Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-9-2014.pdf
PDF · 97.73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8C/9/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu: Mikroúvery s.r.o, so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 46 751 343, v zastúpení: PRO iURE - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Zámocká 32, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: X. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K., XXX XX H., občan SR, v zastúpení opatrovníkom: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086, o zaplatenie 65,80 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 65,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 65,80 eur od 13.6.2013 až do zaplatenia, v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 58,58 eur, to všetko v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na súde dňa 23.10.2013 sa žalobca na žalovanom domáhal zaplatenia sumy vo výške 65,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 65,80 eur od 13.6.2013 až do zaplatenia, náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.
Podanú žalobu žalobca dôvodil tým, že žalovaný sa registroval na webovej stránke žalobcu T..S..N. a následne uhradil registračný poplatok vo výške 0,2 eur. Zaplatením registračného poplatku výslovne potvrdil pravdivosť a úplnosť informácií vpísaných do informačných kanálov a zároveň potvrdil súhlas so spracovaním svojich osobných údajov a súhlas so všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu. Žalovanému bolo následne informačným systémom žalobcu vygenerované a zaslané číslo ID Klienta -prihlasovacie meno na mobilný telefón a heslo na mailovú adresu, kvôli prístupu do informačného systému žalobcu. Na základe požiadavky žalovaného vloženej do informačného systému žalobcu, žalobca poskytol žalovanému krátkodobú pôžičku v zmysle všeobecných obchodných podmienok vo výške 50,- Eur, o čom doručil žalovanému potvrdzujúcu SMS správu a poslal Zmluvu o pôžičke na mailovú adresu žalovaného spolu s osobitnými podmienkami. RPMN a ostatné zmluvné podmienky neuvedené v zmluve o pôžičke sa spravujú Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, ktoré sú zároveň neoddeliteľnou súčasťou každej Zmluvy o pôžičke. Žalovaný sa zaviazal vrátiť pôžičku spolu s poplatkom za poskytnutie pôžičky vo výške 65,80 eur do 12.6.2013. Žalobca opakovane osobne a neskôr aj prostredníctvom spoločnosti Accentus, s. r. o., sa snažil riešiť vec mimosúdnou cestou, ale neúspešne. 17.10.2013 odoslal žalobca výzvu žalovanému na dobrovoľné zaplatenie, tiež bezvýsledne.
Opatrovník žalovaného k podanej žalobe uviedol, že nepopiera a nemá žiadne námietky k uplatnenému nároku žalobcu v časti istiny. V časti úroku, príp. iných poplatkov požiadal o náležité posúdenie všetkých
ustanovení na ochranu spotrebiteľa platné a účinné v čase uzavretia zmluvy, na základe ktorej žalobca odvodzuje svoje nároky. Poukázal na ustanovenie § 9 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Taktiež poukázal na výšku odplaty za poskytnutý úver, úrokovú sadzbu vo výške 411,93 % a ročnú percentuálnu mieru nákladov 3.485,80 %. Odplatu považuje za neprimerane vysokú a pre rozpor s dobrými mravmi je absolútne neplatnou.
Súd postupoval v súlade s ustanovením § 115a ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len "O.s.p.") ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi v spise, predovšetkým so samotným žalobným návrhom a jeho prílohami z 23.10.2013 a vec posúdil podľa ustanovení § 657 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ").
Súd mal dostatočne za preukázané, že žalobca a žalovaný sú v zmluvnom vzťahu, a to na základe Zmluvy o pôžičke č. 146 uzavretej 15.5.2013, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj Všeobecné zmluvné podmienky a má sa za to, že žalovaný bol s nimi vopred oboznámený. Predmetom uvedenej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 50,- eur s termínom splatnosti 28 dní, t. j. do 12.6.2013. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 411,93 %, ročná percentuálna miera nákladov vo výške 3.485,80 % a výška poplatku z pôžičky vo výške 15,80 eur. V súlade s bodom 3. predmetnej zmluvy žalovaný potvrdil, že dostal informácie o službách poskytovaných žalobcom, mal dostatok času na prijatie podloženého rozhodnutia ohľadom uzavretia zmluvy a zároveň prehlásil, že je schopný plniť uvedenú zmluvu.
Podľa článku 6 Všeobecných zmluvných podmienok, je klient povinný v deň splatnosti pôžičky splatiť pôžičku na bankový účet veriteľa.
