Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_0T-16-2020.pdf
PDF · 160.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-0T/16/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudcom Mgr. Pavlom Ištókom v trestnej veci obžalovaného M. C. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. septembra 2022, takto
rozhodol:
Obžalovaný
M. C., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom U., R. O. XXX/XXX
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 08.05.2020 v čase približne okolo 20:15 hodine v obci U. na ulici R. v pohostinstve „G.“ pristúpil k stolu kde sedel H. Y. z U., toho fyzicky napadol tak, že mu dal od chrbta facku na líce, na čo sa H. Y. postavil a chcel ho odsotiť, kedy následne pribehol k osobe obžalovaného I. H. z U., ktorý ho odtiahol od H. Y., kde mu počas toho obžalovaný roztrhol tričko čiernej farby a vyhrážal sa mu tiež slovami, že „skurvený Y. skončil si v U., vybijem Vám zuby aj stou tvojou kurvou pojebanou“ kde počas týchto slovných vyhrážok tiež povedal, že mu zabije dcéru, čím týmto jeho konaním neboli poškodenému H. Y. z U. spôsobené žiadne zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie avšak konanie obžalovaného u neho vzbudilo dôvodnú obavu o život a zdravie jeho dcéry,
t e d a
inému sa vyhrážal inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu,
a
dopustil sa slovne a fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom hrubej výtržnosti tým, že napadol iného, č í m s p á ch a l
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.
Z a t o s a m u
u k l a d á :
Podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písmeno j) Trestného zákona, § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba vo výmere 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal na Okresný súd Piešťany dňa 10.05.2020 obžalobu na M. C. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 08.05.2020 v čase približne okolo 20:15 h v obci U. na ulici R. v pohostinstve „G.“ pristúpil k stolu kde sedel H. Y. z U., toho fyzicky napadol tak, že mu dal od chrbta facku na líce, na čo sa H. Y. postavil a chcel ho odsotiť, kedy následne pribehol k osobe páchateľa I. H. z U., ktorý ho odtiahol od H. Y., kde mu počas toho obvinený roztrhol tričko čiernej farby a vyhrážal sa mu tiež slovami, že „skurvený Y. skončil si v U., vybijem Vám zuby aj stou tvojou kurvou pojebanou“ kde počas týchto slovných vyhrážok tiež povedal, že mu zabije dcéru, čím týmto jeho konaním neboli poškodenému H. Y. z U. spôsobené žiadne zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie avšak konanie obvineného u neho vzbudilo dôvodnú obavu o život a zdravie jeho dcéry,
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.06.2021 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku, teda že je nevinný zo spáchania skutku tak, ako je mu kladený za vinu obžalobou Okresnej prokuratúry Piešťany.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov - poškodeného H. Y.J., G. C., C. U., I. H., I. C., Š. Č., Z. Z. G.j ako aj oboznámením listinných dôkazov.
Obžalovaný pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že prišiel do pohostinstva, kde stretol U. a Y.. Pozdravili sa vulgarizmami a išiel si sadnúť ku stolu na opačnú stranu terasy ku svojej manželke. Prišiel potom aj jeho syn I., ktorý keď odchádzal, tak vulgárne označil U., Y. aj Y. manželku. Tí vyskočili a chceli ho fyzicky napadnúť. Manželka sa postavila proti U., Y. chcel ísť sním do nejakej konfrontácie a aby zamedzil útoku na svoje dieťa, tak dal facku Y.. Bolo to otvorenou dlaňou, stál oproti nemu, vyzeralo to, že chce útočiť na neho aj jeho syna, tak mu dal jednu jedinú facku, ktorá s ním vôbec ani neotriasla ani nič. Otočil sa a išiel si sadnúť k stolu, kde sedel predtým. Následne sa pochytili s Y., začal na neho útočiť, chytil ho za tričko, ktoré sa roztrhlo. Nebol v tom úmysel, že by sa ho snažil zhodiť alebo niečo také, jednoducho ho chytil a on ako sa mixoval, tak sa roztrhlo tričko jeho. To, že Y. uviedol, že sa mu vyhrážal, nie je pravda. To, čo on povedal, nie je pravda, že sa mu vyhrážal, že zabije jeho dieťa a niečo také. Do tej doby nevedel, že má nejaké dieťa. On podľa neho žil v U. sám a že mal dieťa s nejakou pani niekde, ktorá býva nevie kde, to vôbec nevedel, tak sa nemohol takto vyhrážať. Skončilo sa to, rozišli sa domov. Povedal vyslovenú vetu, že či by sa mu páčilo, keby som on bil jeho deti. Syn I. ich preto počastoval vulgarizmami, lebo pol roka možno trištvrte roka predtým Y. s Trnkom napadli jeho deti v tejto istej veci, ale vo vnútri. U. bol riešený ako obžalovaný, vychvaľuje sa, že dostal len 400 eur pokutu a obžalovaný vyfasoval podmienku.
Syn bol v pohostinstve s jeho starším synom s doprovodom, ktorý je plnoletý a ktorý je nepočujúci. Nerobil tam nič zlé, nepil alkoholické nápoje. Vypočula ho polícia. Bol aj na lekárskom ošetrení. Jednoducho tam nič zlé nerobil. Do tej krčmy chodia aj malé deti. Nevedel uviesť, kto koho označil vulgarizmami ako prvý. Nadávali si navzájom. Požil asi 2-3 pivá v ten deň. Nepočul presne čo jeho syn povedal poškodenému, ale má informáciu, že im povedal, že zdraví kokotov a kurvu pri stole. Z toho vznikol incident, že išli do neho, čo chápe a nezazlieva mu to. Obával sa, že mu poškodený napadne syna, chcel tak urobiť aj v minulosti a U. to aj urobil. Prvý vyskočil U. a chcel ísť po jeho synovi, ale v tom mu zabránila manželka, tá sa postavila zoči voči nemu. Povedala mu, že nech to nechá tak. U. vôbec neútočil. Sedel na kraji pri stole, Y. sedel z boku, takže Y. keď chcel prísť za nimi, tak musel sa postaviť a musel by prísť za nimi spoza stola von. V prvom rade bol na kraji stola U., ten vyskočil. Tam sa postavila pred neho jeho žena, ktorá zamedzila tomu útoku. On sa asi hanbil udrieť ženu, tak tam to skončilo s U.. Následne sa z boku stola postavil Y. a vtedy mu dal facku. Mal obavu, že syna napadnú obidvaja (U. a poškodený). V minulosti napadli obidvaja obidvoch jeho synov. Prvý sa postavil U. a vzápätí z druhej strany stola sa postavil Y.. Dojem, že ide napadnúť jeho syna nadobudol, lebo to urobili v minulosti a za to, ako ich pozdravil. Mali vypité a dal im na to možnosť na nich zaútočiť za ten pozdrav. On synovi nekázal, aby ich tak pozdravil. Slovne sa mu vyhrážali bitkou. V ten večer ho nenapadli, lebo im v tom zabránili. Ako tam sedel v tom kúte, postavil sa poškodený smerom, aby stál voči nemu, obžalovaný stál na kraji stola, poškodený ruky mal zavreté v päsť a vyzeral, že ho chce udrieť. Obžalovaný ho neudrel. ale dal mu len facku, neudrel ho päsťou. Poškodený sa postavil sa spoza stolu, kde sedel v kúte. Otočil sa smerom ku nemu, ruky mal zavreté v päsť obžalovaný mu luskol facku. Priznal sa, že mu dal facku. Že mu roztrhol tričko, keď som ho chytil, keď išiel oproti nemu, to je zanedbateľná vec.
