Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2S-65-2021.pdf
PDF · 92.75 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/65/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: STAVJAN s.r.o., Majerovce 13, 094 09 Majerovce, IČO 50 534 211, právne zastúpený advokátom JUDr. Stanislavom Kandalom, so sídlom Budovateľská 1288, 093 01 Vranov nad Topľou proti žalovanej starostke obce Slovenská Kajňa, Hlavná 4/6, 094 02 Slovenská Kajňa, v konaní o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovanej zo dňa 04.11.2021 vo veci slobodného prístupu k informáciám A.
rozhodol:
Z r u š u j e fiktívne rozhodnutie žalovanej zo dňa 04.11.2021 a fiktívne rozhodnutie obce Slovenská Kajňa zo dňa 08.10.2021 a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanej.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 23.12.2021 sa žalobca domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovanej zo dňa 04.11.2021, ako aj jemu predchádzajúceho fiktívneho rozhodnutia obce Slovenská Kajňa.
Správny súd z obsahu žaloby, jej príloh a z obsahu administratívneho spisu zistil tento priebeh administratívneho konania:
Žiadosťou zo dňa 28.09.2021 požiadal žalobca obec Slovenská Kajňa, Obecný úrad Slovenská Kajňa č. 4, 094 02 Slovenská Kajňa IČO: 00 332 852 (ďalej ako prvostupňový správny orgán alebo ako povinná osoba) o sprístupnenie informácií zaslaním fotokópií dokumentov a to sprístupnenie stavebného denníka k zmluve o dielo č. 04/2020 a statického posudku B. C. D. k nevyhnutnosti vykonať práce naviac k zmluve o dielo č. 04/2020.
Z príloh doručených žalobcom k správnej žalobe vyplýva, že žiadosť bola podaná do elektronickej schránky prvostupňového správneho orgánu ako povinnej osoby prostredníctvom portálu slovensko.sk a podľa doručenky bola doručená dňa 28.09.2021.
Prvostupňový správny orgán na žiadosť nereagoval, pričom zákonná lehota 8 pracovných dní na jej vybavenie uplynula dňa 08.10.2021.
Proti negatívnemu fiktívnemu rozhodnutiu podal žalobca odvolanie dňa 20.10.2021, ktoré bolo doručené do elektronickej schránky obce totožného dňa.
O odvolaní mala v zákonnom stanovenej lehote rozhodnúť žalovaná. Lehota na rozhodnutie o odvolaní žalobcu uplynula dňa 04.11.2021, pričom v tejto lehote žalovaná požadovanú informáciu nesprístupnila a ani nevydala žiadne rozhodnutie.
II.
Argumenty žalobcu v podanej správnej žalobe
V správnej žalobe žalobca uviedol priebeh konania tak, ako bol popísaný v časti I. tohto rozsudku.
Poukázal na to, že v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 211/2000 Z. z.“) obec Slovenská Kajňa ako povinná osoba v zákonom stanovenej lehote nesprístupnila požadované dokumenty, ani nevydala rozhodnutie vo veci žiadosti. Zo zákona tak došlo k fikcii vydania negatívneho rozhodnutia, ktoré sa považuje za doručené na tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti, t. j dňom 11.10.2021, kedy bolo negatívne fiktívne rozhodnutie prvostupňového orgánu doručené žalobcovi.
Keďže žalobca včas podal proti fiktívnemu rozhodnutiu obce odvolanie, ktoré bolo obci doručené 20.10.2021, mala o odvolaní rozhodnúť žalovaná najneskôr do 04.11.2021. Keďže bola žalovaná nečinná, požadovanú informáciu nesprístupnila a ani nevydala žiadne rozhodnutie o podanom odvolaní, opätovne došlo k vydaniu fiktívneho negatívneho rozhodnutia, ktoré sa považuje za doručené druhý deň po uplynutí lehoty na rozhodnutie. Negatívne fiktívne rozhodnutie žalovanej tak bolo žalobcovi doručené dňa 06.11.2021.
Žalobca poukázal na to, že aj v prípade, ak by informácie v zmysle § 8 až § 13 zákona č. 211/2000 Z. z. nebolo možné sprístupniť, malo byť o tom vydané riadne rozhodnutie obsahujúce všetky náležitosti podľa § 47 správneho poriadku.
