Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Csp/33/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, právne zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., právne zastúpená: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s. r. o., so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 36 868 221, o zaplatenie 1 368,98 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 09.02.2024 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1368,98 Eur spolu s úrokom z omeškania 6,25% ročne zo sumy 1368,98 Eur od 27.10.2022 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca na základe doručenej odpovede ohľadne odvádzania odpadových vôd zo dňa 21.09.2022, na odbernom mieste C. XXX, D. - E. zistil vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie bez uzatvorenej Zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd s predmetom Zmluvy „b – odvádzanie a čistenie odpadových vôd“ verejnou kanalizáciou. Žalobca vystavil žalovanej faktúru č. XXXXXXXXXX v sume 1368,98 Eur, splatná dňa 26.10.2022 - neuhradená vôbec. Celkový nedoplatok predstavuje sumu 1368,98 Eur. Následne dňa 03.01.2023 žalobca so žalovanou uzatvoril zmluvu č. F., ktorej predmetom bolo aj odvádzanie a čistenie odpadových vôd, na ktoré bola vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.09.2022 v čase neoprávneného vypúšťania odpadových vôd do verejnej kanalizácie.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobe v celom rozsahu vyhovel, a to platobným rozkazom č.k. zo dňa 22.02.20024, proti ktorému podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením. Žalovaná v odpore uviedla, že žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu popiera. Žalobca zaslal žalovanej faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.09.2022, v ktorej žalobca žalovanej vyúčtoval sankciu za neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie vo výške 250 Eur, náhradu škody za neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie za obdobie od 22.09.2019 do 13.08.2020 vo výške 315,19 Eur a náhradu škody za neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie za obdobie od 14.08.2020 do 21.09.2022 vo výške 803,79 Eur. Následne žalobca zaslal žalovanej list č. XXXXXX/XXXX zo dňa 18.10.2022, v ktorom uviedol, že v roku 2017 bola listom oboznámená o možnosti prihlásenia sa na službu „stočné“ v rámci generálneho pardonu, kedy producenti odpadových vôd bez zmluvy o