Zo strany poškodeného na neho k útoku neprišlo. Či sa mu vyhrážal uviesť nevedel, bola tam veľká vrava. Pri stole sedelo 6-7 ľudí a okolo chodili autá. Poškodený mal ruky zovreté v päsť, či vtedy povedal, že to bolo na úrovni hlavy, to asi ťažko. Poškodeného chytil v časti brucha a hrudníka, aby nezačal útok. On sa metal, on chcel útočiť, ale silno ho držal rukami a vtedy sa to tričko roztrhlo. Myslí si, že ho držal dvoma rukami. Poškodený sa metal, lebo sa asi chcel dostať po jeho syna. Jednoducho Y. sa nemohol dostať z tej strany sem, takže zostali stáť zoči voči keď sa postavil on od stola a zostali stáť zoči voči. Syn bol za ním. Tak sa metal asi, že sa chcel dostať po toho syna. Tam bol stiesnený priestor, on mal len jednu cestu od stola von. Tam stál obžalovaný. Celkovo boli na terase, ale tie stoly sú uložené tak a on musel prejsť smerom na tú terasu, kde neboli stoly, aby sa dostal na terasu a dostal sa k synovi I. za tie urážky, čo povedal pri tom stole.
Manželka sa postavila pred poškodeného lebo bolo evidentné, že chce ísť U. do konfliktu. Je veľmi fyzicky zdatný a veľmi veľký, bolo jasné, že pôjde po I.. Obdivuje svoju ženu, sa mu postavila. Bola k nemu bližšie ako obžalovaný, tak tam bola skôr. Dieťa poškodeného v živote nevidel, nevie kde býva, ani nevedel, že má dieťa. To dieťa asi nebýva v U.
V množstve vypitého piva v ten deň rozpor nevidel, bol v ten deň celý deň v záhrade, kde pracoval, tak 2 pivá vypil počas práce od 07:00 hod. do 14:00 - 15:00 hod. Potom tie pivá už nemali vplyv na neho, lebo to sa pilo v doobedných hodinách keď pracoval v záhrade. Potom v pohostinstve vypil 2 pivá. Povedal, že 2 alebo 3. Nerátal ich. Vôbec sa necítil byť pod vplyvom alkoholu z dvoch pív, čo vypil. Tie pivá sa pili priebežne, nie že došiel tam a vypil. Bolo to za dlhšie časové obdobie. Je držiteľom zbrane a má zbrojný preukaz na športovú streľbu, polícia mu však zbraň zabavila.
Svedok - poškodený H. Y. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že šli s partiou do krčmy na pivo v U., sadli si a rozprávali sa. Po nejakej dobe prišiel obžalovaný a začal slovne útočiť na C. U. slovami: „Čo ty kokot, už máš zahojenú papulu?“ U. si ho nevšímal, možno na piatykrát mu povedal, že nehovor mi kokot, aby si nás nepomýlili, niečo v tom duchu. Potom po tých nadávkach odstúpil na koniec terasy a tam sedel so svojou ženou, synom a nevie ešte s kým. Potom zozadu na nich kričal, ignorovali ho, aby nedali zámienku na konflikt. Potom po pol hodinke išiel okolo syn obžalovaného a pozdravil ich za stolom, že: „Čaute kokoti a čau piča.“ Nato sa postavil I. Š. a povedal mu, že: „Ako ťa rodičia vychovali?“ Potom prišlo k výmene názorov medzi I. a C., a v tom bez varovania mu dal facku od chrbta. Potom sa poškodený postavil aby zabránil prípadnému ďalšiemu útoku, obžalovaný ho chytil za tričko na hrudi, chcel mu dať ruku dole popri nadávkach a nevedel uviesť, či už zaťal päsť alebo mu išiel dať druhú, len obžalovaného odstrčil od seba, ako mu držal tričko a v tom ho I. H. chytil a držal ho. Potom prišli nadávky, že Y. a U. skončili v U., že ich pozabíja a že im vybije zuby. Keď volali políciu, tak povedal, že mu zabije decko. Nadávky a urážky pokračovali, chceli počkať na políciu, len ako ho I. H. držal, tak bol už neudržateľný, tak radšej išli domov a počkali na políciu tam. Odišli odtiaľ, aby sa nestalo niečo horšie.
Poškodený vypil 3 pivá. Všetko si pamätá. Syna obžalovaného nenapadol. Synovi obžalovaného nič neadresovali, pretože videli, že je pod vplyvom alkoholu, už keď prišiel. Vôbec si ho nevšímali. Myslel si to podľa artikulácie. Myslí si, že syn obžalovaného požil alkohol, ale nevidel ho požívať alkohol. Poškodený má dcéru. Žije s obžalovaným v jednej obci, tak si myslí, že obžalovaný vie, že má dcéru. Poškodený tam žije od narodenia. Obec ma cca 1200 obyvateľov. Bývajú od seba 400 m vzdušnou čiarou.
Syna obžalovaného napadnúť nechcel. Na vulgarizmy syna obžalovaného reagoval tak, že ho to nahnevalo úprimne, ale bol ticho, aby nevyvolal zámienku na napadnutie. K ospravedlneniu do dnešného dňa nedošlo. Nie je mu príjemné, že by sa musel niekomu v rámci obce vyhýbať. Vyhrážku, že zabije jeho decko vnímal veľmi zle, nebolo mu to jedno, mal strach. Reagoval tak, že povedal obžalovanému dávaj pozor čo hovoríš, zavolali políciu a odišli odtiaľ. Keď pustí dcéru na ihrisko, ide s ňou, má stále pri sebe telefón. Sú to následky, lebo chodila sama s kamarátkami. Teraz chodí s ňou, aby ju pozrel. Nehovorí, že vždy, ale má pri sebe vždy telefón.
K napadnutiu syna obžalovaného C. U. uviedol, že to bolo na hodoch v U., bolo to 3 - 4 roky dozadu. Tam sa popilo viac toho. Priateľka G. a obžalovaný mali konflikt, keď ešte robila v bare, bola tam slovná rozprava. Snažil sa to ukľudniť, čo sa mu podarilo. Potom zase niečo odfrkli a už to viedlo do takého, že už pán U. nevydržal s nervami a vyskočil. Obžalovanému aj volal a chcel sa mu za to ospravedlniť. Poškodený sa mu ospravedlnil a povedal, že v poriadku. Potom to je 2 roky dozadu, v decembri napadli U. v šenku v tom istom. Ťahá sa to od toho prvého útoku. Nevie si útok vysvetliť. Asi preto, že tam bol prítomný. Žiadne úkony smerujúce k tomu, aby mal obžalovaný nejakú oprávnenú alebo mylnú predstavu o tom, že napadne jeho syna nerobil. Vedel, že obžalovaný má zbraň. Človek nikdy nevie, či sa niečo stane. Obžalovaný sa mu v ten večer javil agresívne. Obžalovaný ho chytil za hrudník jednou rukou, po tom, ako sa postavil a otočil tvárou k nemu. Čo robil U. nevedel uviesť, sústredil sa na obžalovaného. Manželku obžalovaného videl letmo, stála ďalej od stola. Videl ju len periférne. Dcéra bývala striedavo v U. a v U. G.. Majú ju v striedavej starostlivosti, menia si ju po 2 týždňoch.
Obžalovaný ho držal za tričko a on ho odsotil, a vzápätí ho stiahol H.. Držal ho I. H. a vtedy sa to tričko roztrhalo. Obžalovanému sa ospravedlňoval lebo pozná jeho povahu a nechcel ďalší konflikt.