Podľa názoru žalobcu požadované informácie je možné sprístupniť, keďže sa týkajú priamo hospodárenia s finančnými prostriedkami obce Slovenská Kajňa, ktoré vyplývajú zo Zmluvy o dielo č. 04/2020 predmetom ktorej bolo zhotovenie diela „úpravy hasičskej zbrojnice“. Žalobca sa výzvou zo dňa 17.08.2021 doručenou žalovanému poštou dňa 23.08.2021 domáhal vysporiadania nárokov z uvedenej zmluvy o dielo, kde uviedol aj samotné dôvody snahy o zmierlivé vyriešenie veci. Žalobca bol zhotoviteľom, ktorý viedol stavebný denník, ktorý po zrealizovaní diela a jeho odovzdaní obci Slovenská Kajňa odovzdal v origináli, keďže mu tak kázal zákon. V stavebnom denníku pritom boli zaznamenané a žalovaným odsúhlasené práce naviac, ktoré ostali peňažne nevysporiadané. Stavebný denník je teda jedným z podkladov, ktoré odborne odôvodňujú financovanie s prostriedkami obce. Rovnako tak bol vypracovaný aj statický posudok vyhotoviteľa B. C. D., autorizovaného stavebného inžiniera reg. č. SKSI 0590*I*3-1 k nevyhnutnosti vykonať práce naviac na úprave hasičskej zbrojnici k zmluve o dielo č. 04/2020, ktorý rovnako odborne skonštatoval, že je potrebné vykonať práce naviac. Aby sa žalobca mohol domáhať svojich práv na zaplatenie prác naviac, musí disponovať dokladmi, ktoré v dobrej viere
odovzdal žalovanému. Ten mu ich napriek ústnym jednaniam, ani opakovaným písomným žiadostiam do podania správnej žaloby nevydal.
Žalobca navrhol, aby bola žalovanej postupom podľa § 193 SSP uložená povinnosť oznámiť dôvody, pre ktoré nemôže sprístupniť požadované informácie.
Následne žalobca v bode II petitu žaloby žiadal zaviazať žalovanú povinnosťou sprístupniť požadované informácie.
III.
Vyjadrenie žalovaného k podanej správnej žalobe
Správny súd uznesením zo dňa 27.01.2022 č. k. 2S/65/2021-28, ktoré bolo žalovanej elektronicky doručené dňa 15.02.2022 vyzval žalovanú na vyjadrenie k správnej žalobe a predloženie administratívneho spisu v lehote 15 dní.
Žalovaná na túto výzvu nereagovala, preto ju správny súd listom zo dňa 28.04.2022 s poukazom na § 80 ods. 1 písm. a) SSP opätovne vyzval na predloženie administratívneho spisu a vyjadrenie k žalobe v lehote 10 dní.
Žalovaná podaním zo dňa 12.05.2022 predložila správnemu súdu administratívny spis v elektronickej podobe, ktorého obsah tvorila: Výzva na usporiadanie práv naviac zo dňa 17.08.2021, Žiadosť o sprístupnenie a zaslanie fotokópií dokumentov zo dňa 28.09.2021, Odvolanie žalobcu zo dňa 20.10.2021 a Výzva žalobcu obci na zaplatenie zo dňa 08.04.2022.
V sprievodnom liste žalovaná uviedla iba zoznam dokumentov zasielaných správnemu súdu, k veci samej sa nevyjadrila.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle § 134 ods. 1 SSP, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a na základe splnenie podmienok uvedených v § 107 ods. 2 SSP vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby.
Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, musí každé rozhodnutie obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. O odôvodnení nie je potrebné len v prípade, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí prvú lehotu; lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný zákon.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami a podkladom rozhodnutia.
Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 zákonom stanovenej lehote urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takémuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len z časti vydá o tom zákonom stanovenej lehote v písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).
Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).
Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z. ak povinná osoba (§ 2 ods. 3) žiadosti nevyhovie, hoci len z časti, dá bezodkladne, najneskôr do 3 dní, osobe, ktorá ju založila alebo s ktorou uzavrela zmluvu o plnení úloh na úseku starostlivosti o životné prostredie podnet na vydanie rozhodnutia.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce. Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.
Vo vzťahu k žalobným bodom správny súd v prvom rade poukazuje na stabilizovaný právny názor Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého zákonodarca v zákone č. 211/2000 Z. z. podrobne upravuje právo na prístup k informáciám, ktorými disponujú orgány verejnej moci a iné verejné inštitúcie a je vykonaním základného práva na informácie. Zákon č. 211/2000 Z. z. je postavený na princípe otvorenosti. Povinná osoba v zásade sprístupní žiadané informácie, s výnimkou informácií, ktoré sú zákonom vyňaté zo sprístupnenia. Zákonodarca nesprístupňujúce sa informácie vymedzil v § 8 až 11 zákona č. 211/2000 Z. z. Vo všeobecnosti ide o informácie, na ktorých je verejný záujem na ich nesprístupnenie, resp. obmedzenie ich sprístupnenia.
Ako na to poukázal aj žalobca, účelom inštitútu fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa tohto zákona, ale jeho účelom bolo práve naopak poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu v prípade jej nečinnosti (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžik/1/2016 z 1.3.2018).
