teda osvedčenie notára, že dlžník dal súhlas s vykonateľnosťou určitého záväzku. Notár nie je oprávnený v súvislosti so spisovaním notárskej zápisnice preskúmavať, či právny dôvod daný hmotným právom skutočne existuje. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Tento prejav vôle povinného

robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je jej základným účelom a cieľom, obdobne ako účelom a cieľom každého občianskoprávneho súdneho konania je zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu.

Notárska zápisnica s obsiahnutým súhlasom povinnej osoby s vykonateľnosťou má len formálny charakter, pretože obsahuje také náležitosti, ktoré sú potrebné k tomu, aby bol ako titul pre súdny výkon rozhodnutia vykonateľný; notár ju spíše na základe dohody oprávnenej a povinnej osoby bez toho, aby bol oprávnený skúmať jej podklad v hmotnom práve, a na základe vyhlásenia povinnej osoby, ktorým súhlasí s jeho vykonateľnosťou. Notárska zápisnica so súhlasom s vykonateľnosťou nie je samostatným zaväzovacím dôvodom a ani sa ním nezakladá domnienka o existencii dlhu v dobe jeho spísania. Pre nariadenie výkonu rozhodnutia podľa takejto zápisnice je podstatné, či obsahuje všetky náležitosti ustanovené pre jej vykonateľnosť. Exekučný poriadok v ust. § 41 ods. 2 písm. c) výslovne uvádza, že notárska zápisnica je exekučným titulom, ak povinná osoba v nej s vykonateľnosťou súhlasila.

Zo zmluvy o úvere zo dňa 22.04.2005 medzi veriteľom a dlžníkom vyplýva, že priamo v tejto zmluve, ktorá má charakter formulárovej zmluvy, a teda v jej predtlači je priamo obsiahnuté splnomocnenie, ktorým dlžník splnomocňuje Mgr. Tomáša Kušníra, aby v jeho mene spísal notársku zápisnicu ako exekučný titul, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, resp. pre exekúciu, na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (resp. jej zostatku v prípade čiastočného splatenia dlhu) a jej príslušenstva.

Podľa § 22 ods. 2 O.z. zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Notárska zápisnica, ktorá je v predmetnom konaní exekučným titulom, nemá vlastnosť materiálnej vykonateľnosti, pretože uznanie záväzku povinného a súhlas s vykonateľnosťou nemožno považovať za platný právny úkon z dôvodu, že medzi zástupcom (Mgr. Kušnírom) a zastúpeným (povinným) je zjavný rozpor v ich záujmoch. Prepojenie medzi Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorý mal na základe plnomocenstva zastupovať dlžníka (povinného) pri spísaní notárskej zápisnice, a oprávneným (veriteľom v danom zmluvnom vzťahu) je zjavné, a je odvolaciemu súdu všeobecne známe a preto ohľadom tejto skutočnosti nebolo potrebné vykonávať dokazovanie. Nielenže Mgr. Tomáš Kušnír bol vopred zvolený oprávneným ako zástupca pre povinného, nakoľko jeho meno bolo súčasťou predtlačeného formulára úverovej zmluvy, a stávalo sa tak opakovane, ale Mgr. Tomáš Kušnír zastupoval a obhajoval aj záujmy oprávneného v exekučných konaniach týkajúcich sa vymoženia pohľadávok od iných úverových dlžníkov. Je zrejmé, že oprávnený Mgr. Tomáša Kušníra ako zástupcu povinného uviedol do zmluvy za účelom bezproblémového získania exekučného titulu v podobe notárskej zápisnice. Je vysoko pravdepodobné, že vzhľadom na formulárový charakter zmluvy, písaný neprehľadne malými písmenami, povinný pri uzatváraní zmluvy ani nezistil, že niekoho splnomocnil na spísanie notárskej zápisnice, ktorá je bez ďalšieho exekučným titulom. Takéto konanie bolo zo strany oprávneného v rozpore s dobrými mravmi a zo strany zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra v rozpore so zákonom o advokácii. Mgr. Tomáš Kušnír bol za obdobné správanie zo strany stavovskej komory disciplinárne potrestaný - bolo mu uložené verejnému napomenutiu (Bulletin SAK č. , str. 56). Neprijateľné je udelenie plnej moci priamo oprávnenému, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami povinného (obdobne rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky - nález z 13.07.2000 a Najvyššieho súdu Českej republiky - z 10.10.2000).

V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na uznesenie Ústavného súdu SR -16, ktorým odmietol ako zjavne neopodstatnené sťažnosti oprávneného v obdobných prípadoch (oprávnený namietal porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie v exekučných konaniach, v ktorých boli exekúcie vyhlásené za neprípustné a zastavené, pričom exekučným titulom bola notárska zápisnica spísaná zástupcom povinného splnomocneným na takýto úkon priamo vo formulárovej úverovej zmluve). V tomto uznesení ďalej konštatuje, že jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať, a preto je podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver krajského súdu vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho, alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie

exekučného konania. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih (čas), kedy tak má alebo môže učiniť, nie je v ňom ustanovený explicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z obligatórnych dôvodov zastavenia exekúcie je totiž v súlade s už citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásenie exekúcie súdom za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Z charakteru zmluvy medzi oprávneným a povinným a priamo v nej obsiahnutým plnomocenstvom je zjavné, že osoba splnomocnenca je osobou vystupujúcou v prospech oprávneného. Odvolací súd považuje notársku zápisnicu za nulitný akt z dôvodu nedostatku plnej moci od povinného pri spisovaní notárskej zápisnice a pri vyslovení súhlasu s jej vykonateľnosťou.

