Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Csp-7-2022.pdf
PDF · 128.11 KB
Case nature
Area
Subarea
2Csp/7/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v súkromnoprávnom spotrebiteľskom spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1 Paríž 750 09 Francúzska republika, konajúca na území SR prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 812 08 Bratislava zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marek Czomply s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX E. v konaní o zaplatenie 2 250,94 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 897,- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 23.7.2019 do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 100,- eur splatných vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca pod hrozbou straty výhody splátok, pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
II. V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.
III. Žalobca má proti žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 68,56 %.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 6.4.2022 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 2 250,94 eur spolu s úrokom z dlžnej úverovej istiny vo výške 27 % ročne zo sumy 1 004 eur od 17.7.2019 do zaplatenia, 927 eur od 17.7.2019 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 160,89 eur od 17.7.2019 do zaplatenia, 1 072,05 eur od 17.7.2019 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.12.2018 uzavrel žalobca ako veriteľ na jednej strane so žalovaným ako dlžníkom na strane druhej Zmluvu o revolvingovoum spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len „úverová zmluva I“). Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,00 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Žalovaný po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1 004 eur. Žalovaný svoj záväzok splácať úver riadne a včas nesplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný žalobcovi len časť dlžnej sumy vo výške 10 eur. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného, žalobca vyhlásil dňa 16.7.2019 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatným v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené má žalovaný voči žalobcovi neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 1 170,89 eur, z toho zvyšok neuhradenej úverovej istiny tvorí suma 1004 eur, 145,76 eur tvoria dlžné úroky z úveru, 11,13 eur z titulu dlžného poistného úveru a 10 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca si zároveň uplatňuje úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 27 % ročne zo sumy 1.004
eur od 17.07.2019 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.160,89 eur od 17.07.2019 do zaplatenia. Dňa 18.12.2018 uzavrel žalobca ako veriteľ na jednej strane so žalovaným ako dlžníkom na strane druhej Zmluvu o revolvingovoum spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len „úverová zmluva II.“). Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,00 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Žalovaný po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 927 eur. Žalovaný svoj záväzok splácať úver riadne a včas nesplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný žalobcovi len časť dlžnej sumy vo výške 10 eur. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného, žalobca vyhlásil dňa 16.7.2019 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatným v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené má žalovaný voči žalobcovi neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 1080,05 eur, z toho zvyšok neuhradenej úverovej istiny tvorí suma 927 eur, 134,48 eur tvoria dlžné úroky z úveru, 10,57 eur z titulu dlžného poistného úveru a 8 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca si zároveň uplatňuje úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 27 % ročne zo sumy 927 eur od 17.07.2019 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.072,05 eur od 17.07.2019 do zaplatenia.
Žalobca navrhol vykonanie dokazovania oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré súčasne k žalobe doložil a to: Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere I. a II., výpisy z úverového účtu, potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úverov s potvrdeniami o doručení, výpisy z úverového účtu žalovaného, výpisom z obchodného registra žalobcu.
Súd doručil žalovanému žalobu spolu s prílohami, uznesením ho v zmysle § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) vyzval aby sa k návrhu vyjadril, súčasne ho poučil o jeho procesných právach a povinnostiach ako spotrebiteľa s dôrazom na ustanovenie § 292 C.s.p. Uvedené listiny boli žalovanému doručené do vlastných rúk dňa 7.6.2022.
Žalovaný sa k žalobe a prílohám nevyjadril, nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov.
Súd nariadil pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil žalobca a jeho právny zástupca, právny zástupca žalobcu písomne ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neúčasť žalobcu, súhlasil s pojednávaním v ich neprítomností, preto súd v súlade s § 180 C.s.p. pojednával v neprítomností žalobcu a jeho právneho zástupcu.
Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že so žalobcom uzatvoril dve úverové zmluvy, na základe ktorých mu žalobca poskytol finančné prostriedky na zakúpenie tovaru, konkrétne televízora Sony a telefónu Samsung, po zaplatení akontácie 200,- eur mu bol tovar vydaný. Pokiaľ robil úvery splácal, ale doklady o tom nemá, nevedel koľko splatil. Pred uzatvorením zmluvy sa ho pýtali koľko má detí, vtedy mal 5 detí, nevie prečo v zmluve je uvedených 0 detí. Teraz už má 6 detí. V tom čase robil na obecnom úrade a zarobil okolo 500,- eur, robil tam asi 3 mesiace. Priznal, že úver nesplatil, nemá z čoho. Teraz nerobí, hľadá si prácu, ale nie je evidovaný v evidencií uchádzačov o zamestnanie, naraz nie je schopný zaplatiť žalovanú sumu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazov na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 18.12.2018 dve Zmluvu o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému revolvingový úver do výšky úverového rámca 5.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. Podľa I. zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver pri fixnej výške úrokovej sadzby 27,00 % p. a., RPMN predstavovala 30,61 % a poplatok za poistenie vo výške 5,29 %. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v mesačných splátkach vo výške 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca s tým, že splatnosť mesačnej splátky bola k 10.dňu v mesiaci. Prvá mesačná splátka bola splatná 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru. Aktuálna výška úverového rámca bola uvedená v sume 1.000,- eur, výška 1. čerpania revolvingového úveru bola v sume 997,00 eur, cena tovaru alebo služby v sume 1.097,- eur, priama platba predajcovi bola v sume 100,- eur. Výška čerpania revolvingového úveru 1000,-eur s výškou mesačnej splátky 96,02 eur s poplatkom za kreditnú kartu 0,00 eur, splatením revolvingového úveru v 12 rovnakých mesačných splátkach a s celkovou čiastkou k zaplateniu 1 152,24 eur. Podľa II. zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver pri fixnej výške úrokovej sadzby 27,00 % p. a., RPMN predstavovala 30,61 % a poplatok za poistenie vo výške 5,29 %. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v mesačných splátkach vo výške 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca s tým, že splatnosť mesačnej splátky bola k 10.dňu v mesiaci. Prvá mesačná splátka bola splatná 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru. Aktuálna výška úverového rámca bola uvedená v sume 950,- eur, výška 1. čerpania revolvingového úveru bola v sume 920 eur, cena tovaru alebo služby v sume 1.020,- eur, priama platba predajcovi bola v sume 100,- eur. Výška čerpania revolvingového úveru 950,-eur s výškou mesačnej splátky 91,22 eur s poplatkom za kreditnú kartu 0,00 eur, splatením revolvingového úveru v 12 rovnakých mesačných splátkach a s celkovou čiastkou k zaplateniu 1 094,64 eur.
Bonitu žalovaného žalobca ako tvrdil v podaní z 26.7.2022 (čl. 65 spisu) posudzoval samostatne na základe informácií o konkrétom žiadateľovi a jeho finančnej situácií (príjmy, výdavky, rodinný stav, spôsob bývania, počet vyživovaných osôb a iné) uvádzaných pri žiadosti o úver, pričom vychádzal zo súhlasu so spracovaním osobných údajov žalovaného v súvislosti s overením jeho bonity, ktorý obsahuje predmetné údaje. Podľa Spracovania osobných údajov a informácií tvoriacich bankové tajomstvo, ktoré sú súčasťou oboch úverových zmlúv (čl 25-26 a spisu) Podľa týchto údajov je žalovaný zamestnancom Obce C. s rokom nástupu do zamestnania 2018, s čistým mesačným príjmom 400 eur, býva u rod. príslušníka, počet vyživovaných detí - 0 , ostatné záväzky - 0, ostatné príjmy - 0 . Iné údaje o žalovanom neboli zisťované (rodinný stav a pod.)
