Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 12 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (46)Rozhodnutie_12C-167-2012.pdf
PDF · 100.49 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/167/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Žiar nad Hronom pred sudcom JUDr. Vojtechom Ševčíkom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika za, ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na Okresnom súde v Žiari nad Hronom dňa 27.09.2012 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 175,- eur z titulu majetkovej škody a sumu 442,56 eur z titulu nemajetkovej ujmy. V odôvodnení žaloby uviedol, že v exekučnom konaní je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. V danom prípade exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase a žalobca tvrdí, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil, až po veľmi dlhej dobe. Žalobca sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práva a spôsobenej škody. Po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 09.04.2013 o zmene súdneho exekútora (skutkový dej bol zavŕšený doručením uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení). Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu u exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody vyjadrenú v peniazoch, ktorá predstavuje sumu 175,- eur. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá predstavuje sumu 442,56 eur. V danom prípade poukazuje na skutočnosť, že potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primerané satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Zároveň poukázal na konštatovanie, že porušenie práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je zaručené článkom 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané v ustanovení § 44 ods. 8 exekučného poriadku a s právnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca poukázal na skutočnosť, že nesprávny úradný postup okresného súdu je takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené zo zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa, pričom neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora, exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencií povinného. Exekučný súd bol nečinný viac ako 246 dní.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12.09.2014 žiadal návrh žalobcu, ako neodôvodnený zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle Zákona číslo 514/2003 Z. z. Poukázal na nedostatky podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť podania, keď navrhovateľ uviedol časť dôkazov avšak v skutočnosti priniesol celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ sám. Taktiež z podania žalobcu nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Pokiaľ ide o uvádzané prieťahy v konaní žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu, neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovaného, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, respektíve možnosť podania ústavných sťažností, to znamená či využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. V ďalšom poukázal žalovaný na skutočnosť, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Túto právomoc má iba predseda súdu alebo ústavný súd. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli doručené dňa 23.04.2012 ale už dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu doručená žaloba z čoho je zrejmé, že žalobca nepodal žalobu po uplynutí 6 mesačnej lehoty ale skôr. V takomto prípade ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky adresovalo žalobcovi po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, výzvu na doplnenie žiadosti. Žalobca však neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podanej žiadosti a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktoré prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písmeno a) Zákona číslo 514/2003 Z. z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný. Ustanovenie Zákona číslo 514/2003 Z. z. ustanovujú všeobecné podmienky pri splnení, ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to nezákonné rozhodnutie, respektíve nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, respektíve nesprávnym úradným postupom a vzniku škody. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky 3 podmienky súčasne. K otázke nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote žalovaný uviedol, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. V praxi je zaužívaný model v zmysle, ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov (keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora exekučný súd rozhodne v tomto uznesení aj o trovách doterajšieho exekučného konania tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie u pôvodného exekútora) a na zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu ustanovení § 44 ods. 9 Zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poveria exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Otázku či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, žalovaný poukázal na judikatúru Ústavného súdu spisová značka I ÚS 16/2, ktorá konštatuje, že pri posúdení či došlo, alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie bez zbytočných prieťahov zaručené v článku 48. Ods. 2 ústavy. Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo zákonom v zákone (napríklad rozhodnutie ústavného súdu spisová značka IIÚS 64/1997, na ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje) ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti v danej veci pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v článku 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti, veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle článku 48 ods. 2 ústavy. Zároveň žalovaný poukázal na ustanovenie ô 48 ods. 2 a 9 exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, respektíve do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky na ktorú mal poverenie z ohľadom na zachovanie komunity konania. Žalovaný taktiež poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávny úradným postupom a prípadnou škodou.
Právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní. Zároveň žiadal, aby bol odporca zaviazaný k zaplateniu majetkovej škody vo výške 175,- eur s titulu nemajetkovej ujmy vo výške 442,56 eur s poukazom na skutočnosť, že v exekučnom konaní je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného o zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Okresný súd Žiar nad Hronom nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. Navrhovateľ tvrdí, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, aby k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Zároveň právny zástupca navrhovateľa poukazoval na znalecký posudok číslo 1/2014.
Zástupca odporcu rovnako ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní. Rovnako poukázal na svoje písomné vyjadrenie k znaleckému posudku číslo 1/2014, ktoré je založené na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod číslo spr. A/147/14, rovnako na svoje písomné vyjadrenie, pričom namieta zmätočnosť žalobných návrhov, nesplnenie podmienky predbežného prerokovania nároku na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nesplnenie podmienok nevyhnutných pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, nepreukázaním nesprávneho úradného postupu, nepreukázanie vzniku a výšky škody, nesplnením podmienok pre možnosť priznania náhrady v peniazoch a napokon neexistenciu príčinnej súvislosti. Vzhľadom na tieto okolnosti odporca žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť.