Kde stál I. C. uviesť nevedel, sústredil sa na obžalovaného. Potom tam bol pri svojej mame a tá mu niečo hovorila. Jeho si nevšímal. Stáli na tom istom mieste, od stolu išli. Jeho manželka s jeho synom stáli meter od nich, jeho manželka nadávala jeho priateľke p. G. do kuriev a do neviem čoho. Marek bol vtedy vedľa mamy. Obžalovaného držal H., na terase cca 4 metre od nich. PN-ka a ublíženie na zdraví mu nevznikla. Nechcel to riešiť a vyhrotiť zbytočne, že by išiel k lekárovi. Intenzitu facky vnímal tak, že mal vytlačenú ruku ešte keď vypovedal u vyšetrovateľa. Stočilo mu hlavu. Keď ju mal odtlačenú .
K ospravedlneniu došlo počas prvého incidentu nie toho. S obžalovaným sa raz stretli v reštaurácii, kde im jedine povedal čaute udavači. V ten večer sa bál o svoj život.
Po prečítaní časti zápisnice z prípravného konania, kde na otázku, že či mal dôvodnú obavu o svoj život a zdravie keď sa nachádzal na terase odpovedal: „Keby ho I. H. nedrží, tak neviem čo by sa stalo. Avšak viem, že mňa by nezabil, o mňa nejde, mne ide hlavne o moju dcérku, že keby je vonku a stretne ju opitý M. N., tak neviem čo by jej urobil. Ako sme boli na terase, tak mi to pripadalo ako konanie hlúpeho človeka“ Z čoho konkrétne vyplynula vaša obava o svoj život a zdravie? Odpovedal: „Vyplývalo to z tej situácie, bol doslovne prepatý. M. C.“ a na otázku. Kde presne vás udrel M. C. odpovedal: „Bolo to na pravé líce a bola to facka. Po facke som nemal žiadne začervenanie kože. Bola to taká normálna facka.“ Poškodený k uvedenej časti výsluchu z prípravného konania uviedol, že sa v prvom rade sa bojí o svoje dieťa. To je samozrejmé. On išiel vtedy bokom. To by urobil každý rodič. Keď mu dal obžalovaný facku nič nehovoril, keď sa postavili a obžalovaný ho chytil, tak mu vtedy bezprostredne niečo hovoril, ale nevedel to presne definovať, boli tam nejaké nadávky. Sústredil sa na jeho ruky. Jednou rukou ho držal a druhú mal spustenú. Čakal, že vtedy vyletí druhá. Ruky zovreté v päsť nemal ani bojový postoj. Akurát obžalovanému chytil ruku. To ho upozornil, že nech ju dá dole, že nech ho nechytá. Ako ho chytil, položil mu ruku na jeho ruky, že ho odtiahne a to ho varoval, že nech to nerobí. Na syna obžalovaného verbálne neútočil.
Svedkyňa G. C. na hlavnom pojednávaní pri výsluchu uviedla, že sedela so synom v šenku a prišiel obžalovaný. Syn keď odchádzal, tak pozdravil prísediacich pri stole tak, ako ich pozdravil. Potom sa postavil U., postavila sa mu do cesty, aby nezaútočil na manžela. U. vybehol s tým, že bude útočiť na manžela. Manžela držal za ruky I., priezvisko nevie. Vie, že manžel sa nejako vyslobodil z jeho rúk a dal Y. facku. Nič viacej sa neudialo, potom sa rozišli.
Keď obžalovaný prišiel, tak stôl kde sedel poškodený a U. škaredo pozdravil. Povedal, že je kokot Y. aj U.. Stoly boli od seba 3-4 metre. Započula, čo povedal. Čo povedali U. a Y. si nepamätá. Nie je to bežný pozdrav jej manžela keď niekam príde. Obžalovaný javil známky požitia alkoholu ale veľmi malé. Pri stole nepil. Bolo zavreté. Boli tam nejakú pol hodinu. Mala 1 pivo. To aj vypila. Syn odišiel a pozdravil ich, že zdravím všetkých kokotov a piče pri tomto stole. Nie je to bežný spôsob. Nepamätá si, že by sa poškodený v ten večer jej synovi vyhrážal. Poškodený s U. napadli jej synov. Nie v ten večer. Ale myslí si, že sa chystal na to, lebo videla, ako sa rozbieha. Aj Y. aj U.. Rozbiehali sa po synovi a manželovi. K incidentu došlo medzi stolmi. Poškodený fyzicky ani verbálne nikoho ten večer nenapadol. Bol pod vplyvom alkoholu, vo veľmi zlom stave, opitom. Bol dostatočne opitý aj s U.. Facka, ktorú dal obžalovaný poškodenému bola úplne normálna. Poškodeného videla. Bol vo veľmi zlom stave, v opitom. Nevie, koľko vypil, ale bol dostatočne opitý aj s U.. Momentálne vzťahy medzi obžalovaným a poškodeným sú chladné, ako cudzí ľudia. Keď sa stretnú, tak sa obídu. Nevedela, že poškodený má dcéru. Obžalovaný sa poškodenému usmrtením dcéry nevyhrážal. Nepamätá sa, že by poškodený niečo na obžalovaného kričal. Indíciou, že U. a Y. smerovali útok na syna bolo, že sa rozbehli. Pri facke stál poškodený oproti obžalovanému. Dal mu facku a chytil ho za tričko na ľavej alebo pravej strane na prsiach. Pustil ho, ako roztrhol tričko tak sa rozišli. Stála a ukľudňovala obžalovaného aby sa ukľudnil a išiel domov. U. s Y. nič nehovorila.
Svedok I. H. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že si nič konkrétne nepamätá, pridržiava sa výpovede z prípravného konania. Vzťah k obžalovanému popísal tak, že sú z jednej dediny, poznajú sa všetci odmalička. Ale on je generačne starší, takže ako partia nechodili von. Ale pozná ho, nakoľko je s jeho bratom kamarát. S Y. od malička, so všetkými. Poznajú sa všetci. S obžalovaným sa poznajú z videnia, pozdravia sa. Poškodeného pozná, je to normálny chalan. Konflikt si nepamätal.
Následne bola samosudcom prečítaná zápisnica o výsluchu svedka z č. l. 44, ku ktorej svedok uviedol, že v nej bolo uvedené všetko ako už uviedol. V čase skutku vedel, že poškodený má dcéru.
V zápisnici z č. l. 44 z 09.05.2020 svedok I. H. okrem iného uviedol, že „ Zrazu sa postavili osoby z druhého stola, načo vstali aj H. Y. a C. U., ja som sa postavil tiež, pretože som sa vyľakal čo sa deje. K H. prišiel z druhého stola M. C., niečo po sebe kričali a ja som vôbec nerozumel čo kričia. Ja som M. C. chytil oboma rukami za pás, aby sa ukľudnil a nechal to tak, nakoľko ja nemám rád takéto konflikty a nechcel aby sa tam strhla nejaká väčšia hádka. Počas toho, ako som dohováral M. C., Y. aj s jeho priateľkou aj s C. U. z miesta odišli. Potom zostal na mieste kľud. Na otázku Počuli ste, že by sa M. C. nejakým spôsobom vyhrážal H. Y., prípadne jeho deťom alebo iným osobám odpovedal, Nie nič také som nepočul. Na otázku: Videli ste, že by M. C. fyzicky napadol H. Y.? Odpovedal - Nie iba po sebe niečo kričali. Na otázku myslíte si, o M. C., že je agresívnej povahy, že by bol schopný niekomu ublížiť odpovedal Nie, včera ho videl po prvýkrát, ako sa s niekým háda, inak ho poznám ako bezkonfliktného človeka, pozná ho už asi 5 rokov nakoľko je z rovnakej dediny ako on.
