Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cbi-44-2011.pdf
PDF · 105.73 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cbi/44/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivonou Hrčekovou v právnej veci navrhovateľa: I. B., nar. XX.XX.XXXX, L. XX, Banská Bystrica zast.: FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955 341 proti odporcovi: JUDr. Marek Letkovský, Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717 o určení pravosti pohľadávky
rozhodol:
Súd u r č u j e , že pohľadávka navrhovateľa vo výške 501,91 EUR uplatnená v prihláške zo dňa 27.05.2011 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 3K/95/2010 voči úpadcovi PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717, je v celom rozsahu zistená a nesporná. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 244,08 EUR, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35 955 341.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 22.09.2011 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Bratislava určenia, že jeho pohľadávka uplatnená prihláškou zo dňa 27.5.2011 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp.zn. 3K/95/2010, je nesporná a vymáhateľná. Ako dôvod uviedol, že vyhlásenie konkurzu bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 75/2011 dňa 18.4.2011. Navrhovateľ riadnym spôsobom do konkurzu úpadcu prihlásil pohľadávku v celkovej sume 501,91 EUR, pričom prihláška obsahovala všetky potrebné listiny preukazujúce existenciu pohľadávky. Správca listom z 22.8.2011 bez individuálneho skúmania oznámil navrhovateľovi popretie prihlásenej pohľadávky v celom rozsahu s odôvodnením, že vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebol odporca schopný preveriť evidenciu pohľadávky, čím sa podľa jeho názoru stala spornou, pretože nebolo možné preveriť skutočnú existenciu pohľadávok. Navrhovateľ poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 409/2013-49 zo dňa 11.09.2014 kde uvádza, že je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie. Účelom incidenčného konania je iba rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 1 Obo 127/2007 zo dňa 28.10.2008, aplikovateľného aj na popretie pohľadávky žalobcu v tunajšom konaní, uvádza, že „dôvod popretia prihlásenej pohľadávky odporcom neobstojí, pretože to, že úpadca nedostatočne viedol účtovníctvo, nemôže byť na ťarchu jeho veriteľov v prípade, že odporca iný relevantný dôvod popretia neuviedol."
Aj napriek vyššie uvedeným názorom Ústavného súdu a Najvyššieho súdu si navrhovateľ dovoľuje súdu predložiť právny základ vzniku pohľadávky žalobcu voči úpadcovi. V prípade, že sa súd s argumentáciou navrhovateľa nestotožní, dovoľuje si poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ bol v zmysle priložených dokumentov členom úpadcu s určitým členským podielom. Žalobca bol členom úpadcu a do úpadcu vložil svoje finančné prostriedky, pričom žalovaná pohľadávka mu vznikla z titulu nároku na vyrovnací podiel z dôvodu zániku členstva v úpadcovi. Žalobca požiadal o zrušenie svojho členstva v úpadcovi, pričom o tomto zrušení rozhodlo predstavenstvo úpadcu rozhodnutím o zániku členstva v družstve a o vzniku nároku na vyrovnací podiel žalobcu v súlade so stanovami úpadcu. V súlade s týmito tvrdeniami zaniklo aj členstvo žalobcu v úpadcovi a vznikol mu tak nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu , ktorý je určený podľa čl. 21 ods. 3 stanov úpadcu, v zmysle ktorého „ výška vyrovnacieho podielu sa určí ako súčin splateného základného členského vkladu a príp. splateného ďalšieho vkladu, prípadne splateného celého členského