pripojení na verejnú kanalizáciu mohli zlegalizovať svoje pripojenie bez uplatnenia zmluvnej pokuty a náhrady škody. Žalovaná ako odpoveď zaslala prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobcovi list zo dňa 30.11.2022, v ktorom uviedla, že žalobca mal podľa svojich vlastných tvrdení vedomosť o údajnom neoprávnenom vypúšťaní odpadových vôd do verejnej kanalizácie od roku 2017. Vtedy začala plynúť subjektívna premlčacia lehota pre právo na náhradu škody. Žalovaná o neoprávnenom vypúšťaní odpadových vôd do verejnej kanalizácie vedomosť nemala. V čase kolaudácie stavby, v ktorej sa nachádza odberné miesto, totiž nebolo možné so žalobcom uzatvoriť zmluvu o odvádzaní odpadových vôd z dôvodu, že nebol prevádzkovateľom predmetnej verejnej kanalizácie. Žiadny list ohľadom generálneho pardonu nebol žalovanej v roku 2017 doručený. Žalovaná v tejto odpovedi odmietla akceptovať žalobcom vystavenú faktúru a požiadala žalobcu o jej stornovanie. Žalobca si návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatnil dva rôzne nároky. Prvým je akási sankcia vo výške 250 Eur za údajné neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie a druhým náhrada škody spôsobenej údajným neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie. Uplatnená sankcia vo výške 250 Eur nemá žiadny zákonný a ani zmluvný základ. Žalobca vo faktúre uviedol, že túto sankciu žalovanej vyúčtoval v zmysle zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách (neuviedol žiadne jeho konkrétne ustanovenie) a v zmysle jeho vlastného cenníka. V návrhu na vydanie platobného rozkazu sa žalobca k tejto fakturovanej položke žiadnym spôsobom nevyjadril a ani ju žiadnym spôsobom nezdôvodnil, ale napriek tomu si ju týmto návrhom uplatnil. Zo zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách nevyplýva, že by mal prevádzkovateľ verejnej kanalizácie voči osobe, ktorá neoprávnene vypúšťa do verejnej kanalizácie odpadové vody, aj iné nároky okrem nároku na náhradu škody v zmysle § 25 ods. 4 predmetného zákona. Cenník žalobcu by bol relevantný iba v prípade existencie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. Pokiaľ medzi žalobcom a žalovanou nebola až do 03.01.2023 uzavretá zmluva o odvádzaní odpadových vôd, tak žalobca si nemôže za toto obdobie uplatňovať voči žalovanej zmluvnú sankciu podľa cenníka. Faktúra je pri tejto fakturovanej položke zmätočná, pretože ak si žalobca uplatňuje zákonný nárok, tak ho nemôže uplatňovať v zmysle vlastného cenníka, ktorý predpokladá existenciu zmluvného vzťahu. Neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie je porušením zákonnej povinnosti, nie porušením zmluvnej povinnosti. Paušalizovaná sankcia v zmysle cenníka žalobcu by prichádzala do úvahy jedine ako zmluvná pokuta v prípade porušenia zmluvnej povinnosti. Pri porušení zákonnej povinnosti a pri neexistencii zmluvného vzťahu je však nárok na zmluvnú pokutu vylúčený. Fyzickú osobu, ktorá neoprávnene vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie, môže takýmto spôsobom sankcionovať iba okresný úrad ako orgán dohľadu na úseku verejných kanalizácii, a to uložením pokuty za priestupok podľa § 40 ods. 1 písm. l) zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Prevádzkovateľ verejnej kanalizácie takúto právomoc nemá. Prevádzkovateľ verejnej kanalizácie si môže nárokovať iba náhradu škody. Sankcia vo výške 250 Eur je tak zjavne nedôvodná. Okrem toho ani nie je zrejmé, z akého svojho cenníka žalobca vychádzal, keďže ho vôbec nepripojil ako prílohu návrhu na vydanie platobného rozkazu, pričom cenník s takouto položkou nemožno dohľadať ani na jeho webe. Žalovaná popiera aj žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody spôsobenej údajným vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie. Žalobca nepreukázal vznik škody. Žalobca predložil iba faktúru, ktorou žalovanej vyúčtoval náhradu za údajnú škodu spôsobenú vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie, avšak samotný vznik škody žiadnym spôsobom nepreukázal. Zo samotnej faktúry nevyplýva, že by žalobcovi vznikla škoda v podobe ušlého zisku. Samotné vyúčtovanie peňažného plnenia v dôsledku tvrdeného neoprávneného vypúšťania odpadových vôd nepochybne nepreukazuje skutočnosť, že k neoprávnenému vypúšťaniu odpadových vôd došlo. Dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla a aký je jej rozsah, zaťažuje žalobcu, ktorý o sebe tvrdí, že je poškodený. Ďalej je potrebné uviesť, že ak by aj nejaká škoda žalobcovi vypúšťaním odpadových vôd zo stavby žalovanej do verejnej kanalizácie vznikla, tak žalovaná za ňu nezodpovedá, pretože ju nezavinila. V zmysle sa zodpovednosti za škodu zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Žalovaná nemohla so žalobcom z objektívnych dôvodov uzavrieť zmluvu o odvádzaní a čistení odpadových vôd, pretože v čase kolaudácie jej stavby nebol žalobca prevádzkovateľom predmetnej verejnej kanalizácie. Prípadnú škodu spôsobenú tým, že táto zmluva nebola uzavretá, tak nemohla žalovaná zaviniť, a preto za prípadnú škodu spôsobenú neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie nezodpovedá. Žalobca jednoznačne porušil svoju prevenčnú povinnosť, ktorú mu ukladá a . Žalobca mal na pravidelnej báze vykonávať kontroly vypúšťania odpadových vôd do verejnej kanalizácie a mal vykonávať opatrenia na zabránenie neoprávnenému vypúšťaniu odpadových vôd do verejnej kanalizácie. Ak žalovaná skutočne neoprávnene vypúšťala niekoľko rokov do verejnej kanalizácie odpadové vody, tak tento stav vznikol nedbanlivosťou samotného žalobcu. Žalobca je ako prevádzkovateľ verejnej kanalizácie povinný prevenčne konať tak, aby zabraňoval

