Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-9-2016.pdf
PDF · 86.79 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/9/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti F.: U., nar. XX.XX.XXXX, Y., nar. XX.XX.XXXX, S., nar. XX.XX.XXXX, maloleté deti bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, deti rodičov - matky: F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, právne zastúpená JUDr. Ľubomírom Kubošom, advokátom so sídlom O. XX, XXX XX, I., IČO: 47 441 798 a otca: B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX, E. XXX, o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletým deťom, v konaní o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 1P/19/2015-92 zo dňa 09.11.2015, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu vo výrokoch II., III., IV., V. p o t v r d z u j e .
Rozsudok okresného súdu vo výroku I. z o s t á v a n e d o t k n u t ý .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zveril mal. deti F. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok (výrok I.) Otcovi detí uložil povinnosť prispievať na výživu mal. U. sumou po 80,- eur mesačne, na výživu mal. Y. sumou po 60,- eur mesačne a na výživu mal. S. sumou po 50,- eur mesačne počnúc od 01.02.2015 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí (výrok II.). Zameškané výživné za obdobie od 01.02.2015 do 31.10.2015 v sume 650,- eur na mal. U., v sume 470,- eur na mal. Y. a v sume 390,- eur na mal. S. uložil otcovi povinnosť splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 20,- eur na mal. U., po 15,- eur na mal. Y. a po 10,- eur na mal. S. k rukám matky detí počnúc právoplatnosťou rozsudku až do zaplatenia (výrok III.). Vo zvyšku návrh zamietol (výrok IV.), vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok V.). V odôvodnení rozsudku uviedol, že matka detí návrhom zo dňa 20.02.2015 žiadala zveriť mal. deti F. do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu mal U. sumou po 170,- eur mesačne, mal. Y. sumou po 150,- eur mesačne a mal. S. sumou po 140,- eur mesačne počnúc od 01.10.2014. Výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi zistil, že rodičia detí uzavreli manželstvo dňa 22.06.2002, z rodných listov detí zistil, že sú deťmi matky F. F. a otca B. F.. Zo správy obce B. ďalej zistil, že matka žije s deťmi v rodinnom dome, ktorého vlastníčkou je sestra matky, rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Zo správy kolízneho opatrovníka zistil, že matka býva s deťmi v obci B., otec býva v rodinnom dome svojho starého otca v obci E.. Matka je živnostníčka, otec je zamestnaný vo firme PEMŠAL, s.r.o. od 19.01.2015. Z dohody predloženej otcom detí uzavretej dňa 27.03.2015 zistil, že otec detí sa dohodol na skončení pracovnej činnosti a že vyúčtovanie vzájomných práv a záväzkov sa vykoná v mesiaci marec 2015. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo zistil, že
otec detí je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 05.06.2014, ktorá evidencia naďalej trvá. Z daňového priznania za rok 2014 mal preukázané, že matka detí mala za uvedený rok príjem (po odpočítaní výdavkov) vo výške 4.307,37 eur. Otec detí bol v roku 2014 živnostník a podľa vykázaného príjmu vychádzala jeho priemerná mesačná mzda za obdobie od 01.01.2014 do 30.05.2014 na sumu 629,- eur. V roku 2015 pracoval iba tri mesiace na dohodu o pracovnej činnosti, ktorú ukončil. Otec detí je zdravý, vyjadril sa, že si hľadá zamestnanie, avšak bez úspechu. Súd v tomto smere otcovi detí neuveril, že si aktívne hľadá prácu, nakoľko je súdu z iných konaní známe, že napr. firma JOHNSONS Controls prijíma zamestnancov. Pri určení výšky výživného prihliadol najmä na záujmy maloletých detí, ktoré súd vo veku 12, 10 a 7 rokov, u ktorých náklady na potreby sú značne vyššie ako 30,- eur mesačne, ktorú sumu výživného je otec podľa vlastného vyjadrenia schopný platiť. Keďže u otca neboli zistené dôvody, pre ktoré by nemohol pracovať, resp. zabezpečovať príjem na zabezpečenie potrieb maloletých detí, určil otcovi platiť výživné v sumách uvedených vo výroku rozsudku od 01.02.2015, t.j. od mesiaca, v ktorom matka podala návrh na určenie výživného. Pokiaľ matka žiadala určiť výživné už od 01.10.2014, súd v tejto časti jej návrh zamietol, pretože matke nič nebránilo podať návrh na určenie výživného ihneď potom, ako otec opustil spoločnú domácnosť. Okresný súd zároveň rozhodol o zameškanom výživnom, ktoré otcovi povolil splácať v určených mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v