Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/834/2015

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, v mene ktorého vykonáva advokáciu ako konateľ advokát Mgr. Tomáš Kušnír, proti odporcovi: F. M., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko Y. X/XXX, XXX XX R. J., t.č. F. X/ XX, XXX XX F., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, zastúpený: JUDr. Bohdan Jakubis, advokát so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 3.925,80 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 27. januára 2015 č.k. -86, a o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 13. februára 2015 č.k. -90, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 27. januára 2015 č.k. -86 v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania p o t v r d z u j e .

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 13. februára 2015 č.k. -90 p o t v r d z u j e .

Vedľajší účastník na strane odporcu je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 94,72 eura na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa vyhlásil dňa 27.01.2015 rozsudok, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.925,80 eura spolu s úrokom omeškania vo výške 33,20 eur a s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.925,80 eura od 12.02.2012 až do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur splatných vždy do 20. dňa každého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Zároveň zaviazal odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 625,95 eura a náhradu iných trov konania vo výške 235,50 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa. Pri rozhodovaní aplikoval ust. § 153a ods. 1, § 157 ods. 4 a § 142 ods. 1 OSP. Konštatoval, že odporca uznal nárok navrhovateľa čo do výšky a čo do dôvodu, preto ho rozsudkom pre uznanie zaviazal na zaplatenie peňažného plnenia. Na zaplatenie náhrady trov konania zaviazal odporcu aj vedľajšieho účastníka. Prijal záver, že vedľajší účastník, hoci v konaní zostáva treťou osobou, má rovnaké práva a povinnosti ako účastník ku ktorému sa pridružil, a preto pre prípad procesného neúspechu má povinnosť rovnako, ako procesne neúspešný účastník.

Uvedený rozsudok v časti trov konania napadol včas odvolaním vedľajší účastník na strane odporcu a domáhal sa jeho zmeny tak, že odvolací súd uloží povinnosť nahradiť trovy navrhovateľa len odporcovi.

Dôvodil, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil keď ho zaviazal spolu s odporcom k náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia napriek tomu, že takýto spôsob vyrovnania nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. V konaní bol vydaný rozsudok pre uznanie a s poukazom na zásadu vyjadrenú v ust. § 93 ods. 4 OSP, podľa ktorej každý koná sám za seba, nie je vyjadrenie uznania záväzku účinné vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa písomne vyjadril navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania potvrdil. Tvrdil, že vedľajší účastník má v konaní oprávnenie na všetky procesné úkony ako účastník, a v súvislosti s týmto tvrdením poukázal na rozhodnutia NS ČR sp.zn. , sp.zn. . Vzhľadom na to, že navrhovateľ mal v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti odporcovi, ktorý úspech nemal. V prípade, že by mal úspech odporca, od čoho sa odvíja úspech vedľajšieho účastníka na strane odporcu, bola by odporcovi a rovnako vedľajšiemu účastníkovi priznaná náhrada trov konania potrebných na účelné uplatnenie práva. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 94,72 eura s DPH, pozostávajúce s jednej polovice úkonu právnej služby vo výške 84,65 eura s DPH a režijného paušálu vo výške 10,07 eura s DPH.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie spĺňa zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1, 2 OSP), viazaný dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP), preskúmal v dôsledku odvolania vedľajším účastníkom rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a rozsudok v napadnutej časti je potrebné ako vecne správny, podľa § 219 ods. 1 OSP, potvrdiť.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

V predmetnej veci občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 28.10.2014 oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu. Predmetné oznámenie súd prvého stupňa odoslal navrhovateľovi a odporcovi s prípisom, aby sa k nemu vyjadrili, ak to považujú za potrebné a zároveň uvedený subjekt predvolal na nariadené pojednávanie. Na pojednávaní súdu dňa 27.01.2015 sa zúčastnil právny zástupca navrhovateľa a odporca, nedostavil sa navrhovateľ, vedľajší účastník ani jeho právny zástupca, pričom vedľajší účastník a právny zástupca vedľajšieho účastníka svoju neúčasť na pojednávaní súdu písomne ospravedlnili a navrhli, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti. Na tomto pojednávaní odporca uznal nárok navrhovateľa v celom rozsahu čo do výšky a dôvodu, preto súd rozhodol rozsudkom pre uznanie, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi uplatnený nárok spolu s príslušenstvom, pričom ho povolil odporcovi zaplatiť v splátkach, ktorých výšku a zročnosť určil vo výroku rozsudku. Zároveň druhým výrokom rozhodol o trovách konania, na úhradu ktorých zaviazal nielen odporcu, ale vedľajšieho účastníka, pričom povinnosť zaplatiť trovy konania uložil v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z vyššie uvedených skutkových okolností vyplýva, že v danej veci súd rozhodol rozsudkom pre uznanie z dôvodu, že odporca svojim dispozitívnym úkonom urobeným do zápisnice z pojednávania dňa 27.01.2015 uznal nárok navrhovateľa v celom rozsahu čo do jeho výšky aj jeho dôvodu, čo potvrdil aj svojim podpisom. Za takejto situácie, keď hmotnoprávny úkon odporcu urobený podľa § 558 Občianskeho zákonníka, mal procesný dôsledok spočívajúci v rozhodnutí súdu rozsudkom pre uznanie v prospech navrhovateľa, je daná aj procesná povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu účelne vynaložených trov konania. Zároveň však, s poukazom na ust. § 93 ods. 4 OSP, je daná aj rovnaká procesná povinnosť vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Preto súd prvého stupňa rozhodol správne, keď zaviazal k náhrade účelne vynaložených trov konania nielen odporcu, ale aj vedľajšieho účastníka na jeho strane.