Z výpisu z úverového účtu žalovaného na čl. 19 a 27 spisu, potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov na čl. 20 a 28 spisu mal súd preukázané, že žalovaný vyčerpal celkovo sumu 1 917 eur (I. úver 997 + II. úver 920) a na úhradu vyčerpanej sumy uhradil sumu 20 eur ( na I. úver 10 eur na II. úver 10). Do omeškania sa dostal už s úhradou prvých splátok na oboch úveroch.
Oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úverov 17.7.2019 žalobca oznámil žalovanému, že poskytnutý úver, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu, nesplácal riadne a včas, a preto bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úver a ku dňu 16.07.2019 sa stal záväzok žalovaného splatný v celom rozsahu. Zároveň žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 1 180,89 eur (I. úver) zloženej z úverovej istiny vo výške 1.004 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 156,89 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20,- eur. Doručenkou na čl. 21 spisu preukázal, že zásielku prevzala švagriná dňa 2.7.2019. Na II. úver vyzval žalovaného k úhrade 1 090,05 eur zloženej z úverovej istiny vo výške 927 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 145,05 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 18,- eur. Doručenkou na čl. 29 spisu preukázal, že zásielku prevzala švagriná dňa 2.7.2019.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Posudzovaný právny vzťah strán sporu je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Žalobca pri uzatvorení zmlúv bol v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je uplatnený v zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov podľa § 1 ods. 2 zákona účinného v čase podpísania zmluvy (k 18.12.2018) (ďalej len ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a), b), c), d) ZoSÚ a účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, c) iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.
Podľa § 9 ods. 2 písm. e), i) a k) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) výšku, počet frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.2
Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 53 ods. 9 Obč. zák. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 121 ods. 3 Obč. zák. príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 563 Obč. zák. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený prvým predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 565 Obč. zák. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 232 ods. 3 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Podľa § 232 ods. 4 C.s.p. ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Právne posúdenie veci
Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je dôvodný len čiastočne a že úvery poskytnuté žalovanému zo strany žalobcu treba posudzovať ako úvery bezúročné a bez poplatkov.
Žalobca poskytol žalovanému dva úvery v celkovej výške 1 917 eur (I. úver 997 + II. úver 920). Súd úverové zmluvu ex offo podrobil súdnej kontrole, jednak či žalobca pred uzatvorením úverových zmlúv skúmal bonitu žalovaného, teda údaje o sociálno-ekonomickej situácii žalovaného a či zmluvy obsahuje všetky obsahové náležitosti vyžadované právnou úpravou v čase uzavretia úverových zmlúv.
V prvom rade sa súd zaoberal otázkou či si žalobca ako veriteľ splnil povinnosť uloženú mu ustanovením § 7 ods. 1 ZoSÚ, teda či postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní týchto spotrebiteľských úverov žalovanému a teda či riadne zisťoval a preveroval jeho schopnosť splácať úvery.
Žalobca tvrdil, že zisťoval bonitu žalovaného, ktorý mu sám do tlačiva označené ako „ Spracovanie osobných údajov a informácií tvoriacich bankové tajomstvo“ (ďalej len súhlas) uviedol, že jeho čistý mesačný príjem od jeho zamestnávateľa Obec C. je 400 eur, nastúpil do zamestnania v roku 2018, býva u rodinného príslušníka, má 0 vyživovaných detí, ostatné záväzky 0, ostatné príjmy 0. Žalobca pri oboch úverových zmluvách sa uspokojil len s údajmi, ktoré mu poskytol sám žalovaný. Tieto údaje žalobca nijako nepreveroval, neverifikoval, aspoň súdu nedoložil o tom dôkaz, napriek výzve, ktorá mu bola doručená dňa 26.7.2022.