vzniku škôd v súvislosti s prevádzkou verejnej kanalizácie. To obzvlášť platí pri takýchto škodách, ktoré sú predvídateľné. Ak žalobca zanedbal kontrolu odberných miest při prebratí prevádzky verejnej kanalizácie, tak bolo možné predvídať, že nejaké odberné miesta zostali bez uzavretej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd. Ak by žalobca včas upozornil žalovanú na údajné neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, tak by danú zmluvu uzavrela už skôr. Žalobca nemôže za svoju vlastnú niekoľkoročnú nedbanlivosť, ktorá mohla viesť k vzniku škody, sankcionovať žalovanú v postavení spotrebiteľa. Ak skutočne došlo k škode z dôvodu neoprávneného vypúšťania odpadových vôd do verejnej kanalizácie, tak za ňu nezodpovedá žalovaná z dôvodu, že ju v plnom rozsahu svojou nedbanlivosťou zavinil žalobca ako prevádzkovateľ verejnej kanalizácie, ktorý zanedbal svoju prevenčnú povinnosť vo vzťahu k hroziacim škodám. V zmysle takúto škodu (ak skutočne vznikla) v plnom rozsahu znáša žalobca. Ak by bolo možné určitú nedbanlivosť pripísať aj žalovanej, tak potom je potrebné náhradu škody pomerne rozdeliť. Žalovaná nemôže za takejto situácie v plnej miere znášať zodpovednosť za škodu spôsobenú údajným neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie a žalobca sa nemôže ako prevádzkovateľ verejnej kanalizácie zbaviť svojej zodpovednosti za porušenie prevenčnej povinnosti tým, že žalovanej vystaví faktúru, v ktorej jej vyúčtuje za tri roky spätne náhradu škody. Ak bola škoda spôsobená zavinením samotného poškodeného a dôjde k aplikácii , tak potom vo vzťahu k škodcovi absentuje aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním. Príčinou údajného neoprávneného vypúšťania odpadových vôd do verejnej kanalizácie zo stavby žalovanej nie je protiprávne konanie žalovanej, ale nedbanlivosť zo strany žalobcu, ktorý celé roky zanedbával svoju prevenčnú povinnosť vo vzťahu k hroziacim škodám v súvislosti s prevádzkou verejnej kanalizácie. Ak absentuje priama a bezprostredná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním (kauzálny nexus), tak ide o ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby. Je neprípustné, aby poškodený celé roky prehliadal, že mu niekto spôsobuje škodu, žiadnym spôsobom voči vzniku škody nezakročil a následne od škodcu, ktorý ani nevie, že spôsobuje škodu, vymáhal v plnom rozsahu náhradu škody. Žalovaná okrem vzniku škody, svojho zavinenia na vzniku údajnej škody a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a jej údajným protiprávnym konaním namieta aj výšku žalobcom uplatnenej náhrady škody. Jednotková cena za 1 m3 odvedenej odpadovej vody uvedená v predmetnej faktúre vyplýva z cenových rozhodnutí ÚRSO. Tieto cenové rozhodnutia však určujú maximálnu cenu stočného. Účelom náhrady škody podľa zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách je, aby bola prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie zaplatená ako náhrada škody peňažná suma, ktorú by bol škodca v prípade uzavretia zmluvy o odvádzaní odpadových vôd povinný zaplatiť ako stočné (ušlý zisk). Ak už sa žalobca rozhodol vyúčtovať žalovanej takúto náhradu škody, tak ju mal vyúčtovať vo výške obvyklej ceny stočného v danom mieste a čase pre porovnateľné subjekty (trhová cena) a nie vo výške maximálnej ceny stočného podľa cenového rozhodnutia ÚRSO. Predmetné cenové rozhodnutia ÚRSO žalovaná pripája ako prílohu odporu (na webovom sídle žalobcu ich nemožno dohľadať). Za obdobie od 22.09.2019 do 13.08.2020 vyúčtoval žalobca žalovanej náhradu škody podľa rozhodnutia ÚRSO č. XXXX/XXXX/X zo dňa 24.02.2017. Dňa 10.08.2020 vydal ÚRSO rozhodnutie č. XXXX/XXXX/ X, ktorým s účinnosťou odo dňa jeho doručenia zmenil predchádzajúce rozhodnutie tak, že maximálne stočné zvýšil z 0,9216 €/m3 na 0,9985 €/m3. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že mu bolo toto rozhodnutie doručené práve dňa 14.08.2020, a že by tak bol od tohto dňa oprávnený účtovať žalobkyni zvýšenú náhradu škody (odhliadnuc od toho, že náhradu škody predstavuje trhová cena stočného). Následným cenovým rozhodnutím ÚRSO č. XXXX/XXXX/X zo dňa 04.11.2021 došlo iba k predĺženiu platnosti pôvodného cenového rozhodnutia. Z návrhu na vydanie platobného rozkazu a ani z predmetnej faktúry navyše nie je vôbec zrejmé, ako žalobca určil množstvo odpadovej vody, ktoré podľa neho žalovaná neoprávnene vypustila do verejnej kanalizácie. Žalobca žalovanej vyúčtoval náhradu škody za tri roky spätne odo dňa 21.09.2022. Ak by aj bol nárok žalobcu na náhradu škody dôvodný čo do dôvody a výšky, tak je potrebné konštatovať, že v zmysle a je z väčšej časti premlčaný. Žalobca sa vo svojom liste zo dňa 18.10.2022 priznal, že o údajnom neoprávnenom vypúšťaní odpadových vôd do verejnej kanalizácie domácnosťami v danej časti obce mal vedomosť už v roku 2017, kedy údajne vyhlásil generálny pardon, o ktorom nebola žalovaná informovaná. Od tohto obdobia sa tak každý prípadný čiastkový nárok na náhradu škody (ak dochádzalo ku škode, za ktorú žalovaná zodpovedá) premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť rovnako ako objektívna premlčacia lehota v deň vzniku čiastkového nároku na náhradu škody a plynie samostatne pri každom čiastkovom nároku. V prípade, že má poškodený vedomosť o pokračujúcom porušovaní právnej povinnosti, ktoré mu spôsobuje škodu, tak subjektívna premlčacia lehota začína plynúť rovnako ako objektívna premlčacia lehota v deň vzniku škody.

Návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný dňa 09.02.2024. Je tak potrebné konštatovať, že akékoľvek prípadné čiastkové nároky žalobcu na náhradu škody, ktoré mu mali vzniknúť pred 09.02.2022, sú už premlčané. Žalobca v predmetne faktúre a ani v návrhu na vydanie platobného rozkazu bližšie nešpecifikoval, ako určil množstvo údajne neoprávnene odvedenej odpadovej vody do verejnej kanalizácie, v dôsledku čoho nemožno ani presne určiť, aká časť žalobcom uplatnenej sumy by mala byť premlčaná. Žalobcom vyúčtovaná suma náhrady škody vo výške 315,19 Eur za obdobie od 22.09.2019 do 13.08.2020 je ako celok bezpochyby premlčaná. Obdobie od 14.08.2020 do 21.09.2022 predstavuje 769 dní, z čoho premlčanie dopadá na 544 dní. Ak by sme vychádzali z fikcie, že v období od 14.08.2020 do 21.09.2022 dochádzalo každý deň k produkcii rovnakého množstva odpadovej vody, tak je z fakturovanej sumy 803,79 Eur premlčaná suma 568,61 Eur. Spolu by teda bola premlčaná suma 883,80 Eur. Je však všeobecne známe, že asi žiadna domácnosť neprodukuje každý deň a každý mesiac totožné množstvo odpadovej vody. Rozsah premlčania žalobcom uplatneného nároku je preto možné presne určiť iba na základe obdobia, za ktoré si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že žalovaná podala odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom uvádza, že neuznáva žalobcom uplatnený nárok z dôvodu, že nemala vedomosť o neoprávnenom vypúšťaní odpadových vôd, žalobca podľa žalovanej nemá nárok na uplatnenú sankciu a žalobca podľa žalovanej nepreukázal vznik škody. Žalobca s tvrdeniami žalovanej nesúhlasí. Právo vystaviť faktúru s vyčíslením náhrady škody za vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie spätne za 3 roky je v súlade s vyhláškou Ministerstva životného prostredia č. v znení neskorších predpisov a v zmysle internej metodiky žalobcu. Žalobca poukazuje na legislatívnu úpravu neoprávneného vypúšťania odpadových vôd, ktoré žalovaná nesprávne aplikovala, resp. neporozumela účelu daných ustanovení. Neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd sa okrem iného rozumie i vypúšťanie v rozpore s podmienkami ustanovenými prevádzkovým poriadkom verejnej kanalizácie alebo v rozpore s dohodnutými zmluvnými podmienkami a podmienkami ustanovenými vo všeobecných obchodných podmienkach, s ktorými žalovaná prejavila súhlas svojim podpisom zmluvy. Z dôvodu porušenia je následne žalobca ako dodávateľ oprávnený domáhať sa náhrady škody v zmysle platnej právnej úpravy. Žalobca zdôrazňuje, že právny vzťah medzi ním a žalovanou je determinovaný samotným dodaním služby a nárok na zaplatenie odplaty vzniká jej dodaním. (keď náhrada škody sa rovná odplate vo výške určenej úradom pre reguláciu sieťových odvetví), ako vyplýva z vyššie citovaných ustanovení. Zároveň je potrebné popri vyššie uvedenom samostatne zohľadniť aj záujem žalobcu na zaplatení dlžnej sumy a následnému predídeniu stratovosti, ktorá žalobcovi na základe nezaplatenia dlžnej sumy zo strany žalovanej vznikla. Vychádzajúc z uvedeného právneho rámca žalobca uvádza, že bolo povinnosťou žalovanej ako vlastníčky nehnuteľnosti uzatvoriť zmluvu so žalobcom a ak napriek všetkým skutočnostiam takúto zmluvu neuzatvorila, konala v rozpore so zákonom. Žalobca má za to, že žalovaná nemôže pre seba odvodzovať priaznivejší stav (kratšiu premlčaciu lehotu) dosiahnutý porušením zákonnej povinnosti uzatvoriť so žalobcom zmluvu. Žalovaná ako odberateľ a/ alebo producent je povinná dodržiavať podmienky ustanovené v prevádzkovom poriadku verejného vodovodu alebo v prevádzkovom poriadku verejnej kanalizácie, a zároveň podmienky dohodnuté v zmluve. Žalovaná je povinná nahlásiť zmenu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pripojenej na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu. Žalobca zároveň poukazuje na skutočnosť, že vykonanie zmeny (prehlásenie) z pôvodného odberateľa na nového odberateľa sa vykonáva prostredníctvom na to určeného formulára, ktorý sa zasiela žalobcovi ako prevádzkovateľovi verejného vodovodu a verejnej kanalizácie. Následne za splnenia zákonných podmienok sa vykoná prehlásenie na nového odberateľa.

4. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu k jej odporu v písomnom vyjadrení zo dňa 10.05.2024 uviedla zhodne s obsahom rovnaké skutočnosti ako v odpore, má za to, že žalobca nepreukázal neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie zo stavby žalovanej, nepreukázal vznik škody, jej výšku a ani príčinnú súvislosť medzi vznikom údajnej škody a údajným protiprávnym konaním žalovanej. Ak by aj bol uplatnený nárok na náhradu škody čo do dôvody a výšky dôvodný, tak je potrebné konštatovať, že je z väčšej časti premlčaný. Sankcia vo výške 250 Eur nemá žiadny zákonný a ani zmluvný základ a žalobca ju žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Žalobca si nesplnil povinnosť tvrdenia a neuniesol ani svoje dôkazné bremeno.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 03.06.2024 uviedol, že právny vzťah medzi ním a žalovanou je determinovaný samotným dodaním služby a nárok na zaplatenie odplaty vzniká jej dodaním. V prílohe predložil súdu prehľad odpočtov na odbernom mieste, z ktorého vyplýva, že celková spotreba vody a tým aj vypustené množstvo odpadovej vody do verejnej kanalizácie bolo 1147m3.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovanej, oboznámením obsahom listín Zmluva č. F. o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd zo dňa 03.01.2023, predžalobná výzva zo dňa 20.12.2023, doručenka, faktúra č. XXXXXXXXXX, list žalobcu „Neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie“ zo dňa 26.09.2022, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, list žalobcu zo dňa 18.10.2022, odpoveď žalovanej zo dňa 18.10.2022, výsledky odpočtu relevantné pre zúčtovanie a zistil tento stav veci.

7. Žalobca ako prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie a ako dodávateľ uzavrel so žalovanou ako odberateľom dňa 03.01.2023 Zmluvu č. F. o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd (ďalej len „Zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd (ďalej len „VOP“). Predmetom Zmluvy čl. I bolo len zabezpečenie dodávky pitnej vody z verejného vodovodu, odvádzanie a čistenie odpadových vôd, odvádzanie a čistenie vôd z povrchového odtoku, odvádzanie a čistenie odpadových vôd iných zdrojov do odberného miesta na adrese C. XXX/XX, D.. Súd poukazuje, že žalobca sa domáha zaplatenia faktúry za vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie od žalovanej za obdobie bez uzatvorenej Zmluvy.

