Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-818-2015.pdf
PDF · 75.48 KB
Case nature
Subarea
16Er/818/2015
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného: Advocate, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, proti povinnému: Z. W., nar. XX. G. XXXX, bytom T.. G. XXX/X, S. G., o vymoženie 457,85 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Exekučné konanie vedené u JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., súdneho exekútora v Bratislave, pod sp. zn. EX 23118/15 sa zastavuje.
II. O trovách exekúcie sa rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Oprávnený podal 14. marca 2015 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny 457,85 € a trov konania 163,75 € na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej rozhodcovskej, a.s., sp. zn. SR 17651/09. Tento súdny exekútor na základe toho podal 15. mája 2015 súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Z obsahu žiadosti a jej príloh súd zistil, že oprávnený a povinný uzavreli 3. decembra 2008 zmluvu o úvere, na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť úver 10.000 býv. Sk a povinný sa zaviazal ho splatiť zvýšený o 9.680 Sk € („príslušný poplatok“). Súčasťou zmluvy sa stali všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v ods. 18 zverili spory na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu pri Slovenskej rozhodcovskej, a.s. Keďže povinný svoj záväzok neplnil, oprávnený podal 9. septembra 2014 žalobu na stálom rozhodcovskom súde, ktorý rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom 24. novembra 2009 vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 17651/09. V ňom uložil povinnému zaplatiť oprávnenému 556,34 € s 0,25 % zmenkovým úrokom denne od 19. apríla 2009, zákonným úrokom 6 % od 25. augusta 2009 a trovy konania 163,75 €.
Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že povinný zaplatil 31. decembra 2012 sumu 19,24 €, 31. januára 2013 sumu 20,80 €, 8. marca 2013 sumu 17,16 €, 10. apríla 2013 sumu 24,96 € a 23. mája 2013 sumu 20,28 €, teda celkovo 102,44 €. Preto sa oprávnený domáha len vymoženia istiny 457,85 € a trov konania.
Súd po preskúmaní žiadosti súdneho exekútora, exekučného titulu, ako aj ďalších listín uvedených vyššie a po zohľadnení skutočností známych súdu z úradnej činnosti (§ 121 O. s. p.) dospel k záveru, že rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenie bráni prekážka rozhodnutej veci.
Z obsahu spisu tun. súdu 9 Er 744/2010 vyplýva, že už 15. júla 2010 ten istý súdny exekútor (JUDr. Rudolf Krutý, PhD.) žiadal o udelenie poverenia na vymoženie 560,29 €, zmenkového a zákonného úroku a trov konania v prospech oprávneného od povinného, a to tiež na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej rozhodcovskej, a.s., sp. zn. 17651/09, vydaného rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom. Týmto rozhodcovským rozsudkom sa rozhodlo o nárokoch z tej istej
zmluvy o úvere z 3. decembra 2008 medzi tými istými účastníkmi (oprávnený a povinný). Uznesením č. k. 9 Er 744/2010-34 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia vo všetkých uplatnených nárokoch okrem zvyšku nevrátenej istiny 223,06 €; na jej vymoženie vydal poverenie z 12. novembra 2010. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že nároky na odmenu, zmenkové a zákonné odporujú zákonu, v dôsledku čoho ich nemožno priznať. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21. decembra 2010 (v dôsledku späťvzatia proti nemu podaného odvolania, porov. § 222 ods. 1 O. s. p.). Ďalším uznesením č. k. 9 Er 744/2010-64 súd vyhlásil exekúciu vykonávanú na vymoženie 223,06 € za neprípustnú podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v ods. 18 všeobecných obchodných podmienok úveru nebola platne dojednaná a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 3. decembru 2008. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29. septembra 2014 po jeho potvrdení uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 24 CoE 424/2013-92.
Z uvedeného je zrejmé, že prípustnosť vykonávania exekúcie na vymoženie plnení z rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej rozhodcovskej, a.s., sp. zn. SR 17651/2009 (priznaných zo zmluvy o úvere z 3. decembra 2008) boli už posudzované tunajším súdom v konaní sp. zn. 9 Er 744/2010, pričom bolo dvoma uzneseniami rozhodnuté, že exekúciu na vymoženie týchto plnení nemožno vykonať. Obe tieto uznesenia nadobudli právoplatnosť. Podľa § 159 ods. 3 O. s. p. platí, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. V zmysle § 167 ods. 2 O. s. p. platí toto ustanovenie primerane aj na uznesenia, teda aj vtedy, ak sa „o veci“ rozhodlo uznesením, a to aj na uznesenia vydané v exekučnom konaní (porov. § 251 ods. 4 O. s. p.). Účinky § 159 ods. 3 O. s. p. (res iudicata) sa samozrejme týkajú len konania vedeného „v tej istej veci“, teda medzi tými istými účastníkmi a o tom istom práve, resp. povinnosti založených na totožnom skutkovom stave. Z porovnania predmetu exekučného konania tun. súdu 9 Er 744/2010 a tohto exekučného konania (16 Er 818/2015) je zrejmé, že sa vedú medzi tými istými účastníkmi a exekúcia sa má vykonať na vymoženie z toho istého rozhodcovského rozsudku na základe tej istej zmluvy o úvere (s rozhodcovskou doložkou). Skutkový stav, z ktorého majú obe tieto exekúcie vychádzať, je úplne totožný (zhodný titul, právny základ nároku). Jedinou odlišnosťou je to, že v tomto exekučnom konaní si oprávnený uplatňuje menej, keďže povinná mu časť nároku uhradila. To však nepredstavuje žiadnu novú skutkovú okolnosť týkajúcu sa samotných dôvodov exekúcie, ktorá stále zostáva založená na vymoženie toho istého plnenia (jeho časti) z toho istého exekučného titulu.