Teda z uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci žalobca ako veriteľ si pred uzavretím zmlúv o spotrebiteľskom úvere nesplnil svoju povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (v súdenej veci ide o dva úvery) vyplývajúcu z ustanovenia § 7 ods. 1 ZoSÚ. Vychádzajúc z tohto ustanovenia veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Žalobca sa pri poskytovaní úveru žalovanému, posudzujúc jeho úverovú schopnosť, uspokojil len s údajmi poskytnutými žalovaným v „súhlase“ bez akéhokoľvek overenia ich správnosti, pričom nezisťoval osobný stav žalovaného, pri počte vyživovaných detí je uvedené 0 pričom v tom čase mal žalovaný 5 maloletých detí. Žalobca mal pritom pri posúdení schopnosti dlžníka splácať úver konať s odbornou starostlivosťou. Odborná starostlivosť poskytovateľa úverov je starostlivosťou odbornou vtedy, ak je komplexom účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál spotrebiteľa splatiť úver, rozsah ktorých bude daný individuálnymi okolnosťami. Nie je odbornou aj vtedy, ak je povrchná, ak je jej zmyslom expanzia kvantity bez zohľadnenia kvality a to nielen vo vzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu k vlastným zdrojom, ktoré sú neodbornou starostlivosťou potenciálne negatívne ohrozené taktiež.
Hoci zákon ukladá spotrebiteľom povinnosť poskytnúť údaje umožňujúce posúdiť veriteľovi schopnosť splácať úver, nezbavuje to veriteľa jeho povinnosti údaje získané od spotrebiteľa v rámci možnosti preveriť a následne profesionálne vyhodnotiť. Veriteľ musí náležite zisťovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver a požadovať doklady k jeho tvrdeniam. Veriteľ by mal úverovú bonitu dlžníka aktívne zisťovať a preverovať.
Veriteľ si musí splniť povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľskom úvere. Nepostačuje pritom, ak bude vychádzať z objektívne nedoloženého osobného prehlásenia dlžníka o jeho osobných, zárobkových a majetkových pomeroch. Na tom nič nezmení ani to, že dlžník nie je evidovaný v databázach dlžníkov. Už gramatickým a logickým výkladom § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľskom úvere možno dôjsť k záveru, že dostatočnými nie sú informácie získane iba od spotrebiteľa. Odborná starostlivosť predpokladá, aby údaje, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, veriteľ overil. Nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime podľa zákona č. 110/2006 Zb., o životnom a existenčnom minime a o priemerných výdajoch obyvateľstva (databáza štatistického úradu) a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018, zo dňa 25.07.2018).
K posudzovaniu schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľské úvery pristúpil žalobca len formálne, nevytvoril si reálny obraz o celkovej majetkovej situácii žalovaného a jeho postup nenaplnil účel predpokladaný ustanovenia § 7 ods. 1 ZoSÚ.
Cieľom ustanovení §§ 7 a 11 ods. 2 ZoSÚ je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká suma, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ustanovení § 7 ods. 1 ZoSÚ nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom žalobca pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa.
Postup žalobcu je preto možné, v konkrétnych okolnostiach hodnotiť podľa ustanovenia § 11 ods. 2 prvá a druhá veta druhá zákona ZoSÚ ako nekonanie s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti splácať spotrebiteľské úvery a zároveň hrubé porušenie tejto povinnosti s dôsledkami, ktoré z porušenia vyplývajú a to bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
Žalobca pri preverovaní bonity ako najdôležitejšej predzmluvnej povinnosti nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keďže údaje o sociálno-ekonomickej situácii žalovaného žiadnym spôsobom neverifikoval. V dôsledku uvedeného poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov.
Ďalej súd ex offo skúmal obligatórne náležitosti oboch úverových zmlúv a má za to, že predmetné úverové zmluvy neobsahujú obligatórny údaj podľa § 9 ods. 1 písm. e) a i) v spojení s písm. k) ZoSÚ.