8. Žalobca vyúčtoval žalovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX vyhotovenou dňa 26.09.2022 a splatnou dňa 26.10.2022 sumu 250 Eur ako sankciu za neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie v zmysle na odbernom mieste C. XXX, D., E., sumu 315,19 Eur ako náhradu škody za neoprávnene vypustené množstvo odpadových vôd do verejnej kanalizácie na odbernom mieste za obdobie od 22.09.2019 do 13.08.2020 a sumu 803,79 Eur ako náhradu škody za neoprávnene vypustené množstvo odpadových vôd do verejnej kanalizácie na odbernom mieste za obdobie od 14.08.2020 do 21.09.2022, spolu bola vyfakturovaná suma 1368,98 Eur.

9. Žalobca listom zo dňa 18.10.2022 uviedol žalovanej, že vypúšťanie odpadových vôd bez uzatvorenej Zmluvy kvalifikuje ako neoprávnené. Sankcia za zistenie neoprávneného vypúšťania odpadových vôd do verejnej kanalizácie na odbernom mieste C. XXX/XX, D., bola vystavená v zmysle aktuálneho cenníka výkonov a služieb BVS. Taktiež žalovaná bola v roku 2017 listom oboznámená o možnosti prihlásenia sa na službu „stočné“ v rámci generálneho pardonu, ktorý bol udelený BVS v dňoch od 20.06.2017 do 31.08.2017 s predĺžením do 15.10.2017, kedy producenti odpadových vôd, ktorí sú bez zmluvy pripojení na verejnú kanalizáciu mohli zlegalizovať svoje pripojenie bez uplatnenia zmluvnej pokuty a náhrady škody. Žalovaná na list žalobu reagovala listom zo dňa 30.11.2022 v ktorom poukázala na námietku premlčania, kde žalobca mal vedomosť o roku 2017, od tohto obdobia začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba. V čase kolaudácie stavby, v ktorej sa nachádza odberné miesto nebolo možné uzatvoriť s žalobcom zmluvu na odvádzanie a čistenie odpadových vôd z dôvodu, že predmetná kanalizácia nebola v správe žalobcu. Vo vzťahu sankcii vo výške 250 Eur žalovaná uviedla, že táto sankcia nemá opodstatnenie v a zmysle cenníka BVS, a.s., nemá základ ani v zmluvných dojednaniach.

10. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:

Podľa o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len „“), vlastník verejnej kanalizácie je povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd so žiadateľom o pripojenie na verejnú kanalizáciu, záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejnej kanalizácie a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa verejnej kanalizácie a pre jeho právneho nástupcu.

Podľa , neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie je vypúšťanie bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd alebo v rozpore s takouto zmluvou.

Podľa , kto neoprávnene vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie, je povinný nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie.

Podľa (ďalej len „“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa a , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa , Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

Podľa a (ďalej len „“), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

11. Predmetom konania je podľa obsahu žaloby náhrada škody v celkovej sume 1368,98 Eur, a to z dôvodu, že podľa žalobcu dochádzalo vypúšťaniu odpadových vôd do verejnej kanalizácie bez uzatvorenia Zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd na odbernom mieste C. XXX, D., kde daná suma pozostáva zo sumy 250 Eur ako sankcie za neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie v zmysle , zo sumy 315,19 Eur ako náhrady škody za neoprávnene vypustené množstvo odpadových vôd do verejnej kanalizácie za obdobie od 22.09.2019 do 13.08.2020, a zo sumy 803,79 Eur ako náhrady škody za neoprávnene vypustené množstvo odpadových vôd do verejnej kanalizácie za obdobie od 14.08.2020 do 21.09.2022.

12. Nárok žalobcu uplatnený žalobou je na základe znenia žaloby posudzovaný ako nárok na náhradu škody v sume 1368,98 Eur, ktorú mala žalobcovi spôsobiť žalovaná porušením právnej povinnosti. Nejedná sa pritom o nárok vyplývajúci zo zmluvy a zo zmluvného vzťahu (nárok na náhradu škody spôsobenej nedodržaním zmluvnej povinnosti), nakoľko medzi žalobcom a žalovanou žiadny zmluvný vzťah nevznikol, teda nebola medzi nimi uzatvorená žiadna zmluva o pripojení na verejnú kanalizáciu a o odvádzaní odpadových vôd v zmysle Žalobca je pritom vlastníkom verejnej kanalizácie a žalovaná je subjekt, ktorý mal podľa tvrdenia žalobcu do verejnej kanalizácie odvádzal povrchovú vodu zo svojej nehnuteľnosti bez uzatvorenia zmluvy o pripojení na verejnú kanalizáciu s vlastníkom verejnej kanalizácie.