V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu spis. značka 11Er 2799/2005, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav. Dňa 21.12.2005 podal súdny exekútor Mgr., Ing. Ivan Šteiner, so sídlom Exekútorského úradu Nové Mesto nad Váhom, Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom na tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod spis. značkou Ex 1197/2005 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Račianska 42/2, 831 02 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému E. F., K..Č..: XXXXXX/XXXX, L. Y. J. XXX na vymoženie pohľadávky 25 200,- Sk s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu notárskej zápisnice, založenej v zbierke listín pod číslom X. X. zo dňa 23.07.2005, ktorú vyhotovil notár JUDr. Ondrej Ďuriač, so sídlom v Partizánskom. Tunajší súd v prejedávanej veci vydal dňa 09.01.2006 poverenie pre súdneho exekútora Mgr., Ing. Ivana Šteiner, Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom. Dňa 16.09.2010 podal oprávnený návrh na zmenu exekútora. Táto skutočnosť bola oznámená Mgr., Ing. Ivanovi Šteinerovi, ktorý dňa 28.09.2010 podal návrh na zastavenie exekučného konania. Zároveň si vyčíslil trovy exekúcie. Súdny exekútor Mgr. Ivan Šteiner dňa 22.11.2010 sa vyjadril k návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením 11Er 2799/2005-29 zo dňa 20.05.2011 exekúciu zastavil. Voči tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený zároveň oprávnený podal návrh na prerušenie konania. Krajský súd v Banskej Bystrici číslo konania 2Coe 24/2012-65 zo dňa 21.12.2012 návrh na prerušenie konania zamietol a uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom číslo konania 11Er 2799/2005-29 zo dňa 20.05.2011 a vrátil mu ho na ďalšie konanie.
Uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom číslo konania 11Er 2799/2005-74 zo dňa 09.04.2013 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zároveň ju zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.08.2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica číslo konania 4Coe 49/2013 zo dňa 07.08.2013. Dňa 02.10.2013 oprávnený podal odvolanie voči uzneseniu Krajského súdu Banskej Bystrici spis. zn. 4Coe 49/2013. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením číslo konania 8Ecdo 31/2013, 7Coe 2/2014, konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici spis. zn. 4Coe 49/2013 zastavil. Návrh na prerušenie dovolacieho konania zamietol. Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 07.08.2013 spis. zn. 4Coe 49/2013 odmietol. Dňa 15.05.2014 súdny exekútor Mgr., Ing. Ivan Šteiner PhD. vrátil poverenie na vykonanie exekúcie.
Podľa § 3 ods. 1 písmeno d) Zákona číslo 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci po zmene niektorých zákonov v znení do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písmeno a) bod 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v Občianskom súdnom konaní alebo trestnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 9 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona číslo 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2012, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda
Podľa § 16 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 Zákona číslo 514/2003 Z. z., V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
V zmysle § 15 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežnom prerokovaní nároku s príslušným orgánom.
Súd mal preukázané, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli doručené žalovanému dňa 23.04.2012, ale už dňa 27.09.2012 bola na okresný súd doručená žaloba z čoho je zrejmé, že žalobca nepodal žaloby po uplynutí 6 mesačnej lehoty ale skôr. V takomto prípade má súd za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalovaný doručil žalobcovi žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, výzvy na doplnenie žiadosti. Žalobca však neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal.