Medzi obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase podpísania zmluvy podľa § 9 ods. 1 písm. e) ZoSÚ je celková výška a konkrétna mena spotrebiteľského úveru. Zo zmlúv nemožno jednoznačne určiť, v akej výške úverového rámca bol žalovanému poskytnutý úver, I. úver v tlačive zmluvy v bode 1. je uvedené, že výška úverového rámca je 5.000,- eur, ďalej, že aktuálna výška úverového rámca je 1.000,- eur, ďalej, že výška 1. čerpania revolvingového úveru je 997 eur a cena tovaru alebo služby bola 1.097 eur. II. úver v tlačive zmluvy v bode 1. je uvedené, že výška úverového rámca je 5.000,- eur, ďalej, že aktuálna výška úverového rámca je 950,- eur, ďalej, že výška 1. čerpania revolvingového úveru je 920 eur a cena tovaru alebo služby bola 1.020 eur. Túto nezrovnalosť nie je možné odstrániť výkladom, nie je možné teda ustáliť aký úverový rámec si strany dohodli. Keďže v zmluvách sú uvedené tri rôzne údaje o celkovej výške úveru, resp. úverového rámca, hoci v zmysle § 9 ods. 2 písm. e) ZoSÚ musí byť uvedený ako jeden údaj o celkovej výške úveru, a to jasne, určito a zrozumiteľne, čo platí aj pre revolvingový úver, keďže zákon žiadnu výnimku pre takýto typ úveru nestanovuje (niet dôvodu na to, aby nebolo možné priamo v zmluve jednoznačne a presne určiť výšku úverového rámca), súd má za to, že použité vyjadrenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je v súlade s podstatou, zmyslom a účelom ustanovenia § 9 ods.2 písm. e) zákona.
Ďalšou obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 1 písm. i) ZoSÚ je i výška, počet frekvencia splátok. V zmluvách je uvedená výška mesačnej splátky minimálne 3% z aktuálnej výšky úverového rámca pričom takéto dojednanie výšky mesačnej splátky nepovažuje súd za súladné s § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Nie je jasné, aká suma z mesačnej splátky bude započítaná na istinu, úroky a iné poplatky (poistenie) poskytnutého úveru. V tomto smere súd zastáva názor, že pokiaľ tieto údaje neboli obsiahnuté ako náležitosť zmluvy priamo v texte zmluvy o úvere je potrebné spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Keďže ZoSÚ absenciu vyššie uvedených údajov sankcionuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, potom dlžník je povinný vrátiť veriteľovi iba sumu, ktorá mu bola poskytnutá.
Za takéhoto stavu súd dospel k záveru, že oba spotrebiteľské úvery sa považujú za bezúročné a bez poplatkov, teda žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi iba sumu, ktorú skutočne od neho obdŕžal. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovanému bola poskytnutá celková suma úverov 1 917 ( I. úver - 997 + II. úver -920), z ktorej splatil 20 eur.
Keďže súd ustáli, že zmluva o úvere je v zmysle citovaných zákonných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. bez úrokov a bez poplatkov má žalobca nárok len na vrátenie skutočne poskytnutej sumy t.j. 1 897 eur ( poskytnutá suma úverov 1 917 eur mínus suma vrátená 20 eur), preto súd žalobe v tejto časti vyhovel a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. K samotnému poisteniu úverov žalobca v žalobe neuviedol žiadne skutkové tvrdenia a nenavrhol vykonať žiaden dôkaz.
Súd žalobu zamietol aj v časti uplatnených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 38 eur ( 20 eur – I. úver 18 eur – II. úver). Žalobca v žalobe neuviedol žiadne skutkové tvrdenia týkajúce sa uplatneného nároku na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Nie je tak zrejmé na základe čoho uvedené náklady boli žalovanému vyúčtované, z akých konkrétnych úkonov, ktoré majú smerovať k uplatneniu pohľadávky pozostávajú a rovnako tak nie je jasný postup určenia ich výšky. V tomto smere nepostačuje, ak žalobca len odkáže, že takého náklady boli žalovanému vyúčtované. Okrem toho žalobca tieto náklady súdu nijakým spôsobom nepreukázal. Vzhľadom na uvedené súd žalobu aj v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky zamietol.