Odvolací súd však považuje za potrebné prisvedčiť argumentácii odvolateľa, že preskúmavané rozhodnutie prvostupňového súdu bolo pre účastníkov po tom, ako súd už predtým vydal poverenie exekútorovi na vykonanie exekúcie prekvapivé a že nemali reálnu možnosť argumentovať vo vzťahu k tomuto pripravovanému rozhodnutiu súdu. Zásada kontradiktórnosti občianskeho súdneho procesu pritom vyžaduje, aby súd, ktorý v rámci preskúmavania ex offo konštatoval nekalú povahu zmluvnej podmienky, informoval účastníkov konania v spore a vyzval ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom stanoveným v občianskom súdnom poriadku. Hoci ale prvostupňový súd tieto práva účastníkov svojím postupom porušil, táto vada konania nemala napokon za následok nesprávne rozhodnutie veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.) a preto na ňu odvolací súd neprihliadol. Tým, že oprávnený podal vo veci rozsiahle odvolanie, v ktorom predostrel širokú argumentáciu, s ktorou sa odvolací súd vyššie vysporiadal, bolo napokon tomuto právu účastníka občianskeho súdneho konania urobené zadosť.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach ústavných sťažností oprávneného, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , v ktorých Ústavný súd opakovane konštatoval, že "pre ústavnú udržateľnosť napadnutého postupu a uznesení postačuje, aby bola zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (v posudzovaných prípadoch v konaní na oboch stupňoch). Presadzovanie názoru, že na každom jednom stupni súdnictva musí byť uvedená zásada dodržaná bez výnimky, by podľa názoru ústavného súdu odvolaciemu súdu v zásade prisúdilo len funkciu akéhosi kasačného orgánu, bez reálnej možnosti konvalidovať prípadné procesné nedostatky vlastným postupom. Na základe uvedeného preto ústavný súd dospel k záveru, že postupom krajského súdu a jeho uzneseniami bol v daných veciach princíp kontradiktórnosti súdneho konania, ktorý je obsahom práv zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty dodržaný, čím k porušeniu označených práv dôjsť nemohlo."

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd nemá inú možnosť ako exekúciu zastaviť, nakoľko exekúcia prebieha na základe nulitného exekučného titulu. Je teda naplnený dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

Odvolací súd teda v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti zastavenia exekúcie a ako aj v časti trov súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého (ktorý odvolaním síce napadnutý nebol, ale ide o tzv. závislý výrok podľa § 212 ods. 2 O.s.p.).

Výrok o náhrade trov exekúcie priznanej súdnej exekútorke JUDr. Eve Šteinerovej však odvolaním napadnutý bol.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal

a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

Odôvodnenie rozhodnutia má vysvetľujúcu povahu vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Kým vo výroku musí byť stručne a jasne formulované rozhodnutie súdu o predmete občianskeho súdneho konania, aby výrok mohol byť vykonateľný, v odôvodnení má súd možnosť a zároveň aj povinnosť vysvetliť výrok, teda zdôvodniť prečo rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti, objasniť myšlienkové postupy súdu pri rozhodovaní danej veci a vyložiť pravdivosť, zákonnosť a spravodlivosť tohto záverečného úsudku súdu. Táto časť rozhodnutia je veľmi významná z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. V prípade, ak odôvodnenie nemá všetky náležitosti vyžadované zákonom alebo ak dokonca odôvodnenie s výrokom nekorešponduje, nemôže odôvodnenie vôbec plniť funkciu presvedčivosti a takisto rozhodnutie nie je preskúmateľné. Porušením práva účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia opravného prostriedku, a teda sa mu odníma možnosť konať pred súdom.

V napadnutom uznesení súd prvého stupňa uviedol, že súdna exekútorka si vyčíslila trovy exekučného konania v celkovej výške 168,34 eura, pričom popísal, z čoho pozostávali. Súdna exekútorka si však podaním zo dňa 20.02.2012 uplatnila aj ďalšie trovy exekúcie. Súd prvého stupňa sa však týmito úkonmi v napadnutom uznesení vôbec nezaoberal, neposúdil, či boli naozaj vykonané a či boli účelné. Navyše v predloženom spisovom materiály sa nenachádza ani exekučný spis súdnej exekútorky. V spise je na čl. 45 uvedené: „Pripojený ex. spis EX 720/2006“. To však nepreukazuje, že exekučný spis bol naozaj pripojený a súd prvého stupňa ho mal k dispozícii aj pri rozhodovaní o náhrade trov súdnej exekútorky, keďže v súčasnosti sa v spise už nenachádza.