Vychádzajúc zo skutkových zistení prejednávanej veci a citovaných ustanovení zákona považoval súd návrh navrhovateľa za nedôvodný vzhľadom na skutočnosť, že v exekučnej veci spisová značka 11Er 2799/2005, kedy oprávnený to jest navrhovateľ podal žiadosť o zmenu súdneho exekútora dňa 16.09.2010. Súd výzvou zo dňa 23.09.2010 vyzval povereného súdneho exekútora k vyjadreniu sa k tejto zmene a zaslania exekučného spisu. Súdny exekútor prípisom zo dňa 28.09.2009 podal návrh na zastavenie exekučného konania. Dňa 22.11.2010 sa súdny exekútor Mgr., Ing. Ivan Šteiner vyjadril aj k návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Okresný súd v Žiari nad Hornom uznesením 11Er 2799/2005-29 zo dňa 20.05.2011 exekúciu zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením číslo konania 2Coe 24/2012 rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom číslo konania 11Er 2799/2005 zrušil v celom rozsahu Následne uznesením číslo konania 11Er 2799/2005-74 Okresný súd Žiar nad Hronom vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil. Exekúcia bola zastavená z dôvodu neuznania notárskej zápisnice, ako spôsobilého exekučného titulu a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.08.2013 spojení z rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica číslo konania 4Coe 49/2013 zo dňa 07.08.2013. V tejto veci vidí navrhovateľ nesprávny úradný postup Okresného súdu Žiar nad Hronom v tom, že rozhodol o žiadosti o zmene exekútora oneskorene a nebola dodržaná zákonná 30 dňová lehota. Súd mal preukázané, že o zmene exekútora nebolo vôbec rozhodované, pretože exekúcia bola zastavená. Otázku či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je kompetentný preskúmať len ústavný súd, ktorý v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúmal vždy z ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä z pohľadu zložitosti veci, správania sa účastníkov a postupu súdu. Súdne a tým aj exekučné konanie nie je kompetentný preskúmať súd v konaní o náhradu škody podľa zákona číslo 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti, respektíve predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postupy iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov malo by to za následok, že všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov a uvedené by mohlo smerovať k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodnutie sporov, náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy a však súdy, ktoré môžu porušiť právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov môžu byť aj súdy vyššieho stupňa. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci I ÚS 16/02, kde sa okrem iného konštatuje, že pri posúdení či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedenie základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodnutia a rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Aj keď súd v exekučnom konaní urobí úkon po zákonom stanovenej lehote nemožno bez zohľadnenia ďalších okolností veci konštatovať, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Napokon aj keby takýto nesprávny úradný postup bol daný navrhovateľ nepreukázal vznik škody alebo majetkovej ujmy priamo vyvolaný týmto nesprávnym úradným postupom, pričom dĺžka konania pri exekučných konania je ovplyvnená aj správaním súdneho exekútora, ktorý na výzvy súdu nie vždy reaguje v primeranej lehote. Za nepravdivé možno považovať aj tvrdenie navrhovateľa o tom, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora súd bol v omeškaní dlhú dobu. Zo spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom 11Er 2799/2005 vyplýva, že samotný navrhovateľ podal návrh na zmenu exekútora dňa 16.09.2010. Súdny exekútor sa k návrhu vyjadril dňa 28.09.2010 a následne dňa 22.11.2010. Uznesením 11Er 2799/2005 zo dňa 09.04.2013 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zároveň bola zastavená. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.08.2013 spolu s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici 4Coe 49/2013 do dňa 07.08.2013. V exekučnej veci k rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora teda nedošlo vôbec a to z dôvodu zistenia podmienok pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie pretože oprávnený sa domáhal vymoženia plnenia od povinného na podklady nespôsobilého exekučného titulu. Vchádzajúc z týchto úkonov súd v exekučnom konaní súd nepovažuje postup exekučného súdu za nesprávny úradný postup, respektíve za prieťahy v konaní, nakoľko exekučný súd prednostne v konaní riešil zákonnosť exekučného titulu a tým prípustnosť exekúcie, ako celku v porovnaním s čím rozhodnutie o zmene osoby súdneho exekútora nebolo prioritné. K posúdeniu zákonnosti exekučného titulu súd nevyhnutne vyžadoval súčinnosť oprávneným, ako i pôvodným súdny exekútorom. V danom prípade súd má za to, že zmena osoby súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv. Nesprávny úradný postup by musel byť takou podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila škodu čo v danom prípade nie je možné konštatovať nakoľko exekúcia bola zastavená.
V danom prípade súd poukazuje na skutočnosť, že poverený súdny exekútor mohol vykonávať všetky úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, alebo do rozhodnutia súdu o zastavenie exekúcie a treto v súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zmene exekútora v zákonnej lehote nemohlo preto dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Tvrdenie navrhovateľa, že mu vznikla škoda súd nepovažuje za podložené aj z ohľadom na výsledok exekúcie, ktorá bola vyhlásená za neprípustnú a to z titulu zavinenia na strane oprávneného, ktorý navrhoval vykonať exekúciu na základe nezákonného exekučného titulu a práve vymožením plnenia v prospech oprávneného a to i po zmene súdneho exekútora by vznikol stav, kedy by sa oprávnený dostal k plneniu na základe nezákonného exekučného titulu. Rovnako v danom prípade súd mal preukázané, že samotný poverený súdny exekútor vrátil poverenie na vykonanie exekúcie dňa 15.05.2014.
Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a to na základe zásady úspechu. Žalovaný mal vo veci plný úspech. V spojení s konaním mu trovy nevznikli, preto súd vyslovil, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu/rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali písomne do zápisnice súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.