Svedok C. U. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný došiel ako sedeli na terasu a hneď ho začal vulgárne oslovovať. Nejako ho vypoklonkoval, nech ide ďalej, že nikoho nezaujíma. Išiel k ďalšiemu stolu, kde mal rodinu. Ešte odtiaľ mal na nich nejaké pripomienky, sa niečo obracal, ale oni si to nevšímali. Rozhodli sa, že ho budú ignorovať. Potom, nevie aká doba uplynula, až prakticky na jeho popud poslal syna vyprovokovať ich, začal ich vulgárne oslovovať všetkých. Týmto to prakticky začalo. Potom sa strhla vadenica, začalo sa tam vadiť kopec ľudí. Boli tam aj ľudia, ktorí s tým nemali nič spoločné. Potom to začalo krížom krážom, nadávky, vyhrážanie. Je to už dlhá doba, presne si nespomína. Došlo tam k facke a napadnutiu. Potom sa už len dohadovalo a nadávalo. Vyústilo to do toho, do čoho vyústilo. Pri stole s ním sedeli G., Y., I. Š.. Medzitým došiel H.Š.. Y. mohol vypiť 1-2 pivá za polhodinu. Obžalovaný pri príchode sa otočil na svedka, že no čo kokot. Povedal mu, že nikoho nezaujíma, nech pokračuje v ceste ďalej. Evidentne bol asi pod parou. Myslí si, že obžalovaný posla syna vyprovokovať, lebo stále mal na nich pripomienky. Dohodli sa pri stole, že ho budú ignorovať a nebudú reagovať. Čím viac nereagovali, tým viac sa agresia stupňovala. Provokácia syna obžalovaného spočívala v tom, že došiel k stolu a povedal: „Čaute kokoti a piča.“ Všetko tam starší sedeli pri stole, nie jeho rovesníci. Bolo to čisto len na provokáciu. Na to sa ozval jeden kamarát, čo s tým nechce mať nič spoločné, že čo sme akí kokoti. So synom obžalovaného v minulosti mal konflikt. Teraz to mohlo súvisieť s tým, lebo medzitým ho už raz napadli všetci traja. On s dvomi synmi. Nepočul poškodeného vyhrážať sa obžalovanému alebo jeho synovi (asi). Padalo tam kopec slov a nadávok. Incident popísal tak, že obžalovaný .došiel k poškodenému a zozadu mu vlepil facku. Potom sa začali vadiť, každý išiel, že prečo to robí. Potom sa začal vyhrážať. Vyhrážky obžalovaného spočívali v tom, že rozprával, že on je pán v U., že on ich z U. dostane, že sa budú musieť odsťahovať, že na decká šáhne. Potom spomínal pištoľ. Nevie to presne, ale boli tam deti spomenuté. Tam bolo strašne veľa vyostrených nadávok. Počas incidentu stál pri stole, nie od začiatku, až keď obžalovaný napadol Y.. Potom sa postavili, že čo, lebo to nevyzeralo, že to zostane len pri facke. Zostalo len pri facke lebo ich tam bolo podstatne viac. S obžalovaným tam boli synovia. Netuší čo robila manželka obžalovaného. Bol na kraji stola, stál niekde hneď pri ňom. Kde stál syn obžalovaného nevie. Toho si nevšímal. Poškodený bol po facke prekvapený, ďalej sa asi postavil. Nevie čo robil. Incident sa odohral pri ich stole. Asi kvôli tej facke. Presne už nevie.
Svedok I. C. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že tam sedel s bratrancom, boli na kofole, porozprávať sa, neskôr sa pridala jeho mama G. C., za chvíľu prišiel otec M. C., ktorého doviezol kamarát, ktorý následne odišiel. Prišiel, prisadol si, predtým tam bola nejaká kratšia výmena slov medzi stolom útočníkov a otcom ale nepočúval, čo si rozprávali. Sedeli nejakú chvíľu, bavili sa a keď už vstávali, že odchádzajú, nedalo mu svedomie a útočníkov pri stole pozdravil vulgárne. Na to sa postavili všetci, vyzeralo to, že z toho bude väčší konflikt, dvíhali ruky, k tomu prišiel otec a pustil sa do blízkeho konfliktu s Y.. Na to G., povedala U.: „C. choď“. Ten sa postavil, začal si vyzliekať bundu a išiel smerom ku mne, v tom sa pred neho postavila mama, ktorá mu začala vysvetľovať, nech sa na to vykašle a nech si radšej sadne. Ďalšie udalosti si nepamätá presne, udialo sa tam toho veľa, bola tam nejaká hádka. Padla nejaká facka a viacej sa nestalo, potom odišli.
Obžalovaný voči poškodenému spomenul jedine či by sa mu páčilo, že by mu niekto zbil deti. Čím narážal na situáciu, ktorá sa stala v marci, keď napadli svedka. O tom, že by mal poškodený deti nikdy nepočul. Roztrhnuté tričko si nevšimol. Mama stála počas incidentu pri stole s nimi pri stole, na konci terasy keď sa postavil U. so zámerom zaútočiť na neho, tak sa postavila hneď pred neho a tam stála celý čas. Ich postavenie vyzeralo agresívne a útočne. Bál sa o svoje zdravie, bolo ich veľa a mal s nimi nejakú minulosť. Situácia skončila do stratena. Uviedol, že má spoločnú minulosť s ľuďmi, ktorí sedeli pri tom stole, vzhľadom na škodu, ktorú mu spôsobili napadnutím a strachom, ktorý mu spôsobili v ten deň, myslí si, že jedno pozdravenie vôbec nie je zlé. Y. ho nenapadol v deň, dva roky dozadu sa mu vyhrážal. Nenapadol ho ale vyhrážal sa mu, ale ľudia, ktorí boli v ten deň v šenku, tak ho držali a vraveli mu, aby sa ukľudnil.
Poškodeného ledva stretáva, keď ho vidí, iba v miestnom šenku, vždy sa radšej otočí druhým smerom. Druhý stôl nazval stôl útočníkov, nakoľko U. ho napadol v minulosti, spôsobil mu ujmu na zdraví a Y. sa mu vyhrážal v ten deň a Sládeková bola príčinou toho, ona to začala a ona vždy hecovala tých dvoch, či už vtedy, keď ho napadli alebo incident, ktorý sa dnes rieši. Už keď ich pozdravil, prvé čo Sládeková povedala, že „ C. choď“. Všimol si Y., mal ruky na úrovni hrudníka, v rámci toho, že išiel pravdepodobne udrieť jeho otca, videl to na reči jeho tela. Mal uzavretú päsť. U. sedel a na príkaz G. ako poslušný pes sa postavil a išiel smerom ku nemu, ruky nemal hore ale išiel smerom ku nemu s agresívnym postojom. Verbálne si pamätá iba reakciu na jeho pozdrav, niečo v zmysle, čo si dovoľuješ ty sopliak vyjebaný. Fyzický konflikt otca nevidel, nepozeral sa vtedy tým smerom, pretože riešili U., s matkou, vysvetľovali si nech prestane, lebo už dostal pokutu. Nevie ako dlho trval konflikt, bola to napínavá situácia, pri ktorej mal strach o svoje zdravie. Mal strach z pána U. aj o zdravie svoje aj svojej matky. Nepočul čo rozprával Y., nakoľko komunikoval s U. a matkou, takže keď s ňou komunikoval, nemohol dávať pozor na všetko, čo sa deje okolo. Š. Č. stál počas incidentu po jeho boku po celý čas. Svedok Š. Č. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že boli v U. v krčme, bol tam s I. C., o nejakú chvíľu došla aj jeho mama a potom neskôr aj M. C., potom tam sedeli, M. išiel okolo stola, kde sedeli p. U., Y., C.. G., išiel okolo nich, pozdravili sa a potom prišiel za nimi. Potom po nejakej chvíli odchádzali a každý išli inou cestou, išli sa prejsť, I. ich pozdravil vulgárne, začali na neho nadávať, začali tiež vulgárne sa vyjadrovať, potom sa tiež p. Y. postavil, začal zdvíhať ruky, potom tam prišiel M. C. a potom p. G. hovorí p. U., že „C. poď alebo choď“. Tak sa postavil, išiel smerom k nim, ešte tam pribehla G. C., ktorá mu skrížila cestu k nim, potom H. Y. obdržal od M. takú miernu facku spredu a potom si tam začali tiež nadávať, potom I. H. odtiahol M. a potom sa tiež vyhrážali a potom sa rozpŕchli odtiaľ.“ Verbálne útoky obžalovaného voči nejakým deťom nepočul. Len čo bolo spomenuté, že či by sa mu páčilo, keby mu niekto zbil deti? Povedal to, lebo rok predtým mu tiež zbili deti a to H. s C.. Kde stála pani C. si nepamätá. Vulgárne vyjadrovania boli a to je asi tak všetko z oboch strán, zväčša boli od C. U. Z. H. Y..