Súd zdôrazňuje, že Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru.
Žalobca ďalej žiadal priznať aj úroky z dlžnej istiny ako bolo už vyššie konštatované úvery poskytnutý žalobcom žalovanému súd považuje za bezúročné a bez poplatkov, preto žalobca nemá nárok na úroky v sadzbe 27 %.
Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania 17.7.2019 do zaplatenia v sadzbe 5 % ročne z uplatnenej istiny.
Nepriaznivým právnym dôsledkom porušenia povinnosti zaplatiť peňažný dlh podľa ustanovenia § 563 Obč. zák. je vznik omeškania v spojení s nárokom veriteľa na úrok z omeškania. Rozhodujúce je teda, kedy nastala splatnosť dlhu. Osoba zodpovedná zo zodpovednostného záväzko-právneho vzťahu sa dostáva do omeškania zásadne vtedy, ak dlh nesplní deň nasledujúci po dní, kedy bola veriteľom o plnenie požiadaná a od toho dňa môže požadovať úroky z omeškania. Pokiaľ ním nebol dlžník vyzvaný k plneniu skôr, za kvalifikovanú výzvu k plneniu sa považuje žaloba. Omeškanie začína v prvý deň po tom, čo bola žaloba žalovanému doručená. Súd mal preukázané, že žalobca vyzval žalovaného k dlhov vyplývajúcich z oboch úverových zmlúv listami, ktoré sa dostali do sféry žalovaného dňa 22.7.2019 a nasledujúcim dňom t.j. 23.7.2019 sa dostal do omeškania.
Výška základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 23.7.2019 bola 0 % úrok z omeškania v sadzbe 5 %.
Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v sadzbe 5 % ročne od 23.7.2019 do zaplatenia z priznanej sumy t.j. 1 897 eur a zvyšok žalobcom uplatneného nároku zamietol ako nedôvodný.
Žalovaný vzhľadom na skutočnosť, že je v zlej finančnej situácií požiadal o možnosť splácania dlhu v splátkach. Žalovaný je nezamestnaný, má 6 vyživovacích povinností k maloletým deťom.
Vzhľadom na osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovaného súd dospel k záveru, že nie je možné od žalovaného požadovať splnenie dlhu v patričnej lehote 3 dní (§ 232 ods. 3 prvá veta C.s.p.) pretože splnenie dlhu v tejto lehote vzhľadom na jej finančné možnosti a schopnosti nie je možné. Úhradou tohto dlhu naraz by došlo k ohrozeniu uspokojovania základných potrieb žalovaného a jeho 6 maloletých detí. Preto súd v súlade s § 232 ods. 4 C.s.p. povolil žalovanému splácať dlh v mesačných splátkach a vzhľadom na priznanú výšku tieto splátky stanovil na sumu 100 eur mesačne. Táto výhoda žalovaného uhradiť dlh v splátkach počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku je obmedzená tým, že pokiaľ žalovaný nebude plniť dlh riadne a čas, teda raz za mesiac neuhradí na účet žalobcu mesačnú splátku 100 eur, bude povinný uhradiť v nasledujúcom období celý dlh naraz, ktorá okolnosť je obmedzením u žalovaného v prípade jeho platobnej nedisciplinovanosti.
Trovy konania:
Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Pri žalovanej sume 2 250,94 eur mal žalobca úspech v sume 1 897 eur čo je 84,28 % úspešnosť, úspech žalovaného v sume 353,94 eur čo je 15,72 % úspešnosť. Potom úspech žalobcu prevyšoval úspech žalovaného o 68,56 % a v akomto rozsahu má žalobca ako úspešnejšia strana sporu nárok na náhradu trov konania od neúspešnejšieho žalovaného. Výšku trov konania súd urči vyšší súdny úradník tunajšieho súdu samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.