Z podkladov predložených správnemu súdu žalovaným ako súčasť administratívneho spisu vyplýva dôvodnosť vznesených žalobných námietok. Z obsahu listín poskytnutých žalovanou a tvoriacich administratívny spis v súvislosti so žiadosťou žalobcu o informáciu zo dňa 28.09.2021 vyplýva, že tak žiadosť o informáciu, ako aj odvolanie žalobcu zo dňa 20.10.2021 boli žalovanej doručené, avšak ostali bez akejkoľvek preukázateľnej reakcie v podobe sprístupnenia požadovanej informácie alebo v podobe rozhodnutia o nesprístupnení informácie, či rozhodnutia o odvolaní žalobcu.
Žalovaný uvedené skutočnosti tvrdené žalobcom a vyplývajúce aj z administratívneho spisu žiadnym spôsobom nerozporovala a svoje právo vyjadriť sa k žalobným bodom nevyužila.
S ohľadom na uvedené skutočnosti správny súd ustálil, že tak zo strany povinnej osoby ako aj zo strany žalovanej došlo k naplneniu podmienok predpokladaných § 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. a teda k vydaniu fiktívnych negatívnych rozhodnutí.
Inštitút fiktívneho rozhodnutia umožňuje žiadateľovi domáhať sa napriek nečinnosti povinnej osoby svojho práva a podať proti fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie, opravný prostriedok, resp. žalobu na súd. Povinným osobám však zákon o slobode informácií neumožňuje zostať nečinný, naopak výslovne im v § 18 ods. 2 ukladá povinnosť vždy o nesprístupnení informácii vydať písomné rozhodnutie. Nečinnosť povinnej osoby a spoliehanie sa na vznik fiktívneho rozhodnutia je vždy porušením zákona zo strany povinnej osoby. Každé fiktívne rozhodnutie je nezákonné a musí byť odvolacím orgánom alebo súdom zrušené, pretože neobsahuje odôvodnenie (je nepreskúmateľné). Zákon č. 211/2000 Z. z. síce predpokladá vydanie fiktívneho rozhodnutia ako následok nečinnosti povinnej osoby, ale takýto postup povinnej osoby nie je zákonom dovolený a je nezákonný. Povinná osoba musí vždy vydať písomné rozhodnutie podľa § 18 ods. 2. Ak nevydá písomné rozhodnutie, ide o nezákonný postup a porušenie ústavného práva žiadateľa. Rovnaké pravidlo platí aj pre prípad nevydania rozhodnutia odvolacím orgánom. Ak odvolací orgán nerozhodne v príslušnej lehote o odvolaní, podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií sa predpokladá vydanie rozhodnutia, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. (uznesenie NS SR sp. zn. 4Sžik/1/2020 zo dňa 1.3.2021).
Z uvedených dôvodov správny súd napadnuté fiktívne rozhodnutie žalovanej ako aj jemu predchádzajúce fiktívne rozhodnutie povinnej osoby zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
Správny súd neaplikoval žalobcom navrhovaný postup podľa § 193 SSP, keďže z obsahu správnej žaloby ani administratívneho spisu nezistil také mimoriadne dôvody (napr. verejný záujem, záujem na ochrane životného prostredia, riziko omeškania alebo premlčania nárokov, ktorých uplatnenie je viazané na požadovanú informáciu a pod.), pre ktoré by bolo potrebné, aby správny súd vykonal vlastné dokazovanie ohľadne dôvodnosti nesprístupnenia informácie povinnou osobou a vstúpil tak do rozhodovacej právomoci povinnej osoby. S ohľadom na procesnú pasivitu žalovanej, ktorá sa ani po opakovanej výzve nevyjadrila k samotnej žalobe, sa výzva podľa § 193 SSP nejavila správnemu súdu ako účelný postup. S ohľadom na absenciu akýchkoľvek vecných vyjadrení zo strany žalovanej tiež nemal správny súd žiadne informácie o tom, z akých dôvodov neboli informácie sprístupnené, ktoré by mohol konfrontovať s vlastným právnym posúdením či obsahom administratívneho spisu. Navyše, žalobca navrhol uloženie povinnosti sprístupniť informáciu postupom podľa § 193 v bode II. petitu správnej žaloby voči žalovanej ako druhostupňovému správnemu orgánu, avšak citované ustanovenie § 193 SSP umožňuje uplatnenie tohto postupu vo vzťahu k povinnej osobe, teda prvostupňovému správnemu orgánu. Správny súd preto možnosť danú mu § 193 SSP neuplatnil.
Povinnosťou žalovanej a povinnej osoby po vrátení veci na ďalšie konanie bude riadne sa vysporiadať so žalobcovou žiadosťou o sprístupnenie informácie a v prípade jej nesprístupnenia svoje vydať o tom rozhodnutie a toto riadne odôvodniť tak, aby rozhodnutie malo všetky formálne a obsahové náležitosti predpokladané § 47 správneho poriadku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov konania, proti neúspešnému žalovanému.
S poukazom na § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Senát správneho súdu rozhodol v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 SSP).