Keby neprišla do cesty C. U. G. C., tak ten by sa asi do nich pustil. Fyzicky sa mu postavila do cesty. Y. a U. boli opití a chceli vyvolať konflikt. Videl, že facka nebola zase nejak silná, mierna facka. Tak po tom údajnom pozdrave, čo sa Y. postavil tak tam prišiel M., po tých nadávkach dostal tú facku spredu a chytil ho za tričko v oblasti rúk, a to je všetko.
Svedkyňa Z. G. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že sedeli na terase v pohostinstve v U., ona s H. Y., oproti nej sedel pán U., vedľa neho I. H., vedľa ktorého sedel pán Š.. Sedeli, rozprávali sa. Vtedy bolo, že stoly museli byť v 2 metrových rozostupoch. C. C. prišiel na aute, sedeli oproti vchodu, tak išiel okolo nich. Prešiel okolo ich stola na koniec terasy a na pána U. slovne povedal: „Kokot, už nemáš opuchnutú pernu?“ Ďalej sa rozprávali, nikto si ich nevšímal. Po nejakom čase, nevie, či to bola pol hodina - hodina, tak už odchádzali, obžalovaný a jeho syn mladší išiel okolo ich stola a povedal:
Čaute kokoti, čau piča.“ Nato sa postavil Š. a obžalovanému povedal: „M., ako to máš vychované deti?“ Obžalovaný sa vrátil na terasu alebo možno bol ešte na terase, sedela chrbtom, nemôže povedať. Ako sedeli s poškodeným vedľa seba, tak zozadu dal poškodenému facku. Nato sa poškodený postavil, bol chrbtom k zábradliu, obžalovaný oproti nemu. Pán Y. ho odsotil, pán C. mu roztrhol tričko. Na to sa postavil H., zobral obžalovaného na koniec terasy, oprel ho o zábradlie, kde ho držal. Potom ku nej pristúpila p. C. z ľavej strany, keď ešte sedela pri stole a povedala jej: „Kurva, piča vyjebaná a skurvená,“ toľko urážok a titulov slovných. Ako pán H. držal C., tak, išla potom volať políciu dole z terasy von pred pohostinstvo a keď sa vrátila, tak p. C., ešte jej svietil telefón povedala, že môžem si natáčať čo chcem, aj tak ti to ty piča nepomôže. Potom išli U. Z. Y. k autu, H. stále držal obžalvaného pri zábradlí, bol opretý o zábradlie a tak ho držal. Išli k autu no a ešte keď volala tých policajtov, tak prišlo auto ale bol to taxík, len sa šla pozrieť, či teda policajti neprišli, keď ich volala. Pán C. na ňu: „Čo na mňa tak kukáš, ty piča vyjebaná.“ Keď boli pri aute, išiel po nich mladší syn obžalovaného s kamarátom, toho chlapca nepozná. Ten p. U. Z. Y. povedal: „Udrite ma, udrite ma, mám 16 rokov, aj tak sa mi nič nestane.“ Čo bol s tým kamarátom a ten chlapec povedal, že nechaj to tak a poďme odtiaľto preč. Sadli do auta a išli pred dom čakať policajtov.
V čase, keď pán C. pristúpil k pánovi Y., sedela vedľa pána Y. na lavici. Keď pristúpil pán C. k pánovi Y.. Sedel pán Y., sedela hneď vedľa neho, bola trošku bokom otočená a pán C. zozadu pristúpil k pánovi Y. od chrbta. Pán U. sedel oproti nej. Volala políciu. Najprv jej nadávala pani C. tak škaredo ako to tu povedala, postavila sa a išla hneď volať policajtov. Ale koľko to bolo, či 5 minút alebo 10 minút, to nevie povedať takto časovo. To je dávno už. Policajtov tuší, volala 3 - krát, lebo prvýkrát neprišli, druhýkrát volala ešte neprišli, lebo tam potom oni riešili nejakého cyklistu v obci.
Zmenu správania poškodeného po tomto incidente nezaregistrovala. Jeho vzťah k dcére je taký normálny vzťah otca s dcérou. Dáva väčší pozor, dáva aj keď idú na ihrisko, chodia spolu na ihrisko alebo chodí s krstným, že nechodí samostatne a musí byť stále na telefóne. Obžalovaný povedal poškodenému presne:„Y. zabijem ti decko.“ Ako ho pán H. držal, tak vykrikoval. Poškodený na to reagoval tak že stál. Neútočil len stál na terase a bol ticho. Ani pán U., nikto nič nepovedal. Len akurát ten pán Š. povedal: „M., ako to máš vychované decká?“ Okrem toho boli všetci ticho. Nikto na pána C. ani slovne, ani že by sa postavili alebo že by ho bili. No potom už oni keď sa spolu s pánom Y.J. postavili, tak sa postavil aj pán U., aj pán H. sa už postavil, ja som sa, teda ešte pani C., ona ešte stále sedela, keď prišla za ňou z ľavej strany, teda kurva a blablabla, Postavila sa a išla volať policajtov a už všetci len stáli na terase. Odišli preč pokiaľ ešte teda pán H. držal pána C.. C. prišla zozadu terasy. Z ľavej strany lebo takto ako máte lavice, tak tam bola ulička a takto z ľavej strany. Sedela na začiatku lavice, tak má ľavú stranu, nie pravú. Tak z ľavej strany vlastne zozadu. Lebo sedeli na terase asi v strede. Ako boli tie 2 metrové rozostupy, tak tam boli stoly nech 3 alebo 4. Nevie, nepamätá si presne. Obžalovaný s rodinou a teda so známymi sedeli na poslednom stole na terase, takže oni odzadu chodili. Vedľa U. sedel po ľavici I. H., po pravici nikto, lebo tam bola ulička.
Súd oboznámil prečítaním listinné dôkazy Záznam z vysvetlenia osoby z č. l. 46, Potvrdenie z č. l. 56, Úradný záznam z č. l. 57,aktuálny odpis v Registri priestupkov, aktuálny odpis z registra trestov, čestné vyhlásenie M. N. a I. R..
Súd výsluchy M. N. a I. R. zamietol, nakoľko mal za to, že skutkové okolnosti, na ktoré mali byť vypočúvaní aj s ohľadom na obsah ich čestných vyhlásení, boli dostatočne preukázané už vykonaným dokazovaním.