zmysle ktorého žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Proti výrokom II., III., IV., V. rozsudku okresného súdu podala odvolanie matka detí. Výrok II. navrhla zmeniť tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. U. sumou 170,- eur mesačne, na výživu mal. Y. sumou 150,- eur mesačne a mal. S. sumou 140,- eur mesačne počnúc od 01.10.2014 do budúcna. Výrok III. navrhla zmeniť tak, že zameškané výživné za obdobie od 01.10.2014 do 31.10.2015 na mal. U., mal. Y. a mal. S. je povinný otec splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku až do zaplatenia, výrok IV. navrhla zrušiť a výrok V. zmeniť tak, že sa jej priznáva právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Eventuálne navrhla rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedla, že sumy priznaného výživného na každé z maloletých detí F. sú neprimerane nízke a to s poukazom na ich vek, odôvodnené potreby ako i na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca detí. Poukázala na spoločné mesačné výdavky pre ňu a maloleté deti, na jej priemerný mesačný príjem, ako i na jej osobné mesačné výdavky. Jej výdavky, ako i výdavky vynaložené na odôvodnené potreby mal. detí značne prevyšujú jej príjem, je odkázaná na pomoc blízkych osôb formou pôžičiek vo výške približne 100,- eur mesačne. Výdavky, ktoré vynakladá otec detí na cigarety nie sú nevyhnutné a tieto výdavky jednoznačne preukazujú, že otec má možnosť platiť výživné na všetky maloleté deti vo výške vyššej, aká bola určená v napadnutom rozsudku. Otec detí je zdravý a má možnosti a schopnosti nájsť a získať riadne zamestnanie, z ktorého by uspokojil odôvodnené potreby mal. detí. Poukázala i na nezáujem a neochotu otca nájsť si riadne zamestnanie, ako to správne potvrdil i okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Je dôvodný predpoklad, že otec detí sa dobrovoľne vzdal svojho zamestnania v období, keď mu bol doručený návrh na začatie konania v tejto právnej veci. Matka ďalej v odvolaní poukázala aj na priaznivé majetkové pomery otca, ktoré mu umožňujú bez akýchkoľvek komplikácií hradiť jeho výdavky na bývanie, resp. príspevok na domácnosť vo výške približne 100,- eur jeho otcovi, údržbu a prevádzku osobného motorového vozidla, ako i pravidelnú a častú dochádzku z obce E. do mesta Liptovský Mikuláš za jeho priateľkou. Zo správy kolízneho opatrovníka preukázateľne vyplýva, že otec pracuje formou brigádnickej činnosti. Okresný súd nesprávne rozhodol, keď priznal právo na zameškané výživné spätne iba počnúc dňom 01.02.2015. Mala za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré boli okresnému súdu riadne preukázané a na základe ktorých mal okresný súd správne priznať zameškané výživné už počnúc dňom 01.10.2014, kedy otec opustil spoločnú domácnosť. V tomto smere poukázala na skutočnosť, že o možnosti priznania práva na zameškané výživné spätne odo dňa začatia konania sa dozvedela až v čase udelenia plnomocenstva na zastupovanie v tomto konaní právnemu zástupcovi, t.j. 16.02.2015. Poukázala i na nedostatočnú informovanosť oprávnených rodičov, ktorí žiadajú určiť výživné v mene maloletých detí, keď informácie o možnosti priznať právo na zameškané výživné spätne nemala možnosť získať skôr. Tiež poukázala na to, že potom ako otec detí opustil spoločnú domácnosť, predpokladala, že sa do rodiny vráti, no po čase, keď zistila, že otec nemá záujem sa vrátiť, rozhodla sa riešiť výživné pre maloleté deti prostredníctvom Centra právnej pomoci. K žiadosti o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci však Centrum požadovalo množstvo dokumentov na preukázanie materiálnej núdze, trvalo to istú dobu z čoho vyplýva, že nebolo v jej možnostiach podať návrh na začatie konania už v mesiaci november 2014. I napriek vydaniu predbežného opatrenia uznesením okresného súdu zo dňa
03.03.2015 a i napriek tomu, že predbežné opatrenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 16.03.2015, otec detí do vydania napadnutého rozsudku dobrovoľne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť k mal. U., mal. Y. a mal. S. ani v minimálnych výškach. V závere odvolania poukázala na to, že v konaní súdu prvého stupňa došlo k viacerým vadám, pretože tento súd nedostatočne zistil skutkový stav, konanie má iné vady, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa zistil skutkový stav veci neúplne, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Napadnutý rozsudok vychádza i z nesprávneho právneho posúdenia veci a samotný rozsudok nie je dostatočne odôvodnený.
Kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.
Otec detí sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vymedzenom v ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.), v napadnutých výrokoch II., III., IV., V. potvrdil z nasledovných dôvodov: odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktorému predchádzalo dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných bodoch na ne odkazuje a preto uvádzať ďalšie dôvody už nepovažuje za potrebné. Odvolacie námietky matky detí vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Vo vzťahu k odvolacej námietke matky, ktorou napádala správnosť rozhodnutia okresného súdu o výške výživného na mal. U., mal. Y. a mal. S. odvolací súd uvádza, že okresný súd sa v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku vysporiadal so všetkými okolnosťami, podstatnými pre určenie výšky výživného na mal. deti F. a to v súlade s ust. § 62 a § 75 zákona o rodine. Na všetko, čo matka v tomto smere uviedla v odvolaní okresný súd v podstate reagoval už v odôvodnení napadnutého rozsudku, jeho skutkové a právne závery odvolací súd vyhodnotil ako správne a v celom rozsahu sa s nimi stotožnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku najmä vyplýva, že okresný súd pri určení výšky výživného na maloleté deti nevzal do úvahy skutočnosť, že otec detí je toho času nezamestnaný, ani skutočnosť, že míňa peniaze na cigarety. Okresný súd pri určení výšky výživného správne prihliadol na rozdielnosť veku každého dieťaťa i na zárobkové možnosti, ktoré mal otec detí v čase, kedy riadne pracoval (január až jún 2014) a kedy dosahoval priemerný mesačný zárobok 629,- eur. Tomuto zárobku otca zodpovedá i výška výživného určená okresným súdom na mal. deti F., ktorá výška predstavuje min. 30 % z možného príjmu otca. Uvedená výška, ktorú bude musieť otec detí vynakladať na výživu detí sa ďalej zvýši z dôvodu splácania zameškaného výživného (45,- eur mesačne na všetky deti), čo bude predstavovať až 37 % z možného príjmu otca detí. Určiť výživné na mal. deti F. v rozsahu žiadanom matkou (460,- eur mesačne na všetky deti) by znamenalo, že otec detí by sa (pri predpokladanom čistom príjme 629,- eur mesačne) dostal do stavu existenčnej núdze, to zvlášť za situácie, kedy popri bežnom výživnom musí splácať i zameškané výživné, ktoré by bolo pri určení výživného podľa návrhu matky nepodstatne vyššie ako je uvedené vo výroku III. napadnutého rozsudku. Odvolací súd v tomto smere a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku v časti o určení výšky výživného na mal. deti F. už len dopĺňa, že zo zákona (§ 62 ods. 2 zákona o rodine) nepochybne vyplýva skutočnosť, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, no zároveň je potrebné uviesť, že pokiaľ životná úroveň rodičov je nízka, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni rodičov. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru i o správnosti rozhodnutia okresného súdu ohľadne určenia začiatku vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom F.. Tvrdenie matky, že o možnosti priznania výživného na mal. deti spätne (t.j. pred podaním návrhu) sa dozvedela až v čase udelenia plnomocenstva svojmu právnemu zástupcovi, resp. tvrdenie, že nemala možnosť o tejto skutočnosti získať informácie skôr, nie sú podľa odvolacieho súdu dôvodmi hodnými osobitného zreteľa v zmysle § 77 ods. 1 veta druhá zákona o rodine. Odhliadnuc o skutočnosti, že matku detí ani v tomto smere neospravedlňuje neznalosť zákona, zo spisového materiálu vyplýva (rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelária Tvrdošín, zo dňa 09.01.2015), že matka detí podala žiadosť o poskytnutie právnej pomoci až dňa 03.12.2014, hoci (ako sama uviedla v návrhu na začatie
konania) otec riadne neprispieval na výživu už od 01.01.2014. Matka detí i napriek vyššie uvedenej jej známej skutočnosti, sa začala zaujímať o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom až 03.12.2014 a to podaním žiadosti o poskytnutie právnej pomoci. Naviac je všeobecne známou skutočnosťou, že existujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (aj v blízkosti bydliska matky detí), ktoré v tomto smere poskytujú právnu pomoc a to i formou spisovania návrhov na začatie konania. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia a právne úvahy a zároveň konštatujúc, že stavu veci a zákonu zodpovedá i výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorý nebol účastníkmi napadnutý odvolaním, zostal týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
Odvolací súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, v tomto smere aplikoval ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.