Námietky vedľajšieho účastníka uvedené v odvolaní, podľa ktorých súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď ho zaviazal spolu s odporcom k náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia napriek tomu, že takýto spôsob vyrovnania nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, odvolací súd

nepovažoval za dôvodné. Vedľajší účastník má podľa § 93 ods. 4 prvá veta OSP rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník. Je pravdou, že vedľajšiemu účastníkovi nemožno ukladať žiadne hmotnoprávne povinnosti, ani priznať práva vyplývajúce z hmotného práva. Právo na náhradu trov konania a povinnosť hradiť trovy konania sú však procesnými právami a povinnosťami, pričom tak, ako má vedľajší účastník v prípade úspechu právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, treba ho v prípade procesného neúspechu účastníka, na strane ktorého vystupuje, zaviazať povinnosťou nahradiť trovy konania spoločne a nerozdielne s týmto účastníkom konania. V opačnom prípade by došlo k obchádzaniu zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov v sporovom konaní. Na tomto závere nič nemení aj skutočnosť, že vo veci súd rozhodol rozsudkom pre uznanie. Pokiaľ sa vedľajší účastník chcel vyhnúť prípadnej povinnosti znášať spolu s odporcom trovy konania navrhovateľa, mal možnosť pred vstupom do konania komunikovať s odporcom minimálne za tým účelom, aby získal informácie, či tento popiera nárok navrhovateľa alebo nie, a do konania vstupovať len za tých podmienok, že jeho postoj k uplatnenému nároku je v súlade s názorom odporcu. Vedľajší účastník však pred vstupom do konania s odporcom vôbec nekomunikoval, a ani pojednávania súdu sa nezúčastnil, hoci naň bol riadne predvolaný (prostredníctvom jeho právneho zástupcu). Potom musí znášať procesné dôsledky (povinnosti), ktoré z jeho účasti v predmetnom konaní vyplývajú v súvislosti s tým, že odporca, na strane ktorého vystupoval, bol v konaní neúspešný, a to bez ohľadu na uznávací prejav odporcu.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania, podľa § 219 OSP, ako vecne správny potvrdil.

V predmetnej veci súd prvého stupňa rozhodol tiež uznesením zo dňa 13.02.2015 č.k. -90, ktorým pripustil, aby do konania na strane odporcu vstúpilo občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962. Pri rozhodovaní aplikoval ust. § 93 ods. 2 a § 93 ods. 3 v znení účinnom do 31.12.2014 Občianskeho súdneho poriadku. Konštatoval, že uvedené združenie sa stalo vedľajším účastníkom už v momente, kedy súdu došiel jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka na strane odporcu (28.10.2014), kedy legitimáciu na vstup tohto vedľajšieho účastníka do konania mu dával právny predpis v ust. § 93 ods. 2 OSP v spojení s § 93 ods. 3 OSP v znení účinnom do 31.12.2014.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ a domáhal sa jeho zmeny tak, že odvolací súd vstup združenia ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu nepripúšťa. V odvolaní uviedol, že ust. § 93 ods. 3 OSP jednoznačne stanovuje súhlas hlavného účastníka, ako nevyhnutnú súčasť oznámenia o vstupe do konania. Nevyhnutnosť tohto súhlasu zaviedol zákon č. 353/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2015. Keďže ide o ustanovenie procesného charakteru bez uvedenia prechodných ustanovení, je platné odo dňa účinnosti a vzťahuje sa aj na oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania doručené súdu pred 01.01.2015.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie spĺňa zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1, 2 OSP), viazaný dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP), preskúmal v dôsledku odvolania navrhovateľa napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne, podľa § 219 ods. 1 OSP, potvrdiť.

Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 OSP v znení účinnom do 31.12.2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 3 OSP v znení účinnom od 01.01.2015, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší účastník, ako osoba odlišná od účastníka samotného, sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán), preto zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc“ vedľajšieho účastníka niektorému z účastníkov sporového konania. Vedľajší účastník je motivovaný úspechom toho účastníka, ku ktorému pristúpil, pričom táto motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka na takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté jeho právne postavenie (práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva), alebo je v zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 OSP daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Jedným z predpokladov účasti vedľajšieho účastníka v konaní v zmysle § 93 ods. 2 OSP v prípade ak podnet na vstup vedľajšieho účastníka do konania dal sám vedľajší účastník, je súhlas účastníka konania, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať. Nevyhnutnosť súhlasu účastníka konania, ktorý má byť podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva, nakoľko účel pomoci v sporovom konaní môže vedľajší účastník naplniť len, ak hlavný účastník s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania nastávajú už okamihom, ktorým súdu dôjde jeho procesný úkon s prejavom vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, účastník konania, na podporu ktorého vedľajší účastník do konania vstúpil, má právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Z ust. § 93 OSP ani v znení účinnom do 31.12.2014 nie je možné vyvodiť možnosť vedľajšieho účastníka vystupovať v konaní napriek nesúhlasu hlavného účastníka, ktorého chce podporovať. Takémuto výkladu ust. § 93 OSP zodpovedá procesný postup súdu, ktorý potom, čo mu dôjde oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, uvedenú skutočnosť oznámi účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k vstupu vedľajšieho účastníka vyjadrili.

V danej veci občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, ako právnická osoba založená za účelom ochrany práv spotrebiteľov, podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 28.10.2014 oznámilo, že vstupuje do konania, ako vedľajší účastník na strane odporcu. Súd prvého stupňa uvedené oznámenie doručil navrhovateľovi aj odporcovi s výzvou na vyjadrenie. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 27.01.2015, na ktorom sa zúčastnili právny zástupca navrhovateľa aj odporca, pričom ani jeden z prítomných proti vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania nenamietal. Za tejto procesnej situácie, keď súd prvého stupňa konal s vedľajším účastníkom na strane odporcu, ktorého predvolal na pojednávanie a v zápisnici zaprotokoval, jeho neprítomnosť, ako aj neprítomnosť jeho právneho zástupcu, pričom ani na pojednávaní prítomný odporca proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania nenamietal, je potrebné priať záver, že odporca so vstupom vedľajšieho účastníka do predmetného konania súhlasí. Potom nie je možné prihliadať na námietku navrhovateľa voči vstupu vedľajšieho účastníka do konania, urobenú písomne podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 05.02.2015, teda až po rozhodnutí súdu prvého stupňa (dňa 27.01.2015). Preto je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol, že vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania pripúšťa, vecne správne.

K odvolacej námietke navrhovateľa, podľa ktorej ust. § 93 ods. 3 OSP jednoznačne stanovuje súhlas hlavného účastníka, ako nevyhnutnú súčasť oznámenia o vstupe do konania, ktorý zaviedol zákon č. 353/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2015, odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené úvahy a dodáva, že týmto rozhodnutím sa neodkláňa od svojej doterajšej rozhodovacej praxe, ktorej základom je právny názor, podľa ktorého ani pred novelizáciu ust. § 93 ods. 3 OSP zavedenou zákonom č. 353/2014 Z.z. vedľajší účastník nebol oprávnený vstúpiť do konania bez súhlasu subjektu, ktorého chcel podporovať. V danej veci je však odlišná procesná situácia daná skutočnosťou, že odporca a ani právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní súdu, ktorého sa osobne zúčastnili, žiadne výhrady voči vstupu vedľajšieho účastníka nevyjadrili. Naopak samotný navrhovateľ sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka, ktorým napadol rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov konania, vyjadril tak, že žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania potvrdil, vzhľadom k tomu, že mal v konaní plný úspech a súd mu priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti odporcovi, ktorý úspech nemal.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, podľa § 219 ods. 1 OSP, i keď z iných dôvodov, ako vecne správne, potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP z dôvodu, že navrhovateľ mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu priznal celú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v sume 94,72 eura za 1 úkon právnej služby ako jedna polovica základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky vo výške 141,09 eura (141,09 : 2 = 70,55) vypočítanej zo základu podľa § 10 ods. 1 vyhlášky vo výške 3.925,80 eura (vyjadrenie k odvolaniu 06.05.2015), režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky v sume 8,39 eura a DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky v sume 15,78 eura (70,55 + 8,39 x 20 %). Podľa § 149 ods. 1 OSP súd zaviazal vedľajšieho účastníka, aby trovy konania zaplatil právnemu zástupcovi navrhovateľa.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.