Podľa článku 7 Všeobecných zmluvných podmienok, má klient právo predlžiť si termín splatnosti pôžičky, pričom termín je neobmedzený. Termín splatnosti je možné predlžiť po zaplatení poplatku.
Podľa článku 8 Všeobecných zmluvných podmienok, môže klient v prípade zhoršenia finančnej situácie požiadať prostredníctvom elektronických kanálov o možnosť splácať dlh v splátkach a vystaviť splátkový kalendár.
Podľa článku 10 Všeobecných zmluvných podmienok, ak sa sa klient dostane do omeškania so splatením pôžičky, je veriteľ oprávnený od neho požadovať zaplatenej jedno rázovej pokuty vo výške 15 Eur za poskytnutú pôžičku vo výške 50,- Eur.
Podľa článku 11 Všeobecných zmluvných podmienok, obe zmluvné strany mali možnosť odstúpenia od zmluvy o pôžičke, za splnenia podmienok, ktoré vyplývali z uvedeného článku 11.
Podľa článku 13 Všeobecných zmluvných podmienok, oznámenia strán musia byť zasielané písomne, pričom môžu byť doručované elektronickou poštou, alebo formou SMS. V prípade zaslania elektronickou poštou a SMS, poštová zásielka sa považuje za doručenú od uplynutia do 96 hodín po odoslaní.
Z predloženej histórie transakcií zo 14.10.2013 vyplýva, že žalovaný dňa 2.5.2013 zadal príkaz na úhradu žalobcovi sumu 0,20 eur. Pri popise platby bolo uvedené, "Potvrdzujem súhlas s MD5 kod D08A".
Z ďalšieho predloženého potvrdenia o pohybe na účte žalovaného vyplýva, že 15.5.2013 bola na jeho účet pripísaná suma 50,- eur s účelom platby "Kod zmluvy 146".
Listom zo 17.10.2013 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 65,80 eur spolu s uplatneným úrokom z omeškania a trovami právneho zastúpenia.
Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 3 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom nie sú: a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu,1) b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov, d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, e) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe zmlúv uvedených v písmenách a) až d), f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona, g) nájom podľa Občianskeho zákonníka,2) ak v zmluve o nájme nie je ustanovená povinnosť kúpy predmetu zmluvy po uplynutí určitej doby, h) úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v § 4 ods. 14 nie je ustanovené inak, i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov, j) úver, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom z vlastných zdrojov bez úroku alebo s ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou, ako prevláda na finančnom trhu, a ktorý sa neponúka verejne, k) úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorá je uzavretá na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom, l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace, m) úver podľa osobitného predpisu,3) n) úver bez poplatkov týkajúci sa odloženej platby existujúceho dlhu, o) úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec, p) úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov4) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu, q) úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie tovaru rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo dodávania tovaru formou splátok, r) úver poskytovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov zastúpených správcom alebo spoločenstvom vlastníkov na účely podľa osobitného predpisu.4a)
Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že Zmluva o pôžičke č. 146 z 15.5.2013 bola uzavretá ako zmluva spotrebiteľská. Žalobca pri uzatváraní predmetnej zmluvy a jej plnení konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pričom z nej nevyplýva, že by žalovaný mal na základe žalobcom poskytnutých peňažných prostriedkov financovať iné ako svoje osobné potreby. Žalobca predmetnú zmluvu nepochybne uzatváral ako podnikateľ, žalovaný nepochybne túto zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ a v súdnom konaní nebolo preukázané, že by predmet pôžičky bol využívaný na podnikateľské účely žalovaného. Pre právnu kvalifikáciu a právny režim predmetnej zmluvy je potom dané ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Práva a povinnosti z tohto záväzkového vzťahu bolo preto potrebné posúdiť podľa právnych predpisov účinných ku dňu vzniku záväzkového vzťahu, t.j. k 15.5.2013. Súd prijal záver, že predmetná zmluva síce je typickou spotrebiteľskou zmluvou, preto sa na ňu vzťahujú normy spotrebiteľského práva, avšak nie zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktoré to v zmysle ust. § 3 písm. f) a l) vylučujú.
