Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_6P-19-2015.pdf
PDF · 84.03 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/19/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Margitou Kovaľovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. W., nar. X.XX.XXXX, maloleté dieťa bytom u matky, dieťa rodičov: matky - I.. G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, C., zastúpená splnomocnenou splnomocnenkyňou: C.. V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. 14, H. - D., a otca - S. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, C., maloleté dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, v konaní o návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého U. návrhom podaným súdu dňa 19.02.2015 žiadal, aby súd zveril dieťa do striedavej starostlivosti tak, že dva týždne bude s otcom a dva týždne s matkou. Striedavá starostlivosť začne v nedeľu o 18.00 hod. a odovzdávanie dieťaťa sa bude konať vždy na trvalom bydlisku toho rodiča, ktorému končí styk aktuálne o 18.00 hod. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 7P/317/2003-79 zo dňa 24.06.2004 bol maloletý U. zverený do osobnej starostlivosti matky a jemu bola uložená povinnosť rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 1P/304/2008 zo dňa 13.01.2010 platiť výživné vo výške 100 Eur mesačne. Odvtedy, ako odišiel zo spoločnej domácnosti, mu matka bránila v stretávaní sa s maloletým U.. Aj napriek tomu mal snahu udržať vzťah so synom, kvôli čomu začali s matkou maloletého navštevovať psychologickú poradňu Mgr. Pribylincovej v Nižnej. Po druhom spoločnom stretnutí matka odmietla ďalšie sedenia s tým, že problémy si vyrieši sama a začala brániť v stretávaní sa otca s dieťaťom. Aj napriek tomu so synom veľmi dobre vychádzali a trávili spolu každú možnú chvíľu. Po rozhodnutí Okresným súdom Námestovo o rozšírení styku otca s dieťaťom nastala zmena v tom, že matka mu prestala syna odovzdávať a aj syn odmietol sa s ním stretávať. Matka vyhľadáva ďalších psychológov, podáva návrhy na predbežné opatrenie na zamedzenie kontaktu a od februára 2010 neumožňuje otcovi stretávať sa so synom a nerešpektuje stretávanie sa otca so synom. Posledných 5 rokov, keď príde po syna, matka vyjde z domu a oznámi mu, že syn s ním nechce ísť a ak aj vyjde maloletý U., tak mu povie, že nikde nejde a utečie späť domov. Za posledných 11 rokov absolvovali viacero terapií u psychológov, súdnych znalcov s jediným záverom, že ak matka neprehodnotí a nezmení svoj doterajší postoj, nič sa nezmení. Matka s maloletým vyhľadáva vždy psychologickú pomoc vtedy, ak sa má začať súdne konanie resp. počas súdneho konania a to len so zámerom preukázať, že syn nie je pripravený na stretnutie s otcom. Matka maloletého je pod tlakom jej matky. V návrhu ďalej poukázal na závery psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny - Mgr. Evy Pribylincovej, PhDr. Františka Skokana, PeadDr. Stely Jančárovej, MUDr. Terézie Rosenbergovej, z ktorých vyplýva, že nikto pokojným spôsobom nevedie maloletého vo vzťahu k otcovi, že je prospešné, aby maloletý trávil s otcom viac po sebe idúcich dní, že maloletý je ovplyvňovaný matkou aj jej príbuznými a že život maloletého prebieha pod ochranou matky, ktorá je sama frustrovaná a pre budúcnosť sa potrebuje maloletý identifikovať s rolou muža. Matka maloletého vždy len prezentuje ochotu, ale zároveň
dokazuje, že stretnutia nie sú možné. Snaží sa vypestovať voči otcovi a celej jeho rodine nenávisť, potlačiť pôvodné pozitívne emócie voči otcovi a vyvolať strach z kontaktu s otcom. V správaní otca nebol zistený žiaden nedostatok. Z rozsudku krajského súdu vyplýva záver, že tento stav je dôsledkom dlhodobého negatívneho (nepriameho aj priameho) pôsobenia matky a jej rodinného prostredia. Je presvedčený, že striedavá starostlivosť je v záujme maloletého a len tak budú lepšie zaistené jeho potreby. Bude tým rešpektované právo dieťaťa na zabezpečenie vzťahu k obom rodičom a keďže obaja rodičia pochádzajú z jednej dediny, nebude musieť maloletý meniť základnú školu, kamarátov, lekárov.
