Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-846-2007.pdf
PDF · 80.15 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/846/2007
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej: Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 34, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 807 484, proti povinnému: RIMIROB, s. r. o., naposledy so sídlom Tranovského 110/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 433 276, pre vymoženie pohľadávky 172,87 eur, vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Zitou Levákovou, so sídlom Exekútorského úradu Františkánska 2, Trnava, pod spisovou značkou EX 1846/2007, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e . Súd oprávnenej u k l a d á zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Zite Levákovej trovy exekúcie vo výške 23,08 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Pred súdnou exekútorkou JUDr. Zitou Levákovou sa dňa 8. 10. 2007 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 1846/2007 na vymoženie pohľadávky 5.208,- Sk priznanej rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš, č. 700-1910247707-GC04/07 zo dňa 30. 5. 2007. Súdna exekútorka začala vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 011781* zo dňa 12. 11. 2007, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 5.208,- Sk a trov exekúcie.
V priebehu konania adresovala súdna exekútorka súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a povinná spoločnosť bola vymazaná z OR.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 10. 2013 (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej sa môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Exekučný súd je však povinný v priebehu konania sledovať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Zánik niektorého z účastníkov exekučného konania bez právneho nástupcu je takým nedostatkom podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť, a súd v takom prípade aj bez návrhu exekučné konanie zastaví. Súdnou exekútorkou bola zistená skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 5CbR/177/2014-69 zo dňa 3. 6. 2015 bol povinný zrušený bez likvidácie a na základe tohto rozhodnutia
bola v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka obchodná spoločnosť RIMIROB, s. r. o., naposledy so sídlom Tranovského 110/2, Liptovský Mikuláš, vymazaná z obchodného registra dňom 27. 10. 2015. Preto súd aj s poukazom na právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25. 1. 2012, sp. zn. 4 M Cdo 8/2011 rozhodol tak, že exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
Súdna exekútorka žiadala priznať trovy exekúcie vo výške 80,67 eur.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z dôvodu nemajetnosti povinného súd v súlade s citovaným ustanovením uložil oprávnenej povinnosť nahradiť súdnej exekútorke priznané trovy exekúcie.
Podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 4. 2008 (ďalej len ,,vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdnej exekútorke patria v zmysle § 27a vyhlášky trovy podľa predpisov účinných do 30. 4. 2008.
Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdna exekútorka vykonala, súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky vyhodnotil ako účelne vynaložený čas na túto exekúciu spolu 1 hodinu, a potom patrí súdnej exekútorke odmena za jednu začatú hodinu vo výške 6,64 eur (200,- Sk). Jedná sa o čas potrebný na prevzatie veci a kontrolu návrhu - 10 minút, upovedomenie o začatí exekúcie - 20 minút, návrh na zastavenie exekúcie - 30 minút.
Pre priznanie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky je rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet úkonov. Súdna exekútorka v špecifikácii trov exekúcie uviedla časy trvania jednotlivých úkonov v dĺžke, ktorú súd nepovažoval za primeranú. Súd má za to, že prijatie návrhu na začatie exekúcie v trvaní 30 minút, ktoré uviedla súdna exekútorka, je vzhľadom na obsah a rozsah tohto úkonu neprimerané a v rozpore so zásadou hospodárnosti trov exekúcie. Podobne sa súd nestotožnil ani s časovou špecifikáciou ďalších úkonov (upovedomenie o začatí exekúcie 30 minút, návrh na zastavenie exekúcie 60 minút). Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie skúma, či sú súčasne naplnené podmienky účelnosti, hospodárnosti, preukázateľnosti a primeranosti trov exekúcie, preto s prihliadnutím na obsah a rozsah jednotlivých úkonov určil čas trvania týchto úkonov, ktorý považuje za primeraný a hospodárny. Súd v súlade so zásadou zákazu duplicitného priznávania odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti nepriznal hodinovú odmenu za žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a zisťovanie majetkových pomerov povinného, nakoľko za tieto úkon patrí súdnej exekútorke paušálna suma podľa § 15 vyhlášky, pričom v odmene podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky za získanie poverenia je už zahrnutá aj odmena za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia a prípadné iné úkony, ktoré predchádzali získaniu poverenia (výzva na odstránenie vád návrhu a pod).
Podľa § 15 vyhlášky súd exekútorke okrem hodinovej odmeny priznal aj paušálnu odmenu vo výške 3,32 eur (100,- Sk), a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 15 ods. 1 písm. a/ vyhlášky) a ďalšie zisťovanie majetku povinného v súčinnosti s katastrom nehnuteľností a dopravným inšpektorátom (§ 15 ods. 1 písm. j/), spolu 9,96 eur (3 úkony x 100 Sk). Súdnej exekútorke nepatrí odmena za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a exekučného príkazu, nakoľko z exekútorského vyplýva, že tieto listiny doručovala poštou. Súdny exekútor má nárok na odmenu za úkony doručovania v zmysle vyhlášky len vtedy, ak doručuje písomnosti sám alebo prostredníctvom svojich zamestnancov. Pokiaľ si súdna exekútorka uplatnila 10 úkonov - zisťovanie účtu povinného, túto odmenu jej súd nepriznal. Súdna exekútorka mala zrejme na mysli príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, tento je však v spise založený iba jeden, kde je označená Slovenská sporiteľňa, a.s., čo je perom preškrtnuté a napísané „všetky“. Absentuje však akýkoľvek doklad o doručení, ako aj prípadná odpoveď dotyčných bánk. Za tohto stavu nemal súd vykonanie predmetných úkonov vôbec preukázané, navyše aj v prípade, ak by spis obsahoval doručenky, bolo by z dôvodu účelnosti potrebné posúdiť príkazy na začatie exekúcie ako jeden „úkon“, hoci by boli adresované viacerým bankám.
Okrem odmeny za výkon exekučnej činností má exekútorka nárok aj na náhradu hotových výdavkov, a to poštovné vo výške 2,63 eur, v ktorej súd považoval uplatnené hotové výdavky za účelne a preukázateľne vynaložené pri vykonávaní exekučnej činnosti. Súdnej exekútorke však súd neuznal náhradu poštovného vo výške 5,- eur (doporučene banky), nakoľko vynaloženie týchto nákladov súdna exekútorka nepreukázala doručenkou, ani odpoveďou príslušných orgánov.
Súdna exekútorka je platiteľkou dane z pridanej hodnoty, preto súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil odmenu a náhrady priznané vo výške 19,23 eur o 20 % DPH, t. j. o sumu 3,85 eur. Celkom tak súd priznal súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 23,08 eur, z čoho hodinová odmena predstavuje 6,64 eur, paušálna odmena 9,96 eur, náhrada hotových výdavkov 2,63 eur a DPH 3,85 eur. Tieto trovy je povinná zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Zite Levákovej oprávnená.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.