Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-284-2015.pdf
PDF · 87.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/284/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú H. Y., Q.. X.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh otca Ľ. Y., Q.. X.X.XXXX, trvale bývajúceho T. X. Q. I. S. Č.. X, za účasti matky Z. Y., Q.. XX.XX.XXXX, trvale bývajúcej W., toho času bývajúcej T. X. - U. Q. I. G. Č.. XX, v konaní o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
Schvaľuje rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 20C 60/2010 zo dňa 3.9.2010 tak, že ruší striedavú osobnú starostlivosť rodičov o maloletú a maloletú H. Y., Q.. X.X.XXXX, zveruje do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný sa o maloletú osobne starať, zastupovať ju a spravovať jej majetok a zaväzuje matku prispievať na výživu maloletej H. výživným vo výške po 70 € mesačne od 1.2.2016 do budúcna, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám otca maloletej.
V prevyšujúcej časti konanie zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletej H. doručil tunajšiemu súdu dňa 30.7.2015 návrh, ktorým žiadal o zmenu predchádzajúcej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností zrušením striedavej osobnej starostlivosti o maloletú H., ktorú žiadal zveriť do svojej osobnej starostlivosti a matku zaviazať prispievať na výživu maloletej sumou 200 € mesačne.
Matka vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 1.10.2015 s návrhom otca nesúhlasila, žiadala, aby súd rozhodol v záujme maloletej a v prípade, ak by súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti otca, žiadala zvážiť výšku výživného, ktorú otec dieťaťa žiadal.
Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 14.10.2015 doporučil rodičom rešpektovať prejavenú vôľu maloletej, ktorá chcela, ako kolízny opatrovník zistil šetrením, byť zverená do osobnej starostlivosti otca a v zmysle uvedeného dospieť k rodičovskej dohode.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, vypočutím maloletej H., listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Výkon rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletej H. bol naposledy upravený rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 20C 60/2010 zo dňa 3.9.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.9.2010, ktorým na čas po rozvode manželstva účastníkov, rodičov maloletej bola schválená rodičovská dohoda
o zverení maloletej H. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, pričom výživné zo strany žiadneho z rodičov určené nebolo.
Matka maloletej je zamestnankyňou spoločnosti S. Y..N..K.. X., u ktorého zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 480 €.
Otec maloletej je zamestnancom spoločnosti I.. Y.. Y. X., Y..N..K.. u ktorého zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 1.365,80 €.
Matka žije v spoločnej domácnosti so svojim priateľom a jeho rodičmi, v rodinnom dome patriacom jej priateľovi, kde býva i maloletá S. E.Á., Q.. XX.X.XXXX, voči ktorej matke pribudla vyživovacia povinnosť a ktorá je dieťaťom z terajšieho partnerského vzťahu matky a jej priateľa, mesačné náklady súvisiace s bývaním v tomto dome sú 200 €, priateľ matky je zamestnaný s príjmom okolo 500 € mesačne.
Otec býva s priateľkou a jej dvoma maloletými deťmi v 2-izbovom byte, v súvislosti s ktorým bývaním hradia mesačné náklady 220 €, priateľka otca je zamestnaná a dosahuje príjem okolo 190 € mesačne, pracuje na dohodu.
Rodičia majú v spoluvlastníctve 2-izbový byt, v ktorom toho času býva otec, ako je uvedené vyššie.
Otec okrem maloletej H. ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Žiaden z rodičov okrem vyššie uvedeného bytu iný majetok nevlastní.
Maloletá H. navštevuje 2. ročník strednej školy, kde je hradený ročný poplatok ZRPŠ 20 €, náklady na školské potreby v priemere okolo 50 €, v školskej jedálni sa nestravuje, má potreby primerané veku dieťaťa.
Šetrením kolízneho opatrovníka vrátane zisťovania názoru maloletej kolíznym opatrovníkom, i z výpovede maloletej H. na pojednávaní pred súdom jednoznačne vyplynulo, že táto chce byť do budúcna zverená do osobnej starostlivosti otca, pričom od februára 2015 sa nerealizuje striedavá starostlivosť rodičov o ňu, ktorú striedavú starostlivosť ukončila svojim rozhodnutím samotná maloletá, ktorá odmietla ďalej chodievať do domácnosti u matky aj s prespávaním pre pretrvávajúce problematické vzťahy s priateľom matky.
V priebehu konania vo veci rodičia maloletej uzavreli rodičovskú dohodu v znení, aké je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žiadali súd o jej schválenie.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
(3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. (4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. (5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. (3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. (3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. (4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 96 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. (2) Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. (3) Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Podľa ust. § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a schválil rodičovskú dohodu, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že táto dohoda je v záujme maloletej, neprieči sa zákonu, jednoznačne pokiaľ ide o zmenu výkonu rodičovských práv a povinností rešpektuje aj vôľu samotnej maloletej, ktorá je už vo veku, blízkom veku dospelosti, a preto túto rodičovskú dohodu schválil. Zároveň schválil aj rodičmi dohodnutú výšku výživného zo strany matky voči maloletej, keďže dospel k záveru, že rodičmi dohodnuté výživné je primerané ako k odôvodneným potrebám maloletej, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, vzdelávaním a kultúrnym i športovým výživným na úhradu potrieb ktorých sú povinní prispievať obaja rodičia, pri zohľadnení rodinných prídavkov, ktoré sú vyplácané k rukám otca a ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb maloletej, po zohľadnení výšky príjmov dosahovaných rodičmi maloletej v ich zamestnaní, počtu vyživovacích povinností a zohľadnení aj ich majetkových pomerov.
Vzhľadom na to, že rodičia v prevyšujúcej časti žiadali konanie zastaviť a otec v prevyšujúcej časti zobral návrh späť, v súlade s ustanovením § 96 ods. 1 O.s.p., v prevyšujúcej časti súd konanie zastavil.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Odvolanie voči tomuto rozsudku nie je možné podať, pretože účastníci sa práva podať ho účinne vzdali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).