S poukazom na vyššie uvedené, súd považuje nárok žalobcu na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov žalovanému v sume 50,- eur z titulu uzavretej zmluvy o pôžičke za dôvodný v celom rozsahu.
Opatrovník žalovaného v priebehu konania namietal výšku poplatku za poskytnutú pôžičku a považuje ju za neprimerane vysokú a v rozpore s dobrými mravmi. Súd konštatuje, že síce uvedená výška poplatku z pôžičky sa javí byť vysoká, avšak je nutné zdôrazniť, že žalovaný napriek tomu, že mu bola poskytnutá pôžička, nevykonal žiadnu úhradu úveru, nepožiadal o splatenie úveru v splátkach a nepožiadal ani o predĺženie termínu splatnosti pôžičky. Uvedené skutočnosti svedčia o nedisciplinovanosti žalovaného, ktorý napriek tomu, že finančné prostriedky dostal, nevyvinul žiadnu snahu, aby prostriedky vrátil. Zároveň sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy, keďže pôžička mala byť splatná do 12.6.2013, avšak úhrada nebola vykonaná ani do podania žaloby na súd a ani do rozhodnutia vo veci samej, t. j. do 26.2.2016. Z týchto dôvodov súd považuje žalobu za dôvodnú aj v časti uplatneného poplatku za poskytnutý úver vo výške 15,80 eur.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny v celkovej výške 65,80 eur je čo do základu a výšky dôvodný a má svoju oporu v zmluvnom dojednaní účastníkov, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 20/2013 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov "výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.".
Súd považoval žalobu za dôvodnú aj ohľadne uplatneného príslušenstva žalovanej istiny. Keďže žalovaný v lehote splatnosti predmetnú pôžičku neuhradil, porušil dohodnuté zmluvné podmienky a dostal sa do omeškania, čím žalobcovi vzniklo právo na uplatnenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ. Za daných okolností súd priznal žalobcovi úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pôžičky až do zaplatenia. Na výšku úrokov z omeškania sa vzťahuje ustanovenie § 3 Nariadenia vlády č. 20/2013 Z.z. a keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania bola vo výške 0,50 % ročne, možno konštatovať, že žalobcom požadovaný úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne je úrokom z omeškania právom dovoleným, preto súd žalobe ohľadne príslušenstva aj čo do uvedenej výšky vyhovel.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania rozhodol súd podľa cit. ustanovení, teda podľa zásady úspechu v konaní. Žaloba bola podaná dôvodne a žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov účelne vynaložených na uplatnenie svojho práva, ktoré pozostávajú z trov konania vo výške 16,50 eur z titulu zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu v súlade s položkou č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vo vtedy platnom znení (6 % z ceny, resp. z úhrady predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu; najmenej 16,50 eura).
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Žalobca si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 87,87 eur spočívajúcich v troch úkonoch právnej služby 3 á 16,60 eur - prevzatie a príprava zastúpenia, výzva na zaplatenie a podanie žaloby na súd, paušálnu náhradu 3 á 7,81 eur a 20 % DPH.
Súd sa však nestotožnil s predloženým vyúčtovaním v plnom rozsahu a nepriznal odmenu za uplatnený úkon právnej služby, a to výzva na zaplatenie v zmysle § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Má sa za to, že v tomto prípade zaslanie výzvy na zaplatenie žalovanému nemalo žiadaný účel, nakoľko v čase jej zasielania, t.j. 17.10.2013 žalovaný mal vedomosť o tom, že splatnosť pôžičky už nastala. Súd je toho názoru, že uplatnený právny úkon bol neúčelný, a to aj s prihliadnutím na 3-dňovú lehotu plnenia stanovenú žalovanému. Vypracovanú výzvu žalobcu na zaplatenie možno jednoznačne vyhodnotiť ako úkon nehospodárny, neúčelný na uplatňovanie alebo bránenie práv zastúpeného účastníka v súdnom konaní, ktorý nemal žiaden vplyv na rozhodnutie súdu o podanej žalobe žalobcu.
Priznané trovy právneho zastúpenia v zmysle § 10 ods. 1 a § 13a ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb pozostávajú z 2 úkonov á 16,60 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd), v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky režijný paušál za rok 2012, t. j. 2 á 7,81 eur a v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky 20 % DPH. Spolu teda vo výške 58,58 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).