Vzhľadom na to treba uzavrieť, že toto exekučné konanie je „tou istou vecou“, o ktorej sa už rozhodlo v exekučnom konaní 9 Er 744/2010. Len na objasnenie treba uviesť, že totožnosti oboch rozhodnutí nebráni, že v konaní 9 Er 744/2010 sa o časti rozhodlo zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia a čiastočne vyhlásením exekúcie za neprípustnú, pričom v tu vedenom konaní súd zatiaľ posudzuje len žiadosť o udelenie poverenia. Vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a zamietnutie žiadosti sa líšia len procesným štádiom, v ktorom sa vyslovujú. Vyhlásenie exekúcie za neprípustnú je len iná forma vyjadrenia záveru, že exekúcia za daných podmienok nemala nikdy prebiehať, teda nemalo byť ani vydané poverenie na jej vykonanie. Ide teda len o rozdiel vo formulácii, nie o rozdiel v podstate veci. V oboch prípadoch súd autoritatívne deklaruje, že za daných podmienok exekúciu nemožno vykonávať.
Na základe uvedeného možno uzavrieť, že v tu prerokúvanej veci sa súdny exekútor domáha udelenia poverenia na základe totožného exekučného titulu a na vymoženie totožného nároku medzi totožnými účastníkmi ako boli v konaní sp. zn. 9 Er 744/2010, kde bolo dvoma uzneseniami vyslovené, že exekúciu na základe tohto exekučného titulu a na vymoženie týchto nárokov nemožno vykonať. Tým bolo právoplatne rozhodnuté, že vykonávanie takejto exekúcie nie je v súlade so zákonom. Podľa § 44 ods. 2 Ex. por. v znení účinnom do 31. decembra 2014 (§ 243d ods. 1 Ex. por.) by mal súd pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia znova posúdiť súlad všetkých týchto listín so zákonom, teda rozhodnúť otázku, či je na základe zákona možné vykonať exekúciu. Z vyššie uvedeného však plynie, že o tejto veci už bolo právoplatne rozhodnuté uzneseniami č. k. 9 Er 744/2010-34 a 9 Er 744/2010-64. Opätovné posudzovanie prípustnosti tejto exekúcie, a tým aj opätovné rozhodovanie o žiadosti súdneho exekútora, je ustanovením § 159 ods. 3 v spojení s § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 O. s. p. vylúčené.
Na rozdiel od postupu pri litispendencii (§ 36 ods. 2 Ex. por.) Exekučný poriadok neupravuje výslovne postup súdu v prípade zistenia, že sa navrhuje vykonanie exekúcie v tej istej veci, v akej už bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia odporuje zákonu. Podľa už citovaného § 251 ods. 4 O. s. p. sa však aj v exekučnom konaní majú použiť ustanovenia tretej časti, teda aj ustanovenia § 103 a 104
O. s. p. Podľa týchto ustanovení má súd kedykoľvek za konania prihliadať na existenciu prekážok konania, pričom aj ide o také nedostatky podmienok konania, že v konaní nemožno pokračovať, súd ho zastaví. Takou prekážkou je aj prekážka rozhodnutej veci (porov. v tomto smere aj stanovisko občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Trnave č. 9/2014). Z predošlého výkladu vyplýva, že v prerokúvanej veci právoplatné uznesenia č. k. 9 Er 744/2010-34 a 9 Er 744/2010-64 bránia (§ 159 ods. 3 O. s. p.) tomu, aby súd opätovne posudzoval, či je na základe rozh. rozsudku SR 17651/09 možné vykonať exekúciu na vymoženie nárokov zo zmluvy o úvere z 3. decembra 2008 voči povinnej v prospech oprávneného. Tomuto konania tak bráni neodstrániteľná prekážka rozhodnutej veci. V dôsledku toho bolo treba exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 251 ods. 4 O. s. p. zastaviť.
Len v záujme úplnosti sa podotýka, že na toto exekučné konanie nedopadá ustanovenie § 243f ods. 3 ani 6 Ex. por. Citované ustanovenie sa totiž výslovne týka odkladu exekúcie. Z ustanovenia § 56 Ex. por. je však zrejmé, že odklad sa môže týkať len samotnej exekúcie, nie exekučného konania, teda prichádza do úvahy až potom, čo bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Ak poverenie vydané nebolo, neprichádza do úvahy odklad exekúcie, ani rozhodnutie o pokračovaní v nej podľa § 243f ods. 6 Ex. por. Preto súd o veci konal bez takéhoto rozhodnutia.
Podľa § 200 ods. 5 Ex. por. má súd pri zastavení rozhodnúť aj o trovách exekúcie. Keďže však súdny exekútor nebol vyzvaný na vyčíslenie trov, vyhradil súd toto rozhodnutie osobitnému uzneseniu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa toto uznesenie napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.