podielu a koeficientu AH". K výpočtu koeficientu AH dospejeme z čl. 11 ods. 11 podľa ktorého: „ koeficient AH je tvorený podielom rozdielu medzi vlastným imaním, definovaným podľa príslušného právneho predpisu po zdanení a nedeliteľným fondom k sume všetkých nominálnych hodnôt členských vkladov." a navrhovateľ poukazuje na to, že stanovy úpadcu obsahujú ustanovenie o uvedenom vzorci pre výpočet vyrovnacieho podielu, avšak neurčujú rozhodné účtovné obdobie, z ktorého je potrebné vychádzať pri výpočte (dosadzovaní hodnôt do vzorca). Preto je nevyhnutné postupovať v zmysle ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Obchodný zákonník"). Navrhovateľ preto v tejto súvislosti poukazuje na § 233 ods. 5 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ustanovenia odsekov 2 až 4 sa použijú, len pokiaľ stanovy neurčujú inak. Ustanovenie § 233 ods. 3 druhá časť vety Obchodného zákonníka hovorí, že pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo". Nakoľko stanovy úpadcu neustanovujú, ktoré účtovné obdobie je pre výpočet rozhodné, je v zmysle citovaných ustanovení Obchodného zákonníka nevyhnutné primerane vychádzať z ustanovenia § 233 ods. 3 Obchodného zákonníka. V nadväznosti na vyššie uvedené znenie Obchodného zákonníka navrhovateľovi tak vznikol nárok na vyrovnací podiel ako násobok členského vkladu vo výške 501,91 EUR a koeficientu AH (0,8716) = 437,46 EUR. Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že navrhovateľ si v konkurze uplatnil pohľadávku v sume 501,91 EUR - právny dôvod: vyrovnávací podiel na základe zániku členstva k 30.03.2011. K pohľadávke odporca uvádza, že v zmysle čl. 10 Stanov úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „stanovy" v príslušnom gramatickom tvare) je členský podiel majetkovou účasťou člena v družstve a je tvorený základným členským vkladom a ďalším členským vkladom. Podľa č 1. 14 stanov členstvo zaniká: a) písomnou dohodou. b) vystúpením, c) vylúčením, d) vyhlásením konkurzu na majetok člena, e) zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku člena, f) zánikom družstva, g) smrťou fyzickej osoby, h) zánikom právnickej osoby. Podľa čl. 21 stanov zánikom členstva vzniká nárok na vyrovnací podiel, ktorý bude vyplatený do 30 dní od ukončenia členstva. V zmysle ods. 3 citovaného článku sa výška vyrovnacieho podielu určí ako súčin splateného základného členského vkladu a príp. splateného ďalšieho vkladu, prípadne splateného celého členského podielu a koeficientu AH. Predstavenstvo úpadcu pred vyhlásením konkurzu vydávalo jednotlivým členom potvrdenia o zániku členstva a vzniku nároku na vyrovnací podiel, pričom tam uvedená suma vyrovnacieho podielu nezodpovedala správne určenému vyrovnaciemu podielu podľa citovaných ustanovení stanov úpadcu. Na pojednávaní dňa 22.01.2015 v konaní 9Cbi/1/2011 svedok, Ing. Zdenek Jurica, CSc., predseda predstavenstva úpadcu, ktorý bol predvolaný na návrh právneho zástupcu navrhovateľa uviedol, že koeficient AH bol určený na hodnotu 1,00 rozhodnutím predstavenstva. V kontexte toho poukazujem na výpoveď tohto svedka dňa 12.03.2014 pred Daňovým úradom Bratislava, kde na Otázku 2: vysvetliť výpočet vlastného imania podľa aktuálnej hodnoty sa svedok vyjadril nasledovne: „K spôsobu výpočtu a k údajom, ktoré tvorili základ pre výpočet aktuálnej hodnoty vlastného imania sa neviem vyjadriť. Uvedené informácie by mali mať osoby Ing. Marek Pariči a Ing. Daniel Mako - pôsobili v spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. ako analitici a Ing. Maka bol riaditeľ ekonomického odboru CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s."
