Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-1456-1999.pdf
PDF · 86.78 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/1456/1999
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnej: A. J., R.. XX. X. XXXX, bytom D. XXX, zast. opatrovníkom Obec Bobrovec, so sídlom Bobrovec 90, IČO: 00 315 117, pre vymoženie pohľadávky 519,02 eur, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom, so sídlom Exekútorského úradu Nešporova 4, Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. Ex 327/1999, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e. Povinnej sa ukladá zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi trovy exekúcie vo výške 23,90 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom sa dňa 26. 10. 1999 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 327/1999 na vymoženie pohľadávky vo výške 15.636,- Sk, priznanej rozhodnutím Národného úradu práce, Okresného úradu práce Liptovský Mikuláš, č. 28/1998-Ča zo dňa 28. 5. 1998. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 *005057 zo dňa 10. 11. 1999, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 15.636,- Sk a trov exekúcie.
V priebehu konania súd zistil, že exekučný titul už nie je možné z dôvodu uplynutia času vykonať.
Podľa § 235 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 1. 2002 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Materiálnym predpokladom výkonu exekúcie je vykonateľný exekučný titul. V prípade ak sa exekučný titul po začatí exekúcie stane neúčinným, je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu.
Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vykonanie exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej povinnosti, lebo právo sa
v určenom čase neuplatnilo, resp. nevykonalo. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo zo zákona, a na jej zánik súd prihliadne z úradnej povinnosti.
Podľa § 277 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“),, o sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, oznamovacej povinnosti a ďalších povinností v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a povinností súvisiacich s platením príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
Podľa § 20 ods. 2 písm. t) bod 4. zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti (ďalej len „zákon o zamestnanosti“), do pôsobnosti okresného úradu práce patrí najmä: rozhodovať o povinnosti zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa § 126 a penále podľa § 128.
Podľa § 128 ods. 2 zákona o zamestnanosti, ak skutočnosť, že príspevok na poistenie v nezamestnanosti sa neodviedol včas alebo v určenej výške, zistí príslušný okresný úrad práce, predpíše odvádzateľovi príspevku na poistenie v nezamestnanosti rozhodnutím penále z omeškania vo výške 0,2% z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania odo dňa splatnosti príspevku na poistenie v nezamestnanosti do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet okresného úradu práce.
Podľa § 131 ods. 1 zákona o zamestnanosti, na konanie podľa § 16 ods. 2 písm. r), § 17 ods. 3 písm. d), § 18 ods. 2 písm. p) a § 20 ods. 2 písm. t) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou § 60 až 66.
Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom do 31. 12. 2003, rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).
Podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku v znení účinnom od 1. 1. 2004, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).
Predmetom konania je vymáhanie povinnosti zaplatiť penále, uloženej podľa zákona o zamestnanosti rozhodnutím okresného úradu práce zo dňa 28. 5. 1998. Vydávanie a výkon rozhodnutí okresných úradov práce podľa § 20 ods. 2 písm. t) bod 4. zákona o zamestnanosti sa po procesnej stránke spravuje Správnym poriadkom (§ 131 ods. 1 zákona o zamestnanosti). Správny poriadok v znení účinnom do 31. 12. 2003, za ktorého účinnosti bol vydaný exekučný titul, upravoval v ust. § 71 ods. 3 prekluzívnu lehotu, podľa ktorej rozhodnutie (vrátane predmetného exekučného titulu) možno vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti, t. j. od doby vykonateľnosti rozhodnutia. Ide o prekluzívnu lehotu, z ktorej formulácie vyplýva, že v jej priebehu musí byť konanie nielen začaté ale i skončené. Uplynutím lehoty sa rozhodnutie stáva neúčinným. Zákonom č. 527/2003 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2004 upustilo od povinnosti vymôcť povinnosť uloženú rozhodnutím vydaným v správnom konaní v trojročnej prekluzívnej lehote, keď podľa súčasnej právnej úpravy postačí, ak sa exekučného konanie v lehote 3 rokov začne, nemusí počas nej dôjsť aj k reálnemu vymoženiu pohľadávky. Exekučný titul však v danom prípade stratil účinnosť ešte pred účinnosťou tohto zákona, preto je pre posúdenie veci rozhodujúce znenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku účinné do 31. 12. 2003.
Predmetná exekúcia je vykonávaná na podklade exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18. 6. 1998. Trojročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie v zmysle § 71 ods. 3 Správneho poriadku vykonať, sa potom skončila dňom 18. 6. 2001 a jej márnym uplynutím sa stal exekučný titul neúčinným. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.
Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 139,82 eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Oprávnená nijakým spôsobom nezavinila zastavenie exekúcie a nie je daný ani iný dôvod, aby bola prelomená zásada vyjadrená v ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný. Súd preto zaviazal povinnú nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
Podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 4. 2008 (ďalej len ,,vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdnemu exekútorovi patria v zmysle § 27a vyhlášky trovy podľa predpisov účinných do 30. 4. 2008.
Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky vyhodnotil ako účelne vynaložený čas na túto exekúciu spolu 1 hodinu a 15 minút, a potom patrí súdnemu exekútorovi odmena za dve začaté hodiny vo výške 13,28 eur (400,- Sk). Jedná sa o čas potrebný na prijatie návrhu a jeho preskúmanie - 10 minút, vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie - 15 minút, upovedomenie o začatí exekúcie - 20 minút, a uplatnenie trov exekúcie - 30 minút.