13. Škoda je v právnom zmysle definovaná ako vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, ktorú možno vyjadriť peňažným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno priznať, ak sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), vznik škody (v konkrétnej výške) ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za zavinenie). Škoda je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Pre splnenie uvedených objektívnych podmienok zodpovednosti nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti. Žalobca bol preto v konaní povinný dôkazmi preukázať, že žalovaná porušila svoju právnu povinnosť a v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti vznikla žalobcovi škoda a je povinný preukázať výšku tejto škody.

14. Súd preto v konaní skúmal, či sú splnené všetky právne predpoklady na priznanie uplatnenej náhrady škody voči žalovanej.

15. Čo sa týka porušenia právnej povinnosti zo strany žalovanej (existencie protiprávneho úkonu), žalobca sa v žalobe obmedzil len na svoje tvrdenie, kde v žalobe uviedol, že na základe doporučenej odpovede (pozn. súdu asi list žalovanej zo dňa 30.11.2022) zistil vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie na odbernom mieste C. XXX, D. kanalizácie bez uzatvorenej zmluvy, avšak o tomto svojom tvrdení nepredložil súdu žiadny dôkaz.

16. Čo sa týka žalovanou vznesenej námietky premlčania nároku žalobcu, súd taktiež skúmal možnosť premlčania nároku žalobcu na náhradu škody uplatneného touto žalobou. Žalovaná namietala uplynutie dvojročnej subjektívnej lehoty u žalobcom uplatnenej náhrady škody. Súd je názoru že na premlčanie nároku z tohto právneho vzťahu je potrebné použiť ustanovenia aj čo sa týka posudzovania premlčania nároku. V zmysle ustanovenia právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Žalovaná v odpore poukázala na list žalobcu zo dňa 18.10.2022 (č.l. 26) v ktorom žalobca oboznámil žalovanú, že taktiež bola v roku 2017 oboznámená o možnosti prihlásenia sa na službu stočné v rámci generálneho pardonu, ktorý bol udelený BVS v dňoch od 20.06.2017 do 31.08.2017 s predĺžením do 15.10.2017, kedy producenti odpadových vôd, ktorí sú bez zmluvy pripojení na verejnú kanalizáciu mohli zlegalizovať svoje pripojenie bez uzatvorenia zmluvnej pokuty a náhrady škody. Kde súd má za to, že žalobca mal vedomosť o údajnom neoprávnenom vypúšťaní dopadových vôd do verejnej kanalizácie od roku 2017, vtedy mu začala plynúť subjektívna premlčacia lehota pre právo na náhradu škody, ktorá uplynula v roku 2019 na podanie žaloby o náhradu škody. Preto aj vzhľadom k premlčaniu uplatneného nároku na náhradu škody súd žalobu zamietol. Žalobca z danou námietkou premlčania nesúhlasil. Zároveň súd poukazuje, že žalobca žalovanej vyúčtoval náhradu škody za tri roky spätne, kde súd uvádza, že aj keby nárok na náhradu škody nepovažoval za premlčaný na základe vyššie uvedeného, tak nárok na náhradu škody je z časti premlčaný. Žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu podal na upomínací súd dňa 09.02.2024, a preto žalobcom vyúčtovaná suma vo výške 315,19 Eur považuje za premlčanú, ako aj z časti za obdobie 14.08.2020 do 09.02.2022.