Koeficient AH je v zmysle čl. 11 ods. 11 predposledná veta stanov „tvorený podielom rozdielu medzi vlastným imaním. definovaným podľa príslušného právneho predpisu po zdanení a nedeliteľným fondom k sume všetkých nominálnych hodnôt členských vkladov." Je teda jednoznačné, že predstavenstvo úpadcu nedisponovalo oprávnením „určiť" hodnotu koeficientu AH, nakoľko tento vyplýval priamo z hospodárskych výsledkov úpadcu. V prípade, ak tak predstavenstvo konalo v rozpore so stanovami. Nedeliteľný fond = 331.939,19 EUR Vlastné imanie v roku 2011 = - 5.426.397 EUR Súhrn nominálnych hodnôt vkladov = 18.926.451 EUR Z vyššie opísaného spôsobu výpočtu koeficientu AH je možné vypočítať koeficient AH pre tento prípad, čo je - 0,3037 t.j. 0 EUR. Odporca preto žiadal návrh zamietnuť. Na pojednávanie vytýčenom na termín 26.2.2016 sa odporca nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 25.2.2016 s tým, že súhlasil aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd preto s poukazom na § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti odporcu. Navrhovateľ požiadal o pripustenie zmeny petitu a súd uznesením pripustil zmenu petitu tak, že petit znie : Súd určuje, že pohľadávka navrhovateľa vo výške 501,91 EUR uplatnená v prihláške zo dňa 27.5.2011 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/95/2010 voči úpadcovi PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717, je v celom rozsahu zistená a nesporná. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu navrhovateľa, oboznámením sa s návrhom, uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 5.5.2011, sp.zn. 3K/95/2011, prihláškami pohľadávok doručenými súdu 27.5.2011 a správcovi úpadcu 3.6.2011, súvahou, konečným zoznamom pohľadávok úpadcu potvrdením o zániku členstva a vznikom nároku na vyrovnávací podiel, ako i ostaným obsahom spisu a zistil nasledovné: Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 3K/95/2010, zo dňa 11.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.5.2011 a bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 75/2011 dňa 18.4.2011, súd vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE. Ustanovuje do funkcie správcu: Mgr. Marek Letkovský, so sídlom kancelárie Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava. Prihláškami pohľadávky oboma doručenými súdu dňa 27.5.2011 a správcovi dňa 3.6.2011 si navrhovateľ v konkurze uplatnil pohľadávku v sume 501,91 EUR - právny dôvod vyrovnávací podiel na základe zániku členstva k 30.03.2011. Zo záznamu o popretí pohľadávky zo dňa 22.8.2011 je zrejmé, že správca poprel pohľadávku z dôvodu, že: ,,vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebolo možné preveriť evidenciu pohľadávky u úpadcu, čím sa pohľadávka stala spornou, nemožné preveriť skutočnú existenciu pohľadávky.“ Potvrdením o zániku členstva v družstve a o vzniku nároku navrhovateľa na vyrovnávací podiel zo dňa 30.03.2011 bolo predstavenstvom družstva potvrdené právo navrhovateľa na vyplatenie vyrovnávacieho podielu 501,91 EUR. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 29.6.2011 (ďalej len „ZKR“): Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom. Podľa § 199 ods. 9 ZKR: Ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku. Podľa § 28 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 (ďalej len „ZKR“): Prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Na prihlášku doručenú po lehote alebo doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa v konkurze neprihliada. Podľa § 29 ods. 1, 6 ZKR pre každú pohľadávku musí byť predložená samostatná prihláška. V prihláške sa vždy uvedie meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa a úpadcu, právny dôvod vzniku pohľadávky, poradie uspokojenia pohľadávky zo všeobecnej podstaty a suma pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo, a príslušenstvo s rozdelením podľa právneho dôvodu vzniku; prihláška sa
