Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-21-2022.pdf
PDF · 89.5 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/21/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v spore žalobcu Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému P. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX Y., o zaplatenie 91,-- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 91,-- Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 17.08.2020 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II/ Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania voči žalovanému n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.04.2022 žiadal žalobca zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť dlžnú sumu spolu so zákonným úrokom 5% ročne z dlžnej sumy od 17.08.2020 do zaplatenia. Žalobca žalobu odôvodňoval tým, že dňa 17.07.2020 bola žalovanému vystavená faktúra č. 5060063241 na zaplatenie sumy 91,-- Eur, splatná do 16.08.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení SOREA hotel B. XX, Z. U. za obdobie od 02.05.2020 do 09.05.2020. Žalovaný faktúru nezaplatil. Dňa 17.08.2020 bola vrátená doporučená zásielka s faktúrou, ktorá nebola žalovaným prevzatá v odbernej lehote. Opätovne žalobca adresoval žalovanému výzvu na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 19.10.2020, na ktorú žalovaný nereagoval. Ďalšiu výzvu na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 18.02.2020 na zaplatenie dlžnej sumy do 10-tich dní od doručenia výzvy žalovaný nereagoval. Keďže žalovaný nezaplatil žalobcovi dlžnú sumu v lehote splatnosti a na výzvy zo strany žalobcu nereagoval, podal si žalobca žalobu na tunajšom súde. Nárok opieral o ustanovenie § 58 ods. 2 č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Súčasne svoj nárok opieral aj o nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS X/XXXX.
2. Tunajší súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a dňa 04.05.2022 vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote písomný odpor. 08.06.2022 doručil súdu odpor s označením „odvolanie voči rozhodnutiu súdu“. Z textu odporu vyplýva, že podal žalovaný odpor voči rozhodnutiu súdu zaplatiť pohľadávku štátu vo výške 91,-- Eur + 16,-- Eur za nedobrovoľnú povinnú a nútenú karanténu. Štátna karanténa predstavovala neprípustný zásah do mojej osobnej slobody a základných práv garantovaných zákonom 460/1992 Z.z. Ústava SR, konkrétne článok 17, ods. 1, ods. 2 a článok 20, ods. 1. Nasleduje dátum a podpis.
3. Na písomný odpor reagoval žalobca vyjadrením doručeným 23.06.2022, v ktorom uviedol, že predmetom sporu nie je otázka posudzovania ústavnosti žalobcovho pobytu v karanténnom zariadení, ale žalobcov nárok na náhradu nákladov vzniknutých v dôsledku zabezpečenia stravy žalovanému počas obdobia od 02.05. do 09.05.2020. V tejto súvislosti opätovne poukázal na rozhodnutie
Ústavného súdu SR nález zo dňa 08.12.2021 PL. ÚS X/XXXX, ktorým Ústavný súd nevyhovel návrhu ombudsmanke o protiústavnosti ustanovení zákona, na základe ktorých boli tí čo boli v karanténnych zariadeniach za tieto služby povinní zaplatiť štátu za poskytnutú stravu. Tým, že ide o úhradu skutočne vzniknutých nákladov dospel Ústavný súd k záveru o ústavnej udržateľnosti tejto povinnosti. Súčasťou vyjadrenia bol aj celý nález Ústavného súdu SR, na ktorý žalobca poukazoval.
4. Po doručení vyjadrenia žalovanému spolu s nálezom Ústavného súdu SR žalovaný na tento nereagoval. Bol vyzvaný na dupliku s poukazom na ustanovenie § 167 ods. 4 Civilného sporového poriadku. Zásielka bola doručovaná na adresu trvalého bydliska. S poukazom na ustanovenie § 106 ods. 1, písm. a/ v spojení s ustanovením § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku mal súd za to, že zásielka bola doručená.
5. Podľa ustanovenia § 177 ods. 2, písm. a/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,-- Eur.
6. Podľa ustanovenia § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
7. Vzhľadom na predmet sporu s poukazom na to, že skutkové tvrdenia žalobcom neboli žalovaným popreté, súd vo veci nenariadil pojednávanie. Žalovaný v písomnom odpore namietal právne posúdenie nie skutkové tvrdenia. Zákonným spôsobom súd oznámil termín verejného vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu, na ktorý sa strany sporu nedostavili. Vec rozhodol na základe listín doložených žalobcom, ktoré žalovaný žiadnym spôsobom nespochybňoval.
8. Žalobca k žalobe pripojil daňový doklad - faktúru č. 5060063241 vystavenú 17.07.2020, splatnú do 16.08.2020, ktorou faktúroval žalobca žalovanému náklady za stravu počas nariadenej karantény v zariadení SOREA hotel B. XX, Z. U. za obdobie od 02.05.2020 do 09.05.2020 vo výške 91,-- Eur.
8.1. K faktúre bola pripojená aj doručenka o vrátení zásielky žalobcovi s poznámkou neprevzatá v odbernej lehote, dátum vrátenia 17.08.2020.
9. K žalobe bola pripojená výzva na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti - strava počas karantény zo dňa 19.10.2020 a výzva na úhradu pohľadávky štátu vo výške 91,-- Eur zo dňa 18.02.2022. Súčasťou bola aj doručenka o doručovaní uvedenej zásielky žalovanému.
10. Lustráciou v registri pobytu obyvateľov bolo zistené, že žalovaný býva na trvalej adrese Y., časť Obce C. XXX. V registri úpadcov nie je vedený ako dlžník.