Súd sa nestotožnil s časovou špecifikáciou niektorých úkonov súdneho exekútora, a to prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, jeho preskúmanie (30 minút), uplatnenie trov exekúcie (50 minút). Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie sleduje, či sú splnené podmienky účelnosti, primeranosti, hospodárnosti a preukázateľnosti. Nakoľko súd vzhľadom na rozsah a obsah týchto úkonov usúdil, že ich vykonanie nemohlo objektívne trvať čas uvedený v špecifikácii súdneho exekútora, určil sám v súlade so zásadou účelnosti a hospodárnosti trov exekúcie primeraný a hospodárny čas trvania týchto úkonov na účely priznania odmeny súdneho exekútora. V súlade so zásadou zákazu duplicitného odmeňovania za jednotlivé úkony exekučnej činnosti súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, nakoľko súdnemu exekútorovi patrí za tento úkon paušálna odmena podľa § 15 vyhlášky, pričom v odmene za získanie poverenia už je zahrnutá odmena za úkony súdneho exekútora, ktoré predchádzali získaniu poverenia (najmä vypracovanie žiadosti, prípadná výzva na odstránenie vád návrhu). Súdnemu exekútorovi nepatrí ani hodinová odmena, ktorú si uplatňoval za úkony označené ako založenie návrhu a doručovanie jednotlivých písomností, nakoľko v týchto prípadoch ide len o administratívne práce, za ktoré v zmysle § 25 vyhlášky osobitná odmena nepatrí. Súd neuznal nárok súdneho exekútora na odmenu za vypracovanie žiadosti o súčinnosť DÚ a vypracovanie správy o stave konania oprávnenému z dôvodu, že vykonanie týchto úkonov nie je na základe predloženého exekútorského spisu preukázané. Súčasťou spisu je len prihlásenie trov exekúcie (a istiny) do dražby z 14. 5. 2008, ktoré však bolo vykonané až po uplynutí prekluzívnej lehoty. Napokon, súd nemohol priznať ani odmenu za budúce úkony súdneho exekútora (vypracovanie prípisu vrátenie poverenia, ukončenie spisu, vyznačenie v registri, vyúčtovanie, archivácia), nakoľko exekučný súd je pri rozhodovaní o trovách exekúcie viazaný stavom, ktorý tu je v čase vydania rozhodnutia (ust. § 154 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), a preto nemôže zaväzovať na úhradu budúcich trov. Navyše ide predovšetkým o administratívne práce, za ktoré súdnemu exekútorovi nepatrí osobitná odmena (§ 25 vyhlášky).
Podľa § 15 vyhlášky súd exekútorovi okrem hodinovej odmeny priznal aj paušálnu odmenu po 3,32 eur (100,- Sk), a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 15 ods. 1 písm. a/) a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie (§ 15 ods. 1 písm. c/), spolu za 2 úkony vo výške 6,64 eur (200,- Sk).
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor si uplatnil náhradu poštovného vo výške 2,89 eur (podľa doručeniek, cenníka SP) - z predloženého exekútorského spisu však vyplýva jedine vynaloženie nákladov na zásielku daňovému úradu, ku ktorej došlo po uplynutí prekluzívnej lehoty, inak doručoval súdny exekútor jednotlivé zásielky (a to vrátane upovedomenia o začatí exekúcie) osobne. Z týchto dôvodov súdnemu exekútorovi náhrada poštovného nepatrí. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani uplatnenú náhradu materiálových nákladov („obálky, kancelársky papier“). V zmysle vyhlášky má súdny exekútor nárok len na náhradu skutočne vynaložených nákladov, čo sa týka „materiálových nákladov“, musí ísť o náklady priamo vynaložené na predmetnú exekúciu, nie o akékoľvek „materiálové“ výdavky Exekútorského úradu. Tieto náklady je potrebné ďalej špecifikovať a preukázať. Pokiaľ súdny exekútor uvedie výdavky len paušálnou sumou (v tomto prípade 0,75 eur) bez akejkoľvek špecifikácie, ide o nepreskúmateľnú položku, pretože vyhláška nepozná paušálnu náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora.
Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil odmenu a náhrady priznané spolu vo výške 19,92 eur o 20 % DPH, t. j. o sumu 3,98 eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty, hoci tento nárok súdneho exekútora Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. 8. 2005 výslovne nestanovoval. Zmyslom trov exekúcie je však nielen odmeniť súdneho exekútora, ale zároveň mu nahradiť aj účelne vynaložené náklady v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Daň z pridanej hodnoty pritom nie je príjmom súdneho exekútora, ale štátneho rozpočtu, nebolo by preto spravodlivé, ak by mu súd nepriznal DPH z náhrady hotových výdavkov. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právne závery obsiahnuté v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 31/04 zo 17. 12. 2004.
Celkom tak súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 23,90 eur, z toho na hodinovú odmenu pripadá 13,28 eur, na paušálnu odmenu 6,64 eur a na DPH 3,98 eur. Tieto trovy je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi povinná.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.