podáva na predpísanom tlačive, ktoré musí byť datované a podpísané veriteľom. Ak prihláška tieto údaje neobsahuje, nie je podaná na predpísanom tlačive alebo nie je datovaná alebo podpísaná, na prihlášku sa v konkurze neprihliada. K prihláške sa pripájajú listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške. Ak sa prihlasuje postúpená pohľadávka, k prihláške sa pripoja aj listiny preukazujúce nadobudnutie pohľadávky veriteľom. Podľa § 31 ods. 1 ZK prihlásené pohľadávky správca priebežne zapisuje do zoznamu pohľadávok. Podľa § 32 ods. 4 ZKR prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Podľa § 32 ods. 6 ZKR veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške. V zmysle § 31 ods. 2 ZKR v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 z dôvodu vysokého počtu prihlášok môže súd lehotu na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok na návrh správcu predĺžiť. O predĺžení lehoty na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok môže súd rozhodnúť aj bez návrhu správcu aj vtedy, ak počas tejto lehoty odvolá správcu z funkcie. Ak súd rozhodne o predĺžení lehoty na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok, o rovnaký čas sa predlžuje aj lehota na popieranie pohľadávok a lehota na zvolanie prvej schôdze veriteľov. Primárne súd skúmal, či v danom prípade boli dodržané zákonné lehoty pre podanie incidenčnej žaloby. V tomto prípade účinky vyhlásenia konkurzu nastali ku dňu 19.4.2011 a posledným dňom lehoty na podanie prihlášky u správcu bol deň 3.6.2011. Navrhovateľ prihlášku podal u správcu dňa 3.6.2011 a správca ju poprel dňa 22.8.2011. Súd uznesením zo dňa 30.05.2011, č.k. 3K/95/2010-171, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.06.2011 predlžil na návrh Správcu lehotu na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok o 30 dní. Súd uznesením zo dňa 13.7.2011, č.k. 3K/95/2010-171, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.7.2011 predlžil na návrh Správcu lehotu na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok o 20 dní z čoho vyplýva, že správcovi uplynula lehota na popretie pohľadávky 23.8.2011. Veriteľ si uplatnil svoje právo proti správcovi na súde žalobou podanou dňa 22.8.2011, čiže v lehote podľa § 32 ods. 6 ZKR. Súd konštatuje, že boli dodržané zákonom stanovené lehoty. Podľa § 32 ods. 1 ZKR v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a zoznamom záväzkov úpadcu. Správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Podľa § 32 ods. 3,4 ZKR v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť. Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie pohľadávku čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou počas konkurzu sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej poradia alebo výšky. Podľa ustanovenia § 233 Obchodného zákona č.513 /1991 Zb.z. (1) Pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok na vyrovnací podiel. (2) Vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva. (3) Pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnacieho podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde, a ak to vyplýva zo stanov, aj v iných zabezpečovacích fondoch. Takisto sa neprihliada na vklady členov s kratším ako ročným členstvom predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje. (4) Právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna účtovná závierka schválená nebola, tak
uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená. Nárok na podiel na zisku vzniká len za obdobie trvania členstva. (5) Ustanovenia odsekov 2 až 4 sa použijú, len pokiaľ stanovy neurčujú inak. Zo záznamu o popretí pohľadávky zo dňa 22.8.2011 je zrejmé, že správca poprel pohľadávku z dôvodu, že vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebolo možné preveriť evidenciu pohľadávky u úpadcu, čím sa pohľadávka stala spornou , nemožné preveriť skutočnú existenciu pohľadávky . Z uvedeného dôvodu správca považoval pohľadávku za spornú. Súd považuje za potrebné uviesť, že ZKR v § 32 odseku uvádza, že správca je pri popretí povinný jednoznačne vyjadriť aj dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pričom obmedzenie popretia len na určitý dôvod alebo na určitý rozsah znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze (§ 32 ods. 17 a § 95 ods. 1 konkurzného zákona). Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí). Keďže správca ako dôvod popretia uviedol, že vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebolo možné preveriť evidenciu pohľadávky u úpadcu, nemožné preveriť skutočnú existenciu pohľadávky a preto považuje pohľadávku za spornú, nesplnil tým svoju povinnosť uvedenú v § 32 ods. 4 ZKR, pretože táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na popretie pohľadávky veriteľa a ani nemôže ísť pri preskúmavaní pohľadávky veriteľa na jeho ťarchu. Popretie je nejasné vo formulácii, čo vlastne správca poprel, či právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku alebo poradie. Stav evidencie pohľadávky u úpadcu nemožno stotožňovať s jej oprávnenosťou Oprávnenosť pohľadávky preukazujú jednak tvrdenia a jednak listinné dôkazy predkladané zo strany veriteľa. Preto, keby i pohľadávka bola evidovaná u úpadcu v jeho účtovných, prípadne iných dokumentoch, nemá to za následok jej oprávnenosť a naopak neevidencia pohľadávky v účtovníctve úpadcu nepreukazuje spornosť pohľadávky. Údaj o evidencii v účtovníctve úpadcu môže mať len podporný charakter a nezakladá ani vylúčenie práva správcu pohľadávku poprieť. Nie je preto povinnosťou súdu (dokonca ani jeho možnosť) v incidenčnom konaní suplovať povinnosti správcu a preskúmavať celú pohľadávku čo do právneho dôvodu a výšky s poukazom na predložené listinné dôkazy. Súd preskúmava iba dôvody - relevantnosť dôvodov pri popretí pohľadávky čo do právneho dôvodu ich vzniku, výšky, vymáhateľnosti alebo poradia. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ - navrhovateľ uplatňoval pohľadávku proti dlžníkovi (odporcovi) a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu (§32 ZKR), ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné „rozhodnutie“ (vyjadrenie) o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Popretie pohľadávky navrhovateľa správcom v zásade neobsahuje žiadne odôvodnenie, resp. dôvod v súlade s § 32 ods. 4 ZKR, popretie by preto v zmysle § 32 ods. 4 ZKR nemalo byť účinné. Nie je preto zrejmé, prečo by mal incidenčný súd nahrádzať, resp. preskúmavať úkon správcu, ktorý zákonom ustanoveným postupom vlastne urobil prejav k uznaniu pohľadávky navrhovateľa ako konkurzného veriteľa. Uznanie určitej pohľadávky správcom v rámci konkurzu postupom podľa § 32 konkurzného zákona má teda na postavenie konkurzného veriteľa takmer totožné účinky, ako keby danú pohľadávku správca uznal pred súdom konajúcim o incidenčnej žalobe. Keďže aj neúčinné popretie spôsobuje stav právnej neistoty (popretie je vyznačené v zozname pohľadávok a správca neumožňuje veriteľovi vykonávať práva spojené s pohľadávkou), ktorý nejde odstrániť inak ako súdnym rozhodnutím v incidenčnom spore, súd s poukazom na uvedené, bez ďalšieho návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Súd zároveň uvádza, že správca nielen v konkurznom konaní, ale i v priebehu tohto incidenčného konania mal možnosť (tak ako súd) zistiť s ohľadom na predložené doklady (nielen v tomto konaní) oprávnenosť navrhovateľovej pohľadávky bez ohľadu na jej evidovanie v dokladoch úpadcu. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ ide o prihlášku do konkurzu z titulu vyrovnacieho podielu spojeného so zánikom členstva v družstve, stanovy neurčujú rozhodné obdobie na výpočet vyrovnacieho podielu, preto je podľa názoru súdu potrebné vychádzať z ust. § 233 Obch.Z. Podľa § 233 ods.3 Obch.Z. pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo - tj. účtovná závierka za celý rok. V predmetnej veci bola
ako základ pre výpočet vyrovnávacieho podielu použitá mimoriadna účtovná závierka za štyri mesiace roku 2011 zostavená pre účely konkurzu čo je porušením citovaného ust. Obch. Z. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd akceptoval výšku trov konania tak ako ich navrhovateľ vyčíslil v podaní zo dňa 29.2.2016 a priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 244,08 EUR a to podľa ust. § 11 ods.1 písm. a), § 13a písm. a),c),d) § 16 ods.3 a § 18 ods.3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a za štyri úkony právnej služby:
- prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd - obe v roku 2011 po 57 EUR,+ režijný paušál po 7,41 EUR
- účasť na pojednávaní v roku 2016 po 66,- EUR + režijný paušál po 8,58 EUR, DPH 40,68 EUR
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I a to písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.