V zmysle zásady dvojinštančnosti súdneho konania odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov súdnej exekútorky JUDr. Evy Šteinerovej podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa opätovne posúdi účelnosť všetkých exekútorkou vyčíslených trov exekúcie, pričom si pripojí exekučný spis a svoje rozhodnutie náležite odôvodní.

Odvolací súd návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. nevyhovel a tento zamietol, pretože ustanovenia právnych predpisov, ktoré vo veci aplikoval, nie sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Oprávnený namietal nesúlad ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Uvedené ustanovenie nie je podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s princípmi právneho štátu. V tomto ustanovení zákonodarca zveril exekučnému súdu právomoc pred udelením poverenia exekútorovi, preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Súd ako orgán ochrany práva je v rámci exekučného konania garantom jeho zákonnosti, čo sa najvýraznejšie prejavuje v štádiu rozhodovania o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak potom exekučný súd dospeje k záveru, že exekučný titul vôbec exekučným titulom nie je, prípadne je tu iná vada, pre ktorú je exekúcia neprípustná, žiadosť o udelenie poverenie zamietne a exekučné konanie zastaví. Takáto právomoc exekučného súdu je plne v súlade s princípmi právneho štátu, nie je preto dôvod na prerušenie konania. Navyše Ústavný súd SR sa k tejto otázke už vyjadril v uznesení č. k. -15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a

povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Rovnako v už vyššie spomínanom uznesení Ústavný súd uviedol, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie tohto konania. Ústavný súd sa vyjadril v podobnom duchu aj v rozhodnutí , keď uviedol, že aj v rámci exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia je súd ako autoritatívny orgán rozhodujúci spory a iné právne veci povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej) otázke. Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej aj „ZFEÚ“) má povahu osobitného nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretože v tomto konaní Súdny dvor Európskej únie vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.

Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Túto povinnosť však nemožno vykladať absolútne, t. j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania, a rovnako predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti), musí mať bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke právnej. Prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.

Prvou otázkou, ktorá mala byť podľa odvolateľa Súdnemu dvoru EÚ predložená, je otázka, či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy.

Uvedenú otázku považuje odvolací súd za akademickú, ktorá nemá základ v prejednávanom spore, a teda nespôsobilú ovplyvniť jeho výsledok. Plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi na spísanie notárskej zápisnice obsahujúcej uznanie dlhu a súhlas s jej vykonateľnosťou, ktoré je súčasťou formulárovej zmluvy, je neplatné z dôvodu, že nebolo udelené v súlade so zákonom vzhľadom na ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa plnomocenstva (§ 22 ods. 2 O.z.). Medzi zástupcom

a zastúpeným bol zjavný rozpor záujmov, keď zástupca, ktorý v iných veciach ale aj v predmetnom exekučnom konaní zastupoval oprávneného, nemôže riadne hájiť záujmy protistrany. Plnomocenstvo na spísanie notárskej zápisnice obsahujúcej uznanie dlhu a súhlas s jeho vykonateľnosťou nebolo platné a účinné, a preto notársku zápisnicu v takom prípade nemožno považovať za exekučný titul. Odpoveď na predmetnú otázku by v prejednávanej veci nič nezmenila.

Odvolací súd aj druhú a tretiu otázku považuje za akademickú, pretože nesúvisí s prejednávanou vecou, vzhľadom na vyššie uvedené. Napriek tomu odvolací súd dodáva ešte nasledovné:

Súdny dvor EÚ už vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C-168/05) a vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores (C-240/98 až C-244/98) uviedol, že systém ochrany zavedený Smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Ďalej uviedol, že povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Ešte ďalej išiel Súdny dvor EÚ v judikáte vo veci Pohotovosť (C-76/10), kde v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť (aj bez návrhu) posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernice a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.

Už z citovaných judikátov Súdneho dvora EÚ je zrejmé, že ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa aj vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovať nekalosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V prípade, ak posudzujúci súd dospeje k záveru o nekalosti takejto podmienky, je povinný vyvodiť všetky relevantné dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Dôsledkom je zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, obe spočívajúce v tom, že pohľadávku veriteľa voči spotrebiteľovi nie je možné v exekučnom konaní vymôcť. Nie je dôvod mať pochybnosti o tom, že vnútroštátny súd vo všeobecnosti môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. Toto nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani v rozpore s článkom 47 Charty o práve na spravodlivý proces. Posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire ako aj s doktrínou acte clairé, ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných otázok Súdnemu dvoru EÚ. Doktrína acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) je založená na koherencii a vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho dvora EÚ, teda na konštantnej judikatúre, judikatúre ustálenej. Predstavuje snahu o to, aby sa neodpovedalo na zodpovedané a neriešili sa problémy, ktoré problémami v dôsledku existencie konštantnej judikatúry vlastne nie sú. Doktrína acté clairé (konanie jasné alebo konanie zrozumiteľné) je založená na postuláte, že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor ES.

Na základe uvedeného odvolací súd nepovažoval za potrebné prebiehajúce exekučné konanie prerušiť a požiadať Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke výkladu primárneho a sekundárneho úniového práva tak, ako to požadoval odvolateľ.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.