Z čestných vyhlásení M. N. a I. R. vyplýva, že boli dňa 08.05.2020 vo večerných hodinách v pohostinstve „G.,“ obaja zhodne uviedli, že počas strkania počuli obžalovaného ako sa pýta poškodeného, či by sa jemu páčilo, keby mu niekto zbil deti. Vyhrážanie sa poškodenému alebo jeho deťom ublížením na zdraví alebo zabitím nepočuli.
Obžalovaný nemá v registri trestov ani v registri priestupkov žiadny záznam .
Starosta obce U. N. D. 09.05.2020 uviedol, že obžalovaného pozná osobne, má v obci autolakovňu, je to podnikateľ. Nemôže na neho povedať nič zlé. Nevie uviesť či, má s niekým problémy. Nevedel sa vyjadriť k požívaniu alkoholických nápojov. Nebol riešený za nejaký priestupok alebo protiprávne konanie v obci.
Starosta obce U. N. D. 05.08.2022 uviedol, že obžalovaný má priateľskú povahu, zapája sa do spoločenského života. Nepožíva nadmerne alkoholické nápoje a jeho správanie sa nevymyká z bežného štandardu obyvateľa obce a možno ho hodnotiť ako uspokojivé, pričom nebol prejednávaný obecným zastupiteľstvom obce alebo jeho komisiami.
Z potvrdenia o predbežnom zaistení zbrane zo dňa 09.05.2020 vyplýva, že obžalovanému bolo dňa 09.05.2020 predbežne zaistená zbraň, stelivo zbrojný preukaz a preukaz zbrane.
Dňa 09.05.2020 príslušníci OR PZ v Trnave, OPP, OD PZ Vrbové spísali záznam, v obsahu ktorého uviedli, že 08.05.2020 o 20.58 bolo hliadke oznámené, že volala Z. G., ktorá uviedla, že jej priateľa niekto napadol starej krčme v obci U.. Po príchode na miesto sa oznamovateľka s priateľom na mieste nenachádzali.
V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní na základe vykonaných dôkazov v zmysle návrhov procesných strán a v rozsahu doplneného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd vyhodnotením týchto vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla, či obstarala, mal za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bol popísaný v písomne podanej obžalobe. Predovšetkým výpoveďami svedkov - poškodeného H. Y., a svedkov C. U. Z. Z. G.Á. a čiastočne aj výpoveďou samotného obžalovaného bolo jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako bol popísaný v obžalobe. Jednotlivé vykonané priame aj nepriame dôkazy sa vzájomne podporujú a dopĺňajú, pričom tieto neboli žiadnym relevantným spôsobom vyvrátené a ani nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala ich nevierohodnosti. Tieto uvedené dôkazy vrátane listinných dôkazov skutočne vytvárajú ucelenú reťazec dôkazov preukazujúcich spáchanie skutku obžalovaným.
Zo všetkých na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov vyplýva jednoznačne bez akýchkoľvek relevantných pochybností, že obžalovaný dňa 08.05.2020 v čase približne okolo 20:15 h v obci U. na ulici R. v pohostinstve „G.“ pristúpil k stolu, kde sedel H. Y. F. U., toho fyzicky napadol tak, že mu dal od chrbta facku na líce, na čo sa H. Y. postavil a chcel ho odsotiť, kedy následne pribehol k osobe páchateľa I. H. z U., ktorý ho odtiahol od H. Y., kde mu počas toho obvinený roztrhol tričko čiernej farby a vyhrážal sa mu tiež slovami, že „skurvený Y. skončil si v U.V., vybijem Vám zuby aj stou tvojou kurvou pojebanou“ kde počas týchto slovných vyhrážok tiež povedal, že mu zabije dcéru, čím týmto jeho konaním neboli poškodenému H. Y. z U. spôsobené žiadne zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie avšak konanie obžalovaného u neho vzbudilo dôvodnú obavu o život a zdravie jeho dcéry.
Zo všetkých na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov vyplýva jednoznačne bez akýchkoľvek relevantných pochybností, že obžalovaný dňa 08.05.2020 v čase približne okolo 20:15 h v obci U. na ulici Hlavnej v pohostinstve „G.“ pristúpil k stolu kde G. H. Y. F. U., toho fyzicky napadol tak, že mu dal od chrbta facku na líce, na čo sa H. Y. postavil a chcel ho odsotiť, kedy následne pribehol k osobe páchateľa I. H. z U., ktorý ho odtiahol od H. Y., kde mu počas toho obvinený roztrhol tričko čiernej farby a vyhrážal sa mu tiež slovami, že „skurvený Y. skončil si v U., vybijem Vám zuby aj stou tvojou kurvou pojebanou“ kde počas týchto slovných vyhrážok tiež povedal, že mu zabije dcéru, čím týmto jeho konaním neboli poškodenému H. Y. z U. spôsobené žiadne zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie
Podľa ustálenej súdnej praxe objektom prečinu výtržníctva v zmysle ustanovenia § 364 <aspi:// module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523364'&ucin-k-dni='30.12.9999'> odsek 1 Trestného zákona je záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Spravidla sú výtržníctvom ohrozované aj ďalšie chránené záujmy, najmä zdravie ľudí, cudzí majetok, česť a dôstojnosť ľudí a podobne. V konaní páchateľa musí ísť o hrubú neslušnosť alebo výtržnosť. Pri hrubej neslušnosti ide o závažnejšiu neslušnosť, ktorá sa prieči pravidlám občianskeho spolužitia a zásadám občianskej morálky. Hrubý charakter neslušnosti nemožno hodnotiť len na základe charakteru osobnosti páchateľa, ale z jeho konkrétneho prejavu, a to aj vo vzťahu k prostrediu, kde k nemu došlo. Výtržnosťou sa rozumie konanie, ktoré závažným spôsobom (hrubo) narušuje verejný pokoj a poriadok a je preň typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k občianskemu spolužitiu. Spravidla pôjde aj o fyzické a psychické násilie, ktoré je zamerané proti osobám alebo veciam. Je treba súhlasiť, že každé fyzické napadnutie, aj keď sa ho páchateľ dopustil verejne alebo na miestne prístupnom verejnosti, nemusí vždy napĺňať skutkovú podstatu trestného činu výtržníctva.
K zvyšnej časti žalovaného skutku, ktorá tvorí neoddeliteľnú časť objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%2523360'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, teda či obžalovaný pri tom, ako ho I. H. z U. odťahoval od H. Y. sa mu vyhrážal „skurvený Y. skončil si v U., vybijem Vám zuby aj stou tvojou kurvou pojebanou“ kde počas týchto slovných vyhrážok tiež povedal, že mu zabije dcéru, sa jednoznačne vyjadril poškodený a svedkyňa Z. G., čiastočne aj svedok C. U.. Zostávajúci svedkovia, ktorí mali možnosť vnímať jednotlivé fázy predmetného skutku (G. C., I. H., I. C., Š. Č.) tieto verbálne vyhrážky obžalovaného nepočuli. Preto bolo nevyhnutné vyhodnotiť tieto dôkazy jednotlivo i vo vzájomnom súhrne aj s ďalšími na hlavnom pojednávaní vykonanými dôkazmi. Obžalovaný poprel, že by sa poškodenému vyhrážal, zabitím jeho dcéry a bránil sa predovšetkým tým, že sa poškodeného pýtal, či by sa mu páčilo, keby on (obžalovaný) bil jeho (poškodeného) deti. O tom, že poškodený má dcéru - dieťa nevedel.