Otec trval na návrhu a vo výpovedi potvrdil skutočnosti uvedené v písomnom návrhu. Potvrdil, že sa osobne do kontaktu s maloletým nedostane, nakoľko keď ho navštívil aj v škole, učiteľka mu oznámila, že maloletý s ním komunikovať nechce. Nechodí k bránke rodinného domu, kde býva matka s dieťaťom, ale vopred oznámi e-mailom matke, kedy pre maloletého príde, na ktorý mu matka ani raz neodpovedala. Píše aj maloletému, ktorý mu napíše, že sa nechce stretnúť, alebo nič neodpíše. Inú možnosť ako striedavú starostlivosť nevidí, v záujme toho, aby sa mohol s maloletým stretávať. Keď bol v sobotu pred bránkou rodinného domu, dvakrát maloletý U. vyšiel z domu, povedal mu, že s ním nejde, a vrátil sa späť. Maloletý nebol riadne pripravený na stretnutie, pretože nebol poriadne oblečený a nemal ani plavky, napriek tomu, že mu vopred písal, že sa zastavia na kúpalisku. Taktiež v utorok poobede vyšiel U. z domu a povedal, že s ním nikde nejde. Nemá šancu s maloletým U. sa stretnúť inde, pretože U. nikde nechodí a ak, tak len so svojou matkou. Maloletý U. sa s ním odmieta stretnúť, komunikovať, čo zistil aj pri návšteve psychologičky. Keď mali vstúpiť do miestnosti, začal kričať, že on nikde nejde a že ho nechce vidieť. Býva v rodinnom dome, ktorý je vzdialený od rodinného domu matky len o šesť domov, ale vzťah medzi jeho rodinou a rodinou jeho matky nie je žiaden.
Matka potvrdila, že otec sa môže stretávať s maloletým v soboty a v utorky. Aj ho pripravuje na stretnutia už v piatok a to takým spôsobom, aby na stretnutie s otcom išiel, aby spolu komunikovali a aby si všetko, čo je medzi nimi, vyrozprávali. Matka potvrdila, že mali by oni obidvaja ako rodičia spolupracovať. Ďalej uviedla, že oznámila sms-kou otcovi, že syn je na prechádzke so psom, taktiež, že je na lyžiarskom výcviku, za účelom, aby sa mohol so synom stretnúť náhodne bez jej prítomnosti. Na tieto skutočnosti otec uviedol, že napísal sms-ku U., či môže za ním prísť, ale on mu napísal, že nechce, aby za ním prišiel, aby mu dal pokoj. Taktiež nechcel s ním komunikovať, keď bol za ním v škole. Snaží sa s maloletým U. komunikovať prostredníctvom sms, ale väčšinou mu odpíše, že sa s ním stretnúť nechce.
Súd uložil rodičom povinnosť podrobiť sa po dobu dvoch mesiacov psychologickému poradenstvu spolu s maloletým U. za účelom obnovenia vzájomnej komunikácie, zistenia príčin odmetania otca dieťaťom. Zo správy podanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, agendou poradensko- psychologických služieb zo dňa 18.1.2016 súd zistil, že spolupráca sa začala 06.08.2015 a trvala do 22.10.2015. Bolo zrealizovaných osem stretnutí, z toho jedno stretnutie len s rodičmi maloletého. Obaja rodičia boli ochotní spolupracovať. Čas bol situačne a podľa potreby rozdelený na spoločnú konzultáciu všetkých zúčastnených, alebo len maloletého, alebo len rodičov. V rámci prvých stretnutí sa zamerali na informáciu o priebehu porozvodového rodičovstva. Ďalšie stretnutia boli zamerané na podmienky a pravidlá realizácie súčasných spoločných stretnutí. Výsledkom tejto spolupráce bola skutočnosť, že sa neobnovil vzťah medzi otcom a synom. Počas poradenstva prejavili obaja rodičia snahu, ako aj ochotu a prianie, aby sa obnovil a rozvíjal vzťah otca a syna. Maloletý U. na každom spoločnom stretnutí opakovane, vytrvalo a výrazne prejavoval k otcovi odmietavý postoj. V závere stretnutí sa komunikácia rodičov skĺzla k obviňovaniu rôznym minulým aj súčasným situáciám. Maloletý U. odmietavý postoj k otcovi prejavoval rôznym spôsobom, napr. tým, že bol otočený chrbtom, vôbec sa na neho nepozrel, na prvých stretnutiach ho napínalo na vracanie. Otec sa snažil rôznym spôsobom priblížiť k synovi, pripomínaním spoločných zážitkov a situácii, ku ktorým sa maloletý U. vyjadroval v takom zmysle, že sú to klamstvá, výmysly a nič sa z toho neudialo. Pre maloletého U. boli všetky stretnutia nepríjemné, teda neželaná situácia. V rozhovore sa prejavoval na podnety len veľmi sporadicky a väčšinou to bola odmietavá odpoveď v zmysle, aby mu bol daný pokoj, alebo bol ticho. Odmietanie odôvodňoval tým, že mu otec v minulosti ublížil, čo však nechcel vysvetľovať, ani neprijímal vysvetlenie. Nijaký podnet zo strany otca, matky, ani poradkyne, nenarušil jeho negatívne emócie a postoj k otcovi, ani v rozhodnutí niečo zmeniť. Psychológ konštatoval, že u dieťaťa pretrváva zablokovanie v stretávaní sa s otcom a tento vzťah sa nepodarilo obnoviť. Záverom uviedol, že spolupráca by nepriniesla očakávaný výsledok ani vtedy, ak by bola vykonávaná dlhší čas. Poukázala na skutočnosť, že čím viac sa tlačí na maloletého U., aby sa stretával s otcom, tým maloletý U. zosilňuje ochranné reakcie proti nemu. Vzhľadom na predchádzajúce znalecké posudky psychologička uviedla, že k obnove vzťahu otca a syna môže dôjsť
za predpokladu zmeny na úrovni vnútorného presvedčenia dieťaťa. Tomu by mohla napomôcť ústretová, neobviňujúca komunikácia rodičov a individuálna psychologická podpora dieťaťa zameraná na jeho osobnostný rozvoj. Záverom vyslovila možnosť, že sa presvedčenie dieťaťa v blízkej budúcnosti ani nezmení.