17. Žalobca si uplatňuje náhradu škody v sume 803,79 Eur za množstvo 805 m3, kde v časti na základe vyššie uvedeného považuje nárok za premlčaný. Výšku tejto škody žalobca odvodzuje od poplatku za zistenie neoprávneného vypúšťania odpadových vôd v zmysle a aktuálne platného Cenníka výkonov a služieb BVS. Žalovaná tento nárok žalobcu čo do dôvodu (náhrada škody) a tiež aj do výšky poprela. Súd je názoru, že žalobca v súdnom konaní dôkazmi nepreukázal, že o takúto sumu 803,79 Eur sa znížil jeho majetok, resp. že žalobca prišiel o ušlý zisk práve v tejto sume. Suma je stanovená v cenníku výkonov a služieb súvisiacich s odkanalizovaním odpadovej vody verejnou kanalizáciou, ktorý vydal žalobca. Nejedná sa pritom o všeobecne záväzný právny predpis, ale o cenník vytvorený a stanovený žalobcom, ktorý je prílohou ku zmluvám uzatváraným medzi žalobcom a subjektmi, ktoré majú záujem o odber vody z verejného vodovodu a o odvádzanie odpadovej vody do verejnej kanalizácie. Kde žalovaná v danom období nemala so žalobcom uzatvorenú zmluvu. Z toho vyplýva, že tento cenník je platný pre konkrétny subjekt len v prípade uzatvorenia zmluvy, ktorej súčasťou je aj cenník výkonov a služieb. Túto skutočnosť netvrdil ani žalobca a taktiež ani žalovaná. Potom medzi žalobcom a žalovanou neexistuje žiadny zmluvný vzťah a preto nemôže medzi nimi existovať ani dohoda o tom, že by medzi nimi platil cenník vydaný žalobcom. Žalobca predložil súdu prehľad odpočtov na odbernom mieste (č.l. 75), z ktorého podľa žalobcu vyplýva, že celková spotreba odberu vody a tým aj vypustené množstvo odpadovej vody do verejnej kanalizácie bolo 1147 m3. Súd poukazuje na , že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy, kde taktiež žalobca ani na pojednávaný neozrejmil súdu výšku škody. Z uvedeného vyplýva, že žalobca čo sa týka preukázania škody a jej výšky neuniesol v konaní dôkazné bremeno a tým nepreukázal nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanej, a preto aj z tohto dôvodu súd danú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

18. Žalobca si žalobou uplatnil aj sankciu za neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie na odbernom mieste v sume 250 Eur. Súd je názoru, že žalobca v súdnom konaní dôkazmi nepreukázal, že o takúto sumu 250 Eur sa znížil jeho majetok, resp. že žalobca prišiel o ušlý zisk práve v tejto sume. Výška sankcie je stanovená v Cenníku výkonov a služieb súvisiacich s odkanalizovaním odpadovej vody verejnou kanalizáciou, ktorý vydal žalobca, sa nejedná pritom o všeobecne záväzný právny predpis, ale o cenník vytvorený a stanovený žalobcom, ktorý je prílohou k zmluvám uzatváraným medzi žalobcom a subjektmi, ktoré majú záujem o odber vody z verejného vodovodu a o odvádzanie odpadovej vody do verejnej kanalizácie. Z toho vyplýva, že tento cenník je platný pre konkrétny subjekt len v prípade uzatvorenia zmluvy, ktorej súčasťou je aj cenník výkonov a služieb. Z konania vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovanou nebola uzatvorená žiadna zmluva o odvádzaní odpadovej vody do verejnej kanalizácie. Túto skutočnosť netvrdil ani žalobca a taktiež ani žalovaná. Potom medzi žalobcom a žalovanou neexistuje žiadny zmluvný vzťah, a preto nemôže medzi nimi existovať ani dohoda o tom, že by medzi nimi platil cenník vydaný žalobcom, nie je pre žalovanú záväzná. Taktiež

skutočnosť, že uvedená suma je v cenníku charakterizovaná ako sankcia, nemôže zakladať nárok žalobcu na náhradu škody, a to z dôvodu, že o uvedenú sumu sa majetok žalobcu neznížil a taktiež neuhradená sankcia sa nemôže stať ušlým ziskom žalobcu v tejto výške, nakoľko na túto sankciu žalobca v danom prípade nemá nárok bez uzatvorenia zmluvy.

19. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nepreukázal neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie z nehnuteľnosti žalovanej za žalované obdobie, čo sa týka preukázania škody a jej výšky neuniesol v konaní dôkazné bremeno, a tým nepreukázal nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanej, kde súd považoval vznesenú námietku žalovanej za dôvodu. Súd preto s poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Žalovaná mala plný úspech vo veci, preto jej bol podľa a priznaný nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

i) sa týkajú procesných podmienok, j) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, k) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo l) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).