Počas celého trestného konania, teda v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní zhodne o konaní obžalovaného vypovedal poškodený a svedkyňa G., ako aj svedok U. Na druhej strane sú však okrem výpovede obžalovaného a svedkov( G. C., I. H., I. C., Š. Č. predmetné vyhrážky obžalovaného nepočuli) toto samotné nevylučuje pravdivosť výpovedí poškodeného a svedkyne Z. G., Svedok H. (ktorý obžalovaného držal pokiaľ sa poškodený a svedkyňa G. nevzdialili) vypovedal, že obžalovaný a poškodený „po sebe niečo kričali a ja som vôbec nerozumel čo po sebe kričia “ ako aj skutočnosť, že ho videl po prvýkrát, ako sa s niekým háda, čo je však v priamom rozpore s výpoveďou svedkyne G., ktorá v podstate tvrdila, že poškodený bol počas slovných atakov obžalovaným ticho a nič nehovoril. Na jednej strane teda výpoveď I. H. s prípravného konania neusvedčuje z vyslovenia vyhrážok ktoré mu obžaloba kladie za vinu, taktiež ale z jeho výpovede vyplýva, že vôbec nerozumel čo po sebe obžalovaný a poškodený kričali. Jeho výpoveď teda nemohla vyvrátiť ani potvrdiť aké slovné ataky mali zo strany obžalovaného voči poškodenému zaznieť. Zároveň však z výpovede I. H. vyplýva skutočnosť, že obžalovaný nebol v rámci slovnej výmeny po facke ticho, čo potvrdil aj výsluch svedka U., ktorý uviedol (Potom to začalo krížom krážom, nadávky, vyhrážanie) aj samotná výpoveď poškodeného , ktorý však to čo uviedol, obžalovanému nevedel identifikovať.
Z uvedeného súd dospel k záveru, že obžalovaný a poškodený (obaja po požití alkoholu) po sebe navzájom kričali, avšak svedkyňa G. tvrdila že „rozprával“ len obžalovaný a poškodený bol ticho resp. obžalovaný nevedel presne identifikovať čo rozprával poškodenému. Aj napriek tomu, že sa jej výpoveď v tejto časti ukázala ako nepresná, nemala táto skutočnosť zásadný vplyv aj na hodnotenie tých častí ich výpovedí, v ktorých svedčili o tom, že obžalovaný mal poškodenému adresovať vyhrážky v znení podľa poškodeného „Y. Z. U. skončili v U., že ich pozabíja a že im vybije zuby. Keď volali políciu, tak povedal, že mu zabije decko a podľa svedkyne G. „. zabijem ti decko. Nakoľko obsah ich výpovedí v časti slovných vyhrážok potvrdil aj svedok Trnka, ktorý počul obžalovaného hovoriť, že „on je pán v U., že on ich z U. dostane, že sa budú musieť odsťahovať, že na decká šáhne“
Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemá súd dôvodne pochybnosti o pravdivosti a dôveryhodnosti výpovedí poškodeného a svedkyne G. v časti týkajúcej sa skutočnosti, že obžalovaný mal poškodenému adresovať slovnú vyhrážku v znení „Zabijem ti dcéru, Súd však mal za preukázanú aj skutočnosť, že medzi poškodeným a obžalovaným prebiehala slovná výmena, čo potvrdili ako svedok U., H. tak aj ani jeden zo svedkov, ktorý vypovedal, že vyhrážky obžalovaného poškodenému nepočul. I. H. uviedol, že obžalovaný a poškodený na seba niečo kričali.
To, že svedkyňa C. ako aj svedkovia I. C. a Š. Č. vypovedali, že vyhrážky obžalovaného voči poškodenému nepočuli, súd nevyhodnotil ako vyvrátenie tvrdení poškodeného, nakoľko aj podľa ich výpovedi došlo k hádke medzi poškodeným a obžalovaným, (nejaká hádka, krátka výmena slov - I. C. si „moc nepamätal“, obdržal od M. miernu facku a potom si tam začali nadávať resp., G. C. - svedčila len o tom, že obžalovaný dal poškodenému facku, nič viacej sa nedialo a potom sa rozišli, čomu vzhľadom na obsah všetkých ostatných výpovedí súd v zmysle, že by sa po facke nič verbálne neudialo, nakoľko je zrejmé, že medzi obžalovaným a poškodeným prebehla slovná výmena.
Z vyššie uvedených dôvodov bolo skutočne bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázané spáchanie skutku obžalovaným v rozsahu kladenom mu za vinu.
Vzhľadom k uvedenému boli naplnené všetky formálne znaky skutkových podstát prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%2523360'&ucin-k- dni='30.12.9999'> Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%2523364'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, pričom ide o dokonané prečiny. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti nasvedčujúce jeho nepríčetnosti, či zmenšenej príčetnosti.
Z hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia, konal obžalovaný vo forme priameho úmyslu a svojím konaním tak porušil záujem spoločnosti na ochrane jednotlivcov pred niektorými závažnými vyhrážkami a na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Napokon bola naplnená aj objektívna stránka skutkovej podstaty týchto trestných činov, pretože obžalovaný sa inému vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, a dopustil sa fyzicky a verejne výtržnosti najmä tým, že napadol iného.
Napokon súd skúmal, či bola naplnená aj materiálna stránka predmetných trestných činov prečinov, zakotvená v ustanovení § 10 odsek 2 Trestného zákona <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z. %252310'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, teda, či vzhľadom na spôsob vykonania činov a ich následky, okolnosti, za ktorých boli činy spáchané, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného je ich závažnosť vyššia než nepatrná, pričom v tejto časti v plnom rozsahu poukazuje na záväzný právny názor odvolacieho súdu, s ktorým sa súd prvého stupňa v plnom rozsahu stotožňuje.
Pokiaľ ide o prečin výtržníctva podľa § 364 Trestného zákona, jeho objektom sú primárne medziľudské vzťahy a určité zásady slušného správania na verejnosti alebo na mieste verejnosti prístupnom. Za hrubú neslušnosť sa považuje úmyselné konanie závažnejšieho charakteru, ktoré je v rozpore so zásadami slušného správania v oblasti medziľudských vzťahov, ďalej také konanie, ktoré závažným spôsobom narušuje morálne zásady buď v oblasti sexuálnej, alebo ktoré hrubým spôsobom útočí na česť a vážnosť občanov. Výtržnosťou je konanie, ktoré závažnejším spôsobom narúša verejný poriadok a pokoj. Na rozdiel od hrubej neslušnosti spravidla spočíva v násilnom konaní, pričom sem spadajú najmä fyzické napadnutia iných osôb, ničenie majetku, rušenie priebehu tanečnej zábavy, športového či kultúrneho podujatia, či zhromaždenia. Z uvedeného je zrejmé, že pojmy hrubá neslušnosť a výtržnosť sa v mnohom prelínajú, avšak aby išlo o trestný čin výtržníctva podľa § 364 Trestného zákona, musí ísť o taký zásah do medziľudských vzťahov či zásad slušného správania, ktoré ich narušuje hrubo, to znamená vo zvýšenej miere, pričom nestačia menej závažné, bežné, alebo obvyklé prejavy takého rušenia. Z dokazovania vykonaného vyplynulo, že obžalovaný sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom dopustil výtržnosti tým, že napadol poškodeného tým, že mu dal facku. Napadnúť iného možno vo všeobecnosti slovne, ako aj fyzicky, pričom kým verbálne útoky by sa mali za trestný čin výtržníctva podľa § 364 Trestného zákona považovať iba v mimoriadne krajných prípadoch, najmä ak ide o verbálne napadnutie sprevádzané hlasnými a vulgárnymi nadávkami, fyzické útoky je potrebné posudzovať oveľa prísnejšie.