Súd sa okrem týchto dôkazov oboznámil aj so spismi, ktoré sú natrvalo spojené so spisom 1P/35/2014. Z rozsudku č. k. 1P/35/2015-155 ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.05.2015 zistil, že návrh matky na zmenu rozsudku ktorým bol upravený styk otca s dieťaťom súd zamietol, nakoľko sa nezmenili pomery podstatným spôsobom na to, aby bol styk otca s dieťaťom upravený odlišne, ako bol upravený rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 3P/122/2010-209, ktorý bol v časti potvrdený a v časti zmenený rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 10CoP/37/2013 zo dňa 25.07.2013. Uvedenými rozsudkami bolo rozhodnuté o úprave styku otca s maloletým U. na základe znaleckého dokazovania znalcom PeadDr. Stelou Jančárovou, MUDr. Teréziou Rosenbergovou.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24, ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 26, Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Súd návrh otca zamietol z nasledovných dôvodov. Maloletý U. je v starostlivosti matky odvtedy, ako otec opustil spoločnú domácnosť a následne bol maloletý U. zverený do jej osobnej starostlivosti rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 7P/317/2003, ktorý nadobudol vo výroku o zverení do osobnej starostlivosti matky právoplatnosť dňom 10.8.2004. Ako uviedol otec maloletého, s maloletým U. sa stretával len v prvých začiatkoch odvtedy ako nežije s matkou v spoločnej domácnosti a následne sa s dieťaťom nemohol stretnúť, pretože mu stretnutia neumožňovala matka dieťaťa. Sám potvrdil, že vždy keď napíše sms-ku alebo správu prostredníctvom e-mailovej pošty, alebo príde pred bránku rodinného domu, kde maloletý býva, maloletý odmieta stretnutie s ním. Žiaden pokrok sa nedosiahol ani stretnutiami za prítomnosti psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v trvaní dvoch mesiacov (8 stretnutí), na ktorých maloletý jednoznačné odmietol s otcom nielen verbálne komunikovať ale otca odmietal i neverbálnymi prejavmi (otočenia sa chrbtom k otcovi, odmietaním pozrieť sa na otca a pod.). Záver z týchto stretnutí jednoznačne poukazuje na to, že ak sa nezmení vnútorné presvedčenie maloletého U., nezmení sa ani jeho postoj k otcovi. Maloletý U. slovne žiada otca, aby mu dal pokoj, uvádza, že ho nenávidí, že s ním nikde nepôjde, že s ním nebude komunikovať. Za takejto situácie je nemožné, aby súd zveril maloletého U., ktorý je vo veku 12 rokov, do striedavej osobnej starostlivosti, pretože by táto nesplnila účel a bolo by nemožné ju vykonať práve pre odpor dieťaťa voči otcovi. Nie je možné dieťa jednoducho zobrať z prostredia, v ktorom žilo a v ktorom sa cíti dobre a premiestniť ho do prostredia k druhému rodičovi, ku ktorému prejavuje jednoznačne negatívne postoje a do prostredia domácnosti v ktorej nebol minimálne 10 rokov. Ide o dieťa v pubertálnom veku, kedy sa najviac u dieťaťa prejavuje vzdor. Potrebuje skôr pomoc, aby pomalými a nenásilnými krokmi sa postupne vybudoval vzťah medzi otcom a synom. Táto doba môže trvať dlhší čas, čo nakoniec aj psychologička uviedla v závere svojej správy. Súd je toho názoru, že styk otca s dieťaťom je upravený súdnym rozhodnutím v dostatočnom rozsahu a je skutočne na rodičoch, aby sa oni dvaja vedeli dohodnúť na spôsobe stretávania a aby maloleté dieťa viedli k tomu, aby sa stretávanie otca so synom uskutočnilo, aj keď len náhodne. Súd je toho názoru, že jedným z prostriedkov na vybudovanie vzťahu môžu byť aj náhodne stretnutie otca s dieťaťom, na základe oznámenia matky, kde sa dieťa nachádza, okrem toho, že matka bude aktívne dieťa na stretnutia pripravovať a to nielen tým, že pripomenie deň stretnutia ale aj svojím správaním, vysvetľovaním a presviedčaním.
Súd o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP a to tak, že žiadnemu z ich účastníkovi ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Podľa § 205 ods. 1,2,3 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).