11. Podľa ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z.z.“), náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
12. Podanou žalobou žiadal žalobca zaviazať žalovaného na náhradu nákladov spojených so stravovaním počas karantény v období od 02.05. do 09.05.2020 v zariadení SOREA, hotel B. v Z. U.. Za poskytnutú stravu vystavil dňa 17.07.2020 daňový doklad - faktúru č. 5060063241 na zaplatenie sumy 91,-- Eur. Nárok uplatňovaný v konaní odvodzoval od ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. a poukazoval aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS X/XXXX. Po vydaní platobného rozkazu žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote odpor aj keď ho nazval odvolanie. Podľa obsahu súd vyhodnotil podanie ako odpor proti platobnému rozkazu, ktorým namietal neprípustný zásah do jeho osobnej slobody a porušenie základných práv garantovaných Ústavou SR. Odmietol zaplatiť pohľadávku štátu za nedobrovoľnú, povinnú a nútenú karanténu.
12.1. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR zo dňa 08.12.2021 sp. zn. PL. ÚS X/XXXX, ktorým sa súd zaoberal návrh ombudsmanky o protiústavnosti ustanovení zákona, o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ústavný súd SR na neverejnom zasadnutí pléna 08.12.2021 nálezom sp. zn. PL. ÚS X/XXXX rozhodoval o súlade ustanovení § 4 ods. 1, písm. g/, § 12 ods. 3, písm. f/ v časti „izolácia v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení“ a v časti „karanténne opatrenie“, § 48 ods. 4, písm. n/, u/ a aa/, § 51 ods. 1, písm. d/ v časti „izolácií a karanténnym opatreniam“, § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že ustanovenia § 4 ods. 1, písm. g/ a § 48 ods. 4, písm. aa/ zákona o ochrane verejného zdravia nie sú v súlade s článkom I., ods. 1, s článkom II., ods. 2 a 3 a s článkom XIII., ods. 1, písm. a/ a ods. 2 Ústavy SR. Ustanovenia § 12 ods. 2, písm. f/ v časti „alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení“ a v časti „karanténne opatrenia“, ustanovenie § 48 ods. 4, písm. n/ v časti „alebo karanténa osoby podozrivej z nákazy“, ustanovenie § 48 ods. 4, písm. u/ v časti „alebo karanténa“ a ustanovenie § 51 ods. 1, písm. d/ v časti „a karanténnym opatreniam“ zákona o ochrane verejného zdravia nie sú v súlade s článkom XVII., ods. 1, 2 Ústavy SR v spojení s článkom I., ods. 1, s článkom II., ods. 2, s článkom XIII., ods. 2 a 4 Ústavy SR a s článkom V., ods. 1, písm. e/, ods. 2 a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vo zvyšnej časti návrhu Ústavný súd nevyhovel.
12.2. Z uvedeného nálezu Ústavného súdu jednoznačne vyplynulo, že pokiaľ sa Ústavný súd zaoberal ústavnosťou § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. v tejto časti návrhu ombudsmanky nevyhovel a uvedené ustanovenie je v súlade s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Práve v zmysle uvedeného ustanovenia si žalobca uplatňoval nárok na náhradu nákladov v dôsledku zabezpečenia stravy žalovanému počas obdobia od 02.05.2020 do 09.05.2020. To znamená, že predmetom posudzovania v konaní nebola otázka nedobrovoľnej, povinnej a nútenej karantény tak ako to v odpore namietal žalovaný, naopak predmetom konania bola úhrada nákladov za stravu s poukazom na ustanovenie § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z., kde Ústavný súd návrhu na vyslovenie nesúladu s Ústavou SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nevyhovel. V danom spore ide o úhradu skutočne vzniknutých nákladov na stravu pre žalovaného, ktorý bol v uvedenom období umiestnený v zariadení Hotela SOREA, B. XX, Z. U.. Strava, ktorá mu bola počas tohto obdobia od 02. do 09.05.2020 poskytovaná bola vyčíslená faktúrou, ktorú žalovaný neuhradil. Vzhľadom na uvedené súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Predmetom konania bolo právne posúdenie nároku a nie rozpor v skutkových tvrdeniach. Žalovaný nenamietal to, že v uvedenom období bol v zariadení SOREA Hotel B. XX, v Z. U. a že by mu v uvedenom zariadení nebola zo strany štátu zabezpečovaná strava. Práve za poskytovanie tejto stravy si štát uplatnil náhradu, ktorú žalovaný nezaplatil.
12.3. Okrem dlžnej istiny žiadal žalobca priznať aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1 a 2 OZ v spojení s ustanovením § 121 OZ a § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z..
13. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa ustanovenia § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Aj v tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú a vyhovel jej. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením faktúry a žalobcovi tým vznikol nárok na priznanie zákonného úroku z omeškania z dlžnej sumy. Úrok z omeškania bol priznaný odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry. Úrok z omeškania súd priznal v maximálne prípustnej zákonnej výške 5% ročne.
16. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal nárok na plnú náhradu trov konania, nakoľko bol v konaní úspešný,
náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadane trovy nevznikli a žiadne trovy nežiadal priznať. Po rozhodnutí súdu vo veci samej postupom s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 a § 14 Zákona o súdnych poplatkoch bude žalovaný zaviazaný na zaplatenie súdneho poplatku súdnou úradníčkou.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).