Obžalovaný napadol poškodeného, ktorý v čase útoku sedel za stolom v pohostinstve a sedel otočený chrbtom k obžalovanému. Poškodený pritom príčinu na napadnutie obžalovaným nezadal, hoci obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že tak urobil preto, aby zamedzil útoku na svojho syna. Táto obrana obžalovaného však bola vykonaným dokazovaním vyvrátená. Celému incidentu pritom predchádzal slovný vulgárny útok syna obžalovaného, ktorý poškodeného a s ním sediace osoby pri jednom stole pozdravil vulgarizmami, čo potvrdil nielen poškodený, ale aj obžalovaný a jeho syn. Namiesto toho, aby obžalovaný zahriakol svojho syna a primäl ho k tomu, aby sa ospravedlnil, resp. aby sa on sám za konanie svojho syna ospravedlnil, sa obrazne povedané k svojmu synovi pripojil a fyzicky napadol poškodeného, ktorý jeho útok žiadnym spôsobom nevyvolal. Sú to preto práve okolnosti prípadu a spôsob spáchania tohto prečinu, ktoré v konečnom dôsledku spôsobujú ten následok, že závažnosť konania obžalovaného je potrebné posúdiť za vyššiu ako nepatrnú. Ani skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný a ani priestupkovo za obdobné konanie postihnutý pritom na uvedený záver nemá vplyv. Pokiaľ by totiž skutkovú podstatu tohto trestného činu tvorilo predchádzajúce priestupkové postihnutie za obdobný čin /ako je tomu napr. v prípade prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona/, bolo by to v skutkovej podstate prečinu výtržníctva v Trestnom zákone aj vyjadrené.
Pokiaľ ide o prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona, objektívna stránka tohto prečinu spočíva vo vyhrážaní sa inému smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Obligatórnou zložkou objektívnej stránky je teda aj spôsob spáchania trestného činu, ktorý musí byť taký, aby z neho vyplynul obligatórny následok v podobe možnosti vzbudenia dôvodnej obavy, teda netreba, aby táto obava naozaj vznikla. Samotná vyhrážka musí byť mienená vážne, avšak nie z hľadiska úmyslu jej naplnenia, ale z hľadiska úmyslu jej vyslovenia, teda že ju človek chcel vysloviť a mala pôsobiť ako vyhrážka. Zároveň úmysel musí smerovať k takému spôsobu vyjadrenia vyhrážky, aby bol spôsobilý vyvolať dôvodnú obavu z tejto vyhrážky. O vyhrážku nejde v prípade, keď človek v bežnom hneve alebo v inej bežnej komunikácii použije z hľadiska slovného výkladu vyhrážku, avšak z celého kontextu je jasné, že človek tento prejav nemyslel tak, že by ho chcel realizovať a ani tak, že by chcel v adresátoch tohto prejavu vyvolať skutočnú obavu z možnosti realizácie tejto vyhrážky. Vyhrážka musí byť prednesená takým spôsobom, resp. za takých okolností, že môže vzbudiť dôvodnú obavu z jej naplnenia, resp. z naplnenia nejakého jej variantu. Obžalovaný svoje vyhrážky poškodenému adresoval bezprostredne potom, ako poškodeného fyzicky napadol a zároveň počas toho, ako obžalovaného svedok Marek Blaško od poškodeného odtiahol. Neostalo teda len pri fyzickom napadnutí poškodeného, ale obžalovaný vo svojom protiprávnom konaní pokračoval, a to aj v čase, kedy sa tretia osoba snažila konflikt vyvolaný obžalovaným ukončiť, resp. prerušiť. Bez významu pritom nie je ani skutočnosť potvrdená samotným obžalovaným, že poškodený spolu so svedkom Trnkom mali v minulosti napadnúť syna obžalovaného, teda motív útoku obžalovaného na poškodeného možno nájsť aj v udalostiach, ktoré konfliktu v pohostinstve mali predchádzať. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný svoje vyhrážky mienil vážne v tom zmysle, že chcel u poškodeného vyvolať obavu z možnosti realizácie ním vyslovených vyhrážok, pretože konflikt, ktorý obžalovaný v pohostinstve vyvolal nebol konfliktom, ktorý by vznikol náhodne a ktorému by nič nepredchádzalo. Obžalovaný na vulgárne oslovenie poškodeného a osôb s ním sediacich pri jednom stole nereagoval adekvátnym spôsobom, naopak sám konflikt vyvolal, zjavne prechovávajúc voči poškodenému negatívne emócie majúce pôvod v minulých udalostiach. Za takýchto okolností potom nemožno dospieť k záveru, že vyhrážky vyslovené obžalovaným neboli mienené vážne, a to o to viac, že tieto nasledovali bezprostredne po fyzickom napadnutí poškodeného.
Pri posúdení možnosti vzniku dôvodnej obavy nie je rozhodujúce len subjektívne vnímanie poškodeného, pretože v opačnom prípade by to bol len poškodený, ktorý by určoval, kedy páchateľ naplní skutkovú podstatu prečinu nebezpečného vyhrážania. Potrebné je preto vyhodnotiť všetky okolnosti stíhaného skutku, najmä (ale nielen) čo spáchaniu skutku predchádzalo, kde bol skutok spáchaný, za akých okolností, zohľadniť osobu obžalovaného atď.. Pri prečine nebezpečného vyhrážania je dôležité posúdenie toho, či vznikla dôvodná obava z možnosti uskutočnenia vyhrážky a nie posúdenie toho, či by páchateľ svoje vyhrážky aj skutočne realizoval, pretože podstata konania páchateľa je v tom, že svoje vyhrážky mieni vážne, teda že páchateľ vyhrážku chcel vysloviť a táto mala pôsobiť ako vyhrážka Pokiaľ bol poškodený zo strany obžalovaného fyzicky napadnutý, hoci príčinu na svoje napadnutie nezadal a pokiaľ sa obžalovaný bezprostredne po takom napadnutí poškodenému vyhrážal, potom je z týchto okolností nutné uzavrieť, že vyhrážky obžalovaného skutočne dôvodnú obavu vzbudiť mohli.
Z takto uvedených dôvodov, preto súd uznal obžalovaného vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že pred spáchaním trestného činu viedol obžalovaný riadny život /§ 36 písm. j) Trestného zákona/ a jednu priťažujúcu okolnosť , a to že spáchal viac trestných činov /§ 37 písmeno h) Trestného zákona/ Pri pomere poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností v pomere 1:1, v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd ukladal trest v rámci trestnej sadzby stanovenej v § 364 ods. 1 Trestného zákona (prísnejšia trestná sadzba v rámci dvoch zbiehajúcich sa prečinov) v rozmedzí od 0 rokov do 3 rokov, nakoľko v danom prípade sa ukladal úhrnný trest v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona,
Súd pri ukladaní trestu z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie, s poukazom na všetky okolnosti prípadu už skôr uvádzané, dĺžku konania, správanie obžalovaného, jeho život ako pred tak aj po spáchaní trestných činov dospel k záveru, že sa účel trestu naplní ak bude obžalovanému uložený trest dolnej hranici vyššie popísanej trestnej sadzby, t. j. dĺžkou trestu odňatia slobody 4 mesiace, pričom výkon tohto trestu mu súd podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona podmienečne odložil a zároveň stanovil skúšobnej dobu, ktorú stanovil na 1 rok, ktorú považuje za dostatočnú z hľadiska možnosti nápravy obžalovaného.
Súd považuje uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu za primeraný. Základným princípom podmienečného odsúdenia je, že súd rozhodne o odsúdení páchateľa a uloží mu trest odňatia slobody, ale výkon trestu odloží s podmienkou, že odsúdený sa bude v priebehu určenej skúšobnej doby riadne správať. To znamená, že odsúdený bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné normy občianskej spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov. Skúšobná doba začne plynúť